Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/192/2013 z 19. 2. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 19. februára 2014, sp. zn. 10Co/192/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2112203735.1 Krajský súd Trnava | 10Co/192/2013 | ECLI:SK:KSTT:2014:2112203735.1 | 2014-02-19 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 146 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8164704c-97a6-43b2-8bb8-6d93cdb2f77f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2112203735.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/192/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112203735
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2112203735.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5,
zast. splnomocnenkyňou: Tomáš Kušnír, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanej: N. F., nar.
XX. C. XXXX, trvalo bytom F., E. XXXX/X, zast. opatrovníčkou: K. R., Okresný súd Trnava, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: OZ právna pomoc spotrebiteľom, Košice, Sofijská 13, zast.
advokátom: JUDr. Ladislav Mikluš, Košice, Stará Baštová 2, o zaplatenie 448,78 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 5. septembra 2012 č. k. 17C/91/2012-61
v znení dopĺňacieho uznesenia Okresného súdu Trnava z 22. mája 2013 č. k. 17C/91/2012-102 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania žalobkyne a vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej m e n í tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalovanej k rukám jeho advokáta náhradu trov prvostupňového konania v sume 78,34 eur,
do 3 dní.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej k rukám jeho advokáta
náhradu trov odvolacieho konania v sume 15,93 eur, do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napádaným uznesením z 5. septembra 2012 súd prvého stupňa I. zastavil konanie (pre späťvzatie
žaloby žalobkyňou), II. žalobkyni vrátil súdny poplatok z návrhu „titulom jeho krátenia“ (?) v sume
19,87 eur (nadbytočne i „prostredníctvom Daňového úradu Bratislava po nadobudnutí právoplatnosti
uznesenia“) a III. žalobkyni uložil zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov
konania v sume 78,34 eur k rukám jeho právneho zástupcu na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS:
XXXXXX (???) v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Právne svoje rozhodnutie
v časti o trovách konania žalobkyne a vedľajšieho účastníka na strane žalovanej odôvodnil ust. §
146 ods. 2 vety prvej Občianskeho súdneho poriadku (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších
zmien a doplnení, ďalej len „O. s. p.“) a § 10, § 14 a § 16 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších zmien a doplnení (tzv.
advokátska tarifa), vecne potom zavinením zastavenia konania žalobkyňou (z procesného hľadiska pre
späťvzatie žaloby až potom, čo vedľajší účastník na strane žalovanej vzniesol námietku premlčania
nároku uplatneného žalobou) a vznikom práva na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na
strane žalovanej na právnom zastúpení advokátom (za 2 úkony právnej služby a paušálne náhrady k nim
podľa podrobnejšieho rozpisu v odôvodnení). Dopĺňacím uznesením z 22. mája 2013 bolo rozhodnuté
tak, že súd prvého stupňa I. zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č. k. 19Ro 22/2012-27 z 28.
februára 2012 a II. žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania.

Proti takémuto uzneseniu (tomu pôvodnému ešte pred jeho doplnením) podala včas odvolanie len
žalobkyňa iba v časti trov konania vedľajšieho účastníka (teda len čo rozhodnutia sformulovaného v tretej
vete výroku písomného vyhotovenia prvého z oboch vyššie spomenutých uznesení) s návrhom na jeho



zmenu nepriznaním vedľajšiemu účastníkovi náhrady trov konania. Namietala, že konaním vedľajšieho
účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza podľa nej k nadbytočnému navyšovaniu
trov a nehospodárnosti konania, nakoľko vedľajší účastník ako združenie na ochranu spotrebiteľa,
musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v
spotrebiteľských veciach, keď samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické
vzdelanie. Ďalej namietala, že nebola potrebná ochrana záujmov žalovanej (ktorá o vstupe vedľajšieho
účastníka do konania ani nevedela), združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade,
vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného a trovy konania vedľajšieho
účastníka preto nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je
dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 O. s. p.

Vedľajší účastník na strane žalovanej navrhol uznesenie v napadnutej časti potvrdiť z dôvodu jeho vecnej
správnosti. Poukázal na skutočnosť, že je úplne absurdné, ak žalobkyňa vedľajšiemu účastníkovi vyčíta
hromadný vstup do konaní, keď je to práve žalobkyňa, čo si hromadne uplatňuje proti spotrebiteľom
neprijateľné zmluvné podmienky z premlčaných nárokov. Vedľajší účastník vstupuje do konaní iba
voči vytypovaným dodávateľom a na vybraných súdoch a len vo veciach, ktoré je schopný fyzicky
zvládnuť. Cieľom vedľajšieho účastníka nie je brániť žalobkyni v jej podnikateľskej činnosti, ale jeho
cieľom je dosiahnuť, aby žalobkyňa už ďalej nezneužívala nevedomosť spotrebiteľov a prestala si
proti spotrebiteľom uplatňovať neprijateľné zmluvné podmienky z premlčaných nárokov tak, ako to
doteraz žalobkyňa masívne robí. Ak si žalobkyňa bude riadne uplatňovať svoje nároky, nebude mať
žiaden problém s trovami vedľajšieho účastníka. V každom európskom štáte sa uplatňuje zásada
„loser pays“, ktorá je vyjadrením toho, že neúspešná strana v konaní hradí trovy konania (medzi ktoré
patria prirodzene trovy advokáta) víťaznej strane (zásada úspechu). Okrem reparačnej funkcie je to
predovšetkým preto, aby sa zamedzilo podávaniu neopodstatnených žalôb (práve takých, aké podáva
žalobkyňa). Ak bude existovať reálna hrozba pre žalobkyňu, že bude proti vedľajšiemu účastníkovi
znášať trovy konania, ktoré sama spôsobila, bude ju to automaticky odrádzať od súvislého uplatňovania
neprijateľných zmluvných podmienok voči spotrebiteľom, čím sa naplní jeden z hlavných cieľov
Európskej únie, ktorým je vytvorenie zdravého trhu bez neprijateľných zmluvných podmienok. Ak však
žalobkyňa neriskuje proti vedľajšiemu účastníkovi ani náhradu trov konania, bude si naďalej uplatňovať
nároky takéhoto charakteru. Tvrdenie žalobkyne, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka
sú neúčelne vynaložené, je v rozpore s faktom, že práve žalobkyni v ďaleko výhodnejšej pozícii (odborný
právny aparát, samotná žalobkyňa zamestnáva podľa jej internetovej stránky 210 zamestnancov),
oproti pozícii vedľajšieho účastníka, sú dlhoročne zo strany súdu a aj v tomto konaní (platobným
rozkazom) uznávané trovy právneho zastúpenia ako účelne vynaložené. Ak by trovy vedľajšieho
účastníka neboli účelne vynaložené, potom sú neúčelne vynaložené aj trovy právneho zastúpenia
všetkých bánk, poisťovní, vymáhateľských spoločností, prepravných spoločností, mobilných operátorov,
dodávateľov energií a iných žalobcov, pre ktorých je charakteristické, že ich žaloby sa z hľadiska právnej
argumentácie nelíšia (čo je v rozpore s dennodennou realitou nielen na súde prvého stupňa v tejto veci,
ale na všetkých súdoch Slovenskej republiky). Členovia združenia vedľajšieho účastníka nevykonávajú
právnu činnosť, nakoľko nemajú na to potrebné odborné znalosti a občianske združenie nemalo a
nemá medzi svojimi členmi osoby s odbornými právnymi znalosťami, rovnako ako nezamestnávalo
a nezamestnáva takéto osoby. Nesúhlasí (vedľajší účastník) ani s argumentom žalobkyne, že musí
mať zo svojej podstaty odborný aparát na poskytnutie právnej pomoci spotrebiteľom. Tento názor je
nesprávny, neústavný a neudržateľný. Vyžadovať, aby členom združenia bola aj osoba s odbornými
právnymi znalosťami je neústavným a ničím neodôvodneným zásahom do práva každého slobodne sa
združovať. Poukázal na skutočnosť, že svoje právne a skutkové posúdenie prípadu vykonal pri prvom
úkone, ktorý mu patril a v dôsledku ktorého žalobkyňa žalobu zobrala späť. Preto tento úkon nebol
nadbytočný, nebol ani nadmerný a uplatnená hodnota trov konania je vypočítaná v súlade s advokátskou
tarifou. Vyjadrenia vedľajšieho účastníka sú vždy konkrétne (obsahujú dátum uzavretia zmluvy, jej typ,
presne vymedzený čas, kedy došlo k premlčaniu a v akom rozsahu) a sú len reakciou na zhodné
žaloby žalobkyne, preto táto zdanlivá zhodnosť (námietku premlčania predsa nie je možné zdôvodniť
vždy inak) nemôže ísť na ťarchu vedľajšieho účastníka. Vyžadovať od protistrany, aby vo svojich
vyjadreniach použila vždy inú právnu argumentáciu je nesplniteľné a má charakter šikanovania účastníka
konania. Nie je možné ignorovať fakt, že vyjadrenie vo veci (kde ku každému sporu sa vedľajší účastník
vyjadroval nie hromadne, ale priebežne jednotlivo až po doručení žalobného návrhu, teda po riadnom
oboznámení sa s vecou a aj preto sú jeho vyjadrenia vždy konkrétne) nie je iba administratívna činnosť,
ale takémuto vyjadreniu vo veci samej aj pri vznesenej námietke premlčania, nevyhnutne predchádza



vždy právne posúdenie a skutkový rozbor uplatneného nároku (zohľadňujúce individuálne a konkrétne
okolnosti každého jednotlivého prípadu). Už len v rámci princípu rovnosti zbraní nie je spravodlivé
vyžadovať, aby proti žalobkyni, ktorá iniciovala tisíce konaní v celej Slovenskej republike a je zastúpená
v každej veci silnou advokátskou kanceláriou, vystupovali iba laici združení v občianskom združení
bez právneho zastúpenia. Aj vzhľadom na početnosť sporov, ktoré iniciovala žalobkyňa, bolo nutné na
riadne chránenie práv čo najväčšieho počtu spotrebiteľov použiť i profesionálnu zručnosť, teda právnu
pomoc advokáta. Situáciu žalobkyne nie je potrebné zmierňovať použitím ust. § 150 O. s. p., pretože
oproti vedľajšiemu účastníkovi sa nachádza v nepomerne výhodnejšom postavení. Žalobkyňa podľa
jej internetovej stránky (www.eos-ksi.sk ) je súčasťou nadnárodnej spoločnosti,
pôsobiacej v 21 krajinách, hospodársky výsledok spoločnosti pred zdanením dosiahol 60 miliónov
eur, spoločnosť disponuje príslušným aparátom, zamestnancami (v už spomenutom počte), finančnými
prostriedkami, majetkom a jej hlavnou náplňou činnosti je vymáhanie pohľadávok (oproti občianskemu
združeniu, ktoré má 3 členov, pričom ani jeden z členov nemá právnické vzdelanie a ani odborné znalosti
s vedením sporov takéhoto charakteru). Dopady nepriznania náhrady trov konania znamenajú, že sa
združeniu a jeho členom odčerpávajú finančné prostriedky, čo mu zabraňuje v ďalšej jeho aktívnej
činnosti na podporu spotrebiteľov v súdnych konaniach. Uzavrel, že vedľajšiemu účastníkovi vznikli v
konaní trovy z titulu právneho zastúpenia právnym zástupcom a keďže z procesného hľadiska zásadne
platí, že zastavenie konania zavinila žalobkyňa, vedľajší účastník (ktorý v konaní podporoval žalovanú)
má nárok na náhradu trov konania.

Žalovaná odvolací návrh nepodala.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 O. s. p. vec v medziach odvolania (teda len vo výslovne
napadnutej časti trov konania žalobkyne a vedľajšieho účastníka na strane žalovanej) a to podľa § 214
ods. 2 O. s. p. bez pojednávania (pretože tu nešlo o vec samu a ani o žiaden zákonom predpokladaný
prípad potreby prejednávania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu) a dospel k záveru, že
uznesenie v napadnutej časti treba navzdory formulačným nesprávnostiam jeho výroku považovať za
vecne správne.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa odseku 2 vety prvej rovnakého ustanovenia ak niektorý z
účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy a napokon podľa vety
druhej tu citovaného odseku 2 ustanovenia ak sa pre správanie odporcu (v tzv. sporovom konaní i podľa
§ 79 ods. 1 poslednej vety a § 90 O. s. p. žalovaného) vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne (tu
rozumej vzala späť žaloba podaná dôvodne), je povinný uhradiť trovy konania odporca (opäť žalovaný).

Práve citovaná úprava (z ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.) predstavuje výnimku zo zásady
zodpovednosti za výsledok konania, pri ktorej uplatnení nemá žiaden z účastníkov konania právo
na náhradu jeho trov (rozumej trov konania vzniknutých tomuto účastníkovi a ním platených), ak
konanie neskončilo vydaním vecného rozhodnutia (najmä rozsudku vyhovujúceho žalobe celkom či
len čiastočne, resp. žalobu celkom zamietajúceho), ale došlo k jeho zastaveniu. I táto výnimka sa
však neuplatňuje automaticky, keď sama predstavuje pravidlo, z ktorého existujú ďalšie 2 výnimky
umožňujúce za splnenia v zákone celkom konkrétne vymedzených podmienok uloženie povinnosti na
náhradu trov konania niektorému z účastníkov konania. Uplatnenie ktorejkoľvek z takýchto výnimiek
(majúcich pôvod v oboch vetách ustanovenia § 146 ods. 2 O. s. p.) tak najmä predpokladá vznik trov
majúcich sa nahradiť aspoň na jednej strane sporu (v opačnom prípade niet dôvodu pre použitie takejto
výnimky), ale tiež procesnú situáciu, pri ktorej náhradu trov konania vôbec možno uložiť či priznať (pri
zastavení konania medzi existujúcimi účastníkmi pre späťvzatie žaloby ide inak práve o taký prípad).

Prvá veta ust. § 146 ods. 2 O. s. p. so zavinením na zastavení konania pracuje výlučne z procesného
hľadiska a zásadne toto (zavinenie) pričíta iniciátorovi konania. Tým je v tzv. základnom prvostupňovom
konaní navrhovateľ (v sporovom konaní, o aké išlo aj v tejto konkrétnej veci inak žalobca a tu konkrétne
žalobkyňa - právnická osoba s právnou formou ženského rodu).



Zavinenie na zastavení konania pre späťvzatie žaloby síce nemusí byť vždy pričítané žalobcovi,
podmienkou postupu podľa § 146 ods. 2 vety druhej O. s. p. je však 1. možnosť aspoň predbežného
záveru o dôvodnosti žaloby a 2. také správanie osoby či viacerých osôb, voči ktorým požiadavka
uplatnená žalobou smeruje, ktoré donucuje žalobcu k späťvzatiu žaloby (teda také správanie, ktoré je
na jednej strane výlučným správaním žalovaného bez možnosti žalobcu ho ovplyvniť a na druhej strane
je so späťvzatím inak dôvodnej žaloby aj v priamej príčinnej súvislosti).

Vzhľadom na spotrebiteľský charakter predmetného sporu OZ právna pomoc spotrebiteľom má
oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane žalovanej (spotrebiteľa) a to na
základe špeciálnej zákonnej úpravy v ust. § 93 ods. 2 O. s. p.. Keďže má v konaní rovnaké práva a
povinnosti ako účastník (viď § 93 ods. 4 veta prvá O. s. p.), z toho možno vyvodiť len jeden záver
a to, že vedľajší účastník má právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo
(viď čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.), ktoré sa v rámci civilného súdneho
konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym
zástupcom (advokátom) a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, do rámca ktorých bez
akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Občiansky súdny poriadok vo svojich
ustanoveniach nevylučuje, aby sa aj účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred
súdom nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby mu len z tohto dôvodu nemala byť priznaná náhrada
trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním (nech aj na prípadné zastupovanie advokáta iným
advokátom by z pohľadu účelnosti takto vynakladaných trov bolo namieste nazerať inak ako na problém
nadnesený v prejednávanej veci). Vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania
(vrátane náhrady trov právneho zastúpenia) samozrejme len v tom prípade, ak právo na náhradu trov
konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval a len v tom prípade, ak trovy
právneho zastúpenia sa poskytujú za úkony, ktoré boli v konaní vykonané účelne.

V predmetnej veci potom na základe už podaného zhora právo na náhradu trov konania vzniklo mimo
akúkoľvek pochybnosť vedľajšiemu účastníkovi a žalovanej, ktorú v konaní vedľajší účastník
podporoval, nakoľko zastavenie konania zavinila žalobkyňa späťvzatím žaloby bez uvedenia dôvodu.

Za situácie, keď žalovaná na rozdiel od vedľajšieho účastníka náhradu trov konania nepožadovala
a ani sa zo spisu žiadne jej trovy nepodávajú, nemožno súhlasiť s argumentom žalobkyne, ktorá
spochybňovala nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pretože
práve po vstupe vedľajšieho účastníka (zastúpeného advokátom) do konania, došlo k späťvzatiu
žaloby (čo malo priamy vplyv na spôsob skončenia sporu). Rovnako sa nemožno stotožniť s názorom
odvolateľky, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej nemala byť priznaná náhrada trov konania
s poukazom na ust. § 150 O. s. p. (zrejme jeho odseku 1), keď žalobkyňa neuviedla žiadne konkrétne
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by boli relevantným dôvodom na to, aby vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalovanej náhrada trov konania nebola výnimočne priznaná a uvedené dôvody nezistil ani
odvolací súd.

Vedený týmito úvahami a pri nedostatku dôvodov spochybniť určenie výšky priznanej náhrady trov
konania vedľajšieho účastníka, preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov
konania žalobkyne a vedľajšieho účastníka na strane žalovanej formálne potvrdil. Právne ho však podľa
§ 220 O. s. p. musel zmeniť, keďže platobným miestom náhrady trov konania účastníka zastúpeného
advokátom je advokát a nie jeho účet (voľba spôsobu splnenia povinnosti je totiž na osobe z rozhodnutia
povinnej, v tejto súv. por. aj § 149 ods. 1 O. s. p.), pričom konkrétna podoba uloženia povinnosti
(okresným súdom v prejednávanej veci) pomerne absurdne navodzovala dojem splniteľnosti povinnosti
len vtedy, ak advokát bude mať ruky na účte (?).

Pri takomto výsledku odvolacieho konania v ňom úspech zaznamenal vedľajší účastník na strane
žalovanej, ktorý podal aj návrh na prisúdenie mu náhrady trov odvolacieho konania v sume 15,93 eur.
Odvolací súd mu preto v súlade s ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. a § 10 ods. 1, § 14 ods.
3 písm. b/ a § 16 ods. 3 advokátskej tarify (v znení účinnom do 30. júna 2013) priznal náhradu trov
odvolacieho konania proti žalobkyni v sume 15,93 eur (pre nemožnosť prekročenia návrhu, ktorým si
uplatnil iba 15,93 eur, hoci by mu patrila náhrada trov konania až 23,40 eur), ktorá pozostáva iba z trov



právneho zastúpenia (za 1/2 tzv. hlavného úkonu - vyjadrenie k odvolaniu v časti o trovách konania z 3.
novembra 2012 v sume 15,77 eur, jednu paušálnu náhradu k nemu 7,63 eur, spolu 23,40 eur) a lehotu
plnenia určil zákonnú podľa § 160 ods. 1 O. s. p. (pre nezistenie dôvodu uplatniť výnimku z pravidla).

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.