{"guid": "0c17f6be-cc20-483a-a602-55a536b0044f:a1b69521-d5b4-4d07-b510-6e4118d12b18", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7213230842.1", "spisova_znacka": "2Co/326/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/326/2015 z 13. 7. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 13. júla 2016, sp. zn. 2Co/326/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7213230842.1", "identifikacne_cislo": "7213230842", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Jozef Škrab", "sudca_id": 153, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-skrab-153", "datum_vydania": "2016-07-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a1b69521-d5b4-4d07-b510-6e4118d12b18", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7213230842.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7213230842.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7213230842.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/326/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213230842
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7213230842.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej vo veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831
154, so sídlom Karadžičova č. 8, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom
Karadžičova č. 8, Bratislava, proti žalovaným 1. V. Y., N. XX.X.XXXX, bytom Q. C. XX, K., 2. Š. Q., N.
XX.X.XXXX, bytom: Q. C. Č.. XX, K., o zaplatenie 4.245,63 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných
proti rozsudku č.k. 36C/68/2014-56 z 24.3.2015 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok v I. a II. výroku.

M e n í  IV. výrok rozsudku tak , že povinnosti uložené týmto rozsudkom sú žalovaní v 1. a 2. rade povinní
splniť spoločne a nerozdielne v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur mesačne splatných vždy
do 25-teho dňa toho ktorého mesiaca počnúc dňom právoplatnosti rozsudku ,až do úplného zaplatenia
pod následkom straty výhody splátok.

Z r u š u j e  rozsudok v III. výroku, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia
vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvého stupňa rozsudkom z 24.3.2015  rozhodol tak, že :
I.   Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi 4.245,63 eur istiny.
II. Žalovaní v 1. a 2. rade   sú  povinní  zaplatiť  žalobcovi  úrok  z omeškania
vo výške 8,75% ročne z dlžnej sumy 3.599,18 eur od 12.3.2013 do zaplatenia.
III. Žalovaní  v 1. a 2. rade   sú   povinní  nahradiť  žalobcovi  trovy konania vo
výške 826,67 eur, ktoré sú povinní zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu advokátovi JUDr. Jánovi
Šoltésovi. Trovy konania v časti 254,50 eur predstavujú náhradu za zaplatený súdny poplatok a v časti
572,17 eur predstavujú nárok na nahradenie trov právneho zastúpenia žalobcu.
IV. Povinnosti uložené týmto rozsudkom sú žalovaní v 1. a 2. rade povinní splniť spoločne a nerozdielne
v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaných  zaplatenia 4.245.63 eur titulom
nárokov z úverovej zmluvy  zo dňa 7.5.2008, ktorú žalovaní ako dlžníci uzavreli so spoločnosťou
Slovenská sporiteľňa, a.s.,ktorá pohľadávka     pozostáva  zo sumy 3.599,18 eur ako  neuhradenej časti
zostatku úverovej istiny,   sumy 595,62 eur  dlžných  úrokov  za  poskytnutie  úveru  za  obdobie  od
1.10.2011  do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do 19.2.2013 a sumy  50,83 eur poplatky za správu
úveru za obdobie od 1.10.2011 do predčasnej splatnosti úveru. Zároveň si ako príslušenstvo uplatnil
nárok na úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 3.599,18 eur od 12.3.2013 do zaplatenia.
Žalobca uviedol, že tieto nároky získal na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú ako postupník
uzavrel so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s..



Súd prvého stupňa aplikujúc ust. § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 258/2001 Z.z., § 52 ods.  1,2,3,4
Obč.zákonníka a § 524 Obč.zákonníka uzavrel, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
medzi veriteľom a žalovanými vznikol záväzkový vzťah, obsahom ktorého bola povinnosť veriteľa
poskytnúť žalovaným finančné prostriedky vo forme úveru a im zodpovedajúca povinnosť poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť spolu s dohodnutým úrokom za podmienok stanovených zmluvou.  Zmluva,
ktorá je právnym titulom vzniku nárokov uplatňovaných v tomto konaní má charakter spotrebiteľskej
zmluvy, a preto súd na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách, Keďže žalovaní si nesplnili svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy  a
poskytnutý úver podľa podmienok dohodnutých v zmluve riadne a včas nesplatili, pôvodný veriteľ v
súlade so zmluvou a jej všeobecnými obchodnými podmienkami oprávnene vyhlásil predčasnú splatnosť
úveru ku dňu 19.2.2013, t.j. od 20.2.2013 sa žalovaní dostali do omeškania s vrátením zostatku úveru.
Z vykonaného dokazovania je podľa názoru súdu prvého stupňa zrejmé, že pôvodnému veriteľovi
vznikli ku dňu 20.2.2013 nároky voči žalovaným vo výške 3.599,18 € ako neuhradená časť zostatku
úverovej istiny , 595,62 € dlžné úroky za poskytnutie úveru za obdobie od 1.10.2011 do 19.2.2013
a 50,83 € poplatky za správu úveru. Obrana žalovaných bola podľa súdu prvého stupňa neúspešná,
pretože  títo nijako nepreukázali skutočnosť, že svoj záväzok voči pôvodnému veriteľovi splnili. Žalovaná
v 1. rade na pojednávaní dňa 21.10.2014 uviedla, že príslušné potvrdenie súdu predloží, to sa však
nestalo. V tejto súvislosti súd prvého stupňa tiež poukázal na to , že dôkaz navrhovaný žalovanou v 1.
rade na jej obranu - dožiadanie Slovenskej sporiteľne, a.s., preukázal pravý opak, t.j. skutočnosť, že
úver nebol riadne splatený. Obrana žalovanej v 1. rade na pojednávaní dňa 21.10.2014 spočívajúca
v jej tvrdení, že predmetnú zmluvu ona a ani žalovaný v 2. rade nepodpísali sa súdu javila ako
účelová, t.j. neopodstatnená. K tomuto záveru súd  prvého stupňa dospel jednoduchým porovnaním
podpisov žalovaných na doručenkách súdu a na odpore žalovaných s podpismi pri menách žalovaných
na príslušnej úverovej zmluve a dospel k záveru,  že tieto podpisy sa javia ako rovnaké. Znalecké
dokazovanie, ktoré by túto skutočnosť mohlo vyvrátiť, nebolo žiadnym z účastníkov konania navrhnuté.
Aplikujúc ust. § 517 ods. 1,2 Obč.zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. súd prvého
stupňa zároveň konštatoval, že z dôvodu omeškania žalovaných s uhradením predmetnej pohľadávky
vznikol žalobcovi voči nim aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania, a to od vzniku omeškania, t.j. od
predčasnej splatnosti úveru 19.2.2013 až do úplného uhradenia záväzku.
O trovách konania žalobcu súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O.s.p. s
poukazom na to, že žalobca mal vo veci úspech v plnom rozsahu a náhradu trov pozostávala zo sumy,
ktorú bol žalobca povinný zaplatiť na úhrade súdneho poplatku vo výške 254,50 eur a náhrade trov
právneho zastúpenia 572,17 eur, pretože žalobca bol v konaní zastúpený advokátom.
Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež
z dôvodu, že súd prvého stupňa považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto
rozsudku.

2.Proti uvedenému rozsudku podali včas odvolanie žalovaní v 1. a 2.rade, ktorí uviedli, že pôžička
bola splatená Slovenskej sporiteľni a.s. v období rokov 2008-2013, čo im bolo zo strany Slovenskej
sporiteľne potvrdené, avšak potvrdenie o tomto im odmietli vydať. Namietli aj konštatovanie súdu,
že ku dňu 20.2.2013 vznikli Slovenskej sporiteľni a.s. nároky v zložení 3.599,18 € ako neuhradená
časť zostatku úverovej istiny ( spolu s dlžnými úrokmi za obdobie od 1.10.2011 do 19.2.2013 v sume
595,62 € a poplatkami za správu úveru 50,83 €) keďže im bol poskytnutý úver vo výške 3.319,39 € .
Neuhradená časť zostatku úverovej istiny podľa ich názoru nemôže byť vyššia ako výška úveru, ktorý
im bol poskytnutý (rozdiel medzi týmito sumami nie je nijako špecifikovaný, súd len stručne uvádza, že
ide o neuhradenú časť zostatku úverovej istiny).
V prípade ak odvolací súd nevezme do úvahy ich námietky, navrhli, aby súd prihliadol na sociálnu
situáciu a umožnil im zaplatiť dlžnú sumu v splátkach po 30 € mesačne, dôvodiac, že obaja sú invalidní
dôchodcovia a jednorázove zaplatenie požadovanej sumy by bolo pre nich likvidačné. Š. Q. má vážne
zdravotné problémy s obličkami a pravidelne musia uhrádzať aj platby za lieky. Z obdobných dôvodov
navrhli, aby súd v zmysle § 150 O.s.p. náhradu trov konania žalobcovi nepriznal. K odvolaniu pripojili
doklady na preukázanie svojich tvrdení , ktoré majú k dispozícii.

3.Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.



4.Žalovaní podávali odvolanie v čase účinnosti  zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(účinného do 30.6.2016) a odvolací  súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku  (účinného od 1.7.2016)

5.Podľa ust. § 470  zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku  (ďalej len CSP) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6.Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7.Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust.  § 385 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP)  prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z  § 380 ods. 1,2 CSP
(vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalovaných uvedenými v  odvolaní) a § 379 CSP ,
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo  a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné ,preto  rozsudok
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vo výroku  vecne
správny.

8.Rozsudok bol  verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach,  pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní  na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§
219 ods. 1, 3  CSP).

9.Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10.Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa  nasledovné:

11.Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaní podané odvolanie odôvodnili tým, že súd na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, t.j. podľa § 205 ods. 2 písm.  d/
O.s.p., účinného v čase podania odvolania (účinného do 30.6.2016), ktorý dôvod zodpovedá dôvodu
upravenému v § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (účinného od 1.7.2016) že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam  .
Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm f) CSP ( § 205 ods.2 písm.d/ O.s.p. účinného do 30.6.2016)
je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov vykonaného
dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli
účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad,
keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O
nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov,
t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil
tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§ 191 ods 1,2 CSP (ust. § 132 O.s.p.) alebo ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim zust. § 192,193
a 205 CSP (ust. § 133 až 135 O.s.p.), pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd
prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke.
Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že nebol naplnený tento odvolací dôvod,
keďže súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas
konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by
skutkové zistenia súdu prvého stupňa nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

12.Odvolací súd je  toho názoru, že námietka žalovaných je nedôvodná pretože ich tvrdenie o tom, že
pôžička bola zaplatená Slovenskej sporiteľni a.s. v období rokov 2008 až 2013,  nebolo preukázané .



Krajský súd v Košiciach poukazuje najmä na správu Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 4.11.2014,
z ktorej vyplýva , že ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. 28.3.2013 , pohľadávka pôvodného veriteľa
činila 4.455,05 € a nebola uhradená. Pokiaľ žalovaní pripojili k odvolaniu výpis z úveru č. 448486985
vyhotovený 27.3.2013 z ktorého vyplýva výška poskytnutého úveru 3.319,40 a konečný zostatok 0 €,
odvolací súd k tomuto uvádza, že z tohto výpisu je zrejmé, že výsledný zostatok 0 €  nie je spôsobený
úhradou zo strany žalovaných, ale odpisom jednotlivých splátok istiny , úroku, úroku z omeškania (pričom
odpísaná istina činí 3.599,18 €) . K  odpisom došlo práve z dôvodu postúpenia pohľadávky na iný
subjekt ,t.j. na žalobcu. Z uvedeného teda vyplýva, že tento listinný dôkaz neosvedčuje splnenie dlhu zo
strany žalovaných, ale iba potvrdzuje skutočnosť tvrdenú žalobcom,  že došlo k postúpeniu predmetnej
pohľadávky vo výške zdokladovanej žalobcom a osvedčenej  Slovenskou sporiteľňou a.s. ako pôvodným
veriteľom.

13. Žalovaní žiadnym iným spôsobom neosvedčili, že by z ich strany došlo k uhradeniu predmetnej
pohľadávky, preto súd prvého stupňa správne vecne rozhodol, keď ich zaviazal k povinnosti zaplatiť v
tomto konaní uplatnenú pohľadávku, a preto odvolací súd  v tejto časti rozsudok ako vecne správny
potvrdil.

14. Odvolací súd zohľadnil žiadosť žalovaných  o umožnenie úhrady pohľadávky v splátkach , keďže
preukázali  svoje aktuálne sociálne, majetkové a zárobkové pomery. Žalovaní v 1. a 2. rade sú
poberateľmi invalidného dôchodku (žalovaná v 1. rade vo výške 282,30 € a žalovaný v 2.rade vo výške
274,20 €) , iný príjem nemajú. Ich výdavok na bývanie činí 166,20 € mesačne a zároveň preukázali
existenciu zdravotných problémov u žalovaného v 2.rade, v dôsledku ktorých má zvýšené výdavky na
zdravotnú starostlivosť (doplatky na lieky).

15.Podľa ust.§ 323 ods. 3, 4 z.č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku  lehota na plnenie je tri dni
a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto
dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že
omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

16.Ak má súd za to, že v prejednávanom prípade je namieste určiť na plnenie dlhšiu lehotu alebo
určiť, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach, táto časť výroku rozhodnutia súdu musí byť podložená
zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na
povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery účastníkov je vhodné určiť na splnenie
lehotu dlhšiu než tri dni od právoplatnosti rozsudku, alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť
v splátkach.
Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok,
bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného aj v konaní prejavená snaha o
plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania
a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých
splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé. ( R 117/1967 )

17.V konaní nebolo sporné, že žalovaní svoj dlh voči predchodcovi žalobcu zo zmluvy, ktorý mali splácať
v pravidelných mesačných splátkach nesplácali riadne a včas, čím porušili zmluvné dojednania, avšak
zákon v citovanom ustanovení § 323 ods.3,4 CSP (§ 160 ods. 1 O.s.p.) nevylučuje, aby súd mohol
v rozsudku povoliť splácať peňažný dlh aj vtedy, ak dlžníci už v minulosti pred vyhlásením rozsudku
porušili svoju povinnosť splácať dlh veriteľovi podľa zmluvy. Súdu je daná právomoc povoliť v rozsudku
splátky dlhu preto, aby sa predišlo zbytočnému exekučnému vymáhaniu dlhu, ak dlžníci by boli schopní
dlh splácať, avšak nie uhradiť ho v celosti do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prihliada na osobné,
majetkové a rodinné pomery dlžníka ,avšak je potrebné prihliadnuť aj na to, že pohľadávka sa úročí
úrokom z omeškania v dôsledku čoho celkový dlh narastá (toho si však musia byť vedomí aj žalovaní, ak
požiadali súd o povolenie  mesačných splátok dlhu). Povolenie splátok  neznamená, že dlžníci nemôžu
dlh zaplatiť kedykoľvek aj naraz, aby sa vyhli narastaniu úrokov z omeškania, prípadne zníženia dlhu.
Pri rozhodovaní o splatnosti pohľadávky a o výške splátok odvolací súd prihliadol na nepriaznivú
finančnú situáciu žalovaných a mal za to že povinnosť uhradiť dlh naraz by ešte viac zhoršila ich
nepriaznivú finančnú situáciu.
Žalovaní v priebehu konania požiadali o splátky  vo výške 30 eur mesačne , odvolací súd však vzhľadom
na výšku priznanej pohľadávky a úrok z omeškania dospel k záveru, že navrhovaná výška mesačných



splátok je neprimerane nízka k  výške dlhu žalovaných a za primeranú považuje výšku splátok 50 eur
mesačne.

18.Odvolací súd preto podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o splatnosti
pohľadávky tak, že žalovaní v 1/, 2/ a 3/ rade sú povinní zaplatiť žalobcovi istinu a úrok z omeškania
v mesačných splátkach po 50 eur, počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku vždy
do 25. dňa v mesiaci s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
ostatných žalovaných.

19.Odvolací súd súčasne poukazuje na to, že v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. bolo rozhodnuté tak,
že ak žalovaní nezaplatia niektorú zo splátok, teda ak nezaplatia čo i len jednu mesačnú splátku, stane
sa splatný celý dlh. Odvolací súd, tým poskytol ochranu práv žalobcu ako veriteľa v tom, že ak žalovaní
nezaplatia čo i len jednu mesačnú splátku, stane sa splatným celý dlh a žalobca bude môcť vymáhať od
žalovaných naraz celú uplatnenú pohľadávku, vrátane úrokov z omeškania.

20. Žalovaní odvolaním napadli aj výrok o ich povinnosti nahradiť trovy konania, kde odvolací súd
po preskúmaní napadnutého rozsudku  dospel k záveru, že v danom prípade súd neskúmal možnú
existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 O.s.p., pričom  žalovaní aj v odvolaní
poukázali na svoju aktuálnu sociálnu situáciu.
Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, keď o trovách konania
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., vyjadrujúceho základnú zásadu uplatňovanú pri náhrade
trov konania, v zmysle ktorej účastník sporového konania, ktorý mal v spore plný úspech má nárok
na náhradu trov  potrebných na uplatnenie alebo bránenie svojho práva. Zároveň však odvolací súd
poukazuje na potrebu skúmania, či v tomto konkrétnom prípade je namieste aplikácia ust. § 150 ods.
1 O.s.p., ktoré prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené predpoklady na priznanie náhrady
trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa (v dôsledku čoho
náhradu trov celkom alebo v časti neprizná).  V nadväznosti na uvedené je potrebné poukázať na to,
že sa musí jednať o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený a
výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov
konania, pričom (tak, ako na to už poukazoval odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí) pri
posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové
a iné pomery všetkých účastníkov konania a zároveň prihliadať aj na okolnosti, ktoré viedli účastníkov
k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní a tiež na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva
náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, pokiaľ ich mohol
uplatniť. Nepriznanie náhrady trov konania potom musí zodpovedať uvedeným zisteným zvláštnym
okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcim hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie
nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom. S poukazom na
vyššie uvedené zásady teda ust. § 150 ods. 1 O.s.p. nie je možné považovať za ustanovenie, ktoré by
zakladalo voľnú možnosť jeho aplikácie  (v zmysle svojvôle súdu), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého
je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa
a následne k týmto výnimočne prihliadnuť.
Nakoľko súd prvého stupňa uvedené skutočnosti neskúmal , nebolo možné výrok o trovách konania
ani potvrdiť ani zmeniť a preto odvolací súd rozsudok vo výroku o náhrade trov konania rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, kde úlohou súdu prvého stupňa bude skúmať všetky
skutočnosti relevantné pre rozhodnutie o možnom použití ust. § 150 O.s.p. a opakovane rozhodnúť o
náhrade trov konania, kde bude rozhodnuté aj o trovách odvolacieho konania.

21.Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004
Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.( §419 CSP)



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak  a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. ( § 420CSP )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods 1,2 CSP )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.  (§ 422  ods 1,2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP )

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.( § 424   CSP )

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (  § 425 CSP )

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil.(  §
426 )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
( § 427  ods 1,2 CSP )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (  § 428  CSP )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou



a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
(stupňa. § 429 )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 430 ,§
431 ods 1,2 , § 432  ods 1,2 ,§ 433 ,§434,§435 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "36C/68/2014", "guid": "e0dad285-8e55-464f-a988-f61bb6d6e547:163a8e69-64b6-4d98-a6e7-79957942c05d", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:07492862-e7e3-41dc-b019-69a82af78fea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.60.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 60/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/2019 z 14. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.60.2019.1"}]}