{"guid": "0c11bce0-40bc-4d3e-8c51-14c0a27b9ed4:e1277959-3613-426d-99af-317565363f5c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8018200264.2", "spisova_znacka": "8Sa/29/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Sa/29/2018 z 26. 9. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 26. septembra 2018, sp. zn. 8Sa/29/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8018200264.2", "identifikacne_cislo": "8018200264", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Jaroslav Bugeľ", "sudca_id": 118, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jaroslav-bugel-118", "datum_vydania": "2018-09-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e1277959-3613-426d-99af-317565363f5c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8018200264.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8018200264.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8018200264.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 8Sa/29/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200264 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8018200264.2  ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY  Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobcu V. J., bytom V. XXXX/ X, XXX XX J., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 08.02.2018 č. XXXXXX XXXX 0, v sociálnych veciach, takto  r o z h o d o l :  I. Žalobu   z a m i e t a.  II. Účastníkom   n e p r i z n á v a    nárok na náhradu trov konania.  o d ô v o d n e n i e :  I.  Priebeh administratívneho konania  1. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím zo dňa 8.2.2018, č. XXX XXX XXXX 0 odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 10. novembra 2017 vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.  2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 10. novembra 2007, č. XXX XXX XXXX 0 zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 19. októbra  2017.  V odôvodnení správny orgán 1. stupňa citoval ustanovenie § 70 ods. 1, § 71 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Poprad zo dňa 19. októbra 2017 nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nakoľko nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 19. októbra 2017, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z..  3. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré bolo doručené Sociálnej poisťovni, ústredie  dňa 21. decembra 2017, v ktorom vyjadril nesúhlas so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % a žiadal o opätovné posúdenie jeho zdravotného stavu. V odvolaní žalobca poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav, uviedol, že jeho zdravotný stav nebol dostatočne zhodnotený, žalobca vzniesol námietku voči    postupu a zaujatosti posudkového lekára vo veci konania o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 17. decembra 2017, opísal priebeh zdravotných obťaží v chronologickom poradí a predložil viaceré lekárske správy.  4. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Poprad dňa 18. januára 2018, ktorý zotrval na stanovenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,  ústredie so sídlom v Poprade pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu zohľadňoval lekársku prepúšťaciu správu z hospitalizácie na oddelení pneumológie a ftizeológie Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie zo dňa 2.8.2016 - 9.8.2016; lekársku správu ORL vyšetrenia zo dňa 27.4.2017; lekársku správu z infektologického vyšetrenia zo dňa 22.6.2017,  18.7. 2017; lekársku správu z imunalergologického vyšetrenia zo dňa 26.6.2017; lekárska správa z cievneho vyšetrenia zo dňa 26.8.2016; lekársku správu EMG vyšetrenia na tetaniu zo dňa 23.2.2017; lekárska správa z dermatovenerologického vyšetrenia zo dňa 19.8.2013 - 21.6.2016; lekársku správu z pľúcneho vyšetrenia zo dňa 14.12.2015, 18.2.2016; lekársku správu z otorinolaryngologického vyšetrenia zo dňa 30.4.2009 - 16.6.2009; lekársku správu z gastroenterologického vyšetrenia zo dňa 29.4.2009 - 17.7.2009; lekársku správu z imunologického vyšetrenia zo dňa 27.11.2015 - 27.4. 2017; lekársku správu z infektologického vyšetrenia nemocnice v Poprade zo dňa 3.1.2018. Posudkový lekár za rozhodujúce zdravotné postihnutie v rozsahu 20 % určil sC. so zaradením do kapitoly VIII oddiel B položka 6.2, písm. a). Posudkový lekár vyslovil záver, že rozhodujúce zdravotné postihnutie podmieňuje zaradenie do kapitoly VIII oddiel B položka 6.2. ORL lekárom diagnostikovaná vazomotorická nádcha by nepodmieňovala zaradenie do kapitoly VIII oddiel A položka 8.4b s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 15 až 20 %. Žalobca je po septoplastike, s diagnostikovanou pC. bez komplikácii, ktoré ochorenie podmieňuje zaradenie do kapitoly VIII oddiel A položka 6 s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 20 %. Potvrdená prekonaná C. čo je posudkovo nevýznamná skutočnosť. Posudkový lekár stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 20 % s tým, že invalidita nevznikla.  5. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že vzhľadom na vznesené námietky, ktoré sa týkali posúdenia zdravotného stavu bola posúdená invalidita na základe konania o odvolaní zo dňa 17. decembra 2017,  posudkovým lekárom sociálneho poistenia MUDr. Luciou Dluhou Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov dňa 18. januára 2018, ktorá zhodnotila k odvolaniu doložené lekárske správy dermatologického vyšetrenia z obdobia od 19.8.2013 do 21.6.2016, pričom tieto ochorenia vyhodnotila ako nie posudkovo významné. Posudková lekárka zhodnotila doložené odborné vyšetrenia z pneumologických vyšetrení zo dňa 14.12.2015 a 18.2.2016, ktoré označila ako zhodné s lekárskou prepúšťacou správu z hospitalizácie na oddelení pneumológie a ftizeológie Vyšné Hágy 2.8.2016 až 9.8.2016 pričom vyslovila, že dokumentovaný zdravotný stav bol predmetom postúpenia dňa 19.10.2017. Uviedla, že doložené lekárske správy z otorinolaryngologických vyšetrení za obdobie od 30.4.2009 do 16.6.2009 neobsahujú žiadne nové posudkovo významné skutočnosti. Ďalšie doložené lekárske správy z gastroenterologických vyšetrení z 29.4.2009 až 17.7.2009 popisujú tráviace ťažkosti spôsobené užívaním lieku Prednison, ktorý od roku 2011 účastník konania neužíva. Lekárske správy z gastroenterologických vyšetrení zo dňa 13.11.2013 a 3.12.2013 popisujú funkčné ťažkosti bez zistenia orgánového postihnutia všetky doložené lekárske správy z imunologických vyšetrení z obdobia od 27.11.2015 do 27.4.2017 boli predmetom posúdenia zdravotného stavu dňa 19.10.2017 a neobsahujú žiadne nové posudkovo relevantné skutočnosti. Posudková lekárka za rozhodujúce zdravotné postihnutie v rozsahu 20 % označila sarkaidózu pľúc II ŠT. s klinickými symptómami mierneho stupňa so žiadnou alebo ľahkou poruchou pľúcnych funkcií so zaradením do kapitoly VIII oddiel B položka 6.2, písm. a).  Po preštudovaní k odvolaniu doložených lekárskych správ z odborných vyšetrení neboli zistené žiadne nové posudkovo významné skutočnosti. Posudkový lekár na základe preštudovaných lekárskych správ a ich záverov súhlasil so stanoveným rozhodujúcim zdravotným postihnutím sarkoidóza II. štádium s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť dolnej časti rozpätia 20 %. Posudkový lekár súhlasil s výsledkom posúdenia zdravotného stavu zo dňa 19.10.2017 a odstúpil spisovú dokumentáciu na ďalšie konanie. Posudkový lekár vyslovil záver, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s tým, že jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je v rozsahu 20 % a invalidita mu nevznikla.    6. Vzhľadom na vznesenú námietku zaujatosti Sociálna poisťovňa, ústredie listom zo dňa  29.12.2017 oznámila žalobcovi, že bude opätovne posúdená správnosť, úplnosť a presvedčivosť odborného posudku s tým, že ak k zmene odborného posudku nedôjde alebo jeho zmena bude len čiastočná, zdravotný stav posúdi aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie a vyhotoví v súlade s § 179 ods. 1 písm. j) zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona číslo 183/2014 Z.z. odborný posudok na účely odvolacieho konania v predmetnej veci.  7. Posudkový lekár sociálneho poistenia vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť pobočky Sociálnej poisťovne v Poprade svojím posudkom nevyhovel odvolaniu a predložil kompletnú posudkovú dokumentáciu na ďalšie konanie posudkovému lekárovi sociálneho poistenia vykonávajúcemu lekársku posudkovú činnosť Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Poprade.  8. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade posúdil zdravotný stav účastníka konania dňa 5. februára 2018.  II.  Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia  9. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu 1. stupňa Sociálnej poisťovne, ústredie číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 10.11.2017 rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 8. februára 2018.  10. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie, priloženú spisovú dokumentáciu žalobcu v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie XXX XXX XXXX 0 zo dňa 10. novembra 2017 je potrebné potvrdiť. Rozhodnutie odôvodnil tým, že poukázal na odvolacie námietky žalobcu,  popísal priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav správnym orgánom 1. stupňa, najmä citoval ustanovenia § 153 ods. 5, § 71 ods. 1 - 9 zákona číslo 461/2003 Z.z..  11. Žalovaný konštatoval, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníka konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad dňa 18. januára 2018, ktorý zotrval na stanovenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % a predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade posúdil zdravotný stav účastníka konania dňa 5. februára 2018 s nasledujúcim záverom: Účastník konania je sledovaný pneumológom pre sarkoidózu pľúc hodnotenú ako sarkoidóza pľúc II. štádia. Funkčné vyšetrenie pľúc bolo bez ventilačnej poruchy, prechodne boli účastníkovi konania nasadené koľtikoidy. ktoré užíval do roku 2011. Odvtedy je bez liečby, bez funkčnej poruchy, len v sledovaní. Toto rozhodujúce zdravotné postihnutie podmieňuje zaradenie do kapitoly VIII, oddielu B, položky 6,2 prílohy č 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. ORL vyšetrením bola účastníkovi konania diagnostikovaná vasornotorická nádcha. toto ochorenie by podmieňovalo zaradenie do kapitoly VIII, oddielu A, položky 8.4, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 15% do 20%. Účastník konania je po septoplastike, ďalej mu bola diagnostikovaná chronická pansinusitída s hlienovou sekréciou (nie je prítomná hnisavá sekrécia). bez komplikácii. toto ochorenie podmieňuje zaradenie do kapitoly VIII, oddielu A, položky 6 prílohy č. 4 k zákonu č 461/2003 Z z v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %. Laboratórne bola potvrdená a prekonaná asymptomatická infekcia chlamýdiami a mykoplazmami, čo je posudkovo nevýznamná skutočnosť. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť' účastníka konania je 20 %. Pri posudzovaní zdravotného stavu účastníka konania bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zohľadnená prepúšťacia správa z hospitalizácie na oddelení pneumológie a flizeológie v Národnom ústave tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie od 2. augusta 2016 do 9. augusta 2016 a následné lekárske správy z ORL vyšetrenia zo dňa 27. apríla 2017, z infektologického vyšetrenia zo dňa 22. júna 2017, zo dňa 18. júla 2017, z imunoaiergologického vyšetrenia zo dňa 26. júna 2017, z cievneho vyšetrenia zo dňa 26. augusta 2016, z EMG vyšetrenia na tetániu zo dňa 23. februára 2017, z dermatovenerologických vyšetrení od 19. augusta 2013 do 21. júna 2016, z pľúcneho vyšetrenia zo dňa 14. decembra 2015, zo dňa 18. februára 2016, z    otorinolaryngologických vyšetrení od 30. apríla 2009 do 16. júna 2009, z gastroenterologických vyšetrení od 29. apríla 2009 do 17. júla 2009, z imunologických vyšetrení od 27. novembra 2015 do 27. apríla 2017, z infektologického vyšetrenia zo dňa 3 januára 2018 Za rozhodujúce zdravotné ochorenia účastníka konania posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie určil sarkoidózu pľúc 11. štádium, s klinickými symptómami mierneho stupňa so žiadnou alebo ľahkou poruchou pľúcnych funkcii podľa kapitoly VIII, oddielu B, položky 6.2, písmena a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších prepisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnost' 20 %, z percentuálneho rozpätia od 20 % do 30 %. Za ostatné zdravotné postihnutia (alergická rinitída, deviatio septi nasi, cysta v pravej prínosovej dutine) účastníkovi konania zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť' podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. nepatrí.  12. Žalovaný vyslovil záver, že po opätovnom posúdení zdravotného stavu účastníka konania, vyhodnotil jeho zdravotný stav a celkovú mieru jeho poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť určil na 20 %, a preto vyslovil, že účastník konania nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.  13. Žalovaný konštatoval, že účastník konania v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok , pričom  po preskúmaní spisovej dokumentácie dospel k záveru, že odvolanie účastníka konania nie je dôvodné.  III.  Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu  14. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 08. februára 2018 o zamietnutí priznania invalidného dôchodku. V žalobe namietal postup posudkovej lekárky, jej správanie pri posudzovaní jeho zdravotného stavu, namietal že v zápisnici nebolo uvedené, čo žiadal uviesť. Namietal, že všetci traja posudkoví lekári aj generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne dospeli k úplne zhodnému bodovému hodnoteniu 20 %, čo vzbudzuje vážne pochybnosti o objektivite odvolacieho konania.  15. Podľa názoru žalobcu zaujatosť posudkového lekára spočíva najmä v tom, že sa priamo naprojektoval do  percentuálneho ohodnotenia poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, teda výsledných 20 % (spodná hranica) aj to len za v minulosti prebehlú sarkoidózu. Novozistené postihnutia navýšil o 0 %. Práve táto skutočnosť mala byť vecnou stránkou odvolacieho konania, ktorá sa nenaplnila. V odvolacom konaní žiadal zdôvodniť zaradenie sarkoidózy za základné ochorenie, keďže sa k dnešným problémom nejaví ako smerodajné. Podľa jeho názoru nie je vôbec zrejmé , aké konkrétne faktory podmieňujú bodové ohodnotenie práve na 20 % a nie na 21 alebo na 25 %. Odvolací orgán nemal v úmysle skorigovať záver prvostupňového konania, nakoľko sa vôbec nezmienil o bodovom prehodnotení novozistených početných postihnutí doložených v lekárskych správach. Obmedzil sa len na konštatovanie že nie je dôvod na zmenu rozhodujúceho ochorenia na základe nedoloženia nových posudkov o významných skutočností v porovnaní s predošlými skutočnosťami. Žalobca má za to, že dotyčné posudkovo významné skutočnosti boli predložené v dostatočnom rozsahu prvostupňovému, aj odvolaciemu posudkovému lekárovi s tým, že s predloženými skutočnosťami sa posudkoví lekári nezaoberali dostatočne v širokých súvislostiach, ku ktorým sa snažil dopomôcť aj prostredníctvom ďalších dokumentov.  16. Žalobca uviedol, že nesúhlasí s posúdením zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia, ktorí sa neuspokojivo vysporiadali s náležitosťami ohľadne jeho zdravotného stavu, neuviedli z akých úvah vychádzali a svoje závery dostatočne odborne nezdôvodnili. Žalobca namietal diskrimináciu v mnohých aspektov, stal sa objektom úradnej svojvôle posudkových lekárov, čo malo za následok neprimerane nízke ohodnotenie jeho miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a nepriznanie invalidného dôchodku. Neuviedli, z akých úvah vychádzali a  svoje závery dostatočne odborne nezdôvodnili. Zdôraznil, že invalidného dôchodku sa nedomáhal z dôvodu dávnejšie prebehlej sarkoidózy, ale z dôvodu novších dlhodobo ubíjajúcich a bolestivých stavov. Novoobjavené nálezy    dokladujú, že v organizme prebiehajú chorobné procesy, z ktorých sarkoidóza bola len neblahým dôsledkom a dnes tieto procesy dosiahli do kritického bodu a paralyzujú fyzicky aj mentálne.  Ako doplňujúci dôkaz dlhodobej nevýkonnosti predložil vyjadrenie bývalého zamestnávateľa, kde na jeho výzvu ohľadne nevyplatenia polročných odmien 2014 reagoval argumentmi o jeho slabej výkonnosti. Tento dôkaz mal byť zohľadnený posudkovou lekárkou v odvolacom konaní.  17. Podľa názoru žalobcu  posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredia dospela k záveru, ktorým potvrdila, že uvedené ochorenia existujú, majú svoju vážnosť, a patrí im bodové ohodnotenie, načrtla tým zaradenie ochorení v prípade, ak by ochorenie sarkoidóza nebolo prítomné, prípadne by sa nepovažovalo za rozhodujúce. Posudková lekárka ústredia venovala málo pozornosti obsahu doložených lekárskych správ a obsahu dokumentov doložených k odvolaniu. Skopírovala chybné fragmenty z prvostupňového odborného posudku a usúdila, že za uvedené postihnutia nepatrí bodové navýšenie. Do úvahy nezahrnula nové objavené postihnutia, čím zásadne znehodnotila výsledok odborného posudku. Posudkový lekár 1. stupňa bol voči žalobcovi zaujatý, to sa prejavilo tým, že uprednostnil podivné metódy a obhajoval svoje postoje používaním účelovo zvolených pseudoargumentov. Ukázalo sa to aj v odbornom posudku, v ktorom mnohé odôvodnenia boli neskôr navrhovateľom spochybnené a bolo poukázané aj na mnohé nezrovnalosti v porovnaní s obsahom doložených lekárskych správ. Posudkový lekár sa zameral na staršie ochorenie sarkoidózu, a len málo sa zaoberal novými nálezmi. Posudková lekárka, ústredia nejavila na pojednávaní záujem zaoberať sa širšie okolnosťami ohľadne zdravotného stavu žiadateľa, vôbec sa nepojednávalo o písomných námietkach, postojoch a návrhu žiadateľa o tom, akým smerom by sa mali uberať úvahy posudkových lekárov pri posudzovaní  obmedzení žiadateľa, najmä s otáznou perspektívou ďalšieho pracovného uplatnenia, vzhľadom na jeho nezdolateľné dlhodobé a opakujúce sa obtiaže. Odvolacie pojednávanie viedla spôsobom, ktorý mal správne naplniť formálne ustanovenia, ale len minimálne naplniť jeho vecnú stránku nezrovnalostí, chybné úvahy a protirečivé odôvodnenia znehodnotili výsledok posudku. Takýmito nedostatkami zaťažený odborný posudok, podobne aj odborný posudok 1. stupňa nemôže hodnoverne zdôvodňovať celkový výsledok konania o priznanie invalidného dôchodku.  Podstatné zhrnutie vyjadrenia žalovaného  18. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne vyjadrením, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 30.4.2018. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný poukázal na námietky žalobcu uvedené v žalobe, popísal priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav správnym orgánom 1. stupňa, zistený skutkový stav odvolacím orgánom a v celom rozsahu sa pridržal odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený sú neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia,  sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Postup žalovanej bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu. V závere žalovaný uviedol, že postup žalovanej bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach na základe, ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu. Žalovaný sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených rozhodnutí generálneho riaditeľa a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovaného. Žalovaný zároveň uviedol, že nežiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.  Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu k vyjadreniu žalovaného  19. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného písomným podaním doručeným správnemu súdom 1.6.2018, v ktorom uviedol, že nie je celkom jasné, v akom zmysle žalovaný spájal zdravotnú dokumentáciu žalobcu s priebehom posudkovej činnosti, nakoľko zdravotná dokumentácia žalobcu sa po celú dobu fyzicky nachádza u obvodnej lekárky, prípadne u žalobcu. Nestotožnil sa s tvrdením    žalovaného, že závery posudkových lekárov sú bez nejasností a vnútorných rozporov. Má za to, že všetky námietky postoje a návrhy sú z jeho strany argumentačne podložené, zo strany žalovaného nedošlo k spochybneniu ani vyvráteniu žiadneho z dôvodov, ktoré uvádza žalobca v správnej žalobe a priložených dokumentoch. Tým je nanajvýš zrejmé, že dôvody žaloby sú opodstatnené. Navrhoval žalobe vyhovieť. Zároveň predložil aktuálnu lekársku správu z imunoalergologickej ambulancie zo dňa 14.3.2018.  Podstatné zhrnutie argumentov žalovaného k vyjadreniu žalobcu  20. Žalovaný sa k podaniu žalobcu vyjadril písomne podaním doručeným správnemu súdu dňa 19.6.2018, v ktorom uviedol, že žalobca predmetným podaním neuviedol žiadne nové skutočnosti preto zotrval na správnosti vyjadrenia zo dňa 27.4.2018,  má za to, že postup žalovanej bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu. Žalovaný sa v plnom rozsahu pridržiava dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 27.4.2018 a žiadal, aby Krajský súd podľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.  IV.  Posúdene podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov  21. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.  22. Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.  23. Podľa  § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.  24. Podľa § 5 ods. 4  SSP správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.  25. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.  26. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.  27. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.  28. V tretej hlave SSP je upravené  rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach.  29. Podľa § 199  ods. 1 písm. c)  SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.  30. Podľa  § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.    31. Podľa § 199 ods. 3  „SSP“ ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.  32. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.  33. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.  34. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.  35. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne.  36. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.  37. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť' a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať' dlhšie ako jeden rok.  38. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z z pokles schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť' sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.  39. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z z. pokles schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť- sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho doterajšieho vývoja ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť' vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.  40. Podľa § 71 ods, 5 zákona č 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.  41. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť' v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.  42. Podľa § 71 ods. 7 zákona č 461/2003 Z. z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú.  43. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť' za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak záväznosť' ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť'.  44. Podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z z., ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.    45. Ako vyplýva z ustanovenia § 71 zákona, jedným z najdôležitejších predpokladov pre posúdenie invalidity je zhodnotenie zdravotného stavu poistenca, určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa prílohy č. 4 zákona. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správa a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov a určuje sa podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí a to podľa prílohy č. 4 zákona.  46. Z ustanovenia § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2003/461/> o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4 cit. zákona). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.  47. Správny súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP rozhodol bez pojednávania (§107 ods. 2 SSP), lebo nezistil, že by týmto postupom bolo porušené ust.  § 107 ods. 1 SSP a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.  48. Správny súd v danej veci považuje za potrebné uviesť, že správnu žalobu posudzoval podľa § 202 ods. 2 SSP neformálne, neviazanúc rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP), čo znamená, že preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.  49. Krajský súd v Prešove, ako súd správny, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.  50. Pri vyhodnotení závažnosti žalobných dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného a vo vzťahu k obsahu pripojeného administratívneho spisu, správny súd konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a iba na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvedie argumentáciu k žalobným dôvodom. Zákon o sociálnom poistení neumožňuje pri rozhodovaní o dávkach prihliadnuť na iné ako v tomto zákone ustanovené okolnosti.  51. Krajský súd konštatuje, že z obsahu administratívneho a súdneho spisu vyplýva, že predmetom súdneho prieskumu  je rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 8.2.2018, č. XXX XXX XXXX 0, ktorým  odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 10. novembra 2017 vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V konaní bolo preukázané, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 10. novembra 2007,  č. XXX XXX XXXX 0 zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 19. októbra  2017, nakoľko podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Poprad zo dňa 19. októbra 2017 nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nakoľko nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou    osobou. Posúdenie zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 19. októbra 2017, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Poprad dňa 18. januára 2018, ktorý zotrval na stanovenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % a predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade posúdil zdravotný stav účastníka konania dňa 5. februára 2018 s nasledujúcim záverom: Celková miera poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť' účastníka konania je 20 %. Za rozhodujúce zdravotné ochorenia účastníka konania posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie určil sarkoidózu pľúc 11. štádium, s klinickými symptómami mierneho stupňa so žiadnou alebo ľahkou poruchou pľúcnych funkcií podľa kapitoly VIII, oddielu B, položky 6.2, písmena a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších prepisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť' 20 %, z percentuálneho rozpätia od 20 % do 30 %. Za ostatné zdravotné postihnutia (alergická rinitída, deviatio septi nasi, cysta v pravej prínosovej dutine) účastníkovi konania zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť' podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. nepatrí. Žalovaný vyslovil, že účastník konania nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.  52. Žalobca v podanej správnej žalobe poukázal na tú skutočnosť, že nebolo prihliadnuté na zhoršený jeho zdravotný stav. K tejto námietke súd udáva, že z posudkov, ktoré vypracovali posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad dňa 18. januára 2018 a  sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade dňa 5. februára 2018,  vyplýva, že boli posudzované všetky lekárske správy a vyšetrenia žalobcu a tiež boli posudzované aj novodoložené odborné nálezy, súd preto túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.  53. Správny súd sa ďalej v odôvodnení rozsudku považuje za potrebné pre uplatnenie práva na spravodlivý proces vyjadriť k jednotlivým podstatným žalobným námietkam žalobcu. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR vyplýva, že úlohou súdu nie je argumentovať ku každej žalobcom vznesenej žalobnej námietke, ale vysporiadať sa s tými, ktoré sú pre konanie podstatnými.  54. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 2 Sžo/24/2013 <http:// merit.slv.cz/2Szo/24/2013> z 18.06.2014 uviedol, že súčasťou základného práva účastníka na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo „na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany“. Zároveň uviedol, že všeobecný súd „nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam“. Následne uviedol, že rozhodnutie musí „obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky“. Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako uviedol: „Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „ právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 2 Sžo/24/2013 <http://merit.slv.cz/2Szo/24/2013> z18.06.2014 uviedol: „Európsky súd pre ľudské práva, ale zároveň pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9.decembra 1994, Annuaire, séria Ač. 303 Aač. 303 B). 55. K námietkam žalobcu súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle zákona o sociálnom poistení a aj ustálenej súdnej judikatúry pre účely posudzovania invalidity žiadateľov o invalidný dôchodok    nie je podstatné len samotné ochorenie, jeho rozsah, ale predovšetkým miera funkčnej poruchy posudzovaného orgánu. Každý z vykonaných dôkazov má v konaní rovnakú váhu, žiadnemu z dôkazov nie je priznaná väčšia vážnosť, väčší význam, všetky dôkazy má správny orgán vyhodnotiť komplexne vo vzájomnej súvislosti.  56. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho hodnotenia jeho iných ochorení, súd uvádza, že  poukazom na ustanovenie § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopnosti kvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa názoru súdu sa s uvedeným správne orgány dôsledne vysporiadali a vyslovili záver, že za ostatné zdravotné postihnutia (alergická rinitída, deviatio septi nasi, cysta v pravej prínosovej dutine) účastníkovi konania zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť' podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. nepatrí.  57. K procesnej námietke žalobcu týkajúcej sa zaujatosti posudkového lekára, je potrebné uviesť, že v odvolacom konaní bolo vysporiadané sa so vznesenou námietkou, bola  opätovne posúdená správnosť, úplnosť a presvedčivosť odborného posudku lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad dňa 18.01.2018 tým, že zdravotný stav posúdil aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 05.02.2018.  58. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou žalobcu a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti žalobcu prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou.  59. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie žalovaného, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie.  60. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektmi na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie.  61. Na základe objektivizovaných zdravotných ťažkostí žalobcu, ktoré vyplynuli z predložených odborných lekárskych nálezov žalovaný správne označil jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie, správne ho v zhode s diagnostickými závermi zaradil pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti správne vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia z dôvodov, ktoré boli v lekárskom posudku podrobne konkretizované.  62. Pretože súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaný vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových orgánov, ktoré boli pre posudzovaný prípad v podstatných skutočnostiach zhodné, správny súd nemal dôvod pochybovať.    63. Správny súd má za to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a presvedčivým spôsobom reagovali aj na iné zdravotné postihnutia, ktoré boli podložené lekárskymi správami. Žalobca v podanej žalobe neuviedol nič nové, s čím by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali a nepredložil v súdnom konaní žiaden dôkaz, ktorý by tento záver spochybňoval, alebo ktorý by nasvedčoval inému rozsahu zdravotného poškodenia, ako bol ustálený, preto nebol dôvod spochybniť závery lekárskych vyšetrení, ani dôvod na ďalšie posudzovanie zdravotného stavu.  64. Po doplnení odborných vyšetrení, pokiaľ nimi bude preukázaný iný stav zdravotných ťažkostí než ten, ktorý bol zistený v tomto konaní, sa môže žalobca domáhať prehodnotenia priznaného invalidného dôchodku novou žiadosťou správnemu orgánu.  65. Správny súd mal preukázané, že pri svojom rozhodovaní zhodnotil vyššie uvedené skutočnosti a ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. , pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne správne, a preto žalobu zamietol. Rozhodnutie žalovaného vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý má oporu v administratívnom spise,  zo správneho právneho posúdenia, pričom žalovaný sa tiež jasne a zrozumiteľne vysporiadal s jednotlivými odvolacími dôvodmi, ktoré žalobca uplatnil. Z uvedených dôvodov nebolo možné žalobe priznať úspech. Preto podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.  66. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 S.s.p., podľa ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.  67. V konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko nevzhliadol dôvod na to, že ich možno spravodlivo požadovať a naviac obsahom súdneho spisu má správny súd preukázané, že žalovanému ani trovy konania nevznikli.  Poučenie:  Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Prešove, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP).  V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).  Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "8dc3f028-e327-45e5-a70b-8b68fda701ee:6994bea2-d74d-4973-a4a6-3b48063ac372", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:1018200430.2", "spisova_znacka": "24Sa/38/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 24Sa/38/2018 z 17. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-02-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:1018200430.2"}]}