Rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3S/83/2012 z 18. 4. 2013 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Prešov z 18. apríla 2013, sp. zn. 3S/83/2012, ECLI:SK:KSPO:2013:8012200778.4 Krajský súd Prešov | 3S/83/2012 | ECLI:SK:KSPO:2013:8012200778.4 | 2013-04-18 | Rozhodnutie Oblasť práva: Správne právo – Nezákonný zásah orgánu verejnej správy Citované ustanovenia: zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/50fae650-e60a-496f-ae78-1ee65743b202 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8012200778.4 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/83/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200778
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8012200778.4

Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a
sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci navrhovateľky
ST OMEGA s.r.o., Námestie Gen. Štefánika 3, Stará Ľubovňa, IČO: 31 702 791, zastúpenej JUDr.
Bohumilom Novákom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 27 proti odporcovi Daňovému
úradu Prešov, ul. Hviezdoslavova 7, o návrhu o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej
správy takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Náhradu trov konania navrhovateľke n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 25.10.2012 sa navrhovateľka postupom podľa § 250v zákona č. 99/1963 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) domáhala ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej
správy. Uviedla, že dňa 28.8.2012 bolo navrhovateľke a dňa 3.9.2012 jej právnemu zástupcovi doručené
písomné oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2012, č. k. 9712401/5/2256894/2012 zo dňa 20.8.2012 (ďalej len
oznámenie o daňovej kontrole). Týmto oznámením správca dane určil, že dňa 23.8.2012 o 9.30 hod.
začne daňovú kontrolu v priestoroch navrhovateľky. Súčasne určil, že navrhovateľka je povinná v lehote
8 dní odo dňa začatia kontroly predložiť všetky doklady potrebné na vykonanie daňovej kontroly.

Dňa 30.8.2012 doručila správcovi dane vyjadrenie, v ktorom okrem iného žiadala, aby jej oznámil dôvody
daňovej kontroly a aby odstránil zjavné nedostatky obsahu oznámenia o začatí kontroly. Dňa 13.9.2012
jej správca dane doručil stanovisko v ktorom jej tiež oznámil, že správca dane môže vykonať daňovú
kontrolu bez dôvodu začatia daňovej kontroly. Keďže sa napriek iniciatívnej snahe nedozvedela dôvod
začatia daňovej kontroly, žiadala o oznámenie tejto skutočnosti priameho nadriadeného Ing. Milana
Lištiaka, o čom bola spísaná zápisnica č. 9712401/5/2703540/2012/Liš zo dňa 24.9.2012.

Zdôraznila, že v jej spoločnosti sú vykonávané daňové kontroly nadmerného odpočtu za január až
december 2010, január až december 2011 a jún 2012. V žiadnej z uvedených daňových kontrol jej
nebol oznámený dôvod začatia. Vo všetkých týchto daňových kontrolách, ktoré mnohé trvajú viac ako
jeden a pol roka, správca dane nezákonne prerušil tieto kontroly z dôvodu, že zisťuje medzinárodné
daňové informácie. Nezákonnosť v prerušení konaní spočíva v tom, že daňové kontroly prerušil
podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Z. z.. Žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií
však nie je konaním, lebo sa ním nerozhoduje o právach a povinnostiach daňového subjektu. Ide
o bežné vykonanie dokazovania dožiadaním do zahraničia. Navyše vo všetkých týchto daňových
kontrolách je navrhovateľke zadržiavaný nadmerný odpočet v celkovej sume 2,5 milióna Eur. Správca



dane navrhovateľke ani pri jednej z uvedených daňových kontrol neoznámil svoje pochybnosti o
skutočnostiach, ktoré je povinná preukázať na zistenie podkladov pre správne určenie a vyrubenie dane,
resp. nadmerného odpočtu.

Argumentovala, že pri činnosti orgánu verejnej správy v rámci ktorej vykonávajú svoje zákonné
kompetencie, sú stanovené určité hranice, v ktorých sú tieto orgány povinné postupovať a rozhodovať.
Týmito základnými mantinelmi sú ust. čl. 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako i ust. čl. 2 ods. 2
Ústavy SR. Takémuto vymedzenému rozsahu výkonu svojej činnosti podliehajú i orgány zabezpečujúce
určenie, vyrubenie i vybratie daní od daňových subjektov. Tieto daňové orgány si teda musia počínať
v medziach stanovených zákonom, ktorý už sám o sebe predstavuje zásah do základného práva na
vlastníctvo, a ktorý na túto činnosť daňové orgány legitimuje. Pri napĺňaní podmienok materiálneho
právneho štátu je nevyhnutné, aby činnosť daňových orgánov nebola vysvetľovaná len v tom zmysle, že
sú oprávnené uplatňovať voči jednotlivcom zákonom konštituovanú právomoc akýmkoľvek spôsobom,
ale je treba, aby bola vyložená v materiálnom slova zmysle, teda že takéto orgány pri výkone svojich
právomocí musia čo najviac rešpektovať ochranu základných práv jednotlivca, teda autonómnu sféru
jednotlivca, ktorej súčasťou je i informačná autonómia jednotlivca. Pri výkone činnosti daňovými orgánmi
dochádza k stretu medzi verejným záujmom na stanovení a výbere daní a ochranu autonómnej sféry
jednotlivca. Regulácia týchto dvoch proti sebe stojacich záujmov pri správe daní je stanovená v § 3
ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní. Podľa tohto ustanovenia sa pri správe daní postupuje
podľa všeobecne záväzným právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Toto ustanovenie
určuje daňovým orgánom povinnosť, aby uplatňovali jednotlivé procesné inštitúty v súlade s princípom
proporcionality tak, aby ich zásahy voči jednotlivcom boli minimalizované. Musia procesne postupovať
tak, aby konkrétne procesné úkony neboli voči jednotlivcom neprimerané a v tej súvislosti i porušujúce
právo na informačnú autonómiu jednotlivca. Ak by daňové orgány takto nepostupovali, a tieto ústavou
a zákonom vymedzené mantinely nerešpektovali, musia nápravu zabezpečiť súdy.

Daňová kontrola je procesným oprávnením správcu dane, prostredníctvom ktorej realizuje záujem
štátu na zaistení riadneho výberu dane tým, že overuje, preskúmava a vymáha daňové povinnosti
daňových subjektov. V rámci výkonu daňovej kontroly dochádza k zákonom schválenému narušeniu
autonómnej sféry jednotlivca tým, že zákon určuje daňovému subjektu množstvo povinností, a taktiež
správca dane mu môže v rámci svojich kompetencií určovať ďalšie povinnosti, aby bol dosiahnutý cieľ
zákona. Tieto obmedzenia musia byť stanovené nielen zákonom, ale dosiahnutie cieľa ktorý sleduje
zákon, musí byť primerané. V tejto súvislosti je nevyhnutné, aby toto obmedzenie, príp. narušenie
autonómnej sféry jednotlivca bolo vopred stanovené tak, aby bol jasný zrozumiteľný a vopred poznateľný
dôvod legitimujúci na použitie takéhoto obmedzenia. Súčasne musí byť takýto dôvod vymedzený
konkrétnymi skutočnosťami. Pri výkone daňovej kontroly nemôže byť takýmto ospravedlniteľným
dôvodom všeobecná formulácia o záujme štátu na výbere daní, ktorý je účelom daňového poriadku,
ale musia existovať konkrétne skutočnosti, ktoré vedú k začatiu daňovej kontroly tým, že je dôvodné
podozrenie o porušovaní či neplnení daňových povinností daňovým subjektom. Každý zásah činnosti
verejného orgánu do osobnej sféry jednotlivca musí byť vykonávaný na základe ospravedlniteľných
konkrétnych skutočností, či dôvodov takéhoto obmedzenia a nestačí aby bol vykonaný len preto,
že verejný orgán takúto právomoc formálne má. Inak povedané, nestačí aby orgán verejnej správy
kompetenciu mal, ale túto využíval a používal len na zákonne a ústavne konformným spôsobom.

V súvislosti s výkonom daňovej kontroly nemôže byť jej začatie a uskutočňovanie len na svojvôli
daňového orgánu, ale musia existovať a byť oznámené konkrétne dôvody, ktoré sú v čase začatia
daňovej kontroly vopred známe. V opačnom prípade by išlo o svojvôľu, pretože správca dane by mohol
vykonávať daňovú kontrolu u kohokoľvek a kedykoľvek len podľa svojho vlastného uváženia.

Vychádzajúc z uvedených skutočností je nevyhnutné, aby orgán verejnej správy postupoval pri výkone
svojich činnosti tak, aby v tomto postupe bola vylúčená (resp. minimalizovaná) svojvôľa, pričom
dodržanie tohto postupu musí byť kontrolovateľné tými, ktorých sa postup týka. Ak z tohto pohľadu
postup orgánu verejnej správy nie je možné skontrolovať z dôvodu, že odmieta uviesť dôvody svojho



postupu, sám sa vystavuje do pozície, že vzniká dôvodné podozrenie zo svojvoľného konania tohto
orgánu.

Vzhľadom na uvedené je zjavné, že správca dane navrhovateľke neoznámil dôvod začatia daňovej
kontroly a dokonca odmieta tento dôvod oznámiť. Ako daňový subjekt pôsobí už viac ako 20 rokov
a všetky svoje daňové povinnosti si riadne a včas plnila. Tieto skutočnosti sú správcovi dane známe,
avšak bezdôvodne tieto poznatky ignoruje, čím jasne dáva najavo svoj negatívny prístup k spoločnosti.
Je vylúčené aby obchodnú činnosť vykonávala v rozpore so zákonom keďže vie, že je pod neustálou
kontrolou daňových orgánov. Začatie daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie jún 2012 je ďalším
prejavom svojvôle správcu dane a šikanovania len preto, že sa zákonným spôsobom bráni proti
nezákonnému konaniu správcu dane.

Správca dane porušuje základné zásady správy daní, a to zásadu zákonnosti, (legality), a z nej
vyplývajúcu zásadu enumeratívnosti verejnoprávnych pretenzií, ktorá je zásadou vyplývajúcou z ust. čl.
2 ods. 2 Ústavy SR a ktorá znamená, že verejný orgán pri svojej činnosti nemôže konať svojvoľne, ale
svoju právomoc môže uplatňovať len na účely, ku ktorým mu bola táto právomoc zverená a v rozsahu,
v akom mu bola zverená.

Inými slovami povedané, správca dane nemôže konať inak, než ako mu dovoľuje zákon a nemôže
si svoje kompetencie rozširovať nad rámec zákona. Správca dane nesmie konať v polohe „ochrancu
štátnej pokladne“ ktorého prvoradým záujmom je naplnenie štátneho rozpočtu za akúkoľvek cenu, ale
musí byť objektívnym orgánom, ktorý posudzuje skutočnosti pre správnosť vyrubenia a vybratia dane
starostlivým prihliadnutím na práva a právom chránené záujmy daňových subjektov.

Takisto bola porušená základná zásada správy daní, a to zásada primeranosti, (proporcionality)
vyjadrená v ust. § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní. Táto zásada určuje správcovi dane
dodržiavať taký postup, aby pri svojej činnosti použil len také prostriedky, ktoré sú najvhodnejšie, a teda
bezdôvodne nezaťažujú daňový subjekt nad mieru nevyhnutnú a súčasne umožňujú správne zistiť, určiť
a vybrať daň. Táto zásada je v podstate zostrením zásady zneužitia právomocí a to vo vzťahu pri použití
správneho uváženia, pretože toto musí byť len také, ktoré rešpektuje a chráni práva a právom chránené
záujmy daňových subjektov.

Porušenie týchto zásad spočíva v tom, že správca dane bezdôvodne začal daňovú kontrolu len z
dôvodu, že takúto kompetenciu má. Zneužíva svoju právomoc tak, že navrhovateľku nielen šikanuje
nezákonnými zásahmi, ale spôsobuje jej závažnú majetkovú ujmu zadržiavaním nadmerného odpočtu
vo výške približne 2,5 mil. Eur, výsledkom čoho je prakticky znemožnenie výkonu podnikateľskej činnosti.

Správca dane len formálne vykonáva daňovú kontrolu, pričom v skutočnosti vykonáva vyhľadávaciu
činnosť podľa § 36 daňového poriadku a tým zastiera skutočné svoje konanie daňovou kontrolou len
preto, aby mohol zadržať výplatu nadmerného odpočtu. Takýto postup je neprípustný, keďže zákon
ho vzhľadom na uvedené zásady nedovoľuje. S poukazom na uvedené skutočnosti je toho názoru,
že postup odporcu, ktorý je orgánom verejnej správy, je nezákonným zásahom do jej práv a právom
chránených záujmov. Tento zásah, t. j. začatie a pokračovanie vo výkone daňovej kontroly a zadržiavanie
nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2012 je postupom správcu dane vedome zameraného
proti navrhovateľke ako daňovému subjektu, ktorého cieľom je bezdôvodne preukázať silu kompetencií
správcu dane, ako prejav arogancie verejnej moci, s možným následkom likvidácie navrhovateľky ako
podnikateľského subjektu. V tomto prípade nejde o výkon kompetencií na základe rozhodnutia orgánu
verejnej správy a teda je splnená podmienka pre domáhanie sa súdnej ochrany proti nezákonnému
zásahu odporcu podľa § 250v ods. 1 O.s.p..

Žiadala, aby súd zakázal odporcovi vykonávať daňovú kontrolu navrhovateľky na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2012. Odporca je povinný
vyplatiť navrhovateľke nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie jún 2012 v sume 87.495,47 Eur



slovom osemdesiatsedemtisícštyristodeväťdesiatpäť eur štyridsaťsedem centov, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia na účet navrhovateľky.

Zároveň žiadala, aby jej boli nahradené trovy konania.

Na výzvu súdu zo dňa 4.2.2013 aby v zmysle § 250v ods. 3 O.s.p. predložila dôkaz o tom, že na nápravu
vyčerpala prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis navrhovateľka reagovala vyjadrením
zo dňa 12.2.2013. Poukazujúc na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IIÚS 513/2011-33
uviedla, že podanie sťažnosti ani postup podľa zákona o prokuratúre nepovažuje za efektívny nástroj
za nápravu.

Ďalej týmto podaním rozšírila dôvody na vydanie rozhodnutia podľa § 250v O.s.p. o skutočnosť, že
oznámenie o daňovej kontrole je nulitné, teda nevyvoláva žiadne právne účinky, lebo bolo vydané
neexistujúcim subjektom. Citovala § 4 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 daňového
poriadku. Navrhovateľka má sídlo v Starej Ľubovni, ktoré je súčasťou Prešovského kraja. Príslušným
správcom dane je preto Daňový úrad Prešov, Hviezdoslavova 7, nie Daňový úrad Prešov, pobočka
Poprad, Štefánikova 3651/13, Poprad.

Podaním zo dňa 21.2.2013 navrhovateľka zaslala kópiu zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa
24.9.2012, na ktorom sa okrem iného mala sťažovať i na nezákonné začatie daňovej kontroly a kópiu
odpovede odporcu zo dňa 22.10.2012.

Odporca vo vyjadrení k návrhu zo dňa 31.1.2013 uviedol, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2012
začala v zmysle ustanovenia § 46 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní dňa 23.8.2012 a to v
deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu. Zamestnanci odporcu začali daňovú kontrolu na základe Poverenia na výkon daňovej kontroly
na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č. 9712401/5/2256671/2012 zo dňa
20.8.2012.

Oznámenie správcu dane o výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty č. 9712401/2256894/2012 zo dňa 20.8.2012
bolo daňovým subjektom (navrhovateľkou) prevzaté dňa 21.8.2012, splnomocneným zástupcom
navrhovateľky, JUDr. Bohumilom Novákom, advokátom na základe plnej moci zo dňa 17.7.2012, bolo
prevzaté dňa 3.9.2012.

Podľa ustanovenia § 46 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších právnych
predpisov, ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej
kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň
začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca
dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej
kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Zákon v tomto ustanovení taxatívnym spôsobom
uvádza presné náležitosti oznámenia o vykonaní daňovej kontroly. Správca dane všetky tieto zákonom
stanovené požiadavky splnil v plnom rozsahu. Navrhovateľka vo svojom návrhu uvádza, že: „... Týmto
oznámením správca dane určil, že dňa 23.8.2012 o 9,30 hod. začne u nás označená daňová kontrola
v priestoroch našej spoločnosti. Súčasne nám určil povinnosť, aby sme v lehote 8 dní odo dňa začatia
kontroly predložili všetky doklady potrebné na vykonanie daňovej kontroly...“ Z citovaného vyhlásenia
je evidentné, že všetky zákonom stanovené podmienky (§ 46 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní) pre oznámenie o začatí daňovej kontroly boli splnené a navrhovateľka to svojim vyjadrením
potvrdzuje.



Podľa platného a účinného zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní oznámenie o daňovej kontrole musí
obsahovať náležitosti, ktorými sú:

Deň začatia daňovej kontroly

Miesto výkonu kontroly

Druh kontrolovanej dane

Kontrolované zdaňovacie alebo účtovné obdobie

Lehota na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej

kontroly

Poučenie o následkoch nepredloženia dokladov.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní daňovou kontrolou správca
dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie
osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na
dosiahnutie jej účelu. V tomto ustanovení je vyjadrený účel každej daňovej kontroly. Zákon v žiadnom
ustanovení neukladá správcovi dane, aby v oznámení o začatí daňovej kontroly uvádzal dôvod, pre ktorý
sa rozhodol vykonať daňovú kontrolu.

Dôvodom začatia daňovej kontroly v zmysle ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Ž. z. o
správe daní je zistenie alebo preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Daňová
kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Výber subjektov
na kontrolu dane z pridanej hodnoty upravujú interné predpisy, usmernenia a metodické pokyny vydané
Finančným riaditeľstvom SR. Je absolútne vylúčené tvrdenie navrhovateľa o svojvôli odporcu pri výbere
daňového subjektu na daňovú kontrolu. V súlade s aktuálne platnými opatreniami v oblasti boja proti
daňovým podvodom sú aj kritéria výberu subjektov na daňovú kontrolu a interné postupy správcu dane
v daňových kontrolách neverejné.

Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorého úprava je
zakotvená v Občianskom súdnom poriadku zákonom č. 424/2002 Z. z., je poskytnutie súdnej ochrany
fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že jej práva a právom chránené záujmy boli porušené
nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím a tento zásah bol zameraný
priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný. Súdne konanie je v tomto
prípade zárukou, že súd vyslovením povinnosti orgánu verejnej správy nepokračovať v porušení práva
navrhovateľa, vytvorí reálny predpoklad na odstránenie nezákonného stavu, ktorý bol zapríčinený
protiprávnym konaním, prípadne nekonaním orgánu verejnej správy. Toto konanie posilňuje ochranu
fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí
orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti.

Nevyhnutným predpokladom pre priznanie súdnej ochrany v prípade tvrdeného nezákonného zásahu
orgánom verejnej správy je, ak postup vo verejnej správe, hoci sa nemal uskutočniť, sa v rozpore
s požiadavkami zákonnosti konania realizuje a súčasne došlo k vyčerpaniu dostupných opravných
prostriedkov podaných za účelom nápravy dôsledkov nezákonného zásahu.

„Nezákonný zásah" ako pojem nie je v občianskom súdnom poriadku nikde priamo definovaný
a všeobecne ho nedefinuje ani iný právny predpis, Pojmom „zásah“ je možné označiť aktívne
konanie vykazujúce znaky bezprostredného zásahu, pokynu alebo donútenia zameraného priamo proti
poškodenému. Účinky ním vyvolané sú definitívne a inými prostriedkami nápravy ako súdnym donútením
neodstrániteľné, čo zákonodarca zdôraznil práve neprípustnosťou takého návrhu, ktorý smeruje proti
zásahu, na ktorého odstránenie neboli vyčerpané iné zákonom prípustné prostriedky. V tomto prípade



sa nejedná o nezákonný zásah, pretože správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších právnych
predpisov, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa
záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových
subjektov a iných osôb. Zásada vyjadrená v tomto ustanovení patrí medzi základné zásady, ktorými
sa každý správca dane riadi pri správe daní. Základné zásady uvedené v ustanovení § 3 citovaného
zákona sú nevyhnutnými interpretačnými návodmi, z ktorých je nutné vychádzať pri realizácii a aplikácii
jednotlivých ustanovení právnych predpisov v oblasti daňového práva. Každý správca dane je povinný
ich rešpektovať a dodržiavať. Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení neskorších právnych predpisov upravoval základné zásady
daňového konania, čo pri jeho aplikácii viedlo k výkladovým problémom vzhľadom na definíciu daňového
konania. Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní tieto možné interpretačné nezrovnalosti odstránil tým, že
rozšíril jednoznačne základné zásady na správu daní a neobmedzil sa len na daňové konanie. Zásada
uvedená v ustanovení § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní zodpovedá čl. 2 ods. 2 Ústavy
SR ktorý stanovuje, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V daňovom konaní sa táto základná zásada zákonnosti uplatňuje
predovšetkým tým, že v konaní je správca dane povinný postupovať v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, ktoré sa na konkrétnu daňovú vec vzťahujú. Súčasne je správca dane povinný
chrániť záujmy štátu a obcí a dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových
subjektov a iných osôb.

Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. M-Sž doV 1/00 uviedol: „skutočnosť, že daňové orgány
majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších
osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a
právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak výnos daní ako
príjmov rozpočtu sa nemôže dosiahnuť na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri
vyrubení dane iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon alebo ktoré uplatnia daňové orgány
v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní
je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne, ako aj procesné), ktoré
sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov zverejnené v Zbierke zákonov SR. Slovenská
republika je podľa čl. 1 Ústavy SR právnym štátom. Jedným zo základných princípov právneho štátu je
princíp právnej istoty. Záujmu zachovania právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa čl.
1 Ústavy SR nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z
vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. Princíp
právnej istoty spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne
orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a
aplikovať." V súlade s názorom najvyššieho súdu, ktorý vyjadril v uvedenom rozhodnutí, postupoval
aj odporca, ktorý postupoval striktne podľa platných právnych predpisov a pri svojom postupe dbal na
to, aby boli zachované práva a právom chránené záujmy navrhovateľky. Argumentáciu, podľa ktorej je
nevyhnutné aby pri kontrole, ktorou sa narušuje autonómna sféra jednotlivca, bol presne formulovaný
dôvod legitimujúci správcu dane na použitie takéhoto opatrenia, nie je možné označiť ináč ako účelovú,
pretože nemá žiadnu oporu v právnom predpise.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní správca dane postupuje pri
správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich
procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať
sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov
a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. V zmysle tejto
zásady musí správca dane postupovať tak, aby vytvoril také podmienky, ktoré by umožňovali daňovým
subjektom a iným osobám realizovať svoje práva, na druhej strane daňové subjekty a iné osoby majú
zákonnú povinnosť spolupracovať so správcom dane. Táto zásada predstavuje princíp svedomitého
a zodpovedného prístupu zo strany správcu dane ku každej záležitosti, ktorá patrí k správe daní.
Pri zhromažďovaní a preverovaní podkladov potrebných pre rozhodnutie vo veci musí správca dane
postupovať tak, aby nedochádzalo k nadmernému zaťažovaniu daňového subjektu a musí zvoliť také



zákonné prostriedky, ktorých výsledkom bude rýchle, avšak objektívne rozhodnutie vo veci. Prvky
zásady súčinnosti je možné nájsť aj v inštitúte daňovej kontroly, kde zákon túto súčinnosť upravuje
jednak ako oprávnenie a zároveň ako povinnosť daňového subjektu.

Navrhovateľka v návrhu uviedla, že: „Dňa 30. augusta 2012 sme správcovi dane doručili vyjadrenie
z toho istého dňa, ktorým sme o. i. žiadali, aby nám správca dane oznámil dôvody daňovej
kontroly. Súčasne sme v tomto oznámení uviedli, že sme pripravili doklady podľa vlastného uváženia
potrebné na vykonanie daňovej kontroly, keďže správca dane v oznámení o vykonaní daňovej kontroly
nešpecifikoval, aké doklady žiada predložiť. Predtým sme túto skutočnosť oznámili zamestnankyni
správcu dane, ktorá bola poverená výkonom daňovej kontroly, Ing. I., ktorá nám telefonicky oznámila,
že doklady si nemôže prísť prevziať, pretože je pracovne zaťažená a druhá pracovníčka, poverená
výkonom daňovej kontroly, je na dovolenke. Správca dane doručil nášmu právnemu zástupcovi dňa
6.9.2012 výzvu, v ktorej špecifikoval doklady, ktoré na výkon daňovej kontroly požaduje a duplicitne určil
ďalšiu lehotu na ich predloženia napriek tomu, že tieto sme správcovi dane predložili už 30.8.2012."

Dňa 23.8.2012 sa zamestnanci odporcu poverení výkonom daňovej kontroly dostavili do priestorov
navrhovateľky za účelom dohodnutia konkrétneho termínu predloženia dokladov ku kontrole za
zdaňovacie obdobie jún 2012 a ich špecifikácie, z tohto úkonu správcu dane bol spísaný úradný záznam
č. 9712401/2303182/2012 zo dňa 23.8.2012. Dňa 30.8.2012 správca dane prijal telefonický hovor, v
ktorom navrhovateľka oznámila, že zamestnanci správcu dane môžu prísť prevziať doklady a súčasne
sa informovala, aké doklady správca dane k daňovej kontrole potrebuje a ako dlho bude daňová kontrola
trvať. Zamestnankyňa odporcu (Ing. M. I.) sa vyjadrila, že ku kontrole sú potrebné všetky odberateľské
a dodávateľské faktúry, výpisy z účtov t. j. doklady týkajúce sa vecí uvedených v podanom daňovom
priznaní za mesiac jún 2012. Ďalej oznámila, že momentálne si doklady nemôže prevziať, nakoľko
došlo k nepredvídanej skutočnosti, kedy jedna z poverených zamestnankýň správcu dane musela v
uvedený deň čerpať dovolenku. Navrhovateľke navrhla najbližší možný termín a to 10.9.2012.
O uvedenom telefonickom hovore spísal správca dane úradný záznam č. 9712401/5/2359722/2012
zo dňa 30.8.2012. Dňa 30.8.2012 doručila navrhovateľka odporcovi vyjadrenie v ktorom uviedla, že
pripravila doklady podľa vlastného uváženia a že si ich môže prísť odporca prevziať. Vzhľadom na to,
že navrhovateľka nezaujala stanovisko k termínu 10.9.2012, dostavili sa zamestnanci odporcu poverení
výkonom daňovej kontroly do priestorov daňového subjektu (navrhovateľky) za účelom prevzatia
vyžiadaných dokladov dňa 31.8.2012 - 8. deň od začatia daňovej kontroly. Konatelia spoločnosti sa
v priestoroch spoločnosti nenachádzali a zamestnanci sa nevedeli vyjadriť k vyžadovaným dokladom.
Správca dane o tomto úkone spísal úradný záznam č. 9712401/5/2374433/2012 zo dňa 31.8. 2012.
Z dôvodu, že navrhovateľka nedoručila odporcovi všetky potrebné doklady pre vykonanie daňovej
kontroly, bola dňa 4.9.2012 navrhovateľke zaslaná výzva č. 9712401/5/2389450/2012 zo dňa 3 9.2012,
v ktorej požiadal navrhovateľku o predloženie dokladov potrebných k daňovej kontrole v lehote 8
dní od doručenia tejto výzvy. Navrhovateľka potrebné doklady predložila dňa 14.9.2012 o čom bola
spísaná zápisnica č. 9712401/5/2553949/2012. Z postupu odporcu je zjavné, že sa snažil preveriť čo
najkomplexnejšie skutočnosti uvedené navrhovateľkou v podanom daňovom priznaní.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pre princípy právneho štátu je nevyhnutné, aby
štátne orgány postupovali s rešpektom k procesným pravidlám, zásadám a vykonávali svoje právomoci
v súlade s právnymi predpismi a brali pri tom ohľad na práva dotknutých subjektov, pretože tento postup
je nevyhnutný preto, že len takýmto spôsobom je možné dospieť k zákonnému a súčasne ústavnému
výsledku - rozhodnutiu. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné, aby správca dane postupoval výlučne v
zmysle ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní. Správca dane pri vykonávaní kontroly na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu postupoval v zmysle platnej a účinnej
právnej úpravy, ktorá sa vzťahuje na inštitút daňovej kontroly. Jedným z hlavných účelov viazanosti
správcu dane postupom v zmysle ustanovení zákona o správe daní je zabezpečiť predvídateľnosť
a absenciu svojvôle v postupe štátneho orgánu. Tento účel môže byť splnený len v prípade, ak
konajúci orgán dodržuje princíp striktnej viazanosti štátnych orgánov platným právom. V takomto
prípade je možné hovoriť o tom, že fyzické a právnické osoby ako bezprostrední adresáti realizácie
činnosti správneho orgánu požívajú ochranu vo svojich nárokoch a očakávaniach na právnu istotu,
predvídateľnosť a absenciu svojvôle v postupoch správneho orgánu.



Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze sp. zn. III. ÚS 341/07 uviedol: „Nevyhnutnou
súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne
okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním
jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna
z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom
dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu.

Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z
ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne.
Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď
to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne
súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4
ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoje
interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii.

V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho
napr. viac verzií interpretácie), alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného
ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred
doslovným gramatickým jazykovým výkladom.

Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy totiž neznamená výlučnú a
bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení.
Ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom
a účelom zákona“.

V tomto prípade sa jedná o jasný a evidentný záujem zákonodarcu nedávať povinnosť správcovi dane
oznamovať dôvod vykonávania daňovej kontroly kontrolovanému daňovému subjektu. V tejto otázke
nie sú žiadne nejasnosti ani pochybnosti o zámere zákonodarcu a preto nie je možné vykladať právny
predpis tak extenzívne, že sa správcovi dane uložia povinnosti, ktoré mu zákon neukladá.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní daňové subjekty majú pri správe
daní rovnaké práv a povinnosti. Rovnosť účastníkov v konaní neznamená iba rovné postavenie, t.
j. možnosť využitia všetkých práv účastníkmi konania vtom istom konaní. Táto ústavná zásada vo
svojej podstate znamená, že vo všetkých vecne rovnakých prípadoch sa bude k účastníkom konania
pristupovať rovnako. Ak by správca dane musel preukázať pred výkonom daňovej kontroly relevantný
dôvod, ktorý ho oprávňuje k začatiu výkonu daňovej kontroly, došlo by týmto spôsobom k extrémnemu
oslabeniu oprávnení správcu dane pri preverovaní dodržiavania ustanovení osobitných predpisov.

Na tomto mieste je nutné zdôrazniť nebezpečnosť dôsledkov kriminálnych aktivít v oblasti ekonomiky,
nápadnú podobnosť ich technologických postupov s bežnými ekonomickými činnosťami a vďaka tejto
podobnosti obtiažnosť a komplikovanosť spojenú s ich zadokumentovaním pre úspešné trestné stíhanie.
Pre ekonomickú kriminalitu je viac než pre iné druhy kriminality charakteristické zložité určenie hranice
medzi neetickým správaním sa - konaním, ktoré využíva všetky možnosti na úplnej hranej platnej
legislatívy a konaním, ktoré už presahuje hranice práva. Ekonomická kriminalita má extrémny sociálny
a ekonomický dopad na vnútornú stabilitu štátu. Okrem iného má zásadný vplyv na príjmové zložky
štátu (dane, cla, poplatky), ktorých ohrozenie spochybňuje dlhodobé a kvalitné fungovanie štátneho
mechanizmu.

Nie je absolútne možné zaručiť efektívne kontrolovanie a aj odhaľovanie tejto ekonomickej kriminality
a súčasne trvať na tom, že daňovú kontrolu je možné vykonať len a len v prípade, kedy sú dôvodné
pochybnosti o tom, že daňový subjekt sa dopúšťa kriminálnych aktivít. Aj z tohto dôvodu zákon umožňuje
vykonať správcovi dane daňovú kontrolu bez toho, aby mal dôvodné pochybnosti o ekonomickej



kriminalite kontrolovaného daňového subjektu, za súčasného dodržania zákonom stanoveného postupu,
ktorý chráni práva a chránené záujmy daňového subjektu.

Právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručuje Ústava SR každému právu, ktoré je v právnom poriadku
Slovenskej republiky upravené a ktorého sa možno zákonom ustanoveným postupom domáhať na
súdnom alebo inom orgáne Slovenskej republiky. Neexistuje žiadne ustanovenie, ktoré by navrhovateľke
poskytovalo právo na poskytnutie informácií o dôvode začatia daňovej kontroly a z tohto dôvodu
považujeme návrh navrhovateľky za bezdôvodný.

Daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu začatá v zmysle
ustanovenia § 46 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní dňa 23.8.2012 (deň uvedený v oznámení
o daňovej kontrole) u navrhovateľky bude ukončená v lehote ustanovenej v ustanovení § 46 ods.
10 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní. Predmetná daňová kontrola nebola doposiaľ prerušená.
Tvrdenia daňového subjektu o vykonávaní nezmyselných dôkazov sú účelové a zavádzajúce. Správca
dane pri hodnotení dôkazov postupuje v zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní. Pri preverovaní skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo dodržiavaní osobitných
predpisov berie odporca do úvahy skutočný obsah právneho úkonu.

S ohľadom na hore uvedené skutočnosti mal za to, že návrh navrhovateľky je v celom rozsahu
nedôvodný, pretože odporca postupoval v súlade s ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní.

Krajský súd postupom podľa § 250v O.s.p. preskúmal prípustnosť a dôvodnosť podaného návrhu,
vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom zaslaných listinných dôkazov a jednohlasne
dospel k záveru, že návrh nie je prípustný ani dôvodný.

Podľa § 250v ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich
právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je
rozhodnutím a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo
vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú
alebo hrozí jeho opakovanie.

Podľa § 250v ods. 3 O.s.p. návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých
použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo
je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom
dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 250v ods. 4 O.s.p. súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo
výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho
konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze
pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom.
Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.

V danom prípade sa navrhovateľka domáhala ochrany pred nezákonným zásahom verejnej správy ktorý
mal spočívať v tom, že odporca jej neoznámil dôvody daňovej kontroly a podaním zo dňa 12.2.2013
rozšírila dôvody návrhu aj o argumentáciu, že oznámenie o daňovej kontrole je nulitné, lebo bolo vydané
daňovým úradom Prešov, pobočka Poprad, Štefánikova 3651/13, t . j. neexistujúcim subjektom.

Ako prvotné bolo potrebné vyriešiť otázku prípustnosti návrhu s poukazom na § 250v ods. 3 O.s.p..



Občiansky súdny poriadok podmieňuje využitie ochrany prostredníctvom piatej hlavy piatej časti O.s.p.
vyčerpaním prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Zákon nešpecifikuje, o ktoré
prostriedky konkrétne ide vzhľadom na rôznorodosť v oblasti verejnej správy z hľadiska predmetu
právnej regulácie, ako aj nadväzujúcich typov správnych konaní, v rámci ktorých môžu prichádzať
do úvahy rôzne a viaceré právne prostriedky nápravy pokiaľ ide o ochranu pred nezákonným
zásahom orgánov verejnej správy. Pôjde o právne prostriedky, ktorých vyčerpanie je k dispozícii
navrhovateľa, pričom ich navrhovateľ môže použiť bez súčinnosti (bez odkázanosti) s iným orgánom
verejnej moci. Právnymi prostriedkami nie sú len opravné prostriedky, ale aj podania, na ktoré účastník
administratívneho konania je oprávnený a ktorých použitie má za následok vznik povinností na strane
správneho orgánu urobiť potrebné úkony na odstránenie nezákonného zásahu (komentár k O.s.p.).

Na výzvu súdu zo dňa 4.2.2013, aby navrhovateľka predložila dôkaz o tom, že na nápravu vyčerpala
prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, navrhovateľka podaním zo dňa 21.2.2013
zaslala kópiu zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 24.9.2012, č. 9712401/5/2703540/2012/Liš na
ktorom sa mala okrem iného sťažovať na nezákonnosť začatia daňovej kontroly a kópiu odpovede
odporcu zo dňa 22.10.2010, č. 9712401/5/3035089/2012.

Z kópie zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 24.9.2012 však nevyplýva, aby sa navrhovateľka
sťažovala na postup správcu dane. V zápisnici je uvedené, že... „žiada uviesť dôvod daňovej kontroly
za zdaňovacie obdobie 2012...“.

Predpokladom vyhovenia návrhu a uloženia povinnosti označenému orgánu niečo konať, resp. vykonať
je, aby navrhovateľ vyčerpal všetky prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Takto
vymedzená prípustnosť podania návrhu proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy na súd
vyjadruje princíp subsidiarity správneho súdnictva, totiž aby jeho právomoc nesuplovala iné účinné
právne prostriedky právnej ochrany. To znamená, že navrhovateľ pred podaním samotného návrhu musí
podať podnet na vykonanie opatrenia proti zásahu orgánu verejnej správy, prípadne využiť postup podľa
zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, ako aj podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.

Ako už bolo uvedené navrhovateľka nepreukázala, že podala sťažnosť na orgán verejnej správy podľa
príslušných ustanovení zákona o sťažnostiach, resp. že podala podnet na preskúmanie konania na
ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, pričom takýto postup jej umožňoval zákon
o prokuratúre.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len zákon o prokuratúre) prokuratúra je v
rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu
zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie
zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky
zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana
práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Podľa § 28 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je oprávnený podať orgánu verejnej správy
upozornenie na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych
predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní opatrenia alebo rozhodnutia
alebo jeho nečinnosťou.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov
verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom
zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených
porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh
alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal



opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo
opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie
porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je
podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia
na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podľa tohto
zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Navrhovateľka mohla uplatniť postup aj podľa § 3 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach (ďalej len
zákon o sťažnostiach). Sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len sťažovateľ),
ktorým

a) sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli
porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy,

b) poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie
je v pôsobnosti orgánu verejnej správy.

Podľa § 5 ods. 10 zákona o sťažnostiach, sťažnosť adresovaná zamestnancovi alebo vedúcemu orgánu
verejnej správy je sťažnosťou podanou orgánu verejnej správy.

V Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 513/2011-33 zo dňa 20.3.2012 týkajúceho sa
konania o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, sudkyňa JUDr. Iveta Macejková
vo svojom stanovisku uviedla, že ...„podľa § 2 zákona o prokuratúre je prokurátor oprávnený podať
orgánu verejnej správy upozornenie na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní
opatrenia alebo rozhodnutia alebo jeho nečinnosťou. Uplatnenie inštitútu upozornenia prokurátora
reálne smeruje v relatívne krátkych lehotách k odstráneniu tvrdeného porušovania právnych predpisov
orgánmi verejnej správy, čo dostatočne vyplýva z § 29 ods. 2 a 3 zákona o prokuratúre, podľa ktorého
je orgán verejnej správy povinný vybaviť upozornenie prokurátora a odstrániť protiprávny stav bez
zbytočného odkladu, najneskôr však do 30 dní od doručenia upozornenia prokurátora alebo v tej
istej lehote odstúpiť upozornenie prokurátora na vybavenie svojmu bezprostredne nadriadenému
orgánu alebo dozorujúcemu orgánu. O prijatých opatreniach je povinný informovať v rovnakej lehote
prokurátora. Osobitný právny predpis (zákon o prokuratúre) poskytoval v konkrétnej veci navrhovateľke
možnosť domáhať sa odstránenia nezákonného stavu aj bez potreby ingerencie zo strany súdnej
moci. Navrhovateľka právny prostriedok nápravy ktorý mu poskytuje zákon o prokuratúre nevyužila a
nesplnila tak jednu zo základných podmienok úspešného podania návrhu na začatie konania o ochrane
pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorou je predpoklad, aby navrhovateľ podľa

§ 250v ods. 3 O.s.p. vyčerpal prostriedky nápravy, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis...“.

Neprípustný je aj návrh, ktorý bol podaný po uplynutí subjektívnej prekluzívnej lehoty stanovenej v § 250v
ods. 3 posledná veta O.s.p. (...do 30dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela... ).

Keďže navrhovateľka nepreukázala, že na nápravu vyčerpala prostriedky, ktorých použitie umožňuje
osobitný predpis a vo vzťahu k podaniu zo dňa 12.2.2013, ktorým rozšírila dôvody návrhu aj o
argumentáciu, že oznámenie o daňovej kontrole vydal neexistujúci orgán,

ktoré bolo podané po uplynutí subjektívnej prekluzívnej lehoty (v návrhu sama navrhovateľka tvrdila, že
oznámenie o daňovej kontrole jej bolo doručené dňa 21.8.2012, jej právnemu zástupcovi dňa 3.9.2012,
t. j. 30-dňová lehota uplynula najneskôr dňa 3.10.2012, návrh bol rozšírený podaním zo dňa 12.2.2013),
návrh nie je prípustný a už len z toho dôvodu bolo nutné ho zamietnuť.



Krajský súd sa nestotožňuje ani s tvrdením, že oznámenie o začatí daňovej kontroly aj ďalší postup
správcu dane boli nezákonné, lebo správca dane neoznámil dôvody daňovej kontroly a oznámenie vydal
neexistujúci orgán.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. platného a účinného ku dňu vydania oznámenia (ďalej len
zákon č. 563/2009 Z. z.) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,
chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola
(ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo

a) na predloženie 1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, 2.
služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec,

b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,

c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy
dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,

d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti
s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,

e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,

f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,

g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k

zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:

a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,

b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,

c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,

d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný

predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady,

vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie,

vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a

podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,



e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,

f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho
prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,

g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov
kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie,

h) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa
na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov.

Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie

oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v
deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole.
Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo
jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované
zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov
potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia.

Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánov verejnej správy je poskytnutie súdnej
ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom
chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento
zásah bol zameraný proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný.

Nevyhnutným predpokladom pre priznanie súdnej ochrany v prípade tvrdeného nezákonného zásahu,
po splnení podmienky prípustnosti je, že postup vo verejnej správe, hoci sa nemal uskutočniť, sa v
rozpore so zákonom uskutočňuje.

Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, ktorými bol povinný sa odporca riadiť (zákon č.
563/2009 Z. z.), nevyplýva pre správcu dane povinnosť oznamovať kontrolovanému daňovému subjektu
dôvody daňovej kontroly.

Čo musí obsahovať oznámenie o daňovej kontrole je taxatívne vymedzené v § 46 ods. 2 zákona
č. 563/2009 Z. z.. Oznámenie musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu
daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie a správca dane v oznámení určí aj lehotu na
predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich
nepredloženia.

Ani z iných ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. nevyplýva pre správcu dane povinnosť a pre daňový
subjekt právo na poskytnutie informácie o dôvode začatia daňovej kontroly.

Nemožno preto súhlasiť s argumentáciou navrhovateľky, že postup správcu dane bol nezákonný ak
neoznámil dôvody daňovej kontroly.

Vo vzťahu k námietke o vydaní oznámenia o daňovej kontrole neexistujúcim subjektom krajský súd
poukazuje na § 2 ods. 1 , 3 zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov
v znení platnom a účinnom ku dňu vydania oznámenia (ďalej len zákon č. 479/2009 Z. z.) podľa ktorých
orgánmi štátnej správy daní a poplatkov sú:

a) Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo),

b) Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len finančné riaditeľstvo),



c) daňové úrady.

Na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov môže prezident finančnej správy

na návrh riaditeľa daňového úradu zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta daňového úradu;
pobočky daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident finančnej správy so súhlasom ministra financií
Slovenskej republiky. Pobočka daňového úradu a kontaktné miesto daňového úradu sú organizačnou
zložkou daňového úradu.

Podľa Čl. 2 bod 9c Organizačného poriadku daňových úradov platného a účinného ku dňu vydania
oznámenia pobočka daňového úradu môže mať zriadené oddelenie daňovej kontroly.

Z uvedeného vyplýva, že Daňový úrad Prešov mohol mať zriadenú pobočku Poprad ako svoju
organizačnú zložku, preto ak vydal oznámenie Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad, opatrené okrúhlou
pečiatkou Daňového úradu Prešov, nešlo o oznámenie vydané neexistujúcim subjektom.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250v ods. 4 O.s.p. návrh ako neprípustný a nedôvodný
zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250v ods. 5 O.s.p.. Keďže súd návrhu nevyhovel, náhradu
trov konania navrhovateľke nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok (§250v ods. 7 O.s.p.).