Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/253/2014 z 21. 5. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 21. mája 2014, sp. zn. 9Co/253/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5107228136.1 Krajský súd Žilina | 9Co/253/2014 | ECLI:SK:KSZA:2014:5107228136.1 | 2014-05-21 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c2d96efb-5926-41be-8a8d-5fffcbe4ca70 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5107228136.1 Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/253/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5107228136 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5107228136.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľov: v rade 1/ M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., N. XXXX/XX, X. XX, zast. JUDr. Petrom Rybárom, advokátom so sídlom v L., Y. XX, v rade 2/ S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., K. XXX, zast. Mgr. Vladimírom Žižkom, advokátom, so sídlom v S., E. B. X. X, proti odporcovi: Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., X. XXXX/ XX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Mária Badová, s. r. o., so sídlom v Žiline, Vajanského 1/2765, v konaní o určenie neplatnosti závetu a neexistencie dôvodov vydedenia, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Žiline, č. k. 18C/242/2007-620 zo dňa 31. januára 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil, že dôvody pre vydedenie navrhovateľky v rade 1/ nie sú dané, p o t v r d z u j e. V ostatných častiach odvolaním nenapadnutých ponecháva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Žiline okrem iného určil, že dôvody vydedenia navrhovateľky v rade 1/ uvedené v listine o vydedení, spísanej poručiteľkou S. H. dňa 20.04.2006 nie sú dané. Pri rozhodovaní v tejto časti vychádzal z ust. § 469a Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že navrhovateľka v rade 1/ poskytovala starostlivosť poručiteľke pokiaľ jej to vlastný zdravotný stav umožňoval, sprevádzala matku do nemocnice do Bratislavy a aj späť, bola ju navštevovať v nemocnici, informovala sa o jej zdravotnom stave a kontaktovala sa s ňou. Po roku 2005 intenzita starostlivosti stagnovala, ale práve z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu navrhovateľky, čo vyplynulo aj z predložených listín a potvrdení, kde súd konštatoval, že sama navrhovateľka bola pripútaná na lôžko, čo vyvrcholilo tým, že jej bola priznaná invalidita a priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %. Prihliadajúc na všetky tieto skutočnosti, potom prvostupňový súd konštatoval, že u navrhovateľky neboli dané dôvody pre vydedenie, nakoľko jej konanie nemožno hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi s tým, že by neprejavovala opravdivý záujem o svoju matku - poručiteľku. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojej právne zástupkyne odporca. Žiadal napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v tejto časti zmeniť a návrh navrhovateľky v rade 1/ v celom rozsahu zamietnuť a alternatívne zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie dôvodiac tým, že prvostupňový súd sa v dôvodoch svojho rozhodnutia vôbec nevyporiadal s listinným dôkazom - obsahom čestného prehlásenia pacientky M. G., ktorá potvrdila, že navrhovateľka nenavštívila matku v nemocnici z dôvodu opravdivého záujmu, ale len preto, že potrebovala peniaze pre svojho syna. Z obsahu čestného prehlásenia možno jednoznačne vyvodiť, že matku navštívila iba raz, a to i napriek tomu, že jej po odporcovi, ako i po svojom bratovi odkazovala, aby ju opätovne navštívila spolu s navrhovateľkou v rade 2/. Neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe a starobe o poručiteľku neodôvodňuje ani pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %, nakoľko navrhovateľka nebola uznaná plne invalidnou. Dôvody rozhodnutia prvostupňového súdu v tejto časti považoval za neurčité a nezrozumiteľné. Navrhovateľka v rade 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení žiadala rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdiť. Z obsahu čestného prehlásenia M. G. podľa jej názoru, v žiadnom prípade nevyplýva, že by matku navštívila len za účelom poskytnutia finančných prostriedkov. Poručiteľka bola hospitalizovaná naposledy od 28.03.2006 do svojej smrti XX.XX.XXXX, teda 27 dní, pričom z jej zdravotnej dokumentácie jednoznačne vyplýva, že starostlivosť tretej osoby vyžadovala aj pred hospitalizáciou a v tomto období jej poskytovala osobnú starostlivosť a potrebnú pomoc, čo v konaní odporca ani nerozporoval. Zúžiť rozhodné obdobie z hľadiska posúdenia danosti dôvodov vydedenia len na obdobie poslednej hospitalizácie poručiteľky je podľa jej názoru neprijateľné a neprípustné. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (ust. § 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Pokiaľ išlo o skutkové zistenie, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci v napadnutej časti, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Otázku dobrých mravov a opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno zužovať len na obdobie bezprostredne pred smrťou poručiteľa, na čo správne prihliadal i prvostupňový súd, keď komplexne hodnotil vzťahy medzi poručiteľkou a navrhovateľkou v rade 1/, prihliadajúc na dobu pred poslednou hospitalizáciou poručiteľky, ako i na okolnosti na strane samotnej navrhovateľky. Je nepochybné, že zdravotný stav poručiteľky bezprostredne pred smrťou si vyžadoval odbornú starostlivosť, ktorá jej mohla byť a bola poskytnutá prostredníctvom zdravotníckeho zariadenia a i napriek tomu, že navrhovateľka v rade 1/ v tomto období navštívila svoju matku v zdravotníckom zariadení len raz, nemožno z tejto skutočnosti bez ďalšieho vyvodiť jej nezáujem o poručiteľku. I v tomto prípade sa musí jednať o trvalý nezáujem, a ako vyplynulo v priebehu konania, navrhovateľka v rámci svojich možností poskytovala starostlivosť poručiteľke pred poslednou hospitalizáciou (sprevádzala matku do nemocnice do Bratislavy aj späť, informovala sa o jej zdravotnom stave) a preto ani podľa názoru odvolacieho súdu nemožno konštatovať, že by v danom prípade boli zo strany navrhovateľky v rade 1/ naplnené dôvody vydedenia v zmysle ust. § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka. V ostatných častiach, pokiaľ bol návrh navrhovateľov na určenie neplatnosti závetu zamietnutý, ako i dôvody vydedenia vo vzťahu k navrhovateľke v 2/ rade, odvolaním nenapadnutých, zostáva rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.). Vyjadrenie navrhovateľky v rade 1/ k odvolaniu odporcu, odvolací súd nedoručoval odporcovi, lebo pri rozhodovaní vo veci z tohto vyjadrenia nevychádzal, keďže v ňom neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ani dôkazy. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.