Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/46/2013 z 27. 3. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. marca 2013, sp. zn. 12Co/46/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6112205532.1 Krajský súd Banská Bystrica | 12Co/46/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6112205532.1 | 2013-03-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 93 ods. 2 OSP, § 142 ods. 2 OSP, § 146 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/45ea8553-9cdd-41d8-81dd-d35c6af3fe9f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6112205532.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/46/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112205532
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6112205532.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Údernícka
5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi X. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. B., Q. XX, za účasti vedľajších
účastníkov na strane odporcu 1/ Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov,
Važecká 16, IČO: 42 176 778, v konaní práv. zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom
Svidník, Sov. hrdinov 163/66, 2/ OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Košice, Sofijská 13, IČO: 42
247 268, v konaní práv. zast. JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom Košice, Stará Baštová
2, o zaplatenie 812,12 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a vedľajšieho účastníka na strane
odporcu 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/352/2012-60, zo dňa 28. 11. 2012,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým súd priznal vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na
strane odporcu 1/ náhradu trov konania v sume 28,32 Eur, m e n í tak, že navrhovateľ je p o v i n
n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu 1/ Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, so sídlom Prešov, Važecká 16 trovy konania predstavujúce trovy jeho právneho zastúpenia vo
výške 47,26 Eur, na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, číslo účtu XXXXX-XXX/XXXX,
variabilný symbol XXXXXXX, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením konanie o návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporcovi
zaplatenia dlžnej istiny 812, 12 Eur spolu s príslušenstvom, podľa ustanovenia § 96 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej „O.s.p.“) zastavil
(I. výrok). Dôvodom tohto procesného postupu súdu bola skutočnosť, že navrhovateľ vzal návrh v
celom rozsahu späť, skôr než sa začalo pojednávanie vo veci samej. O trovách konania súd rozhodol
tak, navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal (II. výrok) a zároveň mu uložil povinnosť, aby v
lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia zaplatil vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu 1/ náhradu trov konania vo výške 28,32 Eur na presne špecifikovaný účet jeho právneho
zástupcu (III. výrok). Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu 2/ náhradu trov konania
nepriznal (IV. výrok). Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 146 ods. 2, veta
prvá O.s.p.. Navrhovateľovi vrátil časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 41,87 Eur (V. výrok) s
tým, že určil konkrétny daňový úrad, ktorý má vrátiť uvedený súdny poplatok navrhovateľovi (VI. výrok).

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadol výrok, ktorým
mu bola uložená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu 1/ vyššie špecifikovanú
náhradu trov právneho zastúpenia (III. výrok). Žiadal rozhodnutie v napadnutom výroku o trovách



konania podľa § 220 O.s.p. zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu 1/ súd náhradu
trov konania nepriznáva. Zároveň si uplatnil trovy v odvolacom konaní celkom vo výške 19,12 Eur.

Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Podľa jeho názoru v danom prípade nemožno hovoriť o
trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Uviedol, že cieľom združenia na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej „združenie“), je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie
žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.), zastupovanie
spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho
účastníka podľa § 93 ods.2 O.s.p.. Navrhovateľ nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho
účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch, hlavne
keď združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Poukázal na to, že samotné združenie
má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. V zmysle dôvodovej správy k zákonu
č. 384/2008 Z.z. bolo úmyslom zákonodarcu umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten
účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré
budú v danej oblasti materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné.

Podľa jeho názoru, trovy konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu 1/ nie sú trovami účelne
vynaloženými na uplatnenie a bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle ust.
§ 150 O.s.p.. Zároveň nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu 1/
neporušuje súd základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2
a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy neboli účelné vynaložené a neboli v príčinnej súvislosti s procesným
postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Pokiaľ vedľajší účastník argumentuje dôvodnosť
priznania trov s poukazom na ust. § 137 O.s.p a na ustanovenie Charty základných práv EÚ ako
aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, považoval za potrebné uviesť, že združenie odporcu v konaní
nezastupuje a ustanovenie § 137 O.s.p. nemožno aplikovať v danom prípade, nakoľko toto ustanovenie
priznáva náhradu hotových výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa
osobitného predpisu, čiže ide najmä o Centrum právnej pomoci.

Proti uzneseniu podal odvolanie aj vedľajší účastník na strane odporcu 1/. Žiadal napadnuté rozhodnutie
vo výroku o trovách konania podľa § 220 O.s.p. zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
1/ súd prizná náhradu trov konania v celom uplatnenom rozsahu. Namietal, že okresný súd v súvislosti
s trovami vedľajšieho účastníka na strane odporcu 1/ aplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p. bez bližšieho
určenia, pričom argumentácia súdu je nepresvedčivá a nespravodlivá. Podľa jeho názoru je otázne, v
prípade, ak vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu súd kráti odmenu a navrhovateľovi nie, či súd
napĺňa záväzok obsiahnutý v čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, keď namiesto toho, aby chránil
hospodárske záujmy spotrebiteľa, chráni záujmy dodávateľa. Zároveň poukázal na viaceré
rozhodnutia krajských súdov Slovenskej republiky, ako aj rozsudok Súdneho dvora EÚ (druhá komora)
z 22. 12. 2010 vo veci DEB proti Spolková republika Nemecko C-279/09, ktorý k odvolaniu
pripojil. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúce z náhrady trov právneho
zastúpenia a priložil aj osvedčenie o registrácii DPH jeho právneho zástupcu.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporcu 1/ sa písomne vyjadril navrhovateľ, v ktorom
opakoval skutočnosti uvádzané vo svojom odvolaní. Navrhol rozhodnutie v napadnutom výroku o trovách
konania podľa § 220 O.s.p. zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu 1/ súd náhradu
trov konania nepriznáva.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa § 220 O. s. p.
zmenil v odvolaním napadnutej časti, v ktorej bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu 1/ náhradu trov právneho zastúpenia v sume 28,32 Eur (III. výrok)
tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu 1/ trovy konania
predstavujúce trovy jeho právneho zastúpenia v sume 47,26 Eur, na účet jeho právneho zástupcu v
lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.



Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Ani
argumentáciu vedľajšieho účastníka na strane odporcu 1/ Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, pokiaľ namietal, že súd aplikoval ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., odvolací súd nepovažuje za
relevantnú. Avšak rozhodnutie okresného súdu podľa názoru odvolacieho súdu nie je správne v časti, v
ktorej súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu 1/ uplatnenú DPH.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ podal návrh na začatie konania, ktorý bol doručený
okresnému súdu dňa 27. 02. 2012. Okresný súd vo veci vydal dňa 08. 03. 2012 platobný rozkaz č.k.
13Ro/68/2012-20. Do konania vstúpil dňa 20. 04. 2012 na strane odporcu vedľajší účastník Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorý proti vyššie citovanému platobnému rozkazu v zákonom
stanovenej lehote dňa 25. 07. 2012 podal odpor a zároveň vzniesol námietku premlčania a uplatnil si
náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci - príprava a prevzatie, odpor, DPH,
režijný paušál, spolu vo výške 141,79 Eur. Do konania vstúpil dňa 07. 05. 2012 na strane
odporcu aj vedľajší účastník OZ právna pomoc spotrebiteľom, ktorý proti vyššie citovanému platobnému
rozkazu v zákonom stanovenej lehote dňa 10. 07. 2012 (e-mail), doplneným dňa 13. 07. 2012 podal
odpor a zároveň vzniesol námietku premlčania a uplatnil si náhradu trov právneho zastúpenia za dva
úkony právnej pomoci - prevzatie veci vrátane prvej porady, vyjadrenie k žalobnému návrhu, režijný
paušál, spolu vo výške 118,16 Eur. Podaním zo dňa 13. 08. 2012 navrhovateľ zobral návrh na začatie
konania späť.

Odvolací súd sa danou vecou zaoberal v rozsahu, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie prvostupňového
súdu.

V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy. Občianske združenie na ochranu spotrebiteľa - Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, bolo preto oprávnené vystupovať v konaní ako vedľajší účastník v zmysle § 93
ods. 2 O.s.p.. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v
konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť záver, že vedľajší účastník má
(rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné
ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho
konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym
zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia
§ 137 ods. 1 O.s.p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Z ničoho
nevyplýva, že vedľajší účastník, v danom prípade združenie založené na ochranu spotrebiteľov,
sa nemôže dať v konaní zastúpiť advokátom. Združenie môže v konaní vystupovať samostatne alebo
prostredníctvom zástupcu. Ak zákon garantuje právo na zastúpenie účastníka v súdnom konaní,
pochybnosť navrhovateľa o účelnosti vynaloženia takýchto trov je v rozpore so zákonnou garanciou na
právo zastúpenia. Ak by súd prijal záver navrhovateľa, musel by taktiež položiť otázku, či je nutné,
aby sa vo všetkých sporoch navrhovateľ nechal zastupovať advokátom, to znamená, že navrhovateľ je
zastúpený po odbornej stránke advokátskou kanceláriou, avšak na druhej strane toto právo
pre druhého účastníka popiera s poukazom na to, že zbytočne sa navyšujú trovy konania.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. platí, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo
zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Citované ustanovenie predstavuje špeciálnu právnu úpravu voči
ustanoveniu § 146 ods. 1 O.s.p.. Okresný súd z daného ustanovenia správne vychádzal, teda správne
aplikoval príslušnú právnu normu. V danom prípade z procesného hľadiska platí, že navrhovateľ zavinil
zastavenie konania, preto je povinný hradiť trovy konania, a to aj vedľajšiemu účastníkovi
1/, ktorý vystupuje na úspešnej strane, teda na strane odporcu.

Z námietok navrhovateľa vyplýva, akoby chcel vytvoriť nerovné podmienky pre
účastníkov v konaní, keď navrhovateľ je právne zastúpený a toto právo vedľajšiemu účastníkovi ako
riadnemu účastníkovi upiera. Popiera tak základný princíp „rovnosti zbraní“. Právo vedľajšieho účastníka
vstupovať do tzv. spotrebiteľských sporov je dané článkom 169 Zmluvy o fungovaní EÚ, kedy sa
mu ukladá zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľov ako aj podporovať právo spotrebiteľov na
informácie a na vytváranie združení na ochranu svojich záujmov. Právo spotrebiteľov na vytváranie



týchto združení upravujú príslušné smernice EÚ, napr. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/27/
ES, Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES, ako aj článok 38 Charty základných práv
EÚ. Právo na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka, spotrebiteľského združenia - právnickej osoby,
advokátom, deklaruje aj rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo dňa 22. 12. 2010 vo veci C-279/09
DEB Deutsche Energiehandels und Beratungsgesellschaft mbH proti Spolkovej republike Nemecko,
v ktorom sa konštatuje, že zásada účinnej súdnej ochrany, ako je ustanovená v článku 47 Charty
základných práv EÚ, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické
osoby. Z toho vyplýva, že aj právnické osoby musia mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa
zastupovať. Nárok vedľajšieho účastníka na strane odporcu 1/ na trovy konania je daný.

Pokiaľ okresný súd aplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na odvolacie námietky vedľajšieho
účastníka 1/ na strane odporcu odvolací súd uvádza:

Z ustanovenia § 150 ods. 1 vyplýva, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd
výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Pričom ide skôr o výnimočný prípad, kedy
súd zohľadňuje celkové okolnosti prípadu, postoj účastníkov k veci v priebehu konania (či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu
patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť) a ich sociálne
zázemie Odvolací súd nepovažuje za relevantnú odvolaciu námietku vedľajšieho účastníka na strane
odporcu 1/, keď namietal, že argumentácia súdu ohľadom aplikácie tohto ustanovenia je nepresvedčivá
a nespravodlivá. Okresný súd správne argumentoval, že u vedľajšieho účastníka na strane odporcu 1/ sa
jedná o opakované a právne nenáročné podania. Pričom odvolaciemu súdu z rozhodovacej činnosti je
známy vysoký počet sporov s rovnakou problematikou, v ktorých právny zástupca vedľajšieho účastníka
používa v uvedených sporoch rovnakú právnu argumentáciu. Je možné konštatovať, že podania
vedľajšieho účastníka sú jednoduché a ako už bolo uvedené právne nenáročné. Vedľajší účastník len do
ich v podstate rovnakého textu jednou alebo dvoma vetami konštatuje fakt, že pohľadávka navrhovateľa
je vzhľadom na jej splatnosť a dátum podania žaloby premlčaná. Uvedený argument okresného súdu
bol dostatočným dôvodom na moderačné právo súdu znížiť uplatnené trovy konania vedľajšieho
účastníka na strane odporcu 1/, t.j. krátiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu 1/ trovy právneho
zastúpenia v rozsahu dvoch tretín a priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu jednej
tretiny podľa odseku 1 ust. § 150 O.s.p..

Z podaného odvolania vedľajšieho účastníka na strane odporcu 1/ vyplýva, že namietal aj to, že mu
okresný súd nepriznal uplatňovanú DPH, pričom okresný súd dôvodil, že uplatnená DPH by vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu 1/ nepochybne prináležala, avšak nepredložil listinný dôkaz o tom, že
je platiteľom DPH pre rok 2012 (do súdneho spisu je predložené len osvedčenie o pridelení daňového
identifikačného čísla). Z tohto dôvodu súd vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu 1/ nepriznal DPH.
Odvolací súd sa s týmto odôvodnením uznesenia okresného súdu v napadnutje časti ohľadne DPH
nestotožnil. Podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení
zmien a doplnkov (ďalej len „vyhláška“), ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa
odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa
osobitného predpisu. Vzhľadom na to, že vedľajší účastník na strane odporcu 1/ spolu s vyčíslením
trov právneho zastúpenia predložil aj Osvedčenie o registrácii a pridelení daňového identifikačného
čísla, prvostupňový súd si mohol overiť na portáli Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky N.
prostredníctvom identifikátora označeného vedľajším účastníkom na strane odporcu 1/, či je vedľajší
účastník skutočne platiteľom dane z pridanej hodnoty.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako uznesenie
okresného súdu vo výroku o trovách konania zmeniť tak, že navrhovateľa zaviazal k povinnosti nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu 1/ trovy prvostupňového konania, predstavujúce trovy jeho
právneho zastúpenia vo výške 47,26 Eur, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za dva úkony právnej
služby v sume 102,9 Eur a to za prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie odporu po 51,45 Eur (základná
sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu 812,12 Eur, podľa § 10 ods. 1 vyhlášky), z režijnej
paušálnej náhrady výdavkov za uvedené úkony právnej služby v sume 15,26 Eur po 7,63 Eur



podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, k tomu 20 % DPH vo výške 23,632 Eur zo základu 118,16 Eur, spolu potom
141,792 Eur krátené v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. o 2/3, t.j. 47,26 Eur.

Len pre úplnosť treba uviesť, že odvolací súd zistil nesprávnosť predmetného uznesenia okresného
súdu, pokiaľ ide o údaj obsiahnutý vo výroku uznesenia okresného súdu, spočívajúcu konkrétne v
nesprávnom uvedení sumy, ktorú súd priznal vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane odporcu
1/ ako náhradu trov konania (omylom uvedená suma 28,32 Eur, hoci správne mala byť uvedená suma
39,39 Eur). Toto pochybenie je celkom zjavne možné považovať za zrejmú nesprávnosť v písaní,
avšak odvolací súd v tejto časti zmenil rozhodnutie okresného súdu, preto nenariadil opravu odvolaním
napadnutého uznesenoa (§ 222 ods. 3 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti
na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, pretože vedľajší účastník na
strane odporcu 1/ bol v odvolacom konaní úspešný len čiastočne.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.