Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/386/2012 z 17. 9. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 17. septembra 2012, sp. zn. 1CoE/386/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6311201116.1 Krajský súd Banská Bystrica | 1CoE/386/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6311201116.1 | 2012-09-17 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 45 ods. 1 písm. c) ZRK, § 45 ods. 2 ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b3749294-2aee-4212-950b-110f097d4904 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6311201116.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/386/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311201116
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6311201116.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Údernícka 5, 851 01 Bratislava 5, proti povinnej: B. B., nar. XX.XX.XXXX., bytom X. L. XXXX/XX, XXX
XX Q., zast. opatrovníkom G. L., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, vedenej pod sp. zn.
EX 2366/11u, súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka
č. 60, o vymoženie 1969,30 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Brezno č.k. 2Er/178/2011-19 zo dňa 14. februára 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odvolateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Brezno (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č. k. 2Er/178/2011-19 zo
dňa 14. februára 2012 zastavil exekúciu podľa § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní ( ďalej len „Zákona o rozhodcovskom konaní“). Uviedol, že exekučný
titul predstavuje Rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej
hospodárskej komore s.r.o. sp. zn. CP 80409/09 zo dňa 21. apríla 2010. V exekučnom titule bola
povinnému uložená povinnosť na zaplatenie sumy 1969,30 Eur, ako aj úrok z omeškania vo výške
0,05% denne zo sumy 1969,30 Eur zo dobu od. 9. septembra 2007 do zaplatenia, zmluvnú pokutu
vo výške 196,93 Eur, súdny poplatok 79 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd
sa okrem exekučného titulu oboznámil so Zmluvou o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 31. mája 2006.
Konštatoval, že právny predchodca oprávneného spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.. a
povinná uzatvorili dňa 31. mája 2006 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej právny
predchodca oprávneného poskytol povinnej úver vo výške 1659,70Eur ( 50 000,- Sk). Uviedol, že
zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského
rozsudku je zmluvou spotrebiteľskou ( typovou, formulárovou, adhéznou). Rozhodcovská doložka,
ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Pritom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami.
Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým Všeobecným obchodným
podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože
nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu. Konštatoval, že mu dáva za pravdu aj neskôr prijatá novela Občianskeho zákonníka zákonom
č. 568/2007 účinným od 1.1.2008, ktorá podľa § 53 ods. 4 písm. r/ považuje za neprijateľnú podmienku
uvedenú v spotrebiteľskej zmluve ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Uzavrel,
že nakoľko neprijateľná doložka sa priči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky
odporuje dobrým mravom , boli v danej veci splnené podmienky na zastavenie exekúcie.



Proti predmetnému rozhodnutiu exekučného súdu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie, v
ktorom navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Oprávnený v odvolaní
namietal, že exekučný súd nesprávne právne posúdil vec, pričom prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti zverenej Exekučným poriadkom. Oprávnený s poukazom na § 35 z.č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) a ust. § 159 O.s.p. uviedol, že právoplatný rozhodcovský
rozsudok má tie isté vlastnosti, ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, z čoho vyplýva, že
je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je
vykonateľný, t.j. je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Exekučný súd podľa odvolateľa
nemôže meritórne skúmať súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade
s hmotným právom. Exekučný súd nie je oprávnený konať ako súd vyššej inštancie, a preto nie je
oprávnený meritórne skúmať súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok s hmotným
právom. Absencia takejto právomoci exekučného súdu v kombinácii s prípadným rozhodnutím o
zastavení exekúcie predstavuje bezprostredný zásah do práva oprávneného na súdnu a inú právnu
ochranu. Dôvody uvedené v § 45 ods. 1 písm. c/ zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“) sa týkajú zastavenia exekúcie, ak sa výrokom rozhodcovského
rozsudku ukladá povinnosť uskutočniť plnenie, ktoré je buď objektívne nemožné, právom nedovolené
alebo odporuje dobrým mravom. To znamená, že exekučný súd je oprávnený vykonať len prieskum
vlastností uloženého plnenia. Dôvodom na zastavenie exekučného konania v zmysle uvedeného
ustanovenia by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť splniť niečo, čo by bolo v
rozpore s právnym poriadkom. Existencia dôvodu pre zastavenie exekúcie je preto priamo zistiteľná
z výroku rozhodcovského rozsudku. Odvolateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č.
33Cdo/2675/2007 z 30. októbra 2009. Odvolateľ tiež uviedol, že ani ust. § 45 ZRK neumožňuje
exekučnému súdu skúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozhodnutia, teda hodnotiť skutkovú a
právnu stránku prípadu a vykonávať k tomu potrebné dokazovanie a vydávať rozhodnutie vo veci samej.
Rovnako neumožňuje skúmať zákonnosť procesného postupu rozhodcovského súdu. Ďalej poukázal
na rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08, kde v bode 37 sa uvádza, že ak sa má zabezpečiť stabilita
práva a právnych vzťahov, ako riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne
rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí
lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Podľa súdneho dvora zásada procesnej
autonómie nemôže vyžadovať..., aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného
charakteru spotrebiteľa, ktorý nepoznal svoje práva,... a taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil
celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom
konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku (bod 47 rozhodnutia C-40/08).
Odvolateľ z uvedeného vyvodil, že súdny dvor postavil svoj záver na zásade rovnocennosti, podľa ktorej
ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v rámci
exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou vnútroštátnym právom v rámci
exekučnej fázy iných rozhodnutí, pri ktorých zmeškal podať porovnateľný opravný prostriedok. Dospel
k záveru, že ak by § 45 ods. 1 písm. c/ v spojitosti s ods. 2 ZRK bol vykladaný tak, že exekučný
súd skúma, či rozhodcovská zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky bez toho, aby rozhodcovský
rozsudok bol napadnutý žalobou, musel by v zmysle zásady rovnocennosti mať exekučný súd rovnakú
povinnosť aj v rámci skúmania prvostupňového právoplatného rozsudku, či platobného rozkazu, čo
nemá. Odvolateľ ďalej argumentoval, že z európskeho práva nemožno za súčasného právneho stavu
vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmať exekučný titul a nahradiť tak
pasivitu spotrebiteľa. Komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne povinnosti
preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada
rovnocennosti. Oprávnený namietal, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené
v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom
zákonníku (ďalej len ObZ) a v Zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. V dôsledku toho
sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prednom ustanovení § 879f ods.
3 OZ. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 OZ sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008
a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008 (§ 879 OZ). Oprávnený
zastáva názor, že namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu
do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a porušovanie princípov právnej istoty, čím je
oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktorá prebieha
na podklade právom uznaného exekučného titulu. Súčasne dal do pozornosti dôvodovú správu k
ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, podľa ktorej ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky



zakladalo výlučne právomoc v rozhodcovskom konaní, takéto ustanovenie je neprijateľné, čo však nemá
za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky, pretože spotrebiteľovi zostáva možnosť
riešiť spor v občianskoprávnom konaní pred súdom. Uvedené ustanovenie teda podľa názoru odvolateľa
v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Odvolateľ si uplatnil trovy
odvolacieho konania titulom právneho zastúpenia.

Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

V napadnutej veci rozhodol vyšší súdny úradník a spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie
o odvolaní podľa § 374 ods. 4 O.s.p., nakoľko samosudca odvolaniu nemieni vyhovieť.

Krajský súd, ako odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. postupom podľa § 214
ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p.
potvrdil ako vecne správne.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Z ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že súlad rozhodcovského
rozsudku ako exekučného titulu s § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym
predpokladom na vykonanie exekúcie, a preto exekučný súd je povinný prihliadnuť v tejto časti konania,
či sú dané dôvody neprípustnosti exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku. V danom prípade
súdny exekútor požiadal o vykonanie exekúcie na podklade rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného
pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., sp. zn. EC 80409/09 zo dňa 21. apríla 2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 31. mája 2010 a vykonateľnosť dňa 04. júna 2010. Citovaným rozhodnutím bol
povinný ako žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 1969,30 EUR, ako aj úrok z
omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 1969,30 Eur za dobu od 9. seotembra 2007 do zaplatenia,
zmluvnú pokutu vo výške 196,93 Eur, súdny poplatok 79 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z
exekučného titulu je zrejmé, že rozhodcovský rozsudok vyhovel všetkým nárokom oprávneného, ktoré
si tento uplatnil z titulu uzatvorenej Zmluvy o poskytnutí expres pôžičky č. XXXXXXX uzatvorenej medzi
právny predchodcom žalobcu (oprávneným) a žalovaným (povinným) dňa 31. mája 2006. Ako vyplýva
aj z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku zmluva bola uzatvorená podľa Obchodného
zákonníka. Exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky,
dojednanie ktorej v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá vo svojich
účinkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje Smernica Rady
93/13/EHS, na čo správne poukázal exekučný súd. Exekučný titul je takto nevykonateľný v celom
rozsahu.

Krajský súd dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový súd, že v predmetnej exekučnej veci sa
vymáha plnenie zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení; formulárová, adhézna, typová zmluva). Uvedené skutočnosti sú



zrejmé zo zmluvy o úvere, z povahy zmluvných strán, z predmetu činnosti dodávateľa na výpise z OR,
ako aj z rozhodovacej činnosti súdov.

Okresný súd rozhodol správne, keď zastavil exekúciu. Bolo povinnosťou exekučného súdu, aby
preskúmal exekučný titul aj s ohľadom na ustanovenie § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní.
Exekučný súd v rámci materiálneho preskúmania exekučného titulu sa zameriava na skúmanie
hmotnoprávnych predpokladov ako sú dovolenosť a možnosť plnenia a jeho súlad s dobrými mravmi.
Kým formálna právoplatnosť je vždy bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je, alebo nie je napadnuteľné
riadnym opravným prostriedkom, materiálna právoplatnosť je flexibilnejšia a z vážnych dôvodov z
nej existujú výnimky. V právnom poriadku tak existujú rozhodnutia, ktoré sú v zásade materiálne
právoplatné, ale pre určitý okruh právnych vzťahov sa na ne hľadí ako by materiálne právoplatné neboli.

Materiálna právoplatnosť rozhodnutí teda nie je bezvýnimočná a zo zvláštnych dôvodov existujú z nej
výnimky. Určenie týchto dôvodov a rozsahu, v akom sa na účinky materiálnej právoplatnosti nemá
prihliadať, určuje zákonodarca a súdu patrí do kompetencie aplikácia takto vyjadrenej právnej úpravy,
pokiaľ nie je v rozpore s Ústavou SR, ústavnými zákonmi alebo medzinárodnými zmluvami, ktoré boli
ratifikované a vyhlásené v súlade so zákonom (čl. 125 ods. 1 písm. a/, čl. 144 ods. 1 Ústavy SR). Tieto
princípy sa vzťahujú aj na rozhodcovské rozsudky, ktoré nadobudnú účinky právoplatného rozhodnutia
súdu (§ 35 zákona o rozhodcovskom konaní).

Exekučný súd bol teda v danom prípade oprávnený pri postupe podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom
konaní hľadieť na rozhodcovský rozsudok ako by nebol materiálne právoplatný a mohol ho preskúmavať
z hľadísk vyjadrených v tomto ustanovení aj čo do materiálnej správnosti. Mohol teda skúmať, či sú
dôvody na zastavenie uvedené v § 268 O.s.p. (v súčasnosti § 57 Exekučného poriadku), či rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Okrem dôvodov uvedených v rozhodnutí okresného súdu, krajský súd poukazuje aj na to, že
rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom vyjednaná, vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu
fakticky nerovnovážneho, a preto obavy, že slabšia strana (spotrebiteľ, povinný) si svoj osud v závažnej
veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú na mieste.
Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom
podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a
nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj
rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovská doložka je neprijateľná,
pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne
sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a
výkon práva a povinnosti z takejto doložky odporuje dobrým mravom.

Krajský súd poukazuje aj na Smernicu rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola prevzatá aj do § 53 Občianskeho zákonníka,
keď podľa ods. 1 citovaného ustanovenia zákona spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. V odseku 3 citovaného ustanovenia sú príkladmo uvedené neprijateľné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách, pričom podľa ods. 4 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti
spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná
rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práva a povinnosti z takejto doložky odporuje
dobrým mravom.



Krajský súd preto uznesenie okresného súdu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako vecne
správne potvrdil.

Odvolateľovmu návrhu na náhradu trov odvolacieho konania pre jeho procesný neúspech nebolo možné
vyhovieť.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. ( § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 1.5.2011).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. ( § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.