{"guid": "0c0d1263-0563-4a69-9d98-90ffcba03ae9:d53a16fe-9e1b-4de3-89c5-73f073af6934", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2314222967.1", "spisova_znacka": "24Co/138/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/138/2016 z 27. 6. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 27. júna 2017, sp. zn. 24Co/138/2016, ECLI:SK:KSTT:2017:2314222967.1", "identifikacne_cislo": "2314222967", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Adriana Dobiášová", "sudca_id": 1280, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-adriana-dobiasova-1280", "datum_vydania": "2017-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126.odsek-1", "nazov": "§ 126 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-126"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-126"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d53a16fe-9e1b-4de3-89c5-73f073af6934", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2314222967.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2314222967.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2314222967.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/138/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314222967
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2314222967.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudcov:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobkyne: I. Q., nar. XX.XX.XXXX,
U. J. XXX, zastúpená splnomocnenkyňou: JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., IČO: 47 244 160, Galanta,
Mierové nám. 943/4, proti žalovanému: PREMIER CLP, s.r.o., IČO: 45 378 207, Horné Saliby,
Hlavná 1085, zastúpený advokátom: JUDr. Ľudovít Štanglovič, Šaľa, Jarmočná 2264/3, o vypratanie
nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 15C 353/2014-83
zo dňa 15. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa  má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie  odporcovi (akt. žalovanému) uložil povinnosť
vypratať nehnuteľnosti vymerané navrhovateľke (akt. žalobkyni) do náhradného užívania, vedené
Okresným  úradom  Galanta,   katastrálny  odbor, nachádzajúce sa v katastrálnom území U. J., obec U. J.,
parc. registra \"C\" č. 2339/1 a parc. registra \"C\" č. 2339/2, v súlade s rozhodnutím bývalého Pozemkového
úradu v Galante č. 15/93 zo dňa 22.12.1993 na základe Prílohy a  náčrtu č. 3 A4 (8) o výmere 3,3097
ha, A5 (9) o výmere 2,0317 ha a to do 15-tich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Odporcovi
(akt. žalovanému) uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke (akt. žalobkyni) trovy právneho zastúpenia vo
výške 402,33 eur, k rukám jej právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po citácii § 663, 664 Občianskeho zákonníka,  § 1 ods. 1
a § 2  zákona č. 504/2003 Z.z., § 34, § 37 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a vecne odôvodnil
tým, že súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu
nájomnej zmluvy, avšak nemal preukázanú platnosť takto vzniknutého záväzkového vzťahu. Je potrebné
poukázať na skutočnosť, že nakoľko ide o nájom poľnohospodárskej pôdy, zákon pre platnosť zmluvy
o nájme nevyžaduje písomnú formu, a teda tu sa súd stotožnil s tvrdením odporcu. Avšak z nájomnej
zmluvy nemal súd preukázané čo je predmetom nájmu (ktoré parcely pozemkov) a ani výmeru (rozlohu)
pozemkov, nakoľko zmluvy, ktoré boli súdu predložené obsahovali ohľadne výmery rozdielne údaje.
Súdu nebol preukázaný stret vôle navrhovateľky a odporcu nájomnú zmluvu uzatvoriť. Z podanej
svedeckej výpovede mal súd zato, že medzi pánom R. M. a navrhovateľkou nedošlo k riadnemu
ukončeniu nájomného vzťahu, nakoľko svedecká výpoveď svedka a navrhovateľky sú v rozpore. Súdu
nebolo preukázané, že došlo k zjednoteniu vôle nájomnú zmluvu ukončiť, nakoľko samotnú okolnosť, že
navrhovateľka podpísala novú zmluvu, nemožno považovať za prejav vôle zrušiť zmluvu. Tu je potrebný
zrejmý a jednoznačný prejav.



S poukazom na takto zistený a  preukázaný skutkový a právny stav, súd rozhodol tak ako je uvedené vo
výroku daného rozhodnutia a navrhovateľke v plnom rozsahu vyhovel. Odporcovi teda uložil povinnosť
vypratať vyššie špecifikované  nehnuteľnosť, nakoľko tieto odporca užíva bez právneho titulu a súčasne
uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi uplatnené trovy predmetného konania.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak, že procesne úspešnej navrhovateľke
priznal náhradu trov konania vo výške 402,33 Eur, predstavujúce trovy právneho zastúpenia,
spočívajúce v dvoch úkonoch právnej služby za rok 2014 /prevzatie a príprava zastúpenia, písomné
podanie na súd - návrh na začatie konania/ jeden úkon á 61,87 Eur, v troch úkonoch právnej služby za
rok 2015 /vyjadrenie sa k odporcu zo dňa 14.5.2015, zastupovanie na pojednávaní dňa 11.9.2015 a dňa
15.12.2015/ jeden úkon á 64,53 Eur, 2 × režijný paušál za rok 2014 á 8,04 Eur, 3 × režijný paušál za rok
2015 á                     8,39 Eur, DPH 20 % za úkony vykonané v roku 2015, nakoľko právna zástupkyňa
navrhovateľky je od 1.3.2015 platiteľkou DPH, t.j. trovy právneho zastúpenia celkom                 402,33 Eur.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a to z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávne
právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentáciou
súdu prvej inštancie odvolateľ nesúhlasí a považuje ju za nesprávnu. Má za to, že s poukazom na
výpoveď svedka  M.  a podpísanie predmetnej nájomnej zmluvy je jednoznačne  daný stret vôle
zmluvných strán. Vôľa žalovaného uzatvoriť nájomnú zmluvu so žalobkyňou bola daná vypracovaním
tejto zmluvy a jej odoslaním žalobkyne a vôľa žalobkyne uzatvoriť túto zmluvu bola daná akceptáciou
podmienok zmluvy a jej podpisom. Tvrdenie žalobkyne o tom, že sa nedohodla so svedkom M.
na ukončení ich nájomného vzťahu považuje za účelové, nakoľko žalobkyňa sa domáhala úhrady
nájomného od žalovaného a nie od svedka M. z čoho vyplýva, že žalobkyňa so žalovaným nájomnú
zmluvu uzatvoriť chcela, uzatvorila a žiadala od žalovaného jej  plnenie, naopak zmluvu so svedkom M.
ukončila. Tvrdenie žalobkyne o tom, že žalovanému neoznačila pozemky, ktoré má užívať je účelové,
pretože zo samotnej povahy skutkového stavu vyplýva, že tieto pozemky žalovanému označiť musela,
keďže tieto pozemky žalovaný do dnešného dňa užíva a teda museli byť zo strany prenajímateľa aj
označené. Absencia písomného vymedzenia predmetu nájmu nemôže byť sankcionovaná absolútnou
neplatnosťou, nakoľko zákon nestanovuje  obligatórne písomnú formu. V konaní podľa odvolateľa
došlo k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu zo strany súdu najmä vo vzťahu k otázke identifikácii
predmetných zmlúv. Súd zároveň vec nesprávne právne posúdil  najmä v súvislosti so zisťovaním
platnosti nájomnej zmluvy  a platnosti skončenia predchádzajúceho nájomného vzťahu a súd nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu. Domáhal sa preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Žalobkyňa odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadrila.

5.   Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 v čase podania odvolania účinného O.s.p.,
aktuálne § 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania
účinného O.s.p., aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 201 v čase podania odvolania účinného O.s.p., aktuálne § 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 v čase podania
odvolania účinného O.s.p., aktuálne § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 v čase podania odvolania účinného O.s.p., aktuálne § 365 CSP) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), b), d), h), f) v čase podania
odvolania účinného O.s.p., ktoré majú ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b),d), f) h) CSP), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke
súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je



možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v
dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je návrh žalobkyne, ktorým sa domáha, aby
súd žalovanému uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosti vymerané žalobkyni do náhradného užívania v
katastrálnom území U. J. na parc. č. 2339/1, 2339/2, v súlade s rozhodnutím bývalého Pozemkového
úradu v Galante č. 15/93 zo dňa 22.12.1993 na základe prílohy a náčrtu č. 3 A4 (8) o výmere 3,3097
ha, A5 (9) o výmere 2,0317 ha.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým bolo návrhu žalobkyne vyhovené a žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni
náhradu trov konania.

9. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku a pretože
odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval
správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na
ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie
správnosti záverov prvostupňového súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:

10. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

11. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

12. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva oprávnenie vlastníka v medziach zákona predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, ako aj oprávnene
domáhať sa ochrany proti tomu,  kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Súdna ochrana
vlastníckeho práva sa poskytuje vlastníkovi proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho
práva, najmä umožňuje domáhať sa vydania veci resp. vypratať nehnuteľnosť od toho, kto ju neprávom
zadržuje. Zákonnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva (aktívna
legitimácia). Pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba resp. ju užíva,  avšak
nemá na to žiadny právom aprobovaný dôvod.

13. Správnym bol postup súdu prvej inštancie, keď dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru,
že návrh žalobkyne na vypratanie žalovaného z predmetnej nehnuteľnosti je dôvodný. Z vykonaného
dokazovania totiž nepochybne vyplynulo, že žalovaný predmetnú nehnuteľnosť ako v čase podania
návrhu, tak aj v súčasnosti užíva bez právneho dôvodu, nakoľko túto nehnuteľnosť začal užívať na
základe absolútne neplatnej nájomnej zmluvy. Správny bol záver súdu prvej inštancie o neplatnosti
písomnej zmluvy, pretože ako predmet zmluvy je uvedená výmera prenajatých pozemkov 53 416
ha. Takáto formulácia predmetu zmluvy nespĺňa požiadavku určitosti v časti označenia nehnuteľnosti.
Predpokladom určitosti právneho úkonu je označenie jeho predmetu takým spôsobom, aby bol
nezameniteľný od predmetov iných. Zároveň  nebol preukázaný stret vôle strán sporu nájomnú zmluvu
uzatvoriť.  Žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové a závažné skutočnosti, v dôsledku
ktorých by bolo možné vec právne či skutkovo posúdiť inak, ako bola posúdená súdom prvej inštancie.

14. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku
o náhrade trov konania (osobitne odvolaním nenapadnutého), podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP z
dôvodu vecnej správnosti vo výrokoch potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods.
1 v spojení s ustanovením §  396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal v



zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa ustanovenia
§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnom skončení veci.

16.    Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,



c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/353/2014", "guid": "cc3b3c2e-d4b2-46bc-941a-e5d9f792d565:27d62e4c-a8ab-491b-8e49-f383ac131e41", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}