Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/126/2011 z 15. 11. 2011 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 15. novembra 2011, sp. zn. 25Co/126/2011, ECLI:SK:KSNR:2011:4208215480.2 Krajský súd Nitra | 25Co/126/2011 | ECLI:SK:KSNR:2011:4208215480.2 | 2011-11-15 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo, Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, Ochrana osobnosti Citované ustanovenia: § 11 OZ, § 13 ods. 2 OZ, § 13 ods. 1 OZ, § 126 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/46b49868-6624-4ef9-9287-7e3c6ec4b229 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2011:4208215480.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/126/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4208215480
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2011:4208215480.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členov senátu
JUDr. Dušana Harbutu a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: O. P., nar. XX. XX.
XXXX, bytom O., J.. L.. O. XX/XX, zast. D. Y., bytom O., J.. L.. O. XX/XX, proti odporkyni: Y. W., nar. XX.
XX. XXXX, bytom O., J.. W. O. XX/XX, zast. D. P., bytom W. - H., O. XXXX/XX, o vydanie nehnuteľnosti
a iné, o odvolaní navrhovateľky a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 16. 03.
2011 č. k. 12C/143/2008-441, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd návrh odporkyne na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti, v zamietajúcej časti,
týkajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1.991,63 eura a vydania dokladov a v časti poplatkovej
povinnosti odporkyne p o t v r d z u j e .

V časti týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť vypratať nehnuteľnosti v kat. úz.
O., zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. 9946/35 - záhrady o výmere 413 m2 a parc. č. 9947 - zastavané
plochy o výmere 13 m2, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti, ktorou sa navrhovateľka
domáhala odovzdania všetkých dokladov od nehnuteľností, zaplatenia odškodného vo výške 1.991,63
eura (60.000,-Sk) titulom nemajetkovej ujmy, sumy 5.050,70 eura titulom ušlej úrody a zaplatenia sumy
7,96 eura (240,-Sk) návrh zamietol. Navrhov+ateľke a odporkyni náhradu trov konania nepriznal a
odporkyni uložil povinnosť na účet súdu prvého stupňa zaplatiť súdny poplatok za návrh na vypratanie
vo výške 99,50 eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie založil na zistení preukázanom vykonaným dokazovaním, že navrhovateľka je
vlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. O., zapísaných na LV č. XXXX ako parc. č. 9946/35 a 9947,
ktoré nadobudla zmluvou uzatvorenou so Slovenským pozemkovým fondom v Bratislave, pričom tieto
nehnuteľnosti odporkyňa neoprávnene užíva. V tomto smere poukázal na list vlastníctva ako i spis OS
Komárno sp. zn. 12C 69/2004, v ktorom konaní bolo preukázané, že odporkyňa mala vedomosť o tom, že
zmluvu o budúcej kúpnej zmluve nepodpísala vlastníčka nehnuteľnosti. Keďže vlastníctvo navrhovateľky
účastníkmi kúpnej zmluvy, ktorou ich nadobudla popreté nebolo, podľa § 126 ods. 1 Občianskeho



zákonníka (ďalej len OZ) má právo na ochranu proti tomu, kto do jej vlastníckeho práva neoprávnene
zasahuje, z ktorého dôvodu považoval jej návrh na vypratanie sporných nehnuteľností za dôvodný.
Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala i odovzdania všetkých dokladov týkajúcich sa týchto nehnuteľností
s ohľadom na skutočnosť, že navrhovateľka tieto doklady nešpecifikovala jasne, zrozumiteľne a
nezameniteľne a taktiež nepreukázala nárok na ich vydanie, v tejto časti jej návrh ako nedôvodný
zamietol. Ďalej uviedol, že navrhovateľka sa návrhom domáhala i zaplatenia odškodného vo výške
60.000,-Sk (1.991,63 eura) titulom nemajetkovej ujmy na tom základe, že žaloba odporkyne v konaní
Okresného súdu Komárno pod sp. zn. 12C 69/2004 bola bezdôvodná. V tejto časti svoje rozhodnutie
oprel o ust. § 11 a § 13 ods. 1, 2 OZ a návrh zamietol, keď navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno
a v konaní nepreukázala, že bezdôvodnou žalobou vo veci sp. zn. 12C 69/2004 došlo k porušeniu jej
práva na ochranu osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia,
jej mena a prejavu osobnej povahy a tým i k nemajetkovej ujme. Rovnako tak za nedôvodný označil
jej návrh v časti, ktorou sa navrhovateľka domáhala zaplatenia sumy 5.050,70 eura z titulu náhrady
škody, predstavujúcej ušlú úrodu za obdobie od 01. 08. 2001 do 31. 07. 2008, kedy si navrhovateľka
spolu s rodinou musela kupovať ovocie a zeleninu mesačne v sume 833,30 Sk, ktoré by si inak pre
vlastnú potrebu vypestovali na nehnuteľnostiach neoprávnene užívaných odporkyňou. Poukazujúc na
ust. § 420 ods. 1 OZ, podľa ktorého základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú
porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a škodou a zavinenie, dospel k záveru, že navrhovateľka ani v tomto smere nepreukázala splnenie
uvedených podmienok na priznanie jej tohto nároku. V tejto súvislosti uviedol, že navrhovateľka je
invalidná dôchodkyňa, ktorá sa narodila postihnutá detskou mozgovou obrnou, vzťah k pestovaniu
zeleniny a ovocia nikdy nemala a v konaní ani nepreukázala, že by tak niekedy bola robila a taktiež
nepreukázala, že jej mesačné výdavky na nákup ovocia a zeleniny činili 833,30 Sk. Pokiaľ vychádzala
len z predpokladov, nesplnila si svoju dôkaznú povinnosť na preukázanie vzniknutej škody, v dôsledku
čoho v tejto časti považoval jej nárok za neopodstatnený. V prípade posledne uplatneného nároku
navrhovateľky na zaplatenie sumy 240,-Sk, ktorá jej bola proti odporkyni právoplatne priznaná titulom
trov odvolacieho konania vo veci vedenej na súde prvého stupňa pod sp. zn. 12C 69/2004 návrh
zamietol a opierajúc sa o ust. § 251 ods. 1 OSP dôvodil, že za situácie, že odporkyňa navrhovateľke
právoplatne priznané trovy nezaplatila, mala sa ich zaplatenia navrhovateľka domáhať návrhom na
výkon rozhodnutia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnej
navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania, keďže si tieto neuplatnila a ani jej žiadne nevznikli.
Nakoľko navrhovateľka bola v spore oslobodená od súdneho poplatku, odporkyni uložil povinnosť tento
zaplatiť v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zák. č. 71/92 Z. z. vo výške 99,50 eura podľa položky 1b
sadzobníka súdnych poplatkov za návrh na vypratanie, v ktorej časti bola navrhovateľka úspešná.

Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadla navrhovateľka len v časti, ktorou bol zamietnutý jej
návrh na odovzdanie dokladov týkajúcich sa sporom dotknutých nehnuteľností a vyplatenia odškodného
titulom nemajetkovej ujmy vo výške 1.991,63 eura. V týchto častiach žiadala napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zmeniť a jej návrhu vyhovieť. Svoje odvolanie odôvodnila s poukazom na ust. § 221 ods.
1 písm. a-e) OSP. Vytkla prvostupňovému súdu, že nevykonal ňou navrhnuté dôkazy a ani nepripustil
vykonanie ňou navrhnutých úkonov, ktoré by preukázali ňou požadovanú nemajetkovú ujmu. Poukázala
taktiež na to, že voči odporkyni bolo za podvodnú kúpu predmetných nehnuteľností vydané i uznesenie
o začatí trestného stíhania a tohto trestného činu sa dopustila v spolupáchateľstve s U.. P. Q., P. úradom
O. a Q..

Rovnako tak odporkyňa napadla rozsudok súdu prvého stupňa, okrem jeho zamietajúcej časti, včas
podaným odvolaním, domáhajúc sa ním jeho zmeny a zamietnutia návrhu navrhovateľky v celom
rozsahu. Dôvodila, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Namietala nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľky v konaní z dôvodu, že navrhovateľka
sama vyhlásila, že kúpnu zmluvu, ktorou nehnuteľnosti nadobudla, nikdy nepodpisovala. Pokiaľ aj
navrhovateľka figuruje na liste vlastníctva ako vlastníčka, vlastnícke právo získala podvodom bez toho,
aby sama uskutočnila právny úkon potrebný k platnosti kúpnej zmluvy. Výpoveďou jej matky totiž bolo
preukázané, že kúpnu zmluvu zo dňa 07. 10. 2000 navrhovateľka nepodpísala a na tejto jej meno
falšovala matka navrhovateľky. Nestotožnila sa preto s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého
má vypratať nehnuteľnosti, ktoré boli získané absolútne neplatným právnym úkonom. Okrem toho
navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by sa stala aj vlastníčkou rekreačnej chaty postavenej na parc.



č. 9947, keď táto nebola predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 07. 10. 2000. Rekreačnú chatu postavil H.
P. v roku 1986 na základe stavebného povolenia, túto užíva už 10 rokov, a preto niet dôvodu uložiť jej
povinnosť vypratať i rekreačnú chatu.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
odvolateľov na odvolacom pojednávaní konanom v neprítomnosti riadne a včas predvolanej
navrhovateľky, odporkyne a jej zástupcu (§ 101 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že ich odvolania nie
sú dôvodné.

V tomto konaní sa navrhovateľka svojím návrhom v znení jeho zmeny pripustenej uznesením súdu
prvého stupňa zo dňa 25. 11. 2010, č. k. 12C/143/2008-332, domáhala uloženia povinnosti odporkyni
vypratať nehnuteľnosti v kat. úz. O., zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. 9946/35 - záhrady o výmere
413 m2 a parc. č. 9947 - zastavané plochy o výmere 13 m2, odovzdania všetkých dokladov týkajúcich
sa týchto nehnuteľností, okrem znaleckého posudku, zaplatiť jej sumu 1.991,63 eura (60.000 Sk) titulom
nemajetkovej ujmy, sumu 5.050,70 eura titulom ušlej úrody a sumu 7,96 eura, a to všetko do troch dní.
Pre absenciu odvolania zo strany účastníkov konania rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti,
týkajúcej sa zaplatenia sumy 5.050,70 eura, ako i zaplatenia sumy 7,96 eura nadobudol právoplatnosť a
predmetom odvolacieho konania takto zostala len jeho vyhovujúca časť, ktorou bola odporkyni uložená
povinnosť vypratať sporom dotknuté nehnuteľnosti, zamietajúca časť, týkajúca sa odovzdania všetkých
dokladov a zaplatenia sumy 1.991,63 eura ako nemajetkovej ujmy a na ne nadväzujúce výroky o náhrade
trov konania a o povinnosti odporkyne zaplatiť súdny poplatok.

Prv, než odvolací súd pristúpil k preskúmaniu vecnej správnosti odvolaním napadnutých častí rozsudku
súdu prvého stupňa, posudzoval dôvodnosť návrhu odporkyne na prerušenie konania, ktorý podala
dňa 15. 11. 2011 v priebehu odvolacieho konania. Svoj návrh oprela o ust. § 109 ods. 2 písm. c)
OSP, dôvodiac, že na Okresnom súde Komárno prebieha pod sp. zn. 15C/245/2011 konanie, ktorého
predmetom je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy č. 4K7111-00 zo dňa 27. 11. 2000, uzatvorenou medzi
Slovenským pozemkovým fondom v Bratislave a navrhovateľkou, ktorou navrhovateľka nadobudla
majúce sa vydať nehnuteľnosti, a vyriešenie tejto otázky môže mať význam pre rozhodnutie súdu v
prejednávanej veci.

Prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP je procesným inštitútom, ktorý umožňuje
súdu, pokiaľ neurobí iné vhodné opatrenia, konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Je vyjadrením dispozičnej zásady súdu prerušiť konanie až do doby právoplatného skončenia iného
konania, ktoré by mohlo dopomôcť k vyriešeniu otázky právne relevantnej pre rozhodnutie súdu v
danej veci. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde. Vyriešenie otázky platnosti kúpnej zmluvy
označenej odporkyňou totiž nie je otázkou základnou, majúcou zásadný význam i pre toto konanie. Jeho
predmetom je vypratanie nehnuteľností, ktoré závisí od vyriešenia otázky vlastníckych práv k označeným
nehnuteľnostiam, pričom len samotné určenie neplatnosti kúpnej zmluvy naďalej otázku vlastníckych
práv k nehnuteľnostiam nerieši a ani nemení postavenie odporkyne, ktorá ani nebola účastníčkou
tejto kúpnej zmluvy. Odvolací súd preto návrh odporkyne ako nedôvodný zamietol, keď neboli splnené
podmienky pre postup odvolacieho súdu v intenciách § 109 ods. 2 písm. c) OSP.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Súdnu ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam i k nehnuteľnostiam poskytuje zákon v ust. §
126 ods. 1 OZ tým, že vlastníkovi priznáva právo na ochranu proti neoprávneným zásahom do jeho
vlastníckeho práva. Táto ochrana sa poskytuje v občianskom súdnom konaní vindikačnou žalobou a
žalobou negatórnou. U nehnuteľností plní funkciu vindikačnej žaloby žaloba na vypratanie (napr. bytu,
domu, inej nehnuteľnosti). Vlastnícka žaloba na vydanie veci (vypratanie nehnuteľností) podľa § 126 ods.
1 OZ môže mať úspech len vtedy, pokiaľ žalobca preukáže svoje vlastnícke právo a taktiež preukáže,
že žalovaný do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje.



Odvolací súd, posudzujúc vec vo svetle zhora uvedených hľadísk, dospel k záveru o vecnej správnosti
preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa vypratania sporom dotknutých
nehnuteľností, ako i v časti vydania požadovaných dokladov s nimi súvisiacich. Súd prvého stupňa
totiž dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP, obmedzuje
sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Na zdôraznenie ich správnosti len dodáva, že
skutkové zistenia, ktoré vyšli pred súdom prvého stupňa najavo, odôvodňujú aplikáciu ust. § 126 ods.
1 OZ na daný prípad. Odporkyni totiž nikdy nesvedčal a ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu
nesvedčí žiaden právny titul oprávňujúci ju sporné nehnuteľnosti užívať. Tieto preto užíva bez právneho
dôvodu, v dôsledku čoho navrhovateľke, ako ich vlastníčke, zákon priznáva právo domáhať sa ochrany
jej vlastníckeho práva proti takémuto neoprávnenému zásahu.

Na námietku odporkyne o nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľky v konaní odvolací súd uvádza,
že doposiaľ vlastnícke právo navrhovateľky k majúcim sa vypratať nehnuteľnostiam vyplýva z LV č.
XXXX, kat. úz. O. (č. l. 429 spisu), pričom údaje katastra (medzi ktoré patria aj údaje o právach k
nehnuteľnostiam vrátane identifikačných údajov o vlastníkoch nehnuteľností) sú hodnoverné a záväzné,
ak sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení). Toto navrhovateľka nadobudla na základe
kúpnej zmluvy č. 4K7111-00, uzatvorenej dňa 27. 11. 2000 medzi Slovenským pozemkovým fondom
v Bratislave, na strane predávajúceho, a členmi Záhradkárskej osady ZO SZZ Tehelňa Komárno č. o.
9-29 (ktorou bola i navrhovateľka), na strane kupujúcich, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom
v Komárne, Katastrálnym odborom pod č. V 3069/00 dňa 19. 06. 2001, ktorá účastníkmi tejto zmluvy
nikdy spochybnená nebola a na základe ktorej navrhovateľka i preukázateľne plnila predávajúcemu
dohodnutú kúpnu cenu. Naviac, otázka vlastníctva navrhovateľky bola posudzovaná už i v skorších
právoplatne skončených konaniach vedených na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 9C/71/2003
a 12C/69/2004, v ktorých súdy zhodne konštatovali jeho existenciu. Právne irelevantný je i poukaz
odporkyne na skutočnosť, že navrhovateľka v konaní nepreukázala svoje vlastnícke právo k rekreačnej
chatke, nachádzajúcej sa na parc. č. 9947, kat. úz. O., keď vypratanie tejto nehnuteľnosti navrhovateľka
pre absenciu návrhu v tomto smere, ktorým je súd viazaný, neučinila predmetom tohto konania a takáto
povinnosti odporkyni preskúmavaným rozhodnutím ani uložená nebola. Rovnako tak sa odvolací súd
stotožnil so záverom prvostupňového súdu o nedôvodnosti návrhu navrhovateľky v časti, ktorou sa
domáhala od odporkyne odovzdania všetkých dokladov týkajúcich sa nehnuteľností, okrem znaleckého
posudku. Za situácie, keď odporkyňa svoju dispozíciu s požadovanými dokladmi popiera, ktoré naviac v
prvostupňovom konaní ani navrhovateľka nešpecifikovala primeraným spôsobom, pričom na vyvrátenie
tvrdenia odporkyne navrhovateľka v konaní dôkazy žiadne neponúkla a ani neoznačila, nepreukázala
tak splnenie základnej podmienky pre vydanie veci a to ich neoprávnené zadržiavanie odporkyňou.

V neposlednom rade odvolací súd považoval za vecne správny preskúmavaný rozsudok súdu prvého
stupňa i v jeho zamietajúcej časti, ktorou súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky na ochranu
osobnosti s povinnosťou zaplatiť jej náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1.991,63 eura (60.000 Sk).
Zásah do práva na ochranu svojej osobnosti zo strany odporkyne vzhliadla navrhovateľka v tom, že
v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 12C/69/2004 ju odporkyňa bezdôvodne
označila za účastníčku súdneho konania, ktorého sa musela zúčastniť, čím bolo zasiahnuté do jej mena,
ktoré v dôsledku toho bolo pošpinené.

Tento návrh navrhovateľky bolo potrebné posúdiť, tak ako to správne učinil i súd prvého stupňa, podľa
§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia má fyzická osoba právo na ochranu
svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho
mena a prejavov osobnej povahy. Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 OZ). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch (§ 13 ods. 2 OZ). Základným hmotno-právnym predpokladom zodpovednosti podľa §
13 OZ je neoprávnený zásah spôsobilý vyvolať ujmu na osobnosti občana spočívajúcu v porušení,



či ohrození práv chránených ust. § 11 a nasl. OZ. Dôvodom vylučujúcim neoprávnenosť zásahu do
osobnostných práv je však okolnosť, že k zásahu došlo v rámci primeranej obrany chránených záujmov,
či už vlastných, cudzích alebo verejných pri výkone zákonom stanoveného subjektívneho práva alebo
pri plnení zákonom uloženej právnej povinnosti.

K vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do
osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 OZ musia byť preto splnené nasledujúce hmotno-právne
predpoklady: 1. existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu
buď v porušení, alebo len v ohrození fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, 2. neoprávnenosť,
resp. protiprávnosť takéhoto zásahu a 3. existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a jeho
neoprávnenosťou.

Posudzujúc návrh navrhovateľky s ohľadom na uvedené zásady je i podľa názoru odvolacieho súdu
potrebné tento považovať za nedôvodný pre nesplnenie všetkých zhora uvedených hmotnoprávnych
predpokladov. Len samotná skutočnosť, že odporkyňa v občianskom súdnom konaní, vedenom na
Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 12C/69/2004, sa voči navrhovateľke domáhala peňažného
plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia, ako aj vložených investícií do nehnuteľnosti, nie je totiž
neoprávneným zásahom spôsobilým vyvolať ujmu na osobnosti navrhovateľky, spočívajúcu v porušení
jej práv chránených ust. § 11 OZ. Išlo totiž o bežné sporové súdne konanie, v rámci ktorého odporkyňa len
realizovala svoje zákonné právo domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, garantované
i čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V tomto smere je preto bez právneho významu, či v konečnom
dôsledku jej bol i uplatnený nárok priznaný.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, keď súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový
stav a vyvodil z neho i správny právny záver, a to i v časti týkajúcej sa poplatkovej povinnosti odporkyne,
a v tomto smere poukazuje na dôvody uvádzané prvostupňovým súdom, ktoré si osvojil, a preto ich
duplicitne opakovať nebude.

V časti, týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil postupom podľa § 220 OSP, keď neboli splnené podmienky ani na jeho potvrdenie,
ani na jeho zrušenie. Výrok, ktorým súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľke a odporkyni náhradu
trov konania, totiž nielenže nezodpovedá platnej právnej úprave, ale je i v logickom rozpore s jeho
odôvodnením, podľa ktorého o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, keď v
konaní úspešnej navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania, keďže jej žiadne nevznikli, ani si žiadne
neuplatnila. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 142 OSP, z dikcie ktorého je zrejmé, že
občiansko-právne konanie je ovládané zásadou zodpovednosti za výsledok konania, ktorá sa uplatňuje
pri rozhodovaní o náhrade trov sporového konania.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na
náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatnenie alebo bránenie práva, pričom
miera úspechu vo veci závisí od vzťahu výroku rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo vo veci samej k
žalobnému petitu. Ak mal však účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo (§ 142 ods. 2 OSP).
Práve o takýto prípad v prejednávanej veci ide, keď s ohľadom na predmet tohto konania, v ktorom
bolo navrhovateľkou uplatnených viacero nárokov, pričom každý z účastníkov mal vo veci úspech len
čiastočný (navrhovateľka v časti vypratania nehnuteľnosti a odporkyňa v časti požadovaných peňažných
plnení a odovzdania dokladov), bol preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania daný dôvod pre postup
súdu podľa § 142 ods. 2 OSP.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
2 OSP tak, že s ohľadom na čiastočný úspech každého účastníka i v odvolacom konaní, vyslovil, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.



Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.