{"guid": "0c18fa65-856a-4099-a6dd-a127fa7ba11d:f7fd3a45-b1e7-4a2b-9038-924a2a7f4da0", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7109211871.2", "spisova_znacka": "4CoKR/18/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4CoKR/18/2017 z 16. 8. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 16. augusta 2017, sp. zn. 4CoKR/18/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7109211871.2", "identifikacne_cislo": "7109211871", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Eva Kmeťová", "sudca_id": 243, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-kmetova-243", "datum_vydania": "2017-08-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f7fd3a45-b1e7-4a2b-9038-924a2a7f4da0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7109211871.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7109211871.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7109211871.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoKR/18/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109211871
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7109211871.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Rizmana a sudcov JUDr.
Zdenky Kohútovej a Mgr. Márie Hlaváčovej v spore žalobcu: JUDr. M. Z. - správca majetku úpadcu
ESI SLOVAKIA s.r.o. v konkurze, M. R. Štefánika 43, Trebišov, IČO: 36 168 254, so sídlom správcu:
Hrnčiarska 3, Košice, proti žalovanej: Q. C., rod. C., nar. X.X.XXXX, Q. XX, K. K., zastúpená: JUDr.
Eva Krchňavá, advokátka, Rudlovská cesta 47, Banská Bystrica, o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 9Cbi/27/2009-294 zo dňa 20.1.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Vyslovil, že žalobca je povinný nahradiť
výdavky spojené s vykonaním znaleckého dokazovania v rozsahu 100%. Žalovanej náhradu trov
konania nepriznal.

2. Toto rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 9 ods. 1, 3, § 57 ods. 1, 4, § 58 ods. 1, 2, 3, § 60, § 62 ods.
1, 5, § 63 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z.z. (ďalej len ZoKR).

3. Uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.5.2009 domáhal, aby súd určil, že kúpna
zmluva zo dňa 23.4.2008 spísaná vo forme notárskej zápisnice na Notárskom úrade B.. Z. C., G. A. A. Z.
K. K., C. X pod  č. N 146/2008, NZ 17043/2008, NCRls 16875/2008, ktorou spoločnosť ESI SLOVAKIA
s.r.o. so sídlom M. R. Štefánika 43, Trebišov, IČO: 36 168 254 zapísaná v Obchodnom registri Okresného
súdu Košice I, oddiel Sro, vložka č. 8843/V, predal Q. C. v pomere 1/1-ne (v celosti) nehnuteľnosti
zapísané na L. Č.. XXXX C..Ú.. C., U.: K. K., U.: K.Á. K., Q. E.: O. P. „. Č.. C. XXX/X J. O. Q. G. Z. Z.
XXXXm2., O.. Č.. C. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX M., O.. Č.. C. XXX/XX zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXXX M., ktorej vklad bol povolený dňa 28.4.2008 pod č. Z. XXXX/XXXX
je voči veriteľom úpadcu neúčinná.

4. Podaním zo dňa 11.3.2014 doplnil žalobu a žiadal, aby súd zároveň zaviazal žalovanú na zaplatenie
sumy vo výške 152.596,00 eur do konkurznej podstaty úpadcu ESI SLOVAKIA s.r.o., M. R. Štefánika
č. 43, Trebišov, IČO: 36 168 254 titulom peňažnej náhrady (rozdiel medzi zaplatenou kúpnou cenou v
zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 23.4.2009 a hodnotou pozemkov /predmet kúpy/ zistených dopytom na
realitné kancelárie). O doplnení žaloby súd rozhodol uznesením zo dňa 9.9.2014, č.k. 9Cbi/27/2009-167,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.10.2014.



5. Žalobca svoj nárok uplatnený žalobou odôvodnil skutočnosťami, že na spoločnosť ESI SLOVAKIA
s.r.o., IČO: 36 168 254 (ďalej len „ dlžník, resp. úpadca“), bolo uznesením Okresného súdu Košice
I zo dňa 18.07.2008, č.k. 31K/29/2008-45, začaté konkurzné konanie. Následne uznesením zo dňa
28.7.2008, č.k. 31K/29/2008-53, súd dlžníkovi ustanovil predbežného správcu B.. M. Z., žalobcu. Na
základe správ ustanoveného predbežného správcu súd konkurzné konanie začaté na dlžníka pod sp.
zn. 31K/29/2008 zastavil pre nedostatok majetku (uznesenie zo dňa 2.9.2008, č.k. 31K/29/2008-114).
Voči tomuto uzneseniu podal odvolanie jeden z veriteľov dlžníka, ktorý uviedol, že dlžník stratil majetok
na základe právnych úkonov, ktorým je možné s úspechom odporovať. Odvolací súd, Krajský súd v
Košiciach, uznesením zo dňa 24.2.2009, č.k. 3CoKR/4/2008-196, zmenil uznesenie súdu prvej inštancie
a vyhlásil konkurz na majetok dlžníka ESI SLOVAKIA s.r.o., M. R. Štefánika č. 43, Trebišov, IČO: 36
168 254 a za predbežného správcu ustanovil za správcu podstaty, čiže B.. M. Z., žalobcu. Uvedené
uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 10.3.2009.

6. Žalobca vzhľadom na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu zo dňa 24.2.2009, č.k.
3CoKR/4/2008-196, zistil, že dlžník uzavrel so žalovanou dňa 23.4.2008 kúpnu zmluvu vo forme
notárskej zápisnice č. N 146/2008, NZ 17043/2008, NCRls 16875/2008 napísanej na Notárskom úrade
B.. Z. C., G. A. A. Z. K. K., C. X, ktorou predal pozemky pod budovou SEAT za podstatne nižšiu cenu
(1.000.000,00 Sk) ako bola ich vstupná cena (3.800.250,00 Sk).

7. Uvedená Kúpna zmluva zo dňa 23.4.2008 je právnym úkonom bez primeraného protiplnenia v zmysle
ust. § 58 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení platnom do 31.12.2011 (ďalej len „ZoKR“), preto že ide o odplatný právny úkon, na základe
ktorého poskytol dlžník plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia,
ktoré na jeho základe získal.

8. Žalobca zistil, že v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu si prihlásili pohľadávky dvaja
veritelia - Slovenská investičná obchodná spoločnosť s.r.o. a Slovenská republika, Daňové riaditeľstvo
SR, Daňový úrad Trebišov, ale tieto pohľadávky nie je možné uspokojiť, pretože dlžník ku dňu vyhlásenia
konkurzu nedisponuje žiadnym majetkom a uvedeným právnym úkonom - kúpna zmluva zo dňa
23.4.2008 bolo ukrátené uspokojenie ich prihlásených pohľadávok, čiže sú naplnené znaky skutkovej
podstaty § 57 ZoKR.

9. Žalovaná vo svojom podaní doručenom súdu dňa  3.12.2009 uviedla, že nárok žalobcu neuznáva,
pretože právnym úkonom v zmysle ustanovení ZoKR možno úspešne odporovať len v tom prípade,
ak ide o právny úkon, ktorý spôsobil úpadok alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. O ukracujúci
právny úkon ide v zmysle ustanovení ZoKR vtedy, ak právny úkon bol  urobený s úmyslom dlžníka ukrátil
svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Žalovaná vo vyjadrení uviedla,
že pri uzatváraní kúpnej zmluvy nemala vedomosť o majetkových pomeroch dlžníka, vedela o tom, že
dlžník má jedného veriteľa, a to E. a.s., Bratislava, ktorý mal záložné právo na nehnuteľnosti, ktoré boli
predmetom Kúpnej zmluvy; taktiež poukázala na to, že v kúpnej zmluve sám dlžník (predávajúci) uviedol,
že na predmet kúpy nie je vedená exekúcia, výkon rozhodnutia a nie je podaný návrh na vyhlásenie
konkurzu (č. IV odst. 4 kúpnej zmluvy). Ďalej uviedla, že vzhľadom na prehlásenie predávajúceho, má za
to, že právny úkon - kúpna zmluva nebola urobená v čase úpadku dlžníka a nebol ním spôsobený úpadok
dlžníka, práve naopak zaplatením kúpnej ceny  pristúpila k záväzku dlžníka voči jeho jej známemu
veriteľovi, Tatra Banka a.s., Bratislava.

10. Na základe uvedeného žiadala žalobu zamietnuť ako neopodstatnenú.

11. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovanej a uviedol vo svojom písomnom podaní zo dňa 3.1.2011,
že žalobu podal na základe názoru vysloveného odvolacím súdom v uznesení 3CoKR/4/2008-196 a má
za to, že týmto názorom je viazaný aj súd konajúci v danej veci. K námietkam žalovanej, že nemala
vedomosť o úpadku predávajúceho uviedol, že návrh na vyhlásenie konkurzu podal samotný dlžník a
tým, že konkurzný súd začal konkurzné konanie uznal, že spoločnosť ESI SLOVAKIA s.r.o., IČO: 36
168 254 - dlžník, bol v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu v úpadku z dôvodu predĺženia
alebo platobnej neschopnosti. Dlžník môže byť v úpadku (platobnej neschopnosti, predĺžení) pri splnení
zákonných podmienok aj bez toho, aby existovalo rozhodnutie konkurzného súdu. Poukázal na to, že z
odpovedí realitných kancelárií vyplýva, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy (rok 2008) sa ceny pozemkov



(predmet kúpy) pohybovali v rozmedzí od 60,00 eur do 66,00 eur za m2, čiže dohodnutá kúpna cena je
v zjavnom nepomere voči zisteným trhovým cenám.

12. Žalobca v konaní navrhol vykonanie znaleckého dokazovania za účelom určenia hodnoty
prevádzaných nehnuteľnosti v čase uzavretia kúpnej zmluvy a to aj z dôvodu, že realitné kancelárie
mu neposkytli hodnoverné údaje, na základe ktorých by bolo možné určiť primeranú trhovú hodnotu
predmetu kúpy v čase uzavretia kúpnej zmluvy.

13. Súd vo veci konal na viacerých pojednávaniach a vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa
20.1.2017 bez prítomnosti žalovanej s poukazom na ustanovenia § 106 ods. 1 písm. a) v spojení s
ust. § 111 a ust. § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len
C.s.p.), v zmysle ktorých súd rozhodne, či pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti osôb, ktoré boli
na pojednávanie predvolané, a taktiež, že písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky
súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie a ak bola doručovaná fyzickej osobe
na adresu evidovanú v registri obyvateľov. Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanej doručované na
adresu zistenú z registra obyvateľov, Q. XX, K. K. a vrátilo sa s poznámkou adresát neprevzal v odbernej
lehote.

14. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom strán sporu,
výpoveďami navrhnutých svedkov a zistil nasledujúci skutkový stav veci:   Z Notárskej zápisnice č.
N 146/2008, NZ 17043/2008, NCRls 16875/2008 napísanej na Notárskom úrade B.. Z. C., G. A. A.
Z. K. K., C. X, zo dňa 23.4.2008 súd zistil, že dňa 23.04.2008 bola vo forme notárskej zápisnice
uzavretá kúpna zmluva medzi predávajúcim, spoločnosť ESI SLOVAKIA s.r.o., M.R. Štefánika č. 43,
Trebišov, IČO: 36 168 254 (dlžníkom, úpadca) a kupujúcou, Q. C., G.. X.X.XXXX, Z. K. K. K. - C.,
K. XXXX/XX (žalovaná). Predmetom kúpy boli nehnuteľnosti vo vlastníctve predávajúceho zapísané
pod K. G. L. Č.. XXXX C..Ú.. C., U.: K. K., U.: K. K., a to: parcely registra „. Č.. C. XXX/X J.
O. Q. G. Z. Z. XXXXm2., O.. Č.. C. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX M., O.. Č..
C. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX M. a to v celosti, ktoré sa nachádzajú v
zastavanom území obce, pričom kupujúca bola oboznámená, že na par. č. XXX/XX stojí stavba, ktorej
vlastníkom nie je predávajúci. Ďalej bola oboznámená s tým, že na prevádzaných nehnuteľnostiach
viazne ťarcha pre pohľadávku E. a.s. Bratislava, IČO: 00 686 930. E., a.s. ako záložný veriteľ dala
súhlas k prevodu vlastníckeho práva z predávajúceho na kupujúcu. Kupujúca v deň podpisu kúpnej
zmluvy uhradila konateľovi predávajúceho dohodnutú kúpnu cenu vo výške 33.193,92 eur (1.000.000,00
Sk s DPH), ktorú predávajúci prevzal a podpisom potvrdil. Súd prvej inštancie zistil, že predávajúci v
deň podpisu kúpnej zmluvy vyhlásil, že na predmet kúpy nie je vedená exekúcia, výkon rozhodnutia
a že si tretie osoby voči predávajúcemu neuplatnili akékoľvek právo  podaním na príslušnom orgáne
alebo uplatnením takéhoto práva priamo u predávajúceho. Predávajúci zároveň vyhlásil, že ku dňu
podpisu kúpnej zmluvy neboli naplnené podmienky pre vyhlásenie konkurzu a nebol na predávajúceho
vyhlásený konkurz. Zároveň predávajúci vyhlásil, že predajom neukráti žiadneho zo svojich veriteľov (čl.
IV kúpnej zmluvy spísanej dňa 23.4.2008 vo forme notárskej zápisnice). Súd prvej inštancie zistil, že za
predávajúceho konal Š. I.C., G.. XX.XX.XXXX, v danom čase bytom X. M. XX, K. K., ktorý bol v danom
čase konateľom dlžníka, tak ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra dlžníka, úpadcu.

15. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti ESI SLOVAKIA s.r.o., IČO: 36 168 254 (dlžník - úpadca)
súd zistil, že v čase od 18.12.1996 do 2.6.2008 bol p. Š. I. jediným spoločníkom dlžníka - úpadcu a
zároveň v danom čase aj jeho konateľom.

16. Zo zmluvy o podmienkach prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - dodatok č. 1 k zmluve o
záložnom práve zo dňa 4.3.2008 súd zistil, že bola uzavretá medzi záložným veriteľom (E., a.s., Hodžovo
námestie 3, Bratislava, IČO: 00 689 930) a záložcom (Q. C., P.. C., G.. X.X.XXXX - žalovaná) a záložným
ručiteľom (ESI SLOVAKIA s.r.o., M.R. Štefánika 43, Trebišov, IČO: 36 168 254 - dlžník-úpadca). Z
dodatku č. 1 súd zistil, že záložný veriteľ a záložný ručiteľ (dlžník-úpadca) uzatvorili zmluvu o záložnom
práve k nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX (predmet kúpy v zmysle kúpnej zmluvy
zo dňa 23.4.2008), pričom v danom čase nehnuteľnosti boli vo vlastníctve záložného ručiteľa (dlžníka-
úpadcu). Účelom zriadenia záložného práva bolo zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči
dlžníkovi HKP MOTORS s.r.o., Zvolenská cesta 169, Banská Bystrica, IČO: 36 055 328 (čl. I). Záložný
veriteľ v čl. II, čl. III uvedenej zmluvy udelil súhlas záložnému ručiteľovi (dlžníkovi-úpadcovi) disponovať
s predmetom zálohu tak, že nehnuteľnosti prevedie do vlastníckeho práva záložcu (žalovanej).



17. Z výpisu z katastra nehnuteľností vyhotoveného dňa 15.4.2009 - výpis z listu vlastníctva č. XXXX
katastrálneho územia: C., U.: K. K., U.: K. K. súd zistil, že v časti A: MAJETKOVÁ PODSTATA v registri
„C“ sú na parcelnom čísle XXX/X evidované zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXXm2; na
parcelnom čísle  XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX M. a na parcelnom čísle C. XXX/XX
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX M., pričom na uvedenom parcelnom čísle je evidovaná
stavba (L. Č.. XXXX), ktorej vlastník nie je totožný s vlastníkom pozemku. Z časti B: VLASTNÍCI A INÉ
OPRÁVNENÉ OSOBY na L. Č.. XXXX súd zistil, že vlastníkom uvedených pozemkov v pomere 1/1 je
žalovaná a k zapísaniu vlastníctva došlo na základe Kúpnej zmluvy Z. XXXX/XXXX zo dňa 28.4.2008
- Z. XXX/XXXX. Z časti C: ŤARCHY na LV č. XXXX súd zistil, že na uvedené pozemky viazne ťarcha -
záložné právo pre pohľadávku E., a.s. Bratislava na základe zmluvy č. XXXX/XXXX zo dňa 4.6.2003-VZ
91/2003, 167/2003; na základe zmluvy Z. XXXX/XXXX zo dňa 24.4.2008 - 154/2008, pre pohľadávku
VOLSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o., Bratislava (IČO: 31 341 438) na základe zmluvy č.
Z. XXXX/XXXX zo dňa 12.5.2008 -Z. XXX/XXXX a zmluvy č. XXXX/XXXX zo dňa 12.6.2008 - Z. XXX/
XXXX.

18. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyhotoveného dňa 10.3.2014 súd zistil, že na liste vlastníctva bola
vyznačená plomba na základe Z -507/2014 titulom začatia výkonu záložného práva záložného veriteľa
VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o., IČO: 31 341 438 formou dobrovoľnej dražby.

19. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyhotoveného dňa 16.3.2015 súd zistil, že v uvedený deň bola
na danom LV vyznačená plomba na základe Z - 1314/2015, pričom súd zistil, že v časti A: MAJETKOVÁ
PODSTATA v registri „C“ sú na parcelnom čísle XXX/X evidované zastavané plochy a nádvoria vo
výmere XXXXm2; na parcelnom čísle  XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX M. a na
parcelnom čísle KN XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX M., pričom na parcelnom
čísle XXX/XX je evidovaná stavba so súpisným č. XXXX. Z časti B: VLASTNÍCI A INÉ OPRÁVNENÉ
OSOBY na LV č. XXXX súd prvej inštancie zistil, že vlastníkom v pomere 1/1 je spoločnosť NEBRASKA,
s.r.o., Karola Adlera 10, Banská Bystrica.

20. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyhotoveného ku dňu pojednávania 20.1.2017, súd zistil, že
v časti A: MAJETKOVÁ PODSTATA v registri „C“ sú na parcelnom čísle XXX/X evidované zastavané
plochy a nádvoria vo výmere XXXXm2; na parcelnom čísle  XXX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmere XX M.; na parcelnom čísle C. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX M.; na
parcelnom čísle C. XXX/XX  zastavané plochy a územia vo výmere XX M.. Na parcelnom čísle XXX/
XX je evidovaná stavba - Seat small centrum so súpisným číslom XXXX. Z časti B: VLASTNÍCI A INÉ
OPRÁVNENÉ OSOBY na LV č. XXXX súd zistil, že vlastníkom v pomere 1/1 je spoločnosť NEBRASKA,
s.r.o., Karola Adlera 10, Banská Bystrica. Titul nadobudnutia je kúpna zmluva Z. XXXX/XXXX zo dňa
2.1.2014 - čz21/2015; zámenná zmluva č. Z. XXXX/XXXX zo dňa 4.1.2017 -čz 3/2017.

21. Z vyjadrení žalobcom, žalovanou a súdom oslovených realitných kancelárii podnikajúcich na území
Banskej Bystrici súd zistil, že predmet kúpy (pozemky ) v roku 2008 mali trhovú hodnotu min. 66,38 eur
(2.000,00 Sk) za m2 - vyjadrenie realitnej kancelárie KING REALITY s.r.o.; v rozmedzí od 60,00 eur do
66,00 eur - vyjadrenie realitnej kancelárie LUX s.r.o.; v cenovej úrovni 28.890,00 eur - vyjadrenie RE/
MAX Fair, s.r.o..

22. Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 11.6.2013 uviedla, že kúpnu zmluvu uzavrela vo svojom
mene, ale záležitosti okolo nej vybavoval jej manžel. Mali záujem o budovu, predajňu automobilov a
servis, ktorá stála na jednom z pozemkov, ktorých vlastníkom v danom čase bol dlžník-úpadca. Chceli
to riešiť komplexne, kúpou budovy a pozemkov, a potom čo ich oslovil konateľ dlžníka-úpadcu, zistenia
ceny, zváženia podnikateľských rizík, podpísala dňa 23.04.2008 kúpnu zmluvu a zaplatila dohodnutú
kúpnu cenu. Žalovaná uviedla, že konateľa predávajúceho, p. I., osobne nepoznala, neprichádzala s
ním pravidelne do kontaktu a poznala ho iba  z videnia. Pred uzavretím kúpnej zmluvy sa nezaujímala
o hospodárske výsledky dlžníka-úpadcu, čiže predávajúceho a všetky okolnosti okolo zmluvy riešil jej
manžel.

23. Svedok, P. C., manžel žalovanej, k veci uviedol, že bol oslovený konateľom dlžníka-úpadcu, p. I.,
ktorého poznal ako obchodného partnera, či nemá záujem o kúpu budovy a následne pozemku pod
ňou, pretože on (dlžník) musí vyriešiť vzťahy, ktoré vznikli medzi ním ako dlžníkom a TATRA BANKOU



a.s. ako veriteľom. Pán I. bol konateľom v spoločnosti dlžníka-úpadcu, ktorý mal vo vlastníctve pozemky
(predmet kúpy) ale figuroval aj v spoločnosti HKP MOTORS s.r.o. (dlžník veriteľa E., a.s., pričom
dlžník-úpadca bol spoločníkom v danej spoločnosti), ktorá bola vlastníkom budovy stojacej na jednom
z pozemkov, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy. Svedok uviedol, že chceli podnikať, spolupracovať s
automobilkou Seat a spoločnosť Seat ako jednu z podmienok spolupráce stanovila, že budova (predajňa
automobilov) a pozemok pod ňou musí byť vo vlastníctve jednej osoby. Cena za pozemok bola navrhnutá
zo stany predávajúceho, podľa svedka bola odobrená záložným veriteľom predávajúceho (súhlas na
základe zmluvy o podmienkach prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - dodatok č. 1 k zmluve
o záložnom práve  zo dňa 4.3.2008) a bola pre kupujúcu prijateľná. Cena sa dohadovala, určila aj s
ohľadom na ťarchy, ktoré viazli na pozemku ako aj s ohľadom na ďalší podnikateľský zámer kupujúcej,
resp. jej spoločností, v ktorých bola spoločníčkou.

24. Svedok, Š. I., na pojednávaní konanom dňa 10.3.2014, k veci uviedol, že predmetom kúpy v zmysle
Kúpnej zmluvy zo dňa 23.4.2008 boli pozemky pod stavbou autoservisu značky SEAT. Hoci sa predávali
iba pozemky, cena súvisela aj so stavbou na nich postavenou. Svedok uviedol, že pozemky spoločnosť
ESI SLOVAKIA s.r.o. (dlžník - úpadca) kúpil drahšie ako ich predal, ale v danom čase predal aj budovu
stojacu na pozemkoch právnickej osobe, spoločnosti Q HOLDING, s.r.o.. Kúpna cena za pozemky a
budovu bola približne rovnaká ako cena, za ktorú to kúpil on. Svedok uviedol, že to bral ako celok,
čiže celok nepredal pod cenu. Finančné prostriedky - kúpna cena boli vyplatené jemu, na účet dlžníka-
úpadcu a naložilo sa s nimi podľa potreby, takže sa vyplatili aj nejaké záväzky dlžníka-úpadcu voči jeho
veriteľov. Na pojednávaní uviedol, že predávajúci (spoločnosť ESI SLOVAKIA s.r.o., dlžník-úpadca) v
čase uzavretia kúpnej zmluvy nebol v úpadku, a on neskôr previedol svoj obchodný podiel na inú osobu
a už nemal vedomosť o ďalšej existencii spoločnosti ESI SLOVAKIA s.r.o. Podiel v spoločnosti predal v
júni 2008, spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov a nemal vedomosť o nedoplatkoch spoločnosti
na daňovom úrade. Svedok uviedol, že žalovanú a jej manžela poznal. Taktiež uviedol, že mal záujem o
predaj pozemkov a budovy na nich ako celku a nerozmýšľal nad ich samostatným predajom, takže cena
budovy s cenou pozemkov bola adekvátna tomu, za čo kúpila spoločnosť ESI SLOVAKIA pozemky a
čo investovala spoločnosť HKP MOTORS s.r.o., IČO: 36 055 328 (vlastník budovy na pozemku na par.
č. C. XXX/XX) do stavby budovy.

25. Z vyjadrení záložného veriteľa, E., a.s., Bratislava, súd zistil, že záložné právo na nehnuteľnosti
zriadené pod Z. - XXXX/XXXX už netrvá, pretože došlo k splateniu pohľadávky dlžníkom, pričom
dlžníkom v čase splatenia úveru bola spoločnosť Q Holding, s.r.o., IČO: 44 019 530.

26. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti HKP MOTORS s.r.o., M.R. Štefánika 43, Trebišov, IČO:
36 055 328 súd zistil, že jedným z jej  spoločníkov bola v období od 10.02.2003 do 29.04.2008 spoločnosť
ESI SLOVAKIA s.r.o. (dlžník-úpadca). Z konkurzného spisu vedeného na Okresnom súde Košice I pod
sp. zn. 26K/9/2008 súd zistil, že na spoločnosť HKP MOTORS s.r.o. bolo začaté konkurzné konanie,
ktoré uznesením zo dňa 28.1.2010 bolo zastavené pre nedostatok majetku. Predmetné uznesenie
bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 23B/2010 a nadobudlo právoplatnosť dňa 21.2.2010. Súd
následne uznesením zo dňa 8.9.2010, právoplatné 17.9.2010 (publikované v Obchodnom vestníku č.
178B/2010) odvolal z funkcie ustanoveného predbežného správcu.

27. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti Q Holding, s.r.o., Zvolenská cesta 169, Banská Bystrica,
IČO: 44 019 530 súd zistil, že jej jediným spoločníkom bola žalovaná a v mene spoločnosti bol oprávnený
konať samostatne konateľ, P.K. C.. Spoločnosť Q Holding, s.r.o., IČO: 44 019 530 bola dňom 26.06.2015
ex offo vymazaná z obchodného registra na základe právoplatného rozhodnutia konkurzného súdu, č.k.
1K/52/2014-66 zo dňa 15.04.2015  o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku podľa ust.
§ 68 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka.

28. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 11.3.2014 oznámil súdu, že na pozemky zapísané na LV. č.
XXXX bola vykonaná dobrovoľná dražba a teda, že žalovaná nebude vlastníkom pozemkov, ktoré získala
Kúpnou zmluvou zo dňa 23.04.2008, ktorej neúčinnosti sa domáha a preto žiada, aby súd doplnil petit
žaloby o nový odsek, ktorým žiada zaplatenie sumy 152.596,00 eur od žalovanej do podstaty úpadcu
titulom peňažnej náhrady (rozdiel kúpnej ceny).

29. Súd vyhovel návrhu žalobcu, aby za účelom zistenia primeranosti kúpnej ceny za predmet kúpy
kúpnej zmluvy zo dňa 23.4.2008 a uznesením zo dňa 16.3.2015 a následne uznesením zo dňa



27.10.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 1.12.2015, nariadil znalecké dokazovanie za účelom určenia
hodnoty nehnuteľností zapísaných na L.. XXXX katastrálneho územia: C.Č., U.: K. K., U.: K. K. ku dňu
uzatvorenia kúpnej zmluvy, ku dňu 23.4.2008.

30. Zo znaleckého posudku č. 4/2016 vypracovaného súdom ustanoveným znalcom z odvetvia Odhad
hodnoty nehnuteľností, T.. M. V., súd zistil, že znalec stanovil všeobecnú hodnotu k uvedenému dátumu
pre všetky prevádzané pozemky sumou vo výške 128.553,04 eur, zaohrúhlene 129.000,00 eur.

31. Žalobca sa k záverom znaleckého posudku písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 3.5.2016
tak, že zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že kúpna cena, ktorú zaplatila žalovaná za pozemky
bola neprimeraná a teda žiada, aby rozdiel vo výške 95.806,08 eur zaplatila ako peňažnú náhradu do
konkurznej podstaty úpadcu.

32. Žalovaná sa k záverom znaleckého posudku nevyjadrila.

33. Z konkurzného spisu vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 31K/29/2008 súd z
uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 2.9.2008, č.k. 31K/29/2008, zistil, že konkurzný súd rozhodol
o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka. Z odôvodnenia predmetného
uznesenia vyplýva, že súd pri rozhodovaní vychádzal zo správ podaných predbežným správcom, ktorý
nezistil majetok dlžníka v hodnote, ktorá by postačovala na úhradu nákladov konkurzu. Predbežný
správca taktiež vychádzal z čestného prehlásenia dlžníka, ktorý vyhlásil, že nevykonáva žiadnu
podnikateľskú činnosť a taktiež vyhlásil, že v rozhodnom období (3 roky, 5 rokov pred začatím
konkurzného konania) neurobil právny úkon bez primeraného protiplnenia, znevýhodňujúci právny úkon,
či ukracujúci právny úkon. Záväzky dlžníka predbežný správca zistil vo výške cca 486.382,03 eur. Voči
tomuto uzneseniu podal odvolanie jeden z veriteľov dlžníka, Slovenská republika - Daňové riaditeľstvo
SR - Daňový úrad Trebišov, ktorý uviedol, že voči dlžníkovi eviduje daňový nedoplatok na dani z pridanej
hodnoty vo výške 791,00 eur a rozhodnutie konkurzného súdu sa mu javí ako predčasné, vzhľadom
na skutočnosť, že predbežný správca nedostatočne preskúmal majetkové pomery dlžníka s ohľadom
na možnú odporovateľnosť právnych úkonov dlžníka. Veriteľ uviedol, že aktíva dlžníka k 31.12.2007
dosahovali celkovú hodnotu 693.678 tisíc Sk, pričom boli kryté vlastným imaním vo výške 5.930 tisíc Sk
a záväzkami vo výške 687.748 tisíc Sk tak ako to vyplýva z dlžníkom predloženej súvahy k 31.12.2007
veriteľovi. Ďalej uviedol, že dlžníkovi bola vyrubená pokuta za nesplnenie si povinnosti, u dlžníka bola
vykonaná kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2008, pričom bolo zistené
porušenie povinnosti a do vyrubený rozdiel dane a vzhľadom na to, že dlžník nepodal daňové priznania
za september 2008 je tu predpoklad vzniku ďalších daňových pohľadávok, takže je tu predpoklad, že
odvolateľ bude veriteľom dlžníka.   Dlžník k odvolaniu uviedol, že daňový nedoplatok na dani z príjmov
vo výške 791,00 eur bol dlžníkom vyplatený, nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka boli predané a zisk bol
použitý na úhradu záväzkov dlžníka, odpredal ťažko predajný tovar na sklade, cenné papiere nevlastní
a odpredal aj podiel v spoločnosti HKP MOTORS s.ro., IČO: 36 055 328, ktorá bola stratová a  ktorá
skončila v konkurze.

34. Z Uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.2.2009, č.k. 3CoKR/4/2008, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 10.3.2009, súd zistil, že odvolací súd zmenil uznesenie konkurzného súdu prvej
inštancie a na majetok dlžníka, spoločnosti ESI SLOVAKIA, s.r.o., M.R. Štefánika 43, Trebišov, IČO:
36 168 254 vyhlásil konkurz a za správcu podstaty ustanovil žalobcu. V odôvodnení svojho uznesenia
uviedol, že z odvolateľom doložených dokladov zistil, že dlžník do 31.12.2007 mal majetok spočívajúci aj
v nehnuteľnostiach, aj v pozemku pod budovou SEAT, ktorého vstupná cena bola 3.800.250,00 Sk a ktorý
predal dlžník za sumu 834.336,10 Sk bez DPH (1.000.000,00 SK s DPH) na základe Kúpnej zmluvy zo
dňa 23.4.2008, t.j. za podstatne nižšiu cenu ako bola jeho vstupná cena. Znalecké posudky, ktoré doložil
dlžník v odvolacom konaní, aby preukázal ich trhovú a primeranú cenu, boli vypracované v mesiaci
január 2009 po uskutočnenom predaji nehnuteľnosti a podľa názoru odvolacieho súdu nepreukazovali
reálnu hodnotu nehnuteľnosti ku dňu ich prevodu. Odvolací súd ďalej uviedol, že dlžník mal majetok,
ktorý predal za nižšiu cenu ako bola jeho obstarávacia cena a teda majetok dlžníka bol ukrátený v
dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť.

35. Súd prvej inštancie z konkurzného spisu vedeného na Okresnom súd Košice I, 31K/29/2008, zistil, že
dlžník má dvoch veriteľov: Slovenskú investičnú obchodnú spoločnosť s pohľadávkami v celkovej výške
592,50 (3 pohľadávka po 197,50 eur) a Slovenská konsolidačná a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava,



IČO: 35 776 005 (pôvodne Slovenská republika - Daňové riaditeľstvo SR,  Nová ul. č. 13, 975 04 Banská
Bystrica, IČO: 00 634 816) vo výške 824.656,54 eur, ktoré si prihlásili dňa 21.4.2009.

36. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti SLOVENSKÁ INVESTIČNÁ OBCHODNÁ
SPOLOČNOSŤ s.r.o., IČO: 36 168 459 súd zistil, že veriteľ dlžníka bol dňom 19.9.2015 ex offo vymazaný
z obchodného registra na základe právoplatného rozhodnutia súdu, č.k. 9Cbr85/2013-17, o zrušení
obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa ust. § 68 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka z dôvodov
podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka.

37. Súd zistil, že žalovaná v priebehu konania bola právne zastúpená, ale jej právny zástupca  súdu
listom doručeným dňa 24.5.2016 oznámil, že ukončil právne zastúpenie žalovanej.

38. Súd vzhľadom na zmenu procesných predpisov od 1.7.2016 viackrát poučil žalovanú v zmysle ust.
§ 90 C.s.p. o povinnosti zastúpenia advokátom a poučil ju o tom, že v prípade ak si nezvolí advokáta,
na jej úkony súd nebude prihliadať.

39. Žalovaná aj napriek poučeniu súdu  v spore po 1.7.2016 nebola právne zastúpená a súd v súlade s
ust. § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá C.s.p., ak nie je určené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona ostávajú zachované, prihliadal iba na právne úkony ňou urobené, resp. urobené
jej právnym zástupcom do 30.6.2016.

40. Vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne preukázané, že Uznesením Okresného súdu Košice
I zo dňa 18.7.2008, č.k. 31K/29/2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.7.2008 (zverejnené dňa
23.7.2008 v Obchodnom vestníku č. 142/2008) bolo začaté konkurzné konanie na dlžníka.

41. Ďalej mal súd prvej inštancie nepochybne preukázané, že uznesením Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 24.2.2009, č.k. 3CoKR/4/2008-196, bol na majetok spoločnosti ESI SLOVAKIA s.r.o., IČO: 36
168 254 vyhlásený konkurz, ktorý je vedený na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 31K/29/2008.
Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 46/2009 zo dňa 9.3.2009 a nadobudlo
právoplatnosť dňa 10.3.2009. Súd mal nepochybne z predmetného uznesenia Krajského súdu v
Košiciach preukázané, že za správcu podstaty bol ustanovený žalobca.

42. Na základe vykonaného dokazovania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel
k záveru, že žalobca ako správca úpadcu, dlžníka ESI SLOVAKIA s.r.o., M.R. Štefánika 43, Trebišov,
IČO: 36 168 254, je osobou aktívne legitimovanou na podanie žaloby a žaloba bola podaná v zákonom
stanovenej 6 mesačnej lehote od vyhlásenia konkurzu (účinky vyhlásenia konkurzu nastali podľa ust.
§23 ods. 1 ZoKR dňom 11.3.2009 a žaloba bola na súd podaná dňa 21.5.2009).

43. Súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že názor vyslovený odvolacím súdom v konkurznom
konaní sa týka zistenia majetnosti, resp. nemajetnosti dlžníka, na základe ktorého bolo začaté konkurzné
konanie na majetok dlžníka-úpadcu. Odvolací súd vyslovil názor, že je tu dôvodný predpoklad,
že majetok dlžníka-úpadcu bude postačovať aspoň na úhradu trov konkurzného konania, pretože
majetok dlžníka-úpadcu bol v dôsledku ním vykonaných právnych úkonov ukrátený a možno dôvodne
predpokladať odporovateľnosť právnych úkonov. Odvolací súd v konkurznom konaní tak naznačil cestu,
ktorou sa má uberať ustanovený správca pri získaní majetku do konkurznej podstaty dlžníka-úpadcu,
ale neskúmal, či daný právny úkon je, resp. nie je neúčinný voči veriteľom úpadcu a túto otázku ponechal
na súd, ktorý bude vo veci týkajúcej sa určenia neúčinnosti právneho úkonu rozhodovať.

44. Predmetom tohto sporu je určenie neúčinnosti právneho úkonu, ktorý je bez primeraného protiplnenia
v zmysle ust. § 58 ZoKR, ktorý je zároveň ukracujúci v zmysle ust. § 60 ZoKR a teda súd sa zaoberal
otázkami, či sú splnené zákonom požadované predpoklady na určenie neúčinnosti právneho úkonu,
konkrétne kúpnej zmluvy uzavretej medzi dlžníkom - úpadcom a žalovanou dňa 23.4.2008 vo forme
Notárskej zápisnice č. N 146/2008, NZ 17043/2008, NCRls 16875/2008 napísanej na Notárskom úrade
B.. Z. C., G. A. A. Z. K. K., C. X, dňa 23.4.2008. Ako prvou sa súd zaoberal otázkou, či ide o právny
úkon, ktorý bol urobený v lehote počas jedného roka pred začatím konkurzného konania, keďže nešlo o
právny úkon urobený medzi spriaznenými osobami a skonštatoval, že k uzavretiu právneho úkonu došlo
dňa 23.4.2008, čiže právny úkon bol urobený v zákonom stanovenom časovom rozmedzí.



45. Ďalším predpokladom pre určenie neplatnosti napadnutého právneho úkonu je v zmysle ust. § 57
ods. 4 ZoKR to, že musí ísť o právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého
z veriteľov dlžníka, čiže žalobca musí preukázať, že v čase, kedy došlo k odporovateľnému právnemu
úkonu, existovala pohľadávka niektorého z veriteľov, ktorá týmto spôsobom mohla byť ukrátená, pričom
takáto pohľadávka by mala byť v konkurznom konaní riadne prihlásená. Súd z konkurzného spisu
Okresného súdu Košice I sp. zn. 31K/29/2008 mal nepochybne preukázané, že dlžník-úpadca má dvoch
veriteľov, ktorí si v konkurznom konaní prihlásili svoje pohľadávky: 1. Veriteľ, SLOVENSKÁ INVESTIČNÁ
OBCHODNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o., IČO: 36 168 459, naposledy so sídlom Vodárenská 6, Košice
(predtým Zvolenská cesta 25, Banská Bystrica) si prihlásil celkovo 3 pohľadávky, ktoré vznikli na základe
nezaplatenia vystavených faktúr za poskytnuté služby - výkon účtovníctva za obdobie marec až máj
2008 (197,50 eur za mesiac). 2. Veriteľ, Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava,
IČO: 35 776 005 (právny nástupca veriteľa: Slovenská republika - Daňové riaditeľstvo SR, so sídlom
Nová ul. č. 13, 975 04 Banská Bystrica, IČO: 00 634 816) si prihlásil pohľadávku vo výške 824.66,54
eur (24.843.603,00 Sk) na základe Platobného výmeru na DPH za január 2008 č. 740/230/3410/09/
Maže zo dňa 18.2.2009 určený ako rozdiel. Súd má teda nepochybne preukázané, že v čase, kedy
došlo k odporovateľnému právnemu úkonu existovala iba jedna splatná pohľadávka jedného veriteľa vo
výške 197,50 eur (faktúra za mesiac marec 2008 so splatnosťou 14.04.2008), spoločnosti SLOVENSKÁ
INVESTIČNÁ OBCHODNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o., IČO: 36 168 459,  ktorý podľa názoru súdu stratil
postavenie veriteľa, z dôvodu zániku právnickej osoby bez právneho nástupcu tak ako to vyplýva z
vykonaného dokazovania (výpis z obchodného registra daného veriteľa). Vykonaným dokazovaním má
súd preukázané, že ostatné prihlásené pohľadávky vznikli neskôr (máj 2008, jún 2008, február 2009).

46. Súd ďalej skúmal, či je splnená ďalšia z podmienok, a to, či išlo o právny úkon bez primeraného
protiplnenia v zmysle ust. § 58 ods. 1 ZoKR, pričom z vykonaného dokazovania - Znalecký posudok č.
4/2016 vypracovaný znalcom Ing. Miroslavom Dubecom nepochybne vyplýva, že cena nehnuteľností
(predmet kúpnej zmluvy zo dňa 23.4.2008) ku dňu predaja bola znalcom stanovená sumou vo
výške 128.553,04 eur pri zohľadnení metódy polohovej diferenciácie. Z uvedeného teda vyplýva, že
predmet kúpnej zmluvy bol poskytnutý dlžníkom-úpadcom za cenu nižšiu (33.193,92 eur) ako bola
cena v danom čase obvyklá (128.553,04 eur). Súd ale poukazuje aj na názor odvolacieho súdu
vyslovený v konkurznom konaní, kedy nebral do úvahy znalecké posudky vypracované v januári 2009
doložené dlžníkom-úpadcom v odvolacom konaní na preukázanie trhovej a primeranej cenu predaných
nehnuteľností (predmet kúpnej zmluvy), pretože  podľa názoru odvolacieho súdu nepreukazovali reálnu
hodnotu nehnuteľnosti ku dňu ich prevodu, vzhľadom na to, že boli vypracované v mesiaci január 2009
po uskutočnenom predaji nehnuteľnosti.

47. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalovaná nie je osobou spriaznenou s dlžníkom-
úpadcom, preto súd musel skúmať splnenie ďalšej zo zákonných podmienok na vyslovenie neúčinnosti
právneho úkonu a teda, či odporovateľný právny úkon bol urobený v čase úpadku dlžníka-úpadcu
alebo spôsobil úpadok dlžníka. Dôkazné bremeno je na žalobcovi, ktorý v konaní žiadnym spôsobom
nepreukázal, že odporovaný  právny úkon bol urobený v čase úpadku, resp. spôsobil úpadok dlžníka, ba
práve naopak súd má preukázané, že ku dňu 31.12.2007  dlžník-úpadca mal majetok (aktíva) vo výške
23.025.891,26 eur (693.898.000,00 Sk) tak ako to vyplýva zo súvahy za rok 2007 doloženej príslušnému
daňovému úradu dlžníka (odôvodnenie uznesenia Krajského súdu Košice I, 3CoKR/4/2008-196 zo
dňa 24.2.2009); voči dlžníkovi k dňu 23.4.2008 neboli splnené podmienky pre vyhlásenie konkurzu a
dlžník zároveň vyhlásil, že predajom neukráti žiadneho zo svojich veriteľov (čl. IV kúpnej zmluvy zo dňa
23.04.2008 napísanej vo forme notárskej zápisnice  č. N 146/2008, NZ 17043/2008, NCRls 16875/2008
na Notárskom úrade B.. Z. C., G. A. A. Z. K. K., C. X); kúpna cena bola primeraná vzhľadom na
celkovo získanú finančnú čiastku za predaj pozemkov a budovy na nej stojacej v porovnaní so vstupným
kapitálom (cena za pozemky pri ich kúpe  a cena vložená do stavby budovy stojacej na pozemku),
vzhľadom na skutočnosť, že boli predávané ako celok a predané jednej osobe, hoci pozemky (LV č.
XXXX katastrálne územie C., U.: K. K., U. K. K.) bol predaný fyzickej osobe - žalovanej a budova
právnickej osobe, spoločnosti Q HOLDING, s.r.o., IČO: 44 019 530, v ktorej bola žalovaná spoločníkom
(výpoveď svedka, p. I., v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 23.04.2008 konateľ dlžníka-úpadcu), čiže
súd má za to, že daný právny úkon nespôsobil úpadok dlžníka.

48. Súd ďalej skúmal, či bola splnená podmienka zmysle ust. § 60 ZoKR, podmienka úmyslu dlžníka
ukrátiť svojich veriteľov uzatvorením daného právneho úkonu a podmienku vedomosti žalovanej o tomto



úmysle dlžníka pri uzatvorení danej kúpnej zmluvy. Súd z výpovede svedkov, z ustanovení Kúpnej
zmluvy zo dňa 23.4.2008 nepochybne zistil, že dlžník-úpadca sám uviedol, že nie sú splnené podmienky,
aby bolo začaté konkurzné konanie na jeho majetok, že na jeho majetok sa nevedú exekučné konania,
výkon rozhodnutia, čiže súd je toho názoru, že  žalovaná nemohla mať po takomto vyhlásení dlžníka
vedomosť o tom, že by týmto právnym úkonom dlžník-úpadca chcel ukrátiť svojich veriteľov, pretože aj
dlžník-úpadca sám uviedol, že predajom neukráti žiadneho zo svojich veriteľov. Súd prvej inštancie mal
teda za to, že podmienka vedomosti žalovanej nebola splnená.

49. Súd poukázal na to, že uvedené ustanovenie § 60 ZoKR (podmienka vedomosti o úmysle dlžníka
ukrátiť svojich veriteľov) je aj na ochranu kupujúceho pred neoprávnenými zásahmi do výkonu jeho práva
(v danom prípade vlastníckeho práva) napr. aj podanými žalobami o určenie neplatnosti právneho úkonu.
Súd ďalej podotýka aj to, že v čase rozhodovania súdu žalovaná už nie je vlastníkom nehnuteľností,
pozemkov, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 23.4.2008.

50. Na základe uvedeného, že nie sú splnené všetky zákonom požadované podmienky na vyslovenie
neúčinnosti právneho úkonu (podmienka ukracujúceho právneho úkonu, podmienka spôsobenia úpadku
dlžníka, podmienka vedomosti  druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť právnym úkonom svojich veriteľov),
súd v súlade hore uvedenými zákonnými ustanoveniami rozhodol tak ako je uvedené v I. výroku tohto
rozsudku a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

51. V zmysle ust. § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

52. V zmysle ust. § 252 C.s.p., každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vznikli.

53. V zmysle ust. § 257 C.s.p., súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

54. V zmysle ust. § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

55. V zmysle ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.

56. Hoci žalovaná bola v konaní úspešná, súd vzhľadom na predmet sporu, rozhodol tak ako uviedol v
III. výroku tohto rozsudku a žalovanej výnimočne náhradu trov nepriznal.

57. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v konaní požadoval vykonanie znaleckého dokazovania, s
ktorým sú spojené výdavky štátu (v zmysle ust. § 148 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 veta prvá
C.s.p.), súd na ich náhradu zaviazal žalobcu, pričom o ich výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku
vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

58. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. V písomných dôvodoch svojho
odvolania uviedol, že vo vzťahu k výroku č. I./ súd uzavrel, že nie sú splnené všetky zákonom
požadované podmienky na vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, a to podmienka ukracujúceho
právneho úkonu, podmienka spôsobenia úpadku dlžníka a podmienka vedomosti druhej strany o úmysle
dlžníka ukrátiť právnym úkonom svojich veriteľov, takže žalobu zamietol.

59. Mal za to, že ak súd žalobu zamietol z dôvodu nesplnenia troch podmienok pre vyslovenie
neúčinnosti právneho úkonu citovaných vyššie, tak vec nesprávne právne posúdil, čím je daný odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.

60. Podmienku ukracujúceho právneho úkonu súd nemal preukázanú, a to napriek tomu, že zo
znaleckého posudku č. 4/2016 T.. M. V. je evidentný rozdiel vo výške 95.806,08 eur medzi trhovou cenou
nehnuteľnosti v čase prevodu a kúpnou cenou v zmysle napádanej kúpnej zmluvy. Pokiaľ krajský súd
nebral do úvahy znalecké posudky predkladané O.. Z. (ním objednané a zaplatené), tak je potrebné
poukázať na to, že O.. Z. sa od 3.6.2008 stal konateľom a spoločníkom úpadcu, pričom ním predkladané



znalecké posudky boli zjavne účelové so snahou docieliť nevyhlásenie konkurzu. Krajský súd bral v čase
svojho rozhodovania do úvahy faktické správanie O.. Z., ktorý - okrem iného - dňa 06.11.2008 nahlásil
na Polícii ČR na Mestskom riaditeľstve v Brne krádež vlámaním do jeho motorového vozidla a stratu
účtovníctva úpadcu ako aj účtovníctva ďalších spoločností, ktoré odkúpil od O.. I. (svedka v danej veci).
Uvedené skutočnosti sú súčasťou konkurzného spisu, ktorý bol pripojený k danej veci.

61. Neakceptácia účelových znaleckých posudkov (predložených O.. Z.) zo strany krajského súdu pri
vyhlásení konkurzu nemôže byť predsa relevatným argumentom pre odmietnutie znaleckého posudku
T.. M. V. v danej veci, ktorý bol do konania pribratý súdom, t. j. štandardným spôsobom.

62. Z uvedených dôvodov považujem za nesprávny právny záver súdu, že podmienka ukracujúceho
právneho úkonu nebola preukázaná.

63. Vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané, aby odporovaný právny úkon bol
urobený v čase úpadku dlžníka, resp. spôsobil úpadok dlžníka, takisto nemožno súhlasiť.

64. Súd v bode 56. odôvodnenia napádaného rozsudku poukazuje na aktíva dlžníka zo súvahy za rok
2007 a odkazuje na uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.2.2009, ktoré skutočnosti sú ale
iba opisom toho, čo Daňový úrad Trebišov pojal do svojho odvolania a nejde o záväzný záver.

65. Samotný dlžník sa k odvolaniu Daňového úradu Trebišov vyjadril tak, že záväzkov mal dlžník
niekoľko a tieto sa uhrádzali z toho, čo sa získalo predajom ubytovne SAD (viď 3. strana uznesenia
Krajského súdu vKošiciach zo dňa 24.2.2009 - prvá časť kúpnej ceny vo výške 11.200 000,00 Sk išla
pre SZRB, zvyšok kúpnej ceny 8.800.000,00 Sk bol zaplatený dňa 2.8.2008 do pokladne a použitý na
vyrovnanie záväzkov). Je tak evidentné, že takmer 4 mesiace po uzatvorení odporovanej kúpnej zmluvy
sa ešte uhrádzali záväzky za 8.8 mil. Sk. To isté dlžník tvrdil ohľadne kúpnej ceny získanej z odporovanej
kúpnej zmluvy - aj tieto peniaze boli použité na úhradu záväzkov.

66. Možno konštatovať, že na strane dlžníka okrem prihlásených pohľadávok spoločnosti SLOVENSKÁ
INVESTIČNÁ OBCHODNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. a Daňového úradu Trebišov (aj táto pohľadávka
existovala pred uzatvorením odporovanej kúpnej zmluvy, akurát autoritatívne bola deklarovaná
rozhodnutím daňového úradu v r. 2009 pred vyhlásením konkurzu) existovali celkom zjavne aj iné
záväzky, pričom rozpredajom majetku dlžníka nebolo možné uspokojenie všetkých záväzkov, čo je
dostatočný dôkaz minimálne o existencii predĺženia dlžníka ako jednej z foriem úpadku.

67. Vyhlásenie dlžníka v čl. IV. odporovanej kúpnej zmluvy je len formálnym ustanovením, ktoré notárka
používa pravdepodobne pri každej zmluve, hoci toto ustanovenie minimálne v tejto veci nezodpovedalo
skutočnosti.

68. V neposlednom rade rozporoval tvrdenie súdu prvej inštancie, že v rámci konania nebol preukázaný
úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov a poznanie takého úmyslu žalovaným. V tejto súvislosti
poukazujem na tvrdenia žalovanej, v zmysle ktorých všetko okolo uzatvorenia odporovanej zmluvy
zabezpečoval jej manžel (viď výsluch žalovanej na pojednávaní konanom dňa 11.6.2013) a na tom istom
pojednávaní bol vypočutý i P. C., ktorý na jednu z otázok - či cena pozemku sa odvíjala od celkových
záväzkov, ktoré sa preberali v rámci kupovania budovy - odpovedal, že áno, z čoho vyplýva, že stav
záväzkov na strane dlžníka poznal, t. j. poznala ich aj žalovaná.

69. Skutočnosť, že v čl. IV. napádanej kúpnej zmluvy je nejaké ustanovenie, ktoré autor zmluvy tam
zakomponoval formálne, nemôže byť argumentom o absencii úmyslu v zmysle § 60 ZoKR.

70. Právna teória a prax rozlišuje úmysel v podobe priameho a nepriameho úmyslu. Priamy úmysel
predstavuje také konanie dotknutej osoby, ktoré priamo a úmyselne smeruje k porušeniu alebo ohrozeniu
zákonom chráneného záujmu a v prípade nepriameho úmyslu ide o konanie, pri ktorom je konajúca
osoba s možnými následkami porušenia alebo ohrozenia zákonom chráneného práva uzrozumená
(rozsudok Okresného súdu Žilina, zo dňa 28.9.2012, sp. zn. 10Cbi/4/2009).

71. Mal za to, že pri vyhodnocovaní poznania úmyslu ukrátiť veriteľov treba vziať pri hodnotení právnych
úkonov podnikateľov (žalovaná vystupovala ako podnikateľ a sama priznala, že v prípade odporovanej



zmluvy len účelovo bola označená ako fyzická osoba) do úvahy skutočnosť, že ide o konanie
profesionálnej skupiny subjektov, pri ktorých sa v zásade vyžaduje konanie s odbornou starostlivosťou,
pretože toto konanie má spravidla ekonomické a právne dopady na ostatných podnikateľov. Práve
z týchto dôvodov by mali byť právne úkony podnikateľov z hľadiska odporovateľnosti posudzované
prísnejšie a v širšom kontexte.

72. Súdna prax ďalej ustálila, že pokiaľ ide o vedomosť druhej strany, postačuje ak úmysel ukrátiť
veriteľov musel byť druhej strane známy, t.j. ak z okolností danej veci muselo byť kontrahujúcej strane
zrejmé, že dlžník dotknutým právnym úkonom ukráti svojich iných veriteľov.

73. Je toho názoru, že z tvrdení žalovanej a z opisu okolností, za ktorých došlo k uzatvoreniu zmluvy,
ktorej odporovateľnosti sa dovolávam jasne vyplynul záver minimálne nepriameho úmyslu dlžníka ukrátiť
ostatných veriteľov a vedomosť takéhoto následku samotnou žalovanou.

74. Pokiaľ ide o výrok č. II./, tak súd uloženú povinnosť v tomto výroku odôvodnil tým, že žalobca v
konaní požadoval znalecké dokazovanie.

75. So záverom súdu v tom smere, že žalobca požadoval znalecké dokazovanie nesúhlasil, pretože
žalobca nič také nepožadoval, akurát nič nenamietal, keď zákonná sudkyňa v tom čase (B.. C.) pred
odročením pojednávania konštatovala, že priberie znalca na zistenie ceny nehnuteľnosti. Žalobca ako
správca doložil vyjadrenia realitných kancelárií, ktoré považoval za dostatočné na preukázanie rozdielu
medzi trhovou cenou predmetnej nehnuteľnosti a kúpnou cenou uvedenou v napádanej kúpnej zmluve.

76. Mal za to, že vo vzťahu k výroku č. II./ súd vec nesprávne právne posúdil, ak žalobcu zaviazal zaplatiť
výdavky štátu v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p.

77. Naviac ušlo pozornosti súdu, že žalobca ako správca podľa § 4 ods. 2 písm. o/ zákona SNR č.
71/1992 Zb. v platnom znení je od začiatku konkurzu osobne oslobodený v plnom rozsahu od platenia
súdnych poplatkov, čo podľa § 148 ods. 1 druhej vety O.s.p. znamená, že nemôže byť zaviazaný na
náhradu trov konania voči štátu v zmysle prvej vety daného ustanovenia.

78. Vzhľadom na to, že všetky podmienky odporovateľnosti boli dané a preukázané, tak navrhujem, aby
odvolací súd zmenil napádaný rozsudok nasledovne: Určuje sa, že právny úkon - kúpna zmluva zo dňa
23.4.2008 spísaná dňa 23.4.2008 vo forme notárskej zápisnice na notárskom úrade B.. Z. C., notára so
sídlom v Banskej Bystrici, Komenského č. 3, pod č. N 146/2008, NZ 17043/2008, NCRIs 16875/2008,
ktorou spoločnosť ESI SLOVAKIA s.r.o., so sídlom 075 01 Trebišov, M. R. Štefánika 43, IČO: 36 168
254, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka č. 8843/V, predala Q.
C. v pomere k celku v X/X-G. (Z. R.) nehnuteľnosti zapísané G. L. Č.. XXXX v k. ú. C., obec K. K., okres
K. K., a to parcely registra „R. Č.. C. XXX/X - Zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX M.2, pare.
č. C. XXX/X - Zastavané plochy a nádvoria o výmere XX M., pare. č. C. XXX/XX - Zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXXX M., ktorej vklad bol povolený dňa 28.4.2008 pod č. Z. XXXX/XXXX - je voči
veriteľom úpadcu neúčinná.

79. Žalovaná je povinná poskytnúť do všeobecnej podstaty plnenie vo výške 95.806,08 eur ako peňažnú
náhradu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

80. Štát nemá právo na náhradu trov konania proti žalobcovi, alternatívne navrhol, aby odvolací súd
zrušil napádaný rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

81. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V písomných
dôvodoch svojho odvolania uviedla, že žalobca namieta právny záver súdu prvej inštancie o tom, že pri
uzatvorení kúpnej zmluvy
zo dňa 23.4.2008 medzi dlžníkom / úpadcom/ LSI SLOVAKIA s.r.o. Trebišov a žalovanou
formou notárskej zápisnice Notárskeho úradu JUDr. Viery Kalinovej, Komenského 3, Banská Bystrica
N 146/2008, NZ 17043/2008, NCRls 16875/2008 zo dňa 23.4.2008 nebola splnená podmienka
ukracujúceho právneho úkonu. Žalobca tvrdí, že zo znaleckého posudku č.4/2016 znalca Ing. Miroslava
Dubeca vidieť evidentný rozdiel vo výške 95.806,08 eur medzi trhovou cenou nehnuteľnosti a kúpnou
cenou. Poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ Krajský súd v Košiciach v konaní č.k. 3 CoKR/4/2008 o



vyhlásení konkurzu nebral do úvahy znalecké posudky predkladané dlžníkom z dôvodu ich účelovosti,
táto skutočnosť nemôže byť relevantným argumentom na odmietnutie súdom nariadeného znaleckého
dokazovania znalcom Ing. Dubecom. Svoje konštatovanie bez ďalšej bližšej argumentácie uzavrel tak,
že záver súdu o nepreukázaní podmienky ukracujúceho právneho úkonu je nesprávny.

82. Žalobca ďalej namieta záver súdu, že nebolo preukázané, že odporovateľný právny úkon bol urobený
v čase úpadku dlžníka, resp. že tento spôsobil úpadok dlžníka, pričom poukazuje na konkurzný spis,
ktorého vyplýva, že dlžník mal 4 mesiace po tom, čo došlo k uzavretiu odporovanej kúpnej zmluvy,
záväzky vo výške 8 mil. Sk, pričom aj kúpna cena zaplatená z odporovaného právneho úkonu bola
použitá na úhradu záväzkov. Tvrdí, že okrem prihlásených pohľadávok , pričom aj pohľadávka Daňového
úradu Trebišov existovala pred uzatvorením kúpnej zmluvy, mal dlžník aj iné záväzky, ktoré rozpredajom
majetku nemohli byť uspokojené, čo považuje za dôkaz minimálne o existencii predĺženia dlžníka ako
jednej z foriem úpadku.

83. Žalobca namieta aj záver súdu o nepreukázaní úmyslu úpadcu ukrátiť svojich veriteľov a vedomosti
žalovanej o takomto úmysle. Tvrdí, že z okolností danej veci muselo byť žalovanej zrejmé, že dlžník
odporovanou kúpnou zmluvou ukráti svojich veriteľov. Ust. čl. IV kúpnej zmluvy považuje za formálnosť,
a preto nemôže byť argumentom o absencii úmyslu v zmysle § 60 ZoKR.

84. Žalovaná s vyššie tvrdenými odvolacími námietkami žalobcu nesúhlasí. Podľa § 57 ods. 4/ ZoKR,
odporovať možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky
niektorého z veriteľov dlžníka. Je povinnosťou žalobcu preukázať, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy
existovala pohľadávka veriteľa, ktorá mohla byť týmto úkonom ukrátená a táto pohľadávka musí
byť riadne v konkurznom konaní prihlásená. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že v
konkurznom konaní proti dlžníkovi - úpadcovi si prihlásili svoje pohľadávky len 2 veritelia, z ktorých
len veriteľ SLOVENSKÁ INVESTIČNÁ OBCHODNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o. , IČO: 36 168 459, Košice
mal pohľadávku vo výške 197,50 eur za účtovnícke práce za mesiac marec so splatnosťou 14.4.2008,
teda splatnú v čase , kedy došlo k odporovateľnému právnemu úkonu. Záväzky dlžníka, na ktoré
poukazuje žalobca, nie sú ničím konkretizované a zo samotného vyjadrenia žalobcu vyplýva, že tieto
boli uspokojované až po uzatvorení odporovanej zmluvy, pričom ani sám žalobca netvrdí, že v čase jej
uzavretia existovali. Podmienkou ukrátenia pohľadávky veriteľa je fakt, že sa musí jednať o prihlásenú
pohľadávku, pričom pohľadávky, na ktoré žalobca poukazuje /bez bližšej identifikácie/, túto podmienku
nespĺňajú. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že v čase uzavretia odporovanej kúpnej zmluvy
existovala len jediná pohľadávka, ktorá mohla byť konaním dlžníka ukrátená, a to pohľadávka veriteľa
SLOVENSKÁ INVESTIČNÁ OBCHODNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o. , IČO : 36 168 459, Košice vo výške
197,50 eur, ktorá spoločnosť stratila postavenie veriteľa výmazom z obchodného registra bez právneho
nástupcu. Žalovaná poukazuje na to, že vzhľadom na výšku tejto pohľadávky nie je možné tvrdiť, že
uzavretím odporovanej kúpnej zmluvy /kúpna cena 33.193,92 eur/ mohlo dôjsť k ukráteniu pohľadávky
tohto veriteľa /197,50 eur/.

85. Žalovaná sa nestotožňuje ani s právnym názorom žalobcu ohľadom existencie pohľadávky
Daňového úradu Trebišov v čase uzatvorenia odporovanej kúpnej zmluvy. Pohľadávka tohto veriteľa
vznikla na základe kontroly dane z pridanej hodnoty za mesiac január 2008, na základe Platobného
výmeru č. 740/230/3410/09/ maže zo dňa 18.2.2009 (teda skoro 1 rok po uzatvorení kúpnej zmluvy)
ako rozdiel určený v rámci vykonávanej kontroly na základe pomôcok. To znamená, že z dôvodu
ncspolupráce dlžníka pri kontrole a nepredloženia účtovných dokladov bola daň vyrubená technickými
pomôckami, teda nie na základe objektívnej skutočnosti, pričom uvedená pohľadávka vznikla dňom
právoplatnosti platobného výmeru. Nie je pravdou, že ako naturálne právo existovala v čas uzatvorenia
odporovanej kúpnej zmluvy, pretože až do momentu ukončenia daňovej kontroly nemohol nikto
vedieť, či takáto pohľadávka vznikne alebo nie. Daňové pohľadávky vznikajú na základe vlastných
daňových priznaní daňových subjektov alebo na základe autoritatívnych rozhodnutí daňového orgánu.
V čase uzatvorenia odporovanej kúpnej zmluvy /23.4.2008/ takáto pohľadávka veriteľa Daňového úradu
Trebišov neexistovala.

86. Podľa § 58 ods. 1/ ZoKR právnym úkonom bez primeraného protiplnenia je bezodplatný právny
úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal
poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho
základe získal alebo má získať. Podľa § 58 ods. 2/ ZoKR právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia



možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny
úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho
úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

87. Podmienkou úspešnosti odporovania právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia je preukázanie,
že cena, ktorá bola získaná za poskytnuté plnenie, je nižšia ako cena obvyklá a preukázanie, že týmto
právnym úkonom bol spôsobený úpadok dlžníka. Žalobca v konaní ani vo svojom odvolaní nepreukázal,
že odporovaným právnym úkonom došlo k úpadku dlžníka resp. že bol urobený počas úpadku dlžníka.
Argumentácia žalobcu o existencii záväzkov v časovom horizonte 4. mesiacov po uzavretí kúpnej
zmluvy v objeme min. 8.8 mil. Sk nie je dostatočným relevantným dôkazom na to, že úpadok v čase
uzavretia kúpnej zmluvy existoval, ba práve naopak, preukazuje, že jej uzavretím ani nemohol nasiať
úpadok, keďže z kúpnej zmluvy boli následne uhrádzané iné /nekonkretizované/ záväzky dlžníka, pričom
do konkurzu neprihlásili svoje pohľadávky žiadni iní veritelia, ako vyššie uvedení 2, teda je zrejmé,
že uzavretím kúpnej zmluvy úpadok nemohol nastať. Je potrebné poukázať aj na dôkaz zmluva o
podmienkach prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam /dodatok č. 1 k zmluve o záložnom práve/
zo dňa 4.3.2008 uzavretej medzi: E., akciová spoločnosť. Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1.
IČO: 00 686 930 ako záložný veriteľ, Q. C., P.. C., K. XXXX/XX, K. K., ako záložca a ESI SLOVAKIA
s.r.o., M. R. Štefánika 43, Trebišov. IČO: 36 168 254 ako záložný ručiteľ, z ktorej vyplýva, že predmet
odporovanej kúpnej zmluvy mala v zálohu E. a.s. Bratislava, ktorá ako vtedy známy jediný veriteľ mohla
obmedziť dispozíciu s uvedeným majetkom a ktorá ako jediný veriteľ mohla byť odporovaným právnym
úkonom postihnutá. Odporovaná kúpna zmluva bola uzatvorená s jej súhlasom a za ňou dohodnutých
podmienok /čl. III., IV., VI zmluvy/.

88. Z výpovedi žalovanej a svedkov P. C., Š. I. bolo preukázané, že majetkové pomery ohľadom
prevádzaného majetku boli komplikované, keďže na predmetných nehnuteľnostiach okrem viaznucej
ťarchy záložného práva bola postavená budova predajne automobilov a servisu SEAT, ktorá patrila
vlastnícky tretej osobe. Predaj pozemkov mohol byť realizovaný len preto, že žalovaná ako spoločníčka
spoločnosti Q Holding s.r.o. Banská Bystrica bola ochotná tieto pozemky odkúpiť, pretože jej spoločnosť
mala záujem na kúpu stavby. Z opisu uvedených skutočností, ktoré podrobne rozviedol aj svedok Š.
I. vyplýva, že predaj samotných pozemkov by bol veľmi ťažko realizovateľný, a preto aj cena týchto
pozemkov musela byť stanovená adekvátne k uvedeným okolnostiam. Odhliadnuc od vyššie uvedeného
svedok potvrdil, že predaj budovy a pozemkov bral ako celok, ktorého kúpna cena bola adekvátna tomu,
za čo kúpila spoločnosť dlžníka - úpadcu pozemky a čo investovala jeho spoločnosť do výstavby budovy.

89. Na margo znaleckého posudku znalca L.. V. je potrebné uviesť, že tento znalec ako faktor ponižujúci
cenu pozemkov nezobral do úvahy ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy existujúce záložné právo v značnej
finančnej hodnote. Preto aj ním určená trhová cena neodráža skutočnosť, keďže nevychádzal zo
všetkých podkladov, ktoré boli pre určenie ceny pozemkov rozhodujúce.

90. Podľa§ 60 ods. 1/ ZoKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil
svojich veriteľov (ďalej len \"ukracujúci právny úkon\"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich
veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Podľa § 60 ods. 2/ ZoKR, ak ide o
právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov,
ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

91. Okresný súd pri vyhodnocovaní splnenia podmienky ukracujúceho právneho úkonu veľmi podrobne
vyhodnotil vykonané dokazovanie, skutkové zistenia správne subsumoval pod právnou normou a dospel
k správnemu právnemu záveru, že nie je daný úmysel úpadcu a následná vedomosť žalovanej o tomto
úmysle odporovaným úkonom ukrátiť veriteľov úpadcu.

92. Žalobca poukázal na vyjadrenie žalovanej a jej manžela, keď ten na pojednávaní uviedol, že cena
pozemkov sa odvíjala od celkových záväzkov, ktoré sa preberali v rámci kupovania budovy. Z uvedeného
podľa žalobcu vyplýva, že stav záväzkov na strane dlžníka poznal, to znamená, že ich poznala aj
žalovaná. Uvedené tvrdenie žalobcu je nesprávnym vyložením zisteného skutkového stavu, keď si
žalobca zamieňa záväzky úpadcu so záväzkami spoločnosti HKP MOTORS s.r.o. ako vlastníka budovy.

93. Svedok uviedol, že na pozemkoch viazlo záložné právo v prospech Tatra banky a.s. a že vlastník
budovy, za ktorého konal pán Hrčka, mal na stavbu poskytnutý úver od banky, ktorý bolo potrebné



vysporiadať. Z výpovede svedka nevyplynulo, žeby mal vedieť o veriteľoch spoločnosti úpadcu. okrem E.
a.s., pohľadávku ktorej zabezpečila žalovaná prevzatím práv a povinností zo záložnej zmluvy uzavretej
medzi úpadcom a bankou. Tvrdenie žalobcu o vedomosti žalovanej o úmysle úpadcu ukrátiť veriteľa
je preto nesprávny.

94. Žalovaná zároveň poukazuje nato, že v konaní nebolo preukázané ani to. že by úpadca mal úmysel
ukrátiť veriteľov, keďže do konkurzu sa prihlásili len 2 veritelia, pričom pohľadávka daňového úradu v
tom čase neexistovala. Konanie úpadcu, ktorý riešil vysporiadanie záväzkov banky v spolupráci s treťou
osobou tak, aby jeho záväzky voči banke zanikli korektne, preukazuje práve opak, teda snahu svoje
záväzky vysporiadať.

95. Na záver žalovaná poukazuje aj na ust. čl. IV. kúpnej zmluvy zo dňa 23.4.2008, ktoré na rozdiel od
žalobcu nepovažuje za formalitu, ale za podklad na ochranu svojich práv a možných budúcich nárokov,
keď uvedené prehlásenia sú bežnou súčasťou zmlúv práve za účelom vyvodenia možných následkov
vyplývajúcich z preukázania nepravdivosti týchto vyhlásení.

96. Predávajúci - úpadca vyhlásil, že ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy neboli naplnené podmienky
pre vyhlásenie konkurzu . na jeho spoločnosť nebol vyhlásený konkurz a predajom neukrátil žiadneho
svojho veriteľa.

97. Posúdenie uvedenej klauzuly žalobcom ako formálne nemá základ vo vykonanom dokazovaní (práve
naopak, pravdivosť uvedených vyhlásení bola vykonaným dokazovaním preukázaná), pričom žalobca
bližšie svoj názor ohľadom formálnosti vyhlásení vo svojom odvolaní neodôvodnil.

98. Keďže vykonaným dokazovaním nepochybne vyplynulo, že žalovaná nie je osobou spriaznenou s
dlžníkom - úpadcom, preukázanie vedomosti žalovanej o úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov išlo na
ťarchu žalobcovi, ktorý dôkazné bremeno jednoznačne neuniesol.

99. Žalovaná nesúhlasí s názorom žalobcu, že z jej tvrdení a z opisu okolností, za ktorých došlo k
uzatvoreniu odporovanej kúpnej zmluvy, jasne vyplynul záver minimálne nepriameho úmyslu dlžníka
ukrátiť ostatných veriteľov a vedomosť takéhoto následku žalovanou.

100. Žalobca nekonkretizuje, ktoré okolnosti by mali nasvedčovať nepriamemu úmyslu dlžníka, keď
zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že jeho veriteľ E. a.s. bola pri predaji pozemkov súčinná, túto
vysporiadal, žiaden iný veriteľ okrem Slovenskej investičnej obchodnej spoločnosti s.r.o. s pohľadávkou
197,50 (neexistoval a ani dodatočne svoje práva neuplatňoval. Záväzok voči daňovému úradu nemal a
ani nemohol vedieť, že v budúcnosti vznikne. Žalobcovo tvrdenie ostáva len v teoretickej rovine a nie
je vykonaným dokazovaním preukázané.

101. Je potrebné uviesť, že dôkazné bremeno na preukázanie podmienok neúčinnosti kúpnej zmluvy
je na žalobcovi a toto neuniesol.

102. Na základe uvedeného považujem odvolanie žalobcu za nedôvodné a žiadal odvolací súd, aby
rozsudok Okresného súdu Košice 1 č.k. 9Cbi/27/2009-291 zo dňa 20.1.2017 ako vecne a právne správny
potvrdil.

103. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v
zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„C.s.p.“), spor prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

104. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania
začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.

105. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom
nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.



106. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 C.s.p. stotožnil s odvolaním napadnutého rozhodnutia a dodáva:

107. Odvolací súd sa nestotožnil s dôvodmi odvolania odvolateľa spočívajúcimi v tom, že právny záver
súdu prvej inštancie, že podmienka ukracujúceho právneho úkonu nebola preukázaná.

108. Po preskúmaní znaleckého posudku Ing. Miroslava Dubeca (č.l. 221-226 spisu) odvolací súd zistil,
že tento je v tomto konaní nepoužiteľný, pretože jeho závery vychádzajú len z metodiky stanovenia
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, pri ktorej ani nebolo dostatočným spôsobom vysvetlené, na základe
akých odborných úvah znalec vychádzal zo stanovení jednotlivých príslušných koeficientov.

109. Podľa záverov odvolacieho súdu pre objektívne posúdenie hodnoty nehnuteľnosti v čase
odporovacieho právneho úkonu by bola potrebná znalecká metóda porovnávacia, ktorou sa súdny
znalec nezaoberal z dôvodu, že nemal podklady.

110. Zrejme v súvislosti so stanovovaním koeficientov súdny znalec nereagoval vôbec na ekonomický
vývoj v regióne kde sa nachádzajú predmetné nehnuteľnosti z hľadiska možných podnikateľských aktivít
v čase podpísania zmluvy.

111. Odvolací súd pri hodnotení dôkazov a teda aj znaleckého dôkazu vychádza z ust. § 191 C.s.p. a
tento dôkaz neakceptoval.

112. Odvolací súd k námietke odvolateľa, že závery súdu prvej inštancie o tom, že nebolo preukázané to,
že odporovateľný právny úkon bol urobený v čase úpadku dlžníka, resp. spôsobil ho dlžník, nepovažuje
za relevantný. V tomto smere je potrebné uviesť, že samotné splácanie dlhu príslušnému daňovému
úradu bez ďalšieho je nedostatočné k vysloveniu záveru, že takéto uhrádzanie záväzku úpadcom bolo
počas úpadku, ku ktorémuto záveru odvolateľa neboli produkované žiadne konkrétne dôkazy. V tomto
kontexte sú správne dôvody súdu prvej inštancie v tom, že v priebehu konkurzného konania zostal len
jeden veriteľ.

113. Podľa záverov odvolacieho súdu neboli produkované v tomto konaní pred súdom prvej inštancie
žiadne dôkazy, z ktorých by bolo možné vyvodiť zver, že žalovaná v čase právneho úkonu mala
vedomosti o úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov ako to mal v úmysle v ust. § 60 ZoKR.

114. Vyjadrenia svedka P.K. C., manžela žalovanej, na ktoré poukázal odvolateľ sú v tomto smere z
hľadiska posudzovania odvolacieho súdu právne irelevantné, pretože z takéhoto dôkazu nie je možné
vyvodiť žiadne právne závery o zákonnej podmienke vedomosti žalovanej o úmysle dlžníka ukrátiť
veriteľov.

115. Podľa záverov odvolacieho súdu významnou skutočnosťou týkajúcou sa prípadnej vedomosti
žalovanej o úmysle úpadcu ukrátiť veriteľa je tá okolnosť, že do procesu uzatvárania spornej zmluvy o
prevode nehnuteľnosti sa zúčastnil aj záložný veriteľ E., ktorá dávala súhlas s prevodom.

116. Tento záložný veriteľ ako peňažný ústav (banka) má dlhodobé a stabilné pôsobenie na území našej
republiky pri poskytovaní finančných služieb a s tým súvisiacich transakcií, ktorá okolnosť je jednoznačne
v prospech žalovanej týkajúcej sa hodnotenia jej vedomosti o úmysle úpadcu ukrátiť veriteľa.

117. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správne.

118. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255
ods. 1 C.s.p. a nepriznal stranám náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalobca nebol v odvolacom
konaní úspešný a úspešnému žalovanému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

119. Toto rozhodnutie  prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa                                                              § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Cbi/27/2009", "guid": "2229cf80-01f1-4934-8a33-18c675cd23df:fae61195-5247-4a22-bd11-f5c87df1ebd7", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "88644fbf-cc15-4bc1-8c81-3b82b4a2f520:ca59b519-fe7b-42a2-8f8a-b79ad5e63380", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Cbi/4/2009", "nazov": "Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Cbi/4/2009 z 28. 9. 2012", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2012-09-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/88644fbf-cc15-4bc1-8c81-3b82b4a2f520:ca59b519-fe7b-42a2-8f8a-b79ad5e63380"}], "citovane_v": []}