Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/664/2014 z 21. 9. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. septembra 2016, sp. zn. 9Co/664/2014, ECLI:SK:KSBA:2016:1108214806.1 Krajský súd Bratislava | 9Co/664/2014 | ECLI:SK:KSBA:2016:1108214806.1 | 2016-09-21 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/77037683-f283-41fb-88b8-22e3eb22e212 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1108214806.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/664/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108214806
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1108214806.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a
členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: E. V., L.
L., O. XX, zastúpený advokátskou kanceláriou Cipciar & partners, s.r.o., Bratislava, Haburská 49/F,
proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, Tomášikova 48, IČO : 151 653, o vydanie
bezdôvodného obohatenia 191.000,- Sk ( 6.340 € ) s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10. 4. 2014 č.k. 15C/85/2008 - 53, a na odvolanie
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15. 5. 2014 č.k. 15C/85/2008 - 84, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, ako aj napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie zo dňa 15. 5. 2014 č.k. 15C/85/2008 - 84 p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanej právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.340
€ s 9,50 % úrokom z omeškania ročne od 18. 6. 2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. vo zvyšku ( žalobca žiadal priznať mu úroky z omeškania počnúc 21. 3. 2007 ) žalobu žalobcu
zamietol. Žalobcovi priznal tiež náhradu trov konania vo výške 100 %, s tým, že o nich rozhodne
samostatným uznesením. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že mal z
vykonaného dokazovania za preukázané, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I
č.k. 15C/125/2006-279 zo dňa 20. 1. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k.
8Co 95/2011 - 324 zo dňa 16. 4. 2013 bola určená úverová zmluva z 26.05.1999 uzavretá medzi
Slovenskou sporiteľňou, a.s. a E. S., o poskytnutí úveru č. XX XXXXXX X v časti prevzatia ručenia E.
V., od počiatku za neplatnú. Keďže chýbala vôľa žalobcu pristúpiť k ručiteľskému záväzku ( skutočnosť
preukázaná v konaní 15C 125/2006 ) a úverovú zmluvu ani nepodpísal ( v konaní bolo preukázané,
že podpis na úverovej zmluve nie je podpisom žalobcu ), v tejto časti má predmetná úverová zmluva
vady, ktoré nemožno ani dodatočne odstrániť, čo má za následok absolútnu neplatnosť právneho
úkonu v tejto časti. Absolútne neplatný právny úkon nemá od začiatku žiadne právne účinky, hľadí
sa naň akoby neexistoval a preto nemôže spôsobiť právne následky ani v prípade, že na základe
takéhoto právneho úkonu už boli realizované ďalšie právne úkony, resp. rozhodnutia. Ak dôjde k plneniu
na základe neplatného právneho úkonu, vzniká právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo je
prípad žalobcu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade vzniklo na strane žalovaného
bezdôvodné obohatenie prijatím plnenia z neplatného právneho úkonu. V konaní bolo jednoznačne
preukázané, že žalobca plnil na základe právneho úkonu - úverovej zmluvy z 26.05.1999 uzavretej medzi
Slovenskou sporiteľňou, a.s. a E. S., ktorá bola právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I
pod č.k. 15C 125/2006-279 z 20.01.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave pod č.k.
8Co 95/2011-324 z 16.04.2013 v časti prevzatia ručenia žalobcom určená od počiatku za neplatnú.
Obranu žalovaného, že plnenie od žalobcu prijal na základe právoplatného rozhodnutia, ktoré nebolo



zrušené ani zmenené a že ak by súd zaviazal žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie,
nastal by stav právnej neistoty a bol by narušený princíp spravodlivosti, že právoplatné rozhodnutie
je záväzné a zakladá pre účastníka právnu istotu, vyhodnotil ako nedôvodnú. Aj keď je pravdou, že k
výkonu exekúcie došlo na základe exekučného titulu, ktorým bolo právoplatné rozhodnutie Okresného
súdu Bratislava II pod č.k. 22Cb 112/2002 zo 17.01.2005, žalobca využil zákonné právo domáhať sa
súdnou cestou určenia neplatnosti právneho úkonu v časti prevzatia ručenia, ktorého exekučný titul bol
fundamentálnym základom. Keďže v predmetnom súdnom konaní pred Okresným súdom Bratislava I
pod č.k. 15C 125/2006 v spojení s konaním pred Krajským súdom v Bratislave pod č.k. 8Co 95/2011
bol žalobca úspešný, právny úkon v časti prevzatia ručenia nemá od začiatku žiadne právne účinky,
hľadí sa naň akoby neexistoval a preto nemôže spôsobiť pozitívne právne následky a nemožno pripustiť,
aby dôsledky takéhoto úkonu spôsobovali ďalšiu krivdu. Za nesprávny označil názor žalovaného, že
právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II pod č.k. 22Cb 112/2002 zo 17.01.2005 nebolo
zrušené ani zmenené, keď právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I pod č.k. 15C 125/2006
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave pod č.k. 8Co 95/2011 bol fundamentálny základ
rozsudku Okresného súdu Bratislava II pod č.k. 22Cb 112/2002 zo 17.01.2005 ( ktorý sa platnosťou,
resp. neplatnosťou úverovej zmluvy z 26.05.1999 vôbec nezaoberal ), úverová zmluva z 26.05.1999
v časti prevzatia ručenia navrhovateľom určená za neplatnú. Na základe uvedeného právoplatného
rozhodnutia dodatočne odpadol právny titul exekučného konania vo vzťahu k žalobcovi. Pretože ide
o právny titul vydania bezdôvodného obohatenia a nie o náhradu škody, nie je potrebné explicitné
rozhodnutie o zrušení, resp. zmene rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II pod č.k. 22Cb 112/2002
zo 17.01.2005.
2/ Keďže došlo k naplneniu skutkovej podstaty hmotnoprávneho ustanovenia § 451 Občianskeho
zákonníka a bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho
úkonu, súd prvej inštancie zaviazal žalovaného vydať všetko, čo na úkor žalobcu získal. Z potvrdenia
exekútorského úradu Mgr. Jozefa Pavlíka, Brezová pod Bradlom pod EX 115/2005 z 02.03.2007 mal súd
prvej inštancie preukázané, že žalobca v rámci celého exekučného konania ( istina, príslušenstvo, trovy
exekúcie ) zaplatil 191.000,10 Sk ( v prepočte 6.340,04 EUR ) a žalovaný žalovanú sumu nenamietal,
súd s odkazom na ust. § 456 v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka zaviazal žalovaného na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 6.340,-EUR.
3/ Súd prvej inštancie ďalej poukazoval na to, že bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový
právny vzťah, z ktorého vzniká pohľadávka tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil a dlh
tomu, kto obohatenie získal. Ak dlh spočíva v platobnej povinnosti, ide o dlh peňažný z ktorého
riadnym a včasným nesplnením ust. § 517 Občianskeho zákonníka spája dôsledok vzniku omeškania
na strane dlžníka a právo veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania. Tým, že žalovaný
po právoplatnom rozhodnutí Okresného súdu Bratislava I vo veci pod č.k. 15C 125/2006-279 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave pod č.k. 8Co 95/2011-324, právoplatným 17.06.2013
bezdôvodné obohatenie nevydal ( hoci ho o vydanie žalobca žiadal listom z 15.03.2007 ktorý bol
žalovanému doručený), dostal sa žalovaný do omeškania; súd prvej inštancie ho preto podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. zaviazal aj na zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 9,50 % ročne od 18. 6. 2013 do zaplatenia. Z podania žalobcu zo dňa 15.03.2007
je zrejmé, že žalovaného vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca však nepreukázal,
kedy bola predmetná výzva žalovanému doručená. V ďalšom poukázal súd prvej inštancie na to, že
inštitút bezdôvodného obohatenia je nastavený zákonodarcom tak, že povinnosť vydať bezdôvodné
obohatenie vzniká až vtedy, keď je vznik bezdôvodného obohatenia bezpečne preukázaný. V danej
veci až právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I pod č.k. 15C 125/2006-279 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave pod č.k. 8Co 95/2011-324, právoplatným 17.06.2013 bolo
preukázané, že žalovaný nie je dobromyseľný keď vedel, že plnenie žalobcu v rámci exekučného
konania ako povinného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný sa s plnením dostal
do omeškania nasledujúcim dňom po právoplatnosti uvedeného rozsudku, t.j. od 18.06.2013. Keďže
žalobca žiadal priznať úroky z omeškania už od 21.03.2007, v tejto časti žalobu zamietol. Napokon si
súd prvej inštancie vyhradil rozhodnúť o trovách konania podľa § 142 ods.1 v spojení s § 151 ods. 1
O.s.p., po vyčíslení právnym zástupcom žalobcu, osobitným uznesením.
4/ Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalovaný; jeho odvolanie
smerovalo zjavne proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobe žalobcu vyhovel a proti
výroku o trovách konania ( tzv. závislý výrok ). Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že vec nesprávne
právne posúdil, keď nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalovaného rozhodnutie
súdu odporuje základným princípom právneho štátu, najmä princípu právnej istoty. Poukazoval na



to, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17. 1. 2005 č.k. 22Cb/112/2002, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 7. 4. 2005 a vykonateľnosť dňa 22. 4. 2005, bol žalobca ako ručiteľ
zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu 55.510,10 Sk s 23 % rokom zo omeškania od 29. 10. 1999 do
zaplatenia ako aj trovy konania v sume 2.975,- Sk do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. predmetný
rozsudok nebol nikdy zrušený, naopak je pre žalobcu aj žalovaného ako účastníkov predmetného
konania záväzný a nezmeniteľný v celom rozsahu. Je tiež exekučným titulom v zmysle ustanovení
zákona č. 233/1995 Z.z. ( Exekučný poriadok ). Dodal, že žalobca nevyužil ani jednu z možností na
zrušenie predmetného rozsudku, či už podaním odvolania, alebo podaním návrhu na obnovu konania,
či podaním námietok v exekučnom konaní, alebo návrhom na odklad exekúcie. Naopak žalobca svoj
záväzok podľa právoplatného rozsudku č.k. 22Cb/112/2002 - 75 v celom rozsahu uhradil. Žalovaný v
odvolaní zdôrazňoval, že právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára v právnych vzťahoch právna istota.
Výsledkom postupu súdu prvej inštancie je ale vznik právnej neistoty a súčasne navodenie absurdného
stavu, kedy budú popri sebe existovať dve rozhodnutia súdu, a to jednak právoplatné, vykonateľné
a nezmeniteľné rozhodnutie súdu, ktoré ukladá žalobcovi povinnosť splniť jeho peňažný záväzok
žalovanému z titulu ručiteľského záväzku a jednak rozhodnutie súdu vo veci vydania bezdôvodného
obohatenia, ktoré ukladá žalovanému povinnosť vydať žalobcovi plnenie, ktoré žalovaný od žalobcu
prijal na základe právoplatného a nezmeniteľného rozsudku súdu. Svoje odvolanie podporil žalovaný
poukazom na nález Ústavného súdu SR z 23. 9. 2009 PL.ÚS 21/08, v ktorom Ústavný súd SR o.i.
uviedol, že „...Po uplynutí lehoty, ktorú zákonodarca zohľadňujúci, rešpektujúci a chrániaci ústavné
princípy a ústavou chránené hodnoty považuje za primeranú na zásah do právoplatných rozhodnutí
orgánov verejnej moci, sa v materiálnom právnom štáte v kolízii dvoch ústavných princípov - princípu
právnej istoty a princípu ochrany ústavnosti a zákonnosti - spravidla uprednostňuje princíp právnej istoty,
čím sa okrem iného zabezpečuje ochrana legálne, resp. v dobrej viere nadobudnutých práv....“ Žalovaný
navrhoval, aby odvolací súd buď rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne alebo ho
zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Pre prípad, že odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdí, navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust. § 238 ods.3 O.s.p. vyslovil vo výroku svojho
potvrdzujúceho rozhodnutia, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu.
5/ Na odvolanie žalovaného sa žalobca vyjadril písomne tak, že sa stotožňuje v celom rozsahu s
napadnutým rozsudkom, ktorý vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na ktorý boli náležite
aplikované relevantné ustanovenia právnych predpisov; žalobca považuje rozsudok súdu prvej inštancie
za zákonný a vecne správny. S poukazom na právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava I v
konaní vedenom pod sp. zn. 15C/125/2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 8Co/95/2011, v ktorom bolo preukázané, že sa nejedná o podpis žalobcu a teda ide o absolútne
neplatný právny úkon, bolo založené i právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Právny úkon v
časti prevzatia ručiteľského záväzku nemá od začiatku žiadne právne účinky, hľadí sa naň ako keby
neexistoval. Nemožno preto pripustiť, aby dôsledky absolútne neplatného právneho úkonu spôsobovali
žalobcovi ďalšiu krivdu. Podľa žalobcu bola preto splnená podmienka vzniku bezdôvodného obohatenia
získaného plnením z neplatného právneho úkonu. Žalobca ďalej k odvolacím námietkam žalovaného
dodal, že sa o existencii neplatného ručiteľského záväzku dozvedel až pri doručení mu listín vydaných
súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Pavlíkom. Preto objektívne nemohol využiť svoje procesné práva v
konaní o uloženie povinnosti zaplatiť žalovanému peňažné prostriedky. Následne sa žalobca úspešne
domohol určenia neplatnosti právneho úkonu ručenia v konaní sp. zn. 15C 125/2006 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co 95/2011. Žalobca v exekučnom konaní uhradil
vymáhané pohľadávky výhradne so zámerom všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Obč.
zák. Tvrdenie žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie narúša právnu istotu, označil žalobca
za účelové a irelevantné. Žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, nakoľko žalobca plnil
žalovanému na základe od počiatku neplatného ručenia. K nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 23.
9. 2009 PL:ÚS 21/08 žalobca poznamenal, že podľa poslednej vety citovaného nálezu, ak dochádza
ku kolízii princípu právnej istoty a princípu ochrany ústavnosti a zákonnosti, podmienkou ochrany
princípu právnej istoty je to, že sa týmto okrem iného zabezpečuje ochrana legálne, resp. v dobrej viere
nadobudnutých práv. Žalovaný si bez akýchkoľvek pochybností musí byť vedomý skutočnosti, že na
základe vyššie uvedených rozsudkov je úverová zmluva v časti ručenia od počiatku neplatná, čo zakladá
právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Je preto v rozpore so skutočnosťou tvrdenie
žalovaného o legálne nadobudnutých právach. Žalobca si zároveň uplatnil trovy právneho zastúpenia
v odvolacom konaní za dva úkony právnej služby - písomné podanie na súd a rokovanie s klientom,
2 x 220,87 €.



6/ Na vyjadrenie žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojom odvolaní voči rozsudku
súdu prvej inštancie. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že sa mal prijatím plnenia od neho bezdôvodne
obohatiť. Na plnenie bol žalobca zaviazaný právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp.
zn. 22Cb 112/2002 zo dňa 17. 1. 2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7. 4. 2005. Právoplatným
rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Uvedený rozsudok bol exekučným titulom, preto sa žalovaný
domáhal priznaného nároku v exekučnom konaní, v ktorom žalobca vymáhanú pohľadávku uhradil.
Spomínané právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu nebolo doposiaľ zmenené ani zrušené. Žalobca
sa nedomáhal zrušenia rozsudku postupom podľa § 201 a nasl. O.s.p., ani postupom podľa § 228
a nasl. O.s.p., tiež nevyužil inštitút námietok v exekučnom konaní, naopak vymáhanú pohľadávku
uhradil. Právne posúdenie plnenia prijatého žalovaným od žalobcu súdom prvej inštancie nemá oporu
v zákone, ani v judikatúre a odporuje základným princípom právneho štátu. Výsledkom postupu súdu
prvej inštancie je vznik stavu právnej neistoty a súčasnej existencie dvoch súdnych rozhodnutí, a to
právoplatného a vykonateľného rozsudku súdu, ktorý ukladá žalobcovi povinnosť peňažného plnenia z
titulu ručiteľského záväzku a tiež rozhodnutie súdu vo veci vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaný
trval na zmene rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom tak, že tento žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietne.
7/ Uznesením zo dňa 15. 5. 2014 č.k. 15C/85/2008 - 85 súd prvej inštancie rozhodol o trovách
( prvoinštančného ) konania tak, že s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. žalobcovi ako úspešnej
strane v spore priznal náhradu trov konania, a to v sume 380,40 € titulom zaplateného súdneho poplatku
a v sume 1.233,43 € titulom trov právneho zastúpenia ( za celkom 5 úkonov právnej služby : 1.prevzatie
a príprava zastúpenia dňa 10. 4. 2008, odmena 220,77 €, 2.písomné podanie vo veci samej zo dňa 11.
4. 2008, odmena 220,77 €, 3.rokovanie s klientom dňa 8. 7. 2013 odmena 220,77 €, 4. pojednávanie
dňa 13. 3. 2014, odmena 220,77 € a 5.pojednávanie - vyhlásenie rozsudku dňa 10. 4. 2014, odmena
110,39 €, ďalej režijný paušál 2 x 6,30 €, 1 x 7,81 €, 2 x 8,04 €, ako aj 20 % DPH ).
8/ Uvedené uznesenie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, vytýkajúc súdu prvej inštancie, že
vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal,
že rozsudok súdu prvej inštancie napadol včas odvolaním, nenadobudol teda zatiaľ právoplatnosť, keď
vo veci bude ďalej konať odvolací súd a preto je žalovaný názoru, že nie je možné rozhodnúť o trovách
konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. navrhoval odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
9/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu
oboch odvolaní v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok
bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolania žalovaného nie sú dôvodné.
11/ Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, výsledky dokazovania preukázali nesporne,
že žalobca nebol ručiteľom dlžníka Júlie Oláhovej z úverovej zmluvy zo dňa 26. 5. 1999 č. 74 445000
9, uzatvorenej so Slovenskou sporiteľňou, a.s., z dôvodu, že jeho podpis ( ako ručiteľa ) na predmetnej
úverovej zmluve bol sfalšovaný. Táto skutočnosť bola preukázaná znaleckým posudkom znalkyne Mgr.
Márie Zelenkovej č. 6/2010 vypracovaným v konaní sp. zn. 15C/125/2006. V uvedenom konaní bola
spomínaná úverová zmluva v časti prevzatia ručenia E. V. určená od počiatku za neplatnú; rozsudok
súdu prvej inštancie v odvolacom konaní Krajský súd v Bratislave potvrdil svojím rozsudkom zo dňa
16. 4. 2013 č.k. 8Co 95/2011 - 324. Účastníkmi konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I sp.
zn. 15C/125/2006 boli ako žalobca, tak aj žalovaná Slovenská sporiteľňa, a.s. Rovnako nebolo sporné,
že žalovaná od žalobcu prijala v exekučnom konaní plnenie vo výške celkom 191.000 Sk, v prepočte
6.340 €. Vychádzajúc z právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod
sp. zn. 15C/125/2006 o (absolútnej) neplatnosti právneho úkonu - spomínanej úverovej zmluvy - v časti
prevzatia ručiteľského záväzku žalobcom súd prvej inštancie správne vyvodil, že z absolútne neplatného
právneho úkonu nemohli žalovanej vzniknúť voči žalobcovi žiadne práva a ani žalobcovi voči žalovanej
žiadne povinnosti. Preto keď žalobe žalobcu vyhovel ( v napadnutej časti ), jeho rozhodnutie bolo vecne
správne, v zmysle ust. § 451 ods. 1, ods. 2 Obč. zák.
12/ Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
13/ Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho úkonu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.



14/ Podľa § 457 Obč. zák. ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný
vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
15/ Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že povinnosť žalovanej vrátiť
žalobcovi prijaté plnenie v sume 6.340 € vyplýva z ust. § 451 ods. 2 Obč. zák., t.j. z povinnosti
žalovanej vrátiť žalobcovi plnenie z ( absolútne ) neplatného právneho úkonu. Len na okraj odvolací
súd poznamenáva, že nejde o vrátenie plnenia získaného bezdôvodným obohatením podľa ust. § 457
Obč. zák. V prípade povinnosti vrátiť si obojstranné plnenie z bezdôvodného obohatenia ide v režime
ust. § 457 Obč. zák. o tzv. synalagmatický ( vzájomne podmienený ) záväzok podľa § 560 Obč. zák.
( povinnosť jednej zmluvnej strany vrátiť plnenie z neplatnej zmluvy je podmienená splnením takejto
povinnosti aj druhou zmluvnou stranou ). V prejednávanej veci ale na základe spomínanej úverovej
zmluvy plnila len jedna strana - žalobca; preto sa ust. § 457 Obč. zák. neuplatní; povinnosť vydať plnenie
z neplatnej zmluvy sa tu riadi ust. § 451 ods. 2 Obč. zák. V prípade plnenia z neplatného právneho
úkonu je vznik bezdôvodného obohatenia založený na tom, že právny úkon, na základe ktorého došlo
k plneniu, je od začiatku neplatný. Právny úkon tu síce formálne existoval, ale je neplatný ( nie je
podstatné, či ide o absolútnu alebo relatívnu neplatnosť ); predpokladom úspešného uplatnenia nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného z neplatného právneho úkonu je predchádzajúce
vyriešenie otázky, či išlo o neplatný právny úkon. V danom prípade sa tak stalo v konaní vedenom na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 15C/125/2006, keď v skoršom konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava II sp. zn. 22Cb/112/2002 ( ktoré skončilo vydaním exekučného titulu ) sa súd otázkou
(ne)platnosti úverovej zmluvy nezaoberal. Odvolací súd tu poznamenáva, že na skutočnosti, ktoré majú
za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada súd aj bez návrhu, ale len v prípade, že
v konaní vyjdú najavo. Súd nie je povinný z úradnej povinnosti skúmať všetky skutočnosti, ktoré by
mohli mať za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu; pri posudzovaní dôvodov neplatnosti
právneho úkonu je nutné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené
( napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, omyl ) a inými dôvodmi neplatnosti,
na ktoré súd prihliada z úradnej povinnosti ( nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu
uzavrieť zmluvu, rozpor so zákonom a pod. ). V konaní vedenom pod sp. zn. 22Cb/112/2002 ( o ktorom
žalobca nemal vedomosť, nakoľko mu neboli doručené súdne zásielky, keďže sa dlhodobo zdržiaval
mimo svojho trvalého pobytu ) žalobca nemohol namietať neplatnosť úverovej zmluvy v časti prevzatia
ručiteľského záväzku, a preto sa súd otázkou prípadnej platnosti či neplatnosti ručenia zo strany žalobcu
ani nezaoberal. Navyše účinky absolútnej neplatnosti pôsobia definitívne, aj keby dôvod neplatnosti
právneho úkonu dodatočne odpadol; absolútne neplatný právny úkon nemožno zhojiť dodatočným
schválením ( ratihabíciou ) a nemožno ho ani konvalidovať dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti
a ani napraviť splnením povinnosti. Ten, kto na základe absolútne neplatného právneho úkonu plnil,
sa môže podľa zásad o bezdôvodnom obohatení ( § 451 ods. 2 a § 457 Obč. zák. ) domáhať vrátenia
toho, čo takto plnil.
16/ Skutočnosť, že plnenie od žalobcu bolo žalovanej priznané rozhodnutím súdu ( č. k. 22Cb 112/2002
- 75 zo dňa 17. 1. 2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7. 4. 2005 ), ktorý nebol zrušený, ani
podľa odvolacieho súdu nepredstavuje prekážku pre rozhodnutie súdu o vrátení žalobcom poskytnutého
plnenia. Ako už bolo uvedené v konaní sp.zn. 22Cb/112/2002 súd vôbec neskúmal platnosť úverovej
zmluvy, keďže jej neplatnosť ( hoci len čiastočnú ) nikto v konaní nenamietal. Právoplatný rozsudok
o určení neplatnosti úverovej zmluvy v časti prevzatia ručenia E. V. za neplatnú má za následok, že
rozsudok č.k. 22Cb/112/2002 - 75 voči žalobcovi ako ručiteľovi prestal byť záväzný ( odvolací súd
podotýka, že rozsudok č.k. 22Cb/112/2002 - 75 zo dňa 17. 1. 2005 je ale naďalej záväzný pre ostatných
účastníkov konania sp. zn. 22Cb 112/2002, na v ňom uloženej povinnosti Júlii Oláhovej - úverovej
dlžníčke - sa nič nezmenilo ). Z uvedeného dôvodu potom neobstojí tvrdenie žalovaného, že - vo vzťahu
k žalobcovi - existujú popri sebe dva právoplatné a vykonateľné rozhodnutia. Rozsudok vydaný v konaní
sp. zn. 22Cb/112/2002 vzhľadom na existenciu rozsudku vydaného v konaní sp. zn. 15C/125/2006
stratil svoju záväznosť voči žalobcovi, žalovaný bol od počiatku zúčastnený na súdnom konaní vedenom
pod sp. zn. 15C/125/2006, v ktorom mohol a aj riadne uplatnil všetky svoje procesné práva, má teda
vedomosť, že žalobcovi vzhľadom na výsledok sporu nevznikla povinnosť plniť žalovanému titulom
ručiteľského záväzku.
17/ Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, zo zisteného skutkového
stavu vyvodil správne právne závery. Svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Odvolací súd preto jeho
rozsudok v napadnutej ( t.j. vyhovujúcej ) časti ako vecne správny potvrdil ( § 387 ods. 1 C.s.p. ).
18/ Odvolací súd nevidel dôvod vyhovieť návrhu žalovaného, aby pripustil vo veci dovolanie, pre prípad,
že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdí ako vecne správny. Žalovaný bližšie nešpecifikoval, z akého
dôvodu by v danom prípade malo ísť o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Ako



už judikovala súdna prax, rozhodnutím odvolacieho súdu po právnej stránke zásadného významu je
také rozhodnutie, ktoré rieši doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne
riešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec, t.j.
má všeobecný dopad na prípady podobnej povahy. Z tohto hľadiska má rozhodnutie odvolacieho súdu
zásadný význam spravidla vtedy, ak rieši takú právnu otázku, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola
riešená alebo výklad ktorej v judikatúre týchto súdov nie je ustálený, alebo, ak odvolací súd posúdil určitú
právnu otázku inak, než je riešená v konštantnej judikatúre vyšších súdov a rozhodnutie odvolacieho
súdu predstavuje v tomto smere odlišné riešenie tejto právnej otázky ( rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo
119/2002 ). V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo vydaním napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie k narušeniu právnej istoty v právnom postavení žalobcu a žalovaného, z dôvodov
uvedených v bodoch 15/ a 16/ odôvodnenia tohto rozhodnutia. Rozhodnutie odvolacieho súdu v danom
prípade nerieši takú otázku, ktorá by nebola doposiaľ nastolená, ani sa významne nelíši od bežnej
rozhodovacej praxe.
19/ V prípade odvolaním žalovaného napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 15. 5. 2014
č.k. 15C/85/2008 - 85, ktorým súd rozhodol o trovách ( prvoinštančného ) konania, rozhodol súd prvej
inštancie vecne správne. Vzal do úvahy, že žalobca dosiahol v konaní plný úspech ( § 142 ods. 1
O.s.p., účinný do 30. 6. 2016 ); rovnako správne ustálil výšku trov ( pozostávajúcich z uhradeného
súdneho poplatku za žalobu a z trov právneho zastúpenia ). Skutočnosť, že súd prvej inštancie
rozhodol o trovách prvoinštančného konania samostatným uznesením, v čase, kedy žalovaný rozsudok
súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním, nemá za následok nesprávnosť napadnutého
uznesenia. Pre posúdenie jeho správnosti bolo významné, že súd prvej inštancie rozhodoval o trovách,
berúc do úvahy výsledok konania pred súdom prvej inštancie, t.j. že žalobcovi, ktorý v konaní dosiahol
plný úspech, priznal aj plnú náhradu vzniknutých trov, účelne vynaložených na bránenie svojho práva.
Odvolací súd z uvedeného dôvodu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil
( § 387 ods. 1 C.s.p. ).
20/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § podľa § 396 ods.
1, 2 v spojení s § 262 a § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu
odvolací súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O samotnej výške priznanej
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením ( § 262 ods.
2 C.s.p. ).
25/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,



b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).