Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Sa/29/2018 z 26. 9. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 26. septembra 2018, sp. zn. 8Sa/29/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8018200264.2
Krajský súd Prešov | 8Sa/29/2018 | ECLI:SK:KSPO:2018:8018200264.2 | 2018-09-26 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: SSP, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e1277959-3613-426d-99af-317565363f5c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8018200264.2
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Sa/29/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200264
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8018200264.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobcu V. J., bytom V. XXXX/
X, XXX XX J., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63
Bratislava, v konaní o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo
dňa 08.02.2018 č. XXXXXX XXXX 0, v sociálnych veciach, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím zo dňa 8.2.2018, č. XXX XXX XXXX 0 odvolanie
žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 10.
novembra 2017 vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok zamietol v celom rozsahu a potvrdil
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.
2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 10. novembra 2007, č. XXX XXX XXXX 0 zamietla
žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 19. októbra 2017. V odôvodnení správny orgán 1.
stupňa citoval ustanovenie § 70 ods. 1, § 71 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa posudku posudkového lekára
sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Poprad zo dňa 19. októbra 2017 nie je invalidný podľa
§ 71 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nakoľko nemá pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Posúdenie zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 19.
októbra 2017, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobca
nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z..
3. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca v zákonom stanovenej lehote
odvolanie, ktoré bolo doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 21. decembra 2017, v ktorom vyjadril
nesúhlas so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % a žiadal o
opätovné posúdenie jeho zdravotného stavu. V odvolaní žalobca poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný
stav, uviedol, že jeho zdravotný stav nebol dostatočne zhodnotený, žalobca vzniesol námietku voči
postupu a zaujatosti posudkového lekára vo veci konania o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 17.
decembra 2017, opísal priebeh zdravotných obťaží v chronologickom poradí a predložil viaceré lekárske
správy.
4. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Poprad dňa 18. januára 2018, ktorý
zotrval na stanovenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %. Posudkový lekár
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade pri posudzovaní zdravotného
stavu žalobcu zohľadňoval lekársku prepúšťaciu správu z hospitalizácie na oddelení pneumológie a
ftizeológie Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie zo dňa 2.8.2016
- 9.8.2016; lekársku správu ORL vyšetrenia zo dňa 27.4.2017; lekársku správu z infektologického
vyšetrenia zo dňa 22.6.2017, 18.7. 2017; lekársku správu z imunalergologického vyšetrenia zo
dňa 26.6.2017; lekárska správa z cievneho vyšetrenia zo dňa 26.8.2016; lekársku správu EMG
vyšetrenia na tetaniu zo dňa 23.2.2017; lekárska správa z dermatovenerologického vyšetrenia zo
dňa 19.8.2013 - 21.6.2016; lekársku správu z pľúcneho vyšetrenia zo dňa 14.12.2015, 18.2.2016;
lekársku správu z otorinolaryngologického vyšetrenia zo dňa 30.4.2009 - 16.6.2009; lekársku správu
z gastroenterologického vyšetrenia zo dňa 29.4.2009 - 17.7.2009; lekársku správu z imunologického
vyšetrenia zo dňa 27.11.2015 - 27.4. 2017; lekársku správu z infektologického vyšetrenia nemocnice
v Poprade zo dňa 3.1.2018. Posudkový lekár za rozhodujúce zdravotné postihnutie v rozsahu 20
% určil sC. so zaradením do kapitoly VIII oddiel B položka 6.2, písm. a). Posudkový lekár vyslovil
záver, že rozhodujúce zdravotné postihnutie podmieňuje zaradenie do kapitoly VIII oddiel B položka
6.2. ORL lekárom diagnostikovaná vazomotorická nádcha by nepodmieňovala zaradenie do kapitoly
VIII oddiel A položka 8.4b s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 15 až 20 %.
Žalobca je po septoplastike, s diagnostikovanou pC. bez komplikácii, ktoré ochorenie podmieňuje
zaradenie do kapitoly VIII oddiel A položka 6 s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 20 %.
Potvrdená prekonaná C. čo je posudkovo nevýznamná skutočnosť. Posudkový lekár stanovil mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 20 % s tým, že invalidita nevznikla.
5. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že vzhľadom na vznesené námietky, ktoré sa týkali
posúdenia zdravotného stavu bola posúdená invalidita na základe konania o odvolaní zo dňa
17. decembra 2017, posudkovým lekárom sociálneho poistenia MUDr. Luciou Dluhou Sociálnej
poisťovne, pobočky Prešov dňa 18. januára 2018, ktorá zhodnotila k odvolaniu doložené lekárske
správy dermatologického vyšetrenia z obdobia od 19.8.2013 do 21.6.2016, pričom tieto ochorenia
vyhodnotila ako nie posudkovo významné. Posudková lekárka zhodnotila doložené odborné vyšetrenia
z pneumologických vyšetrení zo dňa 14.12.2015 a 18.2.2016, ktoré označila ako zhodné s lekárskou
prepúšťacou správu z hospitalizácie na oddelení pneumológie a ftizeológie Vyšné Hágy 2.8.2016
až 9.8.2016 pričom vyslovila, že dokumentovaný zdravotný stav bol predmetom postúpenia dňa
19.10.2017. Uviedla, že doložené lekárske správy z otorinolaryngologických vyšetrení za obdobie od
30.4.2009 do 16.6.2009 neobsahujú žiadne nové posudkovo významné skutočnosti. Ďalšie doložené
lekárske správy z gastroenterologických vyšetrení z 29.4.2009 až 17.7.2009 popisujú tráviace ťažkosti
spôsobené užívaním lieku Prednison, ktorý od roku 2011 účastník konania neužíva. Lekárske
správy z gastroenterologických vyšetrení zo dňa 13.11.2013 a 3.12.2013 popisujú funkčné ťažkosti
bez zistenia orgánového postihnutia všetky doložené lekárske správy z imunologických vyšetrení z
obdobia od 27.11.2015 do 27.4.2017 boli predmetom posúdenia zdravotného stavu dňa 19.10.2017
a neobsahujú žiadne nové posudkovo relevantné skutočnosti. Posudková lekárka za rozhodujúce
zdravotné postihnutie v rozsahu 20 % označila sarkaidózu pľúc II ŠT. s klinickými symptómami mierneho
stupňa so žiadnou alebo ľahkou poruchou pľúcnych funkcií so zaradením do kapitoly VIII oddiel
B položka 6.2, písm. a). Po preštudovaní k odvolaniu doložených lekárskych správ z odborných
vyšetrení neboli zistené žiadne nové posudkovo významné skutočnosti. Posudkový lekár na základe
preštudovaných lekárskych správ a ich záverov súhlasil so stanoveným rozhodujúcim zdravotným
postihnutím sarkoidóza II. štádium s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť dolnej
časti rozpätia 20 %. Posudkový lekár súhlasil s výsledkom posúdenia zdravotného stavu zo dňa
19.10.2017 a odstúpil spisovú dokumentáciu na ďalšie konanie. Posudkový lekár vyslovil záver, že
žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou s tým, že jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách je v rozsahu 20 % a invalidita mu nevznikla.
6. Vzhľadom na vznesenú námietku zaujatosti Sociálna poisťovňa, ústredie listom zo dňa 29.12.2017
oznámila žalobcovi, že bude opätovne posúdená správnosť, úplnosť a presvedčivosť odborného
posudku s tým, že ak k zmene odborného posudku nedôjde alebo jeho zmena bude len čiastočná,
zdravotný stav posúdi aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie a vyhotoví v súlade s § 179 ods.
1 písm. j) zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona číslo 183/2014 Z.z. odborný
posudok na účely odvolacieho konania v predmetnej veci.
7. Posudkový lekár sociálneho poistenia vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť pobočky Sociálnej
poisťovne v Poprade svojím posudkom nevyhovel odvolaniu a predložil kompletnú posudkovú
dokumentáciu na ďalšie konanie posudkovému lekárovi sociálneho poistenia vykonávajúcemu lekársku
posudkovú činnosť Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Poprade.
8. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade posúdil
zdravotný stav účastníka konania dňa 5. februára 2018.
II.
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia
9. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu 1. stupňa Sociálnej poisťovne, ústredie číslo
XXX XXX XXXX 0 zo dňa 10.11.2017 rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX
0 zo dňa 8. februára 2018.
10. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie, priloženú spisovú dokumentáciu
žalobcu v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie XXX
XXX XXXX 0 zo dňa 10. novembra 2017 je potrebné potvrdiť. Rozhodnutie odôvodnil tým, že poukázal
na odvolacie námietky žalobcu, popísal priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav
správnym orgánom 1. stupňa, najmä citoval ustanovenia § 153 ods. 5, § 71 ods. 1 - 9 zákona číslo
461/2003 Z.z..
11. Žalovaný konštatoval, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníka konania
opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad
dňa 18. januára 2018, ktorý zotrval na stanovenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 20 % a predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade posúdil zdravotný stav účastníka konania dňa 5. februára 2018
s nasledujúcim záverom: Účastník konania je sledovaný pneumológom pre sarkoidózu pľúc hodnotenú
ako sarkoidóza pľúc II. štádia. Funkčné vyšetrenie pľúc bolo bez ventilačnej poruchy, prechodne boli
účastníkovi konania nasadené koľtikoidy. ktoré užíval do roku 2011. Odvtedy je bez liečby, bez funkčnej
poruchy, len v sledovaní. Toto rozhodujúce zdravotné postihnutie podmieňuje zaradenie do kapitoly
VIII, oddielu B, položky 6,2 prílohy č 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
ORL vyšetrením bola účastníkovi konania diagnostikovaná vasornotorická nádcha. toto ochorenie by
podmieňovalo zaradenie do kapitoly VIII, oddielu A, položky 8.4, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu
č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť od 15% do 20%. Účastník konania je po septoplastike, ďalej mu bola diagnostikovaná chronická
pansinusitída s hlienovou sekréciou (nie je prítomná hnisavá sekrécia). bez komplikácii. toto ochorenie
podmieňuje zaradenie do kapitoly VIII, oddielu A, položky 6 prílohy č. 4 k zákonu č 461/2003 Z z v znení
neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %. Laboratórne
bola potvrdená a prekonaná asymptomatická infekcia chlamýdiami a mykoplazmami, čo je posudkovo
nevýznamná skutočnosť. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť' účastníka
konania je 20 %. Pri posudzovaní zdravotného stavu účastníka konania bola posudkovým lekárom
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zohľadnená prepúšťacia správa z hospitalizácie na
oddelení pneumológie a flizeológie v Národnom ústave tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej
chirurgie od 2. augusta 2016 do 9. augusta 2016 a následné lekárske správy z ORL vyšetrenia zo
dňa 27. apríla 2017, z infektologického vyšetrenia zo dňa 22. júna 2017, zo dňa 18. júla 2017, z
imunoaiergologického vyšetrenia zo dňa 26. júna 2017, z cievneho vyšetrenia zo dňa 26. augusta 2016, z
EMG vyšetrenia na tetániu zo dňa 23. februára 2017, z dermatovenerologických vyšetrení od 19. augusta
2013 do 21. júna 2016, z pľúcneho vyšetrenia zo dňa 14. decembra 2015, zo dňa 18. februára 2016, z
otorinolaryngologických vyšetrení od 30. apríla 2009 do 16. júna 2009, z gastroenterologických vyšetrení
od 29. apríla 2009 do 17. júla 2009, z imunologických vyšetrení od 27. novembra 2015 do 27. apríla 2017,
z infektologického vyšetrenia zo dňa 3 januára 2018 Za rozhodujúce zdravotné ochorenia účastníka
konania posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie určil sarkoidózu pľúc 11.
štádium, s klinickými symptómami mierneho stupňa so žiadnou alebo ľahkou poruchou pľúcnych funkcii
podľa kapitoly VIII, oddielu B, položky 6.2, písmena a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení
neskorších prepisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnost' 20 %, z percentuálneho
rozpätia od 20 % do 30 %. Za ostatné zdravotné postihnutia (alergická rinitída, deviatio septi nasi, cysta v
pravej prínosovej dutine) účastníkovi konania zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú
činnosť' podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. nepatrí.
12. Žalovaný vyslovil záver, že po opätovnom posúdení zdravotného stavu účastníka konania, vyhodnotil
jeho zdravotný stav a celkovú mieru jeho poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť určil na 20
%, a preto vyslovil, že účastník konania nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť o viac
ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
13. Žalovaný konštatoval, že účastník konania v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by
spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jeho nároku na
invalidný dôchodok , pričom po preskúmaní spisovej dokumentácie dospel k záveru, že odvolanie
účastníka konania nie je dôvodné.
III.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
14. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo
XXX XXX XXXX 0 zo dňa 08. februára 2018 o zamietnutí priznania invalidného dôchodku. V žalobe
namietal postup posudkovej lekárky, jej správanie pri posudzovaní jeho zdravotného stavu, namietal
že v zápisnici nebolo uvedené, čo žiadal uviesť. Namietal, že všetci traja posudkoví lekári aj generálny
riaditeľ Sociálnej poisťovne dospeli k úplne zhodnému bodovému hodnoteniu 20 %, čo vzbudzuje vážne
pochybnosti o objektivite odvolacieho konania.
15. Podľa názoru žalobcu zaujatosť posudkového lekára spočíva najmä v tom, že sa priamo
naprojektoval do percentuálneho ohodnotenia poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
teda výsledných 20 % (spodná hranica) aj to len za v minulosti prebehlú sarkoidózu. Novozistené
postihnutia navýšil o 0 %. Práve táto skutočnosť mala byť vecnou stránkou odvolacieho konania, ktorá sa
nenaplnila. V odvolacom konaní žiadal zdôvodniť zaradenie sarkoidózy za základné ochorenie, keďže
sa k dnešným problémom nejaví ako smerodajné. Podľa jeho názoru nie je vôbec zrejmé , aké konkrétne
faktory podmieňujú bodové ohodnotenie práve na 20 % a nie na 21 alebo na 25 %. Odvolací orgán
nemal v úmysle skorigovať záver prvostupňového konania, nakoľko sa vôbec nezmienil o bodovom
prehodnotení novozistených početných postihnutí doložených v lekárskych správach. Obmedzil sa len
na konštatovanie že nie je dôvod na zmenu rozhodujúceho ochorenia na základe nedoloženia nových
posudkov o významných skutočností v porovnaní s predošlými skutočnosťami. Žalobca má za to, že
dotyčné posudkovo významné skutočnosti boli predložené v dostatočnom rozsahu prvostupňovému,
aj odvolaciemu posudkovému lekárovi s tým, že s predloženými skutočnosťami sa posudkoví lekári
nezaoberali dostatočne v širokých súvislostiach, ku ktorým sa snažil dopomôcť aj prostredníctvom
ďalších dokumentov.
16. Žalobca uviedol, že nesúhlasí s posúdením zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho
poistenia, ktorí sa neuspokojivo vysporiadali s náležitosťami ohľadne jeho zdravotného stavu, neuviedli z
akých úvah vychádzali a svoje závery dostatočne odborne nezdôvodnili. Žalobca namietal diskrimináciu
v mnohých aspektov, stal sa objektom úradnej svojvôle posudkových lekárov, čo malo za následok
neprimerane nízke ohodnotenie jeho miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a
nepriznanie invalidného dôchodku. Neuviedli, z akých úvah vychádzali a svoje závery dostatočne
odborne nezdôvodnili. Zdôraznil, že invalidného dôchodku sa nedomáhal z dôvodu dávnejšie prebehlej
sarkoidózy, ale z dôvodu novších dlhodobo ubíjajúcich a bolestivých stavov. Novoobjavené nálezy
dokladujú, že v organizme prebiehajú chorobné procesy, z ktorých sarkoidóza bola len neblahým
dôsledkom a dnes tieto procesy dosiahli do kritického bodu a paralyzujú fyzicky aj mentálne. Ako
doplňujúci dôkaz dlhodobej nevýkonnosti predložil vyjadrenie bývalého zamestnávateľa, kde na jeho
výzvu ohľadne nevyplatenia polročných odmien 2014 reagoval argumentmi o jeho slabej výkonnosti.
Tento dôkaz mal byť zohľadnený posudkovou lekárkou v odvolacom konaní.
17. Podľa názoru žalobcu posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredia dospela k záveru,
ktorým potvrdila, že uvedené ochorenia existujú, majú svoju vážnosť, a patrí im bodové ohodnotenie,
načrtla tým zaradenie ochorení v prípade, ak by ochorenie sarkoidóza nebolo prítomné, prípadne
by sa nepovažovalo za rozhodujúce. Posudková lekárka ústredia venovala málo pozornosti obsahu
doložených lekárskych správ a obsahu dokumentov doložených k odvolaniu. Skopírovala chybné
fragmenty z prvostupňového odborného posudku a usúdila, že za uvedené postihnutia nepatrí
bodové navýšenie. Do úvahy nezahrnula nové objavené postihnutia, čím zásadne znehodnotila
výsledok odborného posudku. Posudkový lekár 1. stupňa bol voči žalobcovi zaujatý, to sa prejavilo
tým, že uprednostnil podivné metódy a obhajoval svoje postoje používaním účelovo zvolených
pseudoargumentov. Ukázalo sa to aj v odbornom posudku, v ktorom mnohé odôvodnenia boli neskôr
navrhovateľom spochybnené a bolo poukázané aj na mnohé nezrovnalosti v porovnaní s obsahom
doložených lekárskych správ. Posudkový lekár sa zameral na staršie ochorenie sarkoidózu, a len málo
sa zaoberal novými nálezmi. Posudková lekárka, ústredia nejavila na pojednávaní záujem zaoberať
sa širšie okolnosťami ohľadne zdravotného stavu žiadateľa, vôbec sa nepojednávalo o písomných
námietkach, postojoch a návrhu žiadateľa o tom, akým smerom by sa mali uberať úvahy posudkových
lekárov pri posudzovaní obmedzení žiadateľa, najmä s otáznou perspektívou ďalšieho pracovného
uplatnenia, vzhľadom na jeho nezdolateľné dlhodobé a opakujúce sa obtiaže. Odvolacie pojednávanie
viedla spôsobom, ktorý mal správne naplniť formálne ustanovenia, ale len minimálne naplniť jeho
vecnú stránku nezrovnalostí, chybné úvahy a protirečivé odôvodnenia znehodnotili výsledok posudku.
Takýmito nedostatkami zaťažený odborný posudok, podobne aj odborný posudok 1. stupňa nemôže
hodnoverne zdôvodňovať celkový výsledok konania o priznanie invalidného dôchodku.
Podstatné zhrnutie vyjadrenia žalovaného
18. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne vyjadrením, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa
30.4.2018. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný poukázal na námietky žalobcu uvedené
v žalobe, popísal priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav správnym orgánom 1.
stupňa, zistený skutkový stav odvolacím orgánom a v celom rozsahu sa pridržal odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho
následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske
znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom
sociálneho poistenia. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne
posúdený sú neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na
spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Skutkové okolnosti týkajúce sa
rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi
sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami
a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich
záveroch sa zhodujú. Postup žalovanej bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad
v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu. V
závere žalovaný uviedol, že postup žalovanej bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú
podklad v zákonných ustanoveniach na základe, ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu.
Žalovaný sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených rozhodnutí generálneho riaditeľa
a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím
generálneho riaditeľa žalovaného. Žalovaný zároveň uviedol, že nežiada správny súd, aby vo veci
nariadil pojednávanie.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu k vyjadreniu žalovaného
19. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného písomným podaním doručeným správnemu súdom
1.6.2018, v ktorom uviedol, že nie je celkom jasné, v akom zmysle žalovaný spájal zdravotnú
dokumentáciu žalobcu s priebehom posudkovej činnosti, nakoľko zdravotná dokumentácia žalobcu sa
po celú dobu fyzicky nachádza u obvodnej lekárky, prípadne u žalobcu. Nestotožnil sa s tvrdením
žalovaného, že závery posudkových lekárov sú bez nejasností a vnútorných rozporov. Má za to, že
všetky námietky postoje a návrhy sú z jeho strany argumentačne podložené, zo strany žalovaného
nedošlo k spochybneniu ani vyvráteniu žiadneho z dôvodov, ktoré uvádza žalobca v správnej žalobe
a priložených dokumentoch. Tým je nanajvýš zrejmé, že dôvody žaloby sú opodstatnené. Navrhoval
žalobe vyhovieť. Zároveň predložil aktuálnu lekársku správu z imunoalergologickej ambulancie zo dňa
14.3.2018.
Podstatné zhrnutie argumentov žalovaného k vyjadreniu žalobcu
20. Žalovaný sa k podaniu žalobcu vyjadril písomne podaním doručeným správnemu súdu dňa
19.6.2018, v ktorom uviedol, že žalobca predmetným podaním neuviedol žiadne nové skutočnosti preto
zotrval na správnosti vyjadrenia zo dňa 27.4.2018, má za to, že postup žalovanej bol správny a
dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo
rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu. Žalovaný sa v plnom rozsahu pridržiava dôvodov uvedených
v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 27.4.2018 a žiadal, aby Krajský súd podľa § 190 SSP
správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
IV.
Posúdene podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
21. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
22. Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských
práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
23. Podľa § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
24. Podľa § 5 ods. 4 SSP správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi
predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.
25. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
26. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
27. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
28. V tretej hlave SSP je upravené rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach.
29. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.
30. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a
poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
31. Podľa § 199 ods. 3 „SSP“ ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
32. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
33. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
34. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
35. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového
poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne a
posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne.
36. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.
37. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav
ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť' a ktorý má podľa poznatkov lekárskej
vedy trvať' dlhšie ako jeden rok.
38. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z z pokles schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť sa
posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť' sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.
39. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z z. pokles schopnosti vykonávať' zárobkovú
činnosť- sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia
a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho doterajšieho vývoja
ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť'
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
40. Podľa § 71 ods, 5 zákona č 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť
je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
41. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť'
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
42. Podľa § 71 ods. 7 zákona č 461/2003 Z. z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú.
43. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. určenú mieru
poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť' za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť
najviac o 10 %, ak záväznosť' ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť'.
44. Podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z z., ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nie
je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí
sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného
postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
45. Ako vyplýva z ustanovenia § 71 zákona, jedným z najdôležitejších predpokladov pre posúdenie
invalidity je zhodnotenie zdravotného stavu poistenca, určenie miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť podľa prílohy č. 4 zákona. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje na základe lekárskych správa a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho
zariadenia, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, komplexných funkčných vyšetrení a
ich záverov a určuje sa podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí a to podľa
prílohy č. 4 zákona.
46. Z ustanovenia § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať
dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a
údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie
ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov.
Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4 cit. zákona). Miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce
zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých
zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
47. Správny súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP rozhodol bez pojednávania (§107
ods. 2 SSP), lebo nezistil, že by týmto postupom bolo porušené ust. § 107 ods. 1 SSP a z iných dôvodov
nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
48. Správny súd v danej veci považuje za potrebné uviesť, že správnu žalobu posudzoval podľa § 202
ods. 2 SSP neformálne, neviazanúc rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP),
čo znamená, že preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.
49. Krajský súd v Prešove, ako súd správny, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu
administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho
konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.
50. Pri vyhodnotení závažnosti žalobných dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného a
vo vzťahu k obsahu pripojeného administratívneho spisu, správny súd konštatuje, že nezistil dôvod na to,
aby sa odchýlil od právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného,
ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. Preto sa s
ním stotožňuje v celom rozsahu a iba na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvedie
argumentáciu k žalobným dôvodom. Zákon o sociálnom poistení neumožňuje pri rozhodovaní o dávkach
prihliadnuť na iné ako v tomto zákone ustanovené okolnosti.
51. Krajský súd konštatuje, že z obsahu administratívneho a súdneho spisu vyplýva, že predmetom
súdneho prieskumu je rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 8.2.2018, č. XXX
XXX XXXX 0, ktorým odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX
XXX XXXX 0 zo dňa 10. novembra 2017 vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok zamietol
v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V konaní bolo preukázané, že
Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 10. novembra 2007, č. XXX XXX XXXX 0 zamietla
žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 19. októbra 2017, nakoľko podľa posudku posudkového
lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Poprad zo dňa 19. októbra 2017 nie je invalidný
podľa § 71 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nakoľko nemá
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Posúdenie zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo
dňa 19. októbra 2017, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a sú v ňom uvedené
všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že
žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Na základe podaného odvolania
bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne pobočky Poprad dňa 18. januára 2018, ktorý zotrval na stanovenej miere poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 20 % a predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade. Posudkový lekár sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade posúdil zdravotný stav účastníka konania
dňa 5. februára 2018 s nasledujúcim záverom: Celková miera poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú
činnosť' účastníka konania je 20 %. Za rozhodujúce zdravotné ochorenia účastníka konania posudkový
lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie určil sarkoidózu pľúc 11. štádium, s klinickými
symptómami mierneho stupňa so žiadnou alebo ľahkou poruchou pľúcnych funkcií podľa kapitoly VIII,
oddielu B, položky 6.2, písmena a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších prepisov s
mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť' 20 %, z percentuálneho rozpätia od 20 % do
30 %. Za ostatné zdravotné postihnutia (alergická rinitída, deviatio septi nasi, cysta v pravej prínosovej
dutine) účastníkovi konania zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť' podľa
§ 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. nepatrí. Žalovaný vyslovil,
že účastník konania nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
52. Žalobca v podanej správnej žalobe poukázal na tú skutočnosť, že nebolo prihliadnuté na zhoršený
jeho zdravotný stav. K tejto námietke súd udáva, že z posudkov, ktoré vypracovali posudkoví lekári
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad dňa 18. januára 2018 a sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade dňa 5. februára 2018, vyplýva, že boli posudzované
všetky lekárske správy a vyšetrenia žalobcu a tiež boli posudzované aj novodoložené odborné nálezy,
súd preto túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.
53. Správny súd sa ďalej v odôvodnení rozsudku považuje za potrebné pre uplatnenie práva na
spravodlivý proces vyjadriť k jednotlivým podstatným žalobným námietkam žalobcu. V tejto súvislosti
súd poznamenáva, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a z rozhodovacej činnosti
Ústavného súdu SR vyplýva, že úlohou súdu nie je argumentovať ku každej žalobcom vznesenej
žalobnej námietke, ale vysporiadať sa s tými, ktoré sú pre konanie podstatnými.
54. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 2 Sžo/24/2013 z 18.06.2014 uviedol, že súčasťou základného práva účastníka na
spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo „na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany“. Zároveň uviedol, že všeobecný súd „nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam“. Následne uviedol, že rozhodnutie musí „obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky“. Najvyšší súd Slovenskej republiky
rovnako uviedol: „Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva,
ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „ právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie
súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa
je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy
posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997,
Recueil III/1997). Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 2 Sžo/24/2013
z18.06.2014 uviedol: „Európsky súd pre ľudské práva, ale zároveň
pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý
argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z
hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci
Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9.decembra 1994, Annuaire, séria Ač. 303
Aač. 303 B).
55. K námietkam žalobcu súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle zákona o sociálnom poistení
a aj ustálenej súdnej judikatúry pre účely posudzovania invalidity žiadateľov o invalidný dôchodok
nie je podstatné len samotné ochorenie, jeho rozsah, ale predovšetkým miera funkčnej poruchy
posudzovaného orgánu. Každý z vykonaných dôkazov má v konaní rovnakú váhu, žiadnemu z dôkazov
nie je priznaná väčšia vážnosť, väčší význam, všetky dôkazy má správny orgán vyhodnotiť komplexne
vo vzájomnej súvislosti.
56. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho hodnotenia jeho iných ochorení, súd uvádza,
že poukazom na ustanovenie § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení určenú mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10%,
ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Pre určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti
dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopnosti kvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav. Podľa názoru súdu sa s uvedeným správne orgány dôsledne vysporiadali
a vyslovili záver, že za ostatné zdravotné postihnutia (alergická rinitída, deviatio septi nasi, cysta v
pravej prínosovej dutine) účastníkovi konania zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú
činnosť' podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. nepatrí.
57. K procesnej námietke žalobcu týkajúcej sa zaujatosti posudkového lekára, je potrebné uviesť, že v
odvolacom konaní bolo vysporiadané sa so vznesenou námietkou, bola opätovne posúdená správnosť,
úplnosť a presvedčivosť odborného posudku lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka
Poprad dňa 18.01.2018 tým, že zdravotný stav posúdil aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie
dňa 05.02.2018.
58. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou žalobcu a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese
pracovnej schopnosti žalobcu prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych
nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne,
vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami
žalobcu, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou.
59. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto
si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom
na vyššie uvedené konštatoval, že konanie žalovaného, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté
rozhodnutie.
60. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti žalobcu o priznanie
invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože
platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod
zákonom stanovenú hranicu. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej
poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú
podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektmi na posudzovanie
zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie.
61. Na základe objektivizovaných zdravotných ťažkostí žalobcu, ktoré vyplynuli z predložených
odborných lekárskych nálezov žalovaný správne označil jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie,
správne ho v zhode s diagnostickými závermi zaradil pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu
o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti správne vyjadril na hornej hranici možného
percentuálneho rozpätia z dôvodov, ktoré boli v lekárskom posudku podrobne konkretizované.
62. Pretože súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom
pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí
rovnako ako žalovaný vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s
prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok.
O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových orgánov, ktoré boli pre
posudzovaný prípad v podstatných skutočnostiach zhodné, správny súd nemal dôvod pochybovať.
63. Správny súd má za to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými
skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na
základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a presvedčivým spôsobom reagovali aj na iné
zdravotné postihnutia, ktoré boli podložené lekárskymi správami. Žalobca v podanej žalobe neuviedol
nič nové, s čím by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali a nepredložil v súdnom
konaní žiaden dôkaz, ktorý by tento záver spochybňoval, alebo ktorý by nasvedčoval inému rozsahu
zdravotného poškodenia, ako bol ustálený, preto nebol dôvod spochybniť závery lekárskych vyšetrení,
ani dôvod na ďalšie posudzovanie zdravotného stavu.
64. Po doplnení odborných vyšetrení, pokiaľ nimi bude preukázaný iný stav zdravotných ťažkostí než
ten, ktorý bol zistený v tomto konaní, sa môže žalobca domáhať prehodnotenia priznaného invalidného
dôchodku novou žiadosťou správnemu orgánu.
65. Správny súd mal preukázané, že pri svojom rozhodovaní zhodnotil vyššie uvedené skutočnosti a
ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. , pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného
je vecne správne, a preto žalobu zamietol. Rozhodnutie žalovaného vychádza z dostatočne zisteného
skutkového stavu, ktorý má oporu v administratívnom spise, zo správneho právneho posúdenia, pričom
žalovaný sa tiež jasne a zrozumiteľne vysporiadal s jednotlivými odvolacími dôvodmi, ktoré žalobca
uplatnil. Z uvedených dôvodov nebolo možné žalobe priznať úspech. Preto podľa § 190 SSP žalobu
ako nedôvodnú zamietol.
66. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 S.s.p., podľa ktorých správny
súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa
pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia
možno priznať len výnimočne.
67. V konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko nevzhliadol dôvod na to, že
ich možno spravodlivo požadovať a naviac obsahom súdneho spisu má správny súd preukázané, že
žalovanému ani trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde
v Prešove, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému
subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444
ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§
449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia
byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej
pomoci.