Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25CoP/37/2017 z 3. 10. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 3. októbra 2017, sp. zn. 25CoP/37/2017, ECLI:SK:KSNR:2017:4217206261.1
Krajský súd Nitra | 25CoP/37/2017 | ECLI:SK:KSNR:2017:4217206261.1 | 2017-10-03 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP, ZoR, § 45 ods. 7 ZoR, § 45 ods. 8 ZoR, § 45 ods. 6 ZoR, § 62 ods. 1 ZoR, § 62 ods. 2 ZoR, § 62 ods. 3 ZoR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e79219f2-77a3-4104-9506-2247d2b58b6d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4217206261.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoP/37/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217206261
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4217206261.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr.
Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: X. K., nar. XX.
XX. XXXX, bytom u starej matky, ul. R. XX/XX F., zastúpený I. práce, sociálnych vecí a rodiny F.,
dieťa rodičov: matka: C. R., nar. XX. XX. XXXX, zomrelá dňa XX. XX. XXXX, otec: H. K., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom Y. ul. č. X F., prechodne bytom A. M. o zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti starej matke U. K., bytom R. ul. č. XX/XX F., o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti
rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 21. júna 2017 č.k. 16P/52/2017-94 a o návrhu starej matky
na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd návrh starej matky na nariadenie neodkladného opatrenia                   z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloletého X. do náhradnej osobnej starostlivosti
starej matky U. K., nar. XX.XX.XXXX, otca maloletého dieťaťa zaviazal prispievať na jeho výživu
mesačne sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa počnúc od
21.03.2017, ktoré výživné je splatné vopred vždy do 15-ho dňa toho ktorého mesiaca na účet Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny F.. Zaostalé výživné za obdobie od 21. 03 2017 do 30. 06. 2017 vo výške
93,93 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15 eur spolu s bežným výživným až do
vyrovnania a to tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. O
náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
1.1. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že matka maloletého dieťaťa dňa 16. 09. 2015
zomrela. Otec maloletého bol od 08. 02. 2017 vo väzbe v Ústave na výkon väzby Nitra z dôvodu
nebezpečného vyhrážania. Maloletému osobnú starostlivosť zabezpečovala stará matka. V septembri
2017 maloletý nastúpil do základnej školy. Stará matka maloletého je dôchodkyňa, poberá starobný
a vdovský dôchodok v sume 680 eur mesačne.  Otec v súčasnej dobe nie je schopný sa o dieťa
postarať, nakoľko je vo väzbe. K návrhu sa vyjadril iba písomne, nesúhlasil so zverením dieťaťa starej
matke a žiadal o odročenie pojednávania, kým nebude mať k dispozícii znalecký posudok. Stará matka
dieťaťa predložila súdu prvej inštancie znalecké posudky z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria a
psychológia, klinická psychológia dospelých, zo záverov ktorých vyplýva, že netrpí duševnou poruchou,
ktorá by mohla mať za následok jej znížené rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, nie je závislá
od návykových látok, jej osobnosť je disharmonicky štrukturovaná, chronicky emočne frustrovaná,
prejavuje sa u nej zvýšená psychická únava, pocity ohrozenia, zvýšená senzitivita a tendencia k
zvýšenému subjektívnemu spracovávaniu prežitého.  Je schopná empatie, prispôsobiť sa, dostatočného



sebaovládania, organizovania si činnosti. Maloleté dieťa vyjadrilo svoj názor, že chce byť so starou
matkou.
1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 45
ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 7, ods. 8, § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5, § 75 ods. 1 zákona
číslo 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“).
1.3. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo zisteného skutkového stavu, vyhodnotiac návrh
starej matky na zverenie maloletého X. do jej osobnej náhradnej starostlivosti, za dôvodný. Matka
maloletého dieťaťa zomrela, preto je nositeľom rodičovských práv a povinností len otec, ktorý  sa však
v čase rozhodovania súdu nachádzal vo väzbe, preto nemôže zabezpečovať osobnú starostlivosť o
maloleté dieťa a je potrebné jeho osobnú starostlivosť o dieťa nahradiť. O dieťa sa starala stará matka.
Súd preto skúmal, či sú u starej matky splnené predpoklady na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti. Stará matka je fyzickou osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a
so spôsobilosťou na právne úkony v plnom rozsahu. Súd zohľadnil osobné pomery starej matky, jej
zdravotný stav, rodinné väzby k maloletému a jej komplexný postoj k zabezpečovaniu starostlivosti o
maloletého. Stará matka sa od vzatia otca do väzby o maloletého riadne stará  v súlade so záujmami
maloletého, stará sa o jeho potreby, zabezpečuje starostlivosť o neho. Na starostlivosti o maloletého sa
podieľala aj v čase, keď otec nebol obmedzený na osobnej slobode, ktorému v starostlivosti o maloletého
pomáhala. Maloletý je zvyknutý na starostlivosť zo strany starej matky, je u nej spokojný. Stará matka
maloletého je  zdravá a spôsobilá vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého, žije usporiadaným
spôsobom života a jej rodinné a sociálne prostredie je vhodné na výchovu maloletého. Z predložených
znaleckých posudkov nevyplynuli žiadne skutočnosti brániace starej matke vo vykonávaní osobnej
starostlivosti o maloletého, preto súd vyhodnotil, že sú splnené všetky predpoklady uvedené v § 45
Zákona o rodine a prihliadajúc na najlepší záujem maloletého súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa
do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky.

1.4. Keďže zverením maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosť nezaniká vyživovacia
povinnosť otca k dieťaťu, súd rozhodoval aj o výške jeho vyživovacej povinnosti. Súd skúmal majetkové
pomery otca maloletého dieeťaťa, pričom zistil, že otec nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, nevlastní
motorové vozidlo, podľa vyjadrenia starej matky nevlastní ani iný majetok, momentálne je vo výkone
väzby, kde nie je pracovne zaradený, nemá teda žiaden príjem ani majetok. Súd určil otcovi povinnosť
prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené,
neplnoleté dieťa, a to počnúc odo dňa podania návrhu, teda od 21. 03. 2017. Súd zároveň v zmysle §
45 ods. 8 zákona o rodine zaviazal otca poukazovať toto výživné na účet Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny F.. Zároveň určil výšku zaostalého výživného a to za obdobie od 21. 03. 2017 do 30. 06. 2017
vo výške 93,93 eura (suma 27,13 eur  je v súčasnosti suma minimálneho výživného, za mesiace apríl,
máj, jún a 12,54 eur za 11 dní v mesiaci marec 2017, kedy už bol otec povinný platiť sumu 27,13 eur).
Vzhľadom na momentálne možnosti otca, povolil otcovi splácať zaostalé výživné v mesačných splátkach
po 15 eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania a to tak, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia.

1.5. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok  na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním otec maloletého dieťaťa. Namietal, že súd prvej
inštancie mu neumožnil hájiť práva svojho syna a ani svoje práva, osobne na hlavnom pojednávaní. K
celej veci vôbec nebol vypočutý, nedal súhlas súdu na prejednanie veci bez jeho prítomnosti. Uviedol, že
stará matka dieťaťa klamala, niektoré veci ohľadne nej rieši vyšetrovateľ v F., keďže ho počas väzobného
stíhania okradla. Žiada preto o prejednanie celého konania v jeho prítomnosti a svoje rodičovské práva
považuje za porušené, keď si ich nemohol hájiť.

3.Stará matka maloletého dieťaťa k odvolaniu otca dieťaťa uviedla, že otec maloletého X., je jej syn.
Čestne prehlásila, že v ničom neklamala, jeho výplaty boli poukázané na jej bežný účet na základe jeho
žiadosti, on však tieto peniaze vždy do 2-3 dní minul a ďalej žil z jej prostriedkov.  Naopak, klamal otec
dieťaťa, keď v odvolaní uviedol, že má trvalé bydlisko na Y. ktorý byt bol jej a v roku 2012 ho predala.  Aj
rodičovské práva by mohol využívať vo výchove svojho syna, lebo mu neprekážala stretávať sa s ním,
ale on aj teraz len mu sľuboval, že ho zoberie na stanovačku a následne zavolal, že nemôžu ísť, dieťa
je presvedčené, že ho klame.



4.Otec dieťaťa k vyjadreniu starej matky uviedol, že odmieta takúto formu komunikácie, žiada vytýčiť
pojednávanie, k veci sa vyjadrí len osobne.

5.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou, v zákonom stanovenej
lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP,
neviazaný dôvodmi odvolania (§ 66 zákona číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len
„CMP“), neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie otca na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 385
ods.1 CSP), a dospel k záveru, že  odvolanie otca maloletého dieťaťa  nie je dôvodné, preto napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

8.Predmetom konania v danej veci je zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
starej  matky, ktorá takýto návrh súdu prvej inštancie podala. Z vykonaného dokazovania je nepochybné,
že matka maloletého dieťaťa zomrela, v čase podania návrhu, od 10. 02. 2017 bol otec vo väzbe pre
prečin nebezpečného vyhrážania (starej matke). O maloleté dieťa sa starala a v súčasnej dobe aj stará,
stará matka (navrhovateľka) dieťaťa a to od novembra 2016. Kolízny opatrovník v podanej správe zo
šetrenia pomerov zo dňa 10. 05. 2017 potvrdil, že dieťaťu zabezpečuje starostlivosť jeho stará matka, U.
K., v starostlivosti ktorej nezistil žiadne nedostatky. Býva v dvojizbovom byte iba s maloletým dieťaťom,
je dôchodkyňa, poberá starobný a vdovský dôchodok v sume 680 eur. Navrhol zveriť maloletého X. do
náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Námietky otca, že stará matka nie je schopná zabezpečiť
dieťaťu starostlivosť, nakoľko bola vyšetrovaná psychiatrom, neboli preukázané. Súd prvej inštancie
napadnutým rozsudkom zo dňa 21. 06. 2017, maloletého X. zveril do náhradnej osobnej starostlivosti
starej matke. Otec dieťaťa s týmto rozhodnutím nesúhlasil a žiadal, aby súd prejednal vec za jeho
prítomnosti.

11.Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo
ako aj dôvody uvádzané v odvolaniach otca dieťaťa a dospel k záveru, že v danej veci je potrebné
nariadiť pojednávanie, vypočuť otca dieťaťa a to vzhľadom na skutočnosť, že otec dieťaťa bol dňa
22. 06. 2017 prepustený z väzby  na slobodu. Vzhľadom, k tomu, že stará matka podala zároveň
i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, s poukazom na skutočnosť, že už o zverení dieťaťa
do jej starostlivosti bolo rozhodnuté napadnutým rozsudkom a tiež s poukazom na skutočnosť, že
otcovi dieťaťa jeho rodičovské práva obmedzené, ani odňaté neboli, súd prvej inštancie otca dieťaťa
nevypočul a sám otec dieťaťa trval na pojednávaní, odvolací súd nariadil na deň 04. 10. 2017 odvolacie
pojednávania, na ktoré predvolal otca dieťaťa, starú matku a kolízneho opatrovníka.
11.1. Kolízny opatrovník na výzvu odvolacieho súdu dňa 27. 09. 2017 ospravedlnil svoju neúčasť na
odvolacom pojednávaní dňa 04. 10. 2017 a zároveň predložil odvolaciemu súdu správu o výsledkoch
šetrenia zo dňa 26. septembra 2017, ktorá bola prejednaná a oboznámená na pojednávaní. V správe
konštatuje, že dieťa sa v súčasnej dobe nachádza v osobnej starostlivosti starej matky, ktorá s ním
býva v dvojizbovom byte. Otec dieťaťa bol 22. 06. 2017 prepustený z väzby, stará matka dieťaťa mu
neumožnila, aby sa vrátil do jej bytu, nakoľko medzi nimi dochádzalo k nedorozumeniam a hádkam.
Otec prespáva u svojich kamarátov. V júli 2017 sa vrátil späť k svojmu zamestnávateľovi, DHL Galanta,
kde býval na ubytovni, s maloletým sa stretával v čase, keď mal v práci voľno a cez víkendy, trávil s ním
čas v parku, pred obytným domom. Keďže v ubytovni nemal vhodné podmienky, ani súkromie, ukončil
pracovný pomer dohodou. V auguste 2017 si našiel prácu v zahraničí, v K., ktorý pracovný pomer ukončil,
nakoľko nedostal takú výplatu, akú mal sľúbenú. V súčasnej dobe je dobrovoľne nezamestnaný, hľadá si
prácu, bývanie nemá zabezpečené, prespáva u kamaráta. S maloletým X. sa stretáva takmer každý deň.
Nesúhlasí, aby bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, nakoľko táto mu
nevie zabezpečiť normálnu starostlivosť. Zároveň vykonal aj pohovor s maloletým X., v ktorom uviedol,
že do školy a zo školy chodí so starou mamou, u ktorej teraz býva, kde sa mu veľmi páči, cíti sa u nej
veľmi dobre a má ju veľmi rád. Cez prázdniny chodili na kúpalisko a na výlety, babka mu kupuje aj všetky
potrebné veci do školy. Uviedol, že s otcom sa stretáva pravidelne, keď príde zo školy, v parku sa hrajú
futbal, alebo idú na kofolu. Nedávno mu otec kúpil futbalovú loptu a nejaké oblečenie, predtým, sladkosti
a inak mu nič nekupuje.  Uviedol, že teraz chce bývať so starou mamou, u nej sa cíti veľmi dobre, je v
bezpečí, nakoľko otec s ním často kričí, kričí aj na babku a s otcom sa chce stretávať tak, ako doteraz.
Záverom kolízny opatrovník konštatoval, že stará matka maloletého dieťaťa má vytvorené vhodné bytové
a sociálne pomery potrebné pre zabezpečenie riadnej osobnej starostlivosti o maloletého. Otec dieťaťa je



dobrovoľne nezamestnaný,  nemá žiadny príjem, nepoberá sociálne dávky, nemá zabezpečené bývanie
a nie je schopný sa o dieťa postarať. Odporúča maloletého X. zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti
starej matky dieťaťa.
11.2. Otec maloletého dieťaťa sa odvolacieho pojednávania nezúčastnil napriek tomu, že predvolanie
na pojednávanie riadne prevzal. Svoju neúčasť ospravedlnil zdravotnými problémami tesne pred
začiatkom pojednávania, dňa 04. 10. 2017 o 8.15 hod. telefonicky. Zároveň faxom zaslal potvrdenie o
návšteve lekára, bez ďalšieho zdôvodnenia zdravotných problémov a vyjadrenia lekára. O odročenie
pojednávania nežiadal. Odvolací súd preto s poukazom na ustanovenie § 183 CSP, podľa ktorého
môže odročiť pojednávanie iba z dôležitých dôvodov a iba na návrh strany, resp. účastníka konania,
vzhľadom na neúplné ospravedlnenie (absencia vyjadrenia lekára) a nepodanie návrhu na odročenia
pojednávania, vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti. Následne i stará matka dieťaťa na odvolacom
pojednávaní uviedla, že s otcom telefonovala a otec nemal žiadne zdravotné problémy, nič mu nebolo,
iba ju vyzýval, aby na pojednávanie nechodila, že aj tak bude odročené.
11.3. Stará matka dieťaťa na odvolacom pojednávaní zotrvala na svojom návrhu na zverenie dieťaťa do
jej osobnej náhradnej starostlivosti. Potvrdila, že maloletý X. v súčasnej dobe býva u nej, otec dieťaťa
nemá zabezpečené bývanie, sporadicky prespáva u kamarátov, nepracuje, preberá za syna sirotský
dôchodok, ktorý minie na svoje potreby. Žiadala potvrdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s tým,
že otec dieťaťa klame.

12. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak
sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa
alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej
republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec
rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu
Európskej únie.

Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom
ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti
vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením
maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu
ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných
skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať
jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu
maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa
domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

Podľa § 45 ods. 5 Zákona o rodine na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú
ustanovenia § 32 a 33.

Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce
z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré
bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto
zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby
súd.

Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím
súdu podľa odseku 1 nezaniká.

Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania
náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné



úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť
poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony
vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v
exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov
na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Odvolací súd, aplikujúc v danej veci vyššie uvedené ustanovenia, po tom, ako preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo, vykonal a zopakoval dokazovanie na
odvolacom pojednávaní, dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
13.1. Súčasťou rodičovských práva  povinností je aj sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu,
zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, pričom rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa
majú rodiča. Zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je výnimkou zo zásady,
že výchova maloletého dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov, a musí byť vždy opreté o starostlivé
a spoľahlivé objasnenie tých okolností, ktoré svedčia pre záver, že žiadny z rodičov nie je schopný
náležitým spôsobom zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa. Dôvodom, pre ktorý je v záujme maloletého
dieťaťa jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti, môžu mať objektívny, ako aj subjektívny
charakter. Pôjde o prípady, ak rodičia nemôžu zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa (zlý
zdravotný stav, výrazne nevyhovujúca sociálna situácia, zanedbávanie rodičovských práv a povinnosť
a pod.). Ak má súd preukázané, že u jedného z rodičov nie sú predpoklady na zabezpečenie osobnej
starostlivosti o dieťa musí skúmať, či osobnú starostlivosť o maloleté dieťa nie je schopný zabezpečiť
druhý z rodičov. Na základe zverenia maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti nezanikajú
rodičom dieťaťa ich rodičovské práva a povinnosti, nevykonávajú ich však v rozsahu, v akom patria
osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičom naďalej prináleží
prov a povinnosť vychovávať dieťa v širšom slova zmysle, t.j. právo a povinnosť zastupovať dieťa a
spravovať jeho majetok nad rámec bežných vecí,  čo predpokladá právo stýkať sa s maloletým dieťaťom
zvereným do náhradnej osobnej starostlivosti.  Ak sa rodičia nedohodnú o výkone tohto práva s osobou,
ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, na návrh tejto osoby, alebo
rodiča, rozhodne súd. Úprava styku rodičov s dieťaťom sa môže vykonať priamo v rozhodnutí o zverení
dieťaťa do náhradnej starostlivosti, alebo môže byť aj predmetom samostatného konania. Zároveň súd
pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, určí rodičom, aby
výživné poukazovali  osobe, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
13.2. V danej veci maloleté dieťa je polosirotou, ktorému zomrela matka. Od jej smrti prakticky dieťaťu
stále zabezpečuje starostlivosť stará matka. Otcovi dieťaťa neboli odňaté ani obmedzené rodičovské



práva. Tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, pri rozhodovaní o zverení dieťaťa, prihliadal
predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa a z tohto dôvodu skúmal pomery tak u otca dieťaťa, ako
aj u starej matky dieťaťa.
13.3.Otec maloletého dieťaťa nesúhlasí so zverením dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti starej
matke dieťaťa, ktorá je jeho matkou. Namieta, že nie je schopná sa o dieťa normálne postarať. Tieto
tvrdenia otca vyhodnotil odvolací súd ako účelové a neopodstatnené, nakoľko stará matka sa o dieťa
stará prakticky od jeho  narodenia, kedy vypomáhala pri jeho starostlivosti svojej dcére. Po smrti dcéry,
matky dieťaťa, sa o dieťaťa stará neustále. Dieťa je trvalo u starej matky od 10. 02. 2017, kedy bol otec
dieťaťa vzatý do väzby a stará matka zabezpečuje všetky nielen základné potreby, ale aj voľnočasové
aktivity.
13.4.Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že stará matka má vytvorené vhodné
podmienky a v jej starostlivosti doteraz neboli zistené žiadne nedostatky. Na rozdiel od otca dieťaťa,
ktorý nemá stály príjem, nemá zamestnanie, nemá zabezpečené bývanie (prespáva u kamarátov) a teda
nemá absolútne vytvorené podmienky pre každodennú starostlivosť o dieťa. Tak v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky,
ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu, otec maloletého dieťaťa nemal vytvorené podmienky
pre zabezpečovanie každodennej starostlivosti o dieťa. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie
bol vo väzbe, pričom v čase rozhodovania odvolacieho súdu bol už na slobode, avšak bez trvalého
zamestnania, bez akéhokoľvek príjmu a bez zabezpečeného bývania. Za tejto situácie je možné
iba skonštatovať, že je plne v záujme maloletého dieťaťa, aby jeho výchovu, starostlivosť a bežné,
každodenné potreby zabezpečovala stará matka, ktorá na rozdiel od otca, má vytvorené vhodné
podmienky na túto starostlivosť. Navyše aj sám maloletý X. v pohovore, ktorý vykonal kolízny opatrovník
sa jednoznačne vyjadril, že chce zostať u starej matky, ktorá mu všetko zabezpečuje a ktorá sa o neho
riadne stará, cíti sa u nej bezpečne a má ju rád. S otcom sa chce iba stretávať.
13.5. Námietky otca, uvedené v podanom odvolaní, týkajúce sa neschopnosti starej matky zabezpečiť
riadnu starostlivosť o jeho syna, odvolací súd, vzhľadom na vykonané dokazovanie a správy o šetrení
pomerov kolíznym opatrovníkom, považoval za účelové a neopodstatnené. Odvolateľ tieto svoje tvrdenia
žiadnym spôsobom nepreukázal. Taktiež jeho tvrdenia o „údajnej“ krádeži jeho finančných prostriedkov
jeho matkou a starou matkou dieťaťa, bez preukázania ďalších dôkazov a skutočností, odvolací súd
vyhodnotil ako účelové a neopodstatnené.
13.6. Odvolací súd, preto rozhodujúc o odvolaní, podanom otcom dieťaťa, sa stotožnil s rozsudkom súdu
prvej inštancie, preto podľa § 387 ods. 1 CSP tento rozsudok ako vecne správny potvrdil. Konštatuje
tiež, že súd prvej inštancie rozsudok aj v dostatočnej miere, správne tak po právnej, ako aj skutkovej
stránke zdôvodnil, preto podľa § 387 ods. 2 CSP odvolací súd ďalej na toto zdôvodnenie iba poukazuje.

14. V priebehu odvolacieho konania, dňa 18. 09. 2017, stará matka podala návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým žiadala zveriť maloletého X. do jej náhradnej osobnej starostlivosti
dôvodiac, že o maloleté dieťa sa prakticky od jeho narodenia stará, od vzatia otca do väzby je v jej
sústavnej starostlivosti, sirotský dôchodok, ktorý poberá dieťa po svojej matke, má právo preberať iba
jeho otec, ktorý pravidelne tieto peniaze minul na svoje potreby, alkohol a automaty a ona by chcela
dieťaťu otvoriť účet na sporenie, na ktorý by mu vkladala sirotský dôchodok. Maloleté dieťa v septembri
nastúpilo do prvej triedy základnej školy a ona má problém, že nie je právnym zástupcom dieťaťa a
mnohé veci nevie vybaviť. Z tohto dôvodu žiada nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým súd zverí maloleté
dieťa do jej osobnej starostlivosti.
14.1.Podľa § 362 CMP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu
odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd. Odvolací súd môže neodkladné opatrenie
nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
14.2. V danej veci stará matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala
zverenie maloletého X. do svojej osobnej starostlivosti v rámci odvolacieho konania. Vzhľadom k
tomu, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že maloletého X. zveril starej
matke do náhradnej osobnej starostlivosti a odvolací súd toto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil, nie je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Navyše za situácie, že
maloletý X. sa od februára tohto roku sústavne u starej matky aj nachádza a táto mu poskytuje osobnú
starostlivosť, potreba dočasnej úpravy daná nie je. Taktiež s poukazom na skutočnosť, že proti rozsudku
odvolacieho súdu nie je prípustné odvolanie, rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením, je
potrebné konštatovať, že neboli splnené základné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia,
teda nevznikla potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania a ani exekúcia nie je



žiadnym spôsobom ohrozená. Z tohto dôvodu odvolací súd, keďže rozhodol vo veci samej, návrh starej
matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

17.O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

:   Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa                   (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).