Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Co/161/2018 z 29. 7. 2019
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 29. júla 2019, sp. zn. 4Co/161/2018, ECLI:SK:KSPO:2019:8817200279.1
Krajský súd Prešov | 4Co/161/2018 | ECLI:SK:KSPO:2019:8817200279.1 | 2019-07-29 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: CSP, OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/32554fbe-d515-45b8-9bac-02c57c85d13c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8817200279.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/161/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817200279
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8817200279.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a
sudkýň JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48,
811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom
Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému M. U., nar. XX.X.XXXX,
bytom M. XX, XXX XX M., o zaplatenie 670,55 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11Csp/14/2017-52 zo dňa 14.3.2018 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 600,- eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 600,- eur od 21.9.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti úroku z omeškania uplatneného vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 670,55 eura od 20.2.2014 do 20.9.2016 a v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 0,25 %
ročne zo sumy 405,21 eura od 21.9.2016 do zaplatenia zastavil. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
Vyslovil, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomere 78 % s tým, že o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovaného, ktorý vzniesol námietku premlčania,
výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných dôkazov s tým, že konanie sčasti
zastavil ohľadne úroku z omeškania uplatneného vo výške 5,25 % ročne zo sumy 670,55 eura od
20.2.2014 do 20.9.2016 a v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 0,25 % ročne zo sumy
405,21 eura od 21.9.2016 do zaplatenia v zmysle ust. § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Uviedol, že následne predmetom sporu bolo zaplatenie sumy 670,55 eura s 5 %
ročným úrokom z omeškania od 21.9.2016 do zaplatenia. Právny vzťah medzi stranami sporu vznikol
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným na základe uzatvorenej zmluvy o poskytnutí pôžičky
dňa 20.9.2013, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške
600,- eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 36-tich mesačných splátkach s poistením vo výške 25,57
eura, pri dohodnutej ročnej úrokovej sadzbe 32 %, výške ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej
len RPMN) vo výške 32 % a priemernej hodnote RPMN vo výške 46,06 %. Listom zo dňa 19.2.2014
v spojení s predžalobnou upomienkou zo dňa 24.1.2014 právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú
splatnosť všetkých splátok a vyzval žalovaného na úhradu celkovej dlžnej sumy v súlade s obchodnými
podmienkami zmluvy. O preukázaní vyhlásenia mimoriadnej splatnosti svedčí výpis a prehľad splácania.
Súd vychádzal z toho, že žalovaný túto skutočnosť nespochybnil s tým, že z prehľadu splátok vyplýva,
že žalovaný neuhradil žiadnu sumu.

Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 2 písm. a), b) zákona č. 250/2007 Z.z. účinného v čase
uzavretia zmluvy (ďalej len zákona č. 250/2007 Z.z.), ďalej citoval § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) zákona



č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len zákona č. 129/2010 Z.z.), ďalej § 52 ods. 1, 2, §
53 ods. 1-5, § 54 ods. 1,2, § 39, § 544 ods. 1, 2, § 101, § 107 ods. 1, § 524 Občianskeho zákonníka a
uviedol, že právny vzťah medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským, lebo bola uzatvorená zmluva
o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Poukázal na definíciu spotrebiteľskej zmluvy s
tým, že uviedol, že považoval za preukázané, že právny predchodca žalobcu na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 600,- eur a žalovaný sa
zaviazal poskytnutý úver žalobcovi splatiť v 36-tich splátkach vo výške 25,57 eura mesačne. Žalovaný
v prospech žalobcu neuhradil žiadnu finančnú čiastku. Počas konania v zmysle zmluvy o postúpení
pohľadávky bola následne pohľadávka postúpená na žalobcu, a preto žalobca je aktívne legitimovaný
v konaní. Súd prvej inštancie posudzoval zmluvu o pôžičke, ktorá je spotrebiteľským úverom v časti
dohodnutého úroku, v ktorej časti dohodu o úrokoch vyhodnotil za neplatnú. Poukázal na dohodnutý
úrok vo výške 32 % s tým, že podľa výšky úrokových sadzieb z úverov obdobných v rozhodnom období
na internetovej stránke Národnej banky Slovenska bola výška úroku pri obdobných úveroch 12,99 %
ročne. Uvedená dohodnutá výška predstavuje 3-násobok výšky úrokovej sadzby, a preto dohodu o výške
úrokov považoval za rozpornú s dobrými mravmi v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. V tejto
časti dohodu o úrokoch považoval za absolútne neplatnú, a preto aj dohodnutú odplatu za neprimeranú
v zmysle ust. § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka. Úver považoval za bezúročný, a preto v tejto časti
považoval žalobu za dôvodnú a jej vyhovel. Uplatnenú pohľadávku nad sumu 600,- eur považoval za
nedôvodnú, pričom uviedol, že v tejto časti si žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Súčasťou
priznaného nároku je aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa 21.9.2016 podľa žalobného petitu
žalobcu, kedy sa žalovaný dostal do omeškania. Zvyšok nároku žalobcu na úroky z omeškania súd prvej
inštancie považoval za nedôvodný, a preto ho zamietol. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania súd
prvej inštancie poukázal na to, že v danej veci nie je možné uplatniť 2-ročnú premlčaciu lehotu. Žalovaný
žiadnym spôsobom neuviedol, na základe akej skutočnosti by sa mala na tento prípad vzťahovať 2-ročná
premlčacia lehota, ktorá sa týka bezdôvodného obohatenia. V danom prípade nedošlo k odstúpeniu od
zmluvy, ktoré by mohlo zakladať vydanie bezdôvodného obohatenia. Došlo len k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru, pričom k odstúpeniu od zmluvy nedošlo. Na uplatnený nárok sa vzťahuje 3-ročná
premlčacia lehota vyplývajúca z ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Keďže úver bol zosplatnený dňa
19.2.2014 a žaloba bola podaná 13.1.2017, súd bol toho názoru, že 3-ročná premlčacia lehota v danom
prípade neuplynula. Z tohto dôvodu na vznesenú námietku premlčania neprihliadal a považoval ju za
bezpredmetnú.

O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku tak, že priznal žalobcovi, ktorý bol úspešný, v rozsahu 78 % nárok na náhradu trov
konania.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci. Poukázal na to, že žalobca v žalobe uviedol, že v bode 3, že dňa 19.2.2014 došlo
k zosplatneniu celého úveru č. XXXXXXX  dňa 20.9.2013 a žaloba bola podaná 13.1.2017, t.j. po
uplynutí 2-ročnej premlčacej lehoty. Žalobca pristúpil k zosplatneniu celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky. Takéto oprávnenie mu medzi zmluvnými stranami platne dohodnuté nebolo, a preto
ďalej poukázal aj na ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že na ukončenie
zmluvy zo strany žalobcu z 19.2.2014 je potrebné prihliadať ako na odstúpenie od zmluvy, čo je
spôsob, ktorý aj bez dohody účastníkov zmluvného vzťahu predpokladá ust. § 48 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje a každý je povinný si vrátiť druhému všetko,
čo podľa nej dostal. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ide o vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktoré sa premlčuje v 2-ročnej premlčacej lehote v zmysle ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Od odstúpenia od zmluvy 19.2.2014 do podania žaloby 13.1.2017 uplynuli viac než 2 roky. Poukázal
na iné rozhodnutie všeobecného súdu v obdobnej veci s tým, že navrhol zmeniť napadnutý rozsudok
a žalobu zamietnuť.

3. Právny zástupca žalobcu sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov, ďalej
len CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z



ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácií práva. O omyl v aplikácií práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

5. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom, ako aj právnym posúdením dôvodnosti uplatneného nároku súdom prvej inštancie, odvolací súd
konštatuje, že súd prvej inštancie sa náležite nevysporiadal s rozhodujúcou skutočnosťou a to, či došlo
právnym predchodcom žalobcu Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok,
IČO: 35 923 130, k zosplatneniu pohľadávky na základe zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky č.
XXXXXXXX, ktorá bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 20.9.2013
(č.l. 3-5 spisu). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v bode 3 žaloby tvrdil, že vyzval žalovaného k
zaplateniu dlžných splátok pred vyhlásením splatnosti úveru a to dňa 24.1.2014 s tým, že ho na možnosť
vyhlásenia splatnosti celého úveru upozornil. Následne žalobca v žalobe tvrdil, že dňa 19.2.2014
úver zosplatnil. Z obsahu spisu nevyplýva, ďalší listinný dôkaz týkajúci sa zosplatnenia ani doručenia
zosplatnenia žalovanému, ktorú skutočnosť žalovaný dôvodne namietal. Navyše v dôsledku postúpenia
pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi právnym predchodcom
žalobcu a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 358 31
154 došlo k zmene právneho subjektu na strane žalobcu s tým, že následne o pripustení zmeny subjektu
na strane žalobcu súd prvej inštancie rozhodol a to uznesením (č.l. 31 spisu). Podľa vyjadrenia právneho
zástupcu žalobcu, t.j. právneho nástupcu v konaní v spise na čl. 43, k predčasnému zosplatneniu
úveru v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka nedošlo. Následne právny zástupca právneho
nástupcu žalobcu, vzal žalobu späť v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 5,25% p.a. zo sumy
670,55 eura od 20.2.2014 do 20.9.2016, v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 0,25% p.a.
zo sumy 405, 21 eura od 21.9.2016 do zaplatenia a v tejto časti navrhol konanie zastaviť. Súd prvej
inštancie postupoval procesne správne, ak z dôvodu späťvzatia žaloby konanie následne sčasti zastavil,
ktorá skutočnosť nebola predmetom posúdenia odvolacím súdom, avšak odvolací súd v tejto súvislosti
poukázal na stanovisko právneho zástupcu žalobcu. Rozpor v tvrdení právneho predchodcu žalobcu a
právneho nástupcu žalobcu súd prvej inštancie náležite neodstránil, v dôsledku čoho následne náležite
neskúmal aktívnu legitimáciu žalobcu v súvislosti s postúpením pohľadávky. Uplatnená námietka
žalovaným týkajúca sa nesprávneho posúdenia úkonu právneho predchodcu žalobcu ako zosplatnenie
a nie odstúpenie, mala za následok aj následné nesprávne posúdenie vznesenej námietky premlčania.

6. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku a v súvisiacom
výroku o trovách konania v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP, a v rozsahu zrušenia vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP.

Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia bolo porušenie práva strany sporu na spravodlivý proces
zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v ktorom je
implikované právo na súdnu ochranu zaručené článkom 46 a nasl. ústavy. Ochrana ohrozených alebo
porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a činná tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty, legitímneho očakávania strán, ako aj v súlade s ústavným a eurokonformným
výkladom zákona (článok 2 ods. 1, 2, článok 3 ods. 1 Základných princípov CSP). Nevysporiadaním sa s
rozhodnou skutočnosťou týkajúcou sa predčasného zosplatnenia úveru právnym predchodcom žalobcu,
resp. posúdením úkonu právneho predchodcu žalobcu súdom, došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces z dôvodu, že súd prvej inštancie neodstránil rozpor žaloby v bode 3 s vyjadrením právneho
zástupcu právneho nástupcu žalobcu v spise na č.l. 43, ktorá skutočnosť následne mala za následok
aj nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k ukončeniu právneho vzťahu medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným, vo vzťahu k vzneseniu námietky premlčania a v konečnom dôsledku aj v otázke
vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorú súd skúma ex offo.

7. V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať dôvodnosťou uplatneného
nároku v rozsahu uplatnenej pohľadávky podľa špecifikácie právnym nástupcom žalobcu v spise na



čl. 43 s tým, že je potrebné náležite skúmať ako došlo k ukončeniu právneho vzťahu medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným, či vyhlásením predčasnej splatnosti úveru v zmysle ust. § 565
Občianskeho zákonníka, alebo iným úkonom. Z obsahu spisu vyplýva len výzva právneho predchodcu
žalobcu na úhradu omeškaných splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru (č.l. 6 spisu). Odstránenie rozporu v tvrdení žaloby v nadväznosti na tvrdenie a vyjadrenie
právneho nástupcu žalobcu je rozhodné pre posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania,
posúdenie právneho vzťahu z hľadiska plynutia premlčacej lehoty, ako aj posúdenie aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu.

Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo
veci samej v zmysle ust. § 396 ods. 1, 3 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, a zásadou úspechu strany v
spore vyplývajúcou z ust. § 255 CSP.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.