Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/144/2017 z 17. 5. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 17. mája 2017, sp. zn. 9Co/144/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7216230650.1
Krajský súd Košice | 9Co/144/2017 | ECLI:SK:KSKE:2017:7216230650.1 | 2017-05-17 | Uznesenie
Citované ustanovenia: CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/69b246ad-da85-44c8-9e8b-4ebb43d44a6c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7216230650.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/144/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216230650
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7216230650.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň
JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne P. K., N.. XX. X. XXXX, K.,
A. XX, zast. Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Krmanova 1,
proti žalovanému W. K., N.. XX. XX. XXXX, K., A. XX, zast. JUDr. Andreou Havlátovou Rajczyovou,
advokátkou, Advokátska kancelária, Košice, Žižkova 6, o zrušenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu 12C/507/2016-91 zo 6. 2. 2017 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len "súd") uznesením návrh žalovaného na zrušenie neodkladného
opatrenia zamietol a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok 33 eur za návrh za zrušenie
neodkladného opatrenia na účet Okresného súdu Košice II, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení, o.i., uviedol, že uznesením 17C/163/2015 z 19.3.2015,  právoplatným 17.4.2015 a
vykonateľným 1.4.2015 neodkladným opatrením (predbežným opatrením) zakázal žalovanému dočasne
vstupovať na nehnuteľnosti vedené na Okresnom úrade Košice, Katastrálnom odbore, na LV č. XXXX Y.
K. J., Y. K. - W., K.. Ú.. W., nachádzajúci sa na ulici A. Č.. XX, W. a to parcely registra „C“ evidované na
katastrálnej mape ako parc. č. XX/X - D. Y. M. XXXX V., W.. Č.. XX/X - D. W. P. N. Y. M. XXX V., W.. Č.. XX/
X - Y. W. Y. M.Ý. XXX V. P. W.. Č.. XX - D. W. P. N. Y. M. XXX V., P. F. T. F. B.. Č.. XXXX, B. N. W.. Č.. XX/
X a to do právoplatnosti konania vedeného na Okresnom súde Košice I, o úplné vylúčenie žalovaného
na neurčito z užívania nehnuteľností. Žalovaný uňho podal 22.11.2016 návrh na zrušenie neodkladného
opatrenia, nakoľko odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené, na tom skutkovom a právnom základe, že
jeho manželstvo so žalobkyňou, krátko pred jeho odchodom zo spoločnej domácnosti, v marci XXXX
nebolo harmonické, naopak, bolo konfliktné, že sa  so žalobkyňou hlavne z dôvodu jeho nevery hádali a
navzájom obviňovali, hádky často pred deťmi, zásadne provokovala žalobkyňa. Ako podstatné uviedol,
že od marca XXXX, teda už takmer dva roky, k žiadnej takejto udalosti nedošlo, čo žalobkyňa sama
vyslovene potvrdila 17.5.2016 na hlavnom pojednávaní vo vec. 3T/106/2015 vedenej na Okresnom
súde Košice II. Ďalej poukázal na skutočnosť, že odkedy sa žalobkyňa dozvedela, že sa s ňou zamýšľa
rozviesť, približne od februára XXXX, sa mu snaží všemožne znepríjemňovať život, o. i., aj krivými
obvineniami vo viacerých, ňou iniciovaných trestných a civilných konaniach. Žalobkyňa od marca XXXX
voči žalovanému iniciovala 9 rôznych civilných a trestných konaní, pričom on inicioval jediné a to
rozvodové konanie. Tvrdil, že účelom postupu žalobkyne, je snaha o pomstu a diskreditáciu jeho
osoby v očiach rodiny, spoločných detí, v očiach spoločných známych, ako aj tretích osôb a zároveň
snaha ho majetkovo a psychicky vydierať, aby pristúpil na podmienky žalobkyne, týkajúce sa najmä
rozdelenia spoločného majetku. Poukázal na to, že vo všetkých konaniach ho žalobkyňa vykresľuje
ako násilníka a tyrana, ktorý ju neustále slovne aj fyzicky napáda. Uviedol, že konanie začaté pre
zločin týrania blízkej a zverenej osoby bolo právoplatným uznesením Okresného riaditeľstva PZ, odbor
kriminálnej polície ČVS ORP-571/2-VYS-KE-2015 z 29.6.2015 zastavené z dôvodu, že sa skutok



nestal. Sťažnosť žalovanej ako poškodenej proti tomuto uzneseniu bola prokurátorom ako nedôvodná
zamietnutá. Ďalšie trestné konanie iniciované žalobkyňou pre podozrenie z nedovoleného ozbrojovania
nezačalo ani vo veci, nakoľko skutočne dôsledným operatívnym šetrením trvajúcim niekoľko týždňov
sa nepreukázala opodstatnenosť. V trestnom konaní 3T/106/2015 na Okresnom súde Košice II pre
prečin nebezpečného vyhrážania, bolo voči nemu vznesené obvinenie a čelí obžalobe, v ktorom
bol predložený znalecký posudok MUDr. Borisa Lisánskeho  a ktorý bol na hlavnom pojednávaní
8.9.2016 k podanému znaleckému posudku vyslúchnutý (ktorého obsah sčasti reprodukoval). Poukázal
na to, že proti nariadenému neodkladnému opatreniu (predtým predbežnému opatreniu), ktorý mu
bolo zakázané vstupovať do predmetných nehnuteľností, nepodal odvolanie z dôvodu, aby eliminoval
možnosť ďalších lživých, žalobkyňou vykonštruovaných obvinení, že  v tom čase nemal možnosť
preukázať, že udalosti, ako ich popisuje žalobkyňa, sa neudiali, že nemal možnosť uniesť negatívne
dôkazné bremeno. Podľa jeho názoru, nikdy neboli dané objektívne dôvody na obavu o život a zdravie
žalobkyne a nikdy neexistoval objektívny dôvod na vydanie uvedeného neodkladného opatrenia. V
súčasnosti je, o. i., s ohľadom na správanie žalobkyne nútený žiadať o zrušenie predmetného uznesenia,
nakoľko žalobkyňa mu napriek skoro dva roky periodicky sa opakujúcim žiadostiam doposiaľ nevydala
podstatnú časť, ani len z jeho osobných vecí, ktoré sa nachádzajú v ich spoločnom rodinnom dome,
do ktorého má zakázaný vstup. Záverom uviedol, že v súčasnosti môže predložiť súdu dôkazy, ktoré
v čase vydania predmetného rozhodnutia nemal k dispozícii a na základe ktorých je zrejmé, že
odpadli dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie vydané (pominula obava o bezpečnosť, resp.
život a zdravie žalobkyne a maloletých detí, resp. je preukázané, že záver súdu o pravdepodobnosti
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy vychádzal z nepravdivých tvrdení žalovanej). Navrhol
neodkladné opatrenie zrušiť. Žalobkyňa vo vyjadrení k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia
uviedla, že dôvody jeho vydania (predtým predbežného opatrenia) naďalej trvajú, a z tohto dôvodu
navrhla návrh žalovaného na jeho zrušenie zamietnuť. Poukázala na to, že žalovaný pri podaní návrhu
poskytol súdu len neúplné informácie, vytrhnuté z kontextu, čím tieto informácie možno považovať za
klamlivé a účelovo zavádzajúce. Poukázala na to, že  žalovaný zároveň zahlcuje súd informáciami
nijako nesúvisiacimi s vydaným neodkladným opatrením. Existenciu dôvodného podozrenia žalovaného
z násilia voči nej mala nepochybne za preukázanú vedením trestného konania voči žalovanému na
Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 3T 106/2015 pre podozrenie z prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 a) a b) Trest. zák. Súd, vychádzajúc z § 234 a § 339 C.s.p. (ich znenie citoval),
po preskúmaní návrhu žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia, urobil  záver, že návrh nie je
dôvodný. Poukázal na to, že je na žalovanom, aby relevantne preukázal, že odpadol dôvod, pre ktorý
bolo neodkladné opatrenie pôvodne nariadené, že žalovaný argumentuje hlavne tým, že od marca 2015,
teda už takmer dva roky, nedošlo k násiliu vo vzťahu k žalovanej. Mal za zrejmé, že dôvodom pre ktorý
nedošlo k ďalším fyzickým, či psychickým útokom voči žalovanej, bolo práve nariadenie neodkladného
opatrenia súdom, ktorým zakázal žalovanému vstupovať na predmetné nehnuteľnosti. Poukázal na
to, že proti predmetnému uzneseniu žalovaný nepodal odvolanie, preto nadobudlo právoplatnosť,
a nemožno spochybňovať jeho vecnú správnosť. Konštatoval, že existencia dôvodného podozrenia
žalovaného z násilia voči žalobkyni je nepochybne preukázaná vedením trestného konania voči nemu na
Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 3T 106/2015 pre podozrenie z prečinu nebezpečného vyhrážania,
ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Zdôraznil, že nie je v právomoci súdu prejudikovať
výsledok tohto súdneho konania, že v trestnom konaní platí zásada prezumpcie neviny a na druhej
strane v tomto konaní rozhoduje o návrhu, či pominuli dôvody na neodkladné opatrenie, že mu súdu
neprislúcha hodnotiť tieto dôkazy z pohľadu trestného konania a prípadnej viny, ohľadne naplnenia
skutkovej podstaty uvedeného trestného činu. Poukázal na to, že skutočnosť, že v trestnom konaní boli
vyprodukované určité dôkazy, mu nebráni tieto dôkazy vyhodnotiť len z pohľadu občianskoprávneho
konania a ich dôkaznú silu posudzuje jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach podľa § 191 ods. 1 C. s. p.,
bez ohľadu na posúdenie viny alebo neviny v trestnom konaní. K znaleckému posudku vypracovanému
znalcom MUDr. Borisom Lisanským v trestnom konaní pre prečin nebezpečného vyhrážania, uviedol, že
bol vypracovaný obhajobou, že v predmetnom trestnom konaní bol vypracovaný aj znalecký posudok
znalcom MUDr. Dušanom Hrubalom CSc. ustanoveným Obvodným oddelením PZ Košice. Zdôraznil,
že odhliadnuc od dvoch znaleckých posudkov, líšiacich sa názorom znalcov na mechanizmus vzniku
poranení u žalobkyne, z ich záverov jednoznačne vyplýva, že došlo síce k ľahším zraneniam žalobkyne,
obidva znalecké posudky konštatujú, že k násiliu zo strany žalovaného voči žalobkyni došlo. Na základe
uvedených skutočností dospel k záveru, že žalovaný jednoznačne nepreukázal, že odpadli dôvody,
pre ktoré bolo nariadené neodkladné opatrenie. Ohľadne tvrdení žalovaného, že žalobkyňa ignorovala
žiadosti žalovaného o vydanie jeho osobných vecí, poukázal na SMS komunikáciu medzi sporovými
stranami, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa naopak na žiadosť žalovaného o vydanie jeho osobných vecí



reagovala SMS-kou, kde ho požiadala, aby XX.XX.XXXX o 7:30 sa dostavil k bráne a kde mu budú
odovzdané osobné veci. Ohľadne dispozície žalobkyne s finančnými prostriedkami, uviedol, že tieto
nijako nesúvisia s domácim násilím, pre ktoré bolo vydané neodkladné opatrenie a z tohto dôvodu sa
nimi bližšie nezaoberal. O povinnosti žalovaného zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za návrh na
zrušenie neodkladného opatrenia 33 eur súd rozhodol podľa § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 1 zák. č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení a položky 1
c) sadzobníka tvoriaceho prílohu cit. zák.

3. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov uvedených v § 365
ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) C.s.p.

4. Opätovne poukázal na to, že je potrebné prihliadať na objektívne danú skutočnosť, že už dva roky
nedošlo ku žiadnemu fyzickému konfliktu medzi žalobkyňou a ním, čo je objektívne zistiteľné a aj
nesporné, na rozdiel od ničím nepodloženého záveru súdu, že k týmto konfliktom nedošlo práve z dôvodu
zamedzenia jeho vstupu na predmetné nehnuteľnosti, že za posledné dva roky sa nespočetne krát stretli
a aj napriek tomu nedošlo medzi nimi k žiadnej potýčke. Poukázal na to, že uznesenie, ktorým bolo
nariadené predbežné opatrenie nenapadol odvolaním v danom čase, výslovne z dôvodu, že mal vtedy
záujem na eliminácii styku so žalobkyňou a z dôvodu, aby jej nedal možnosť k produkovaniu ďalších
lživých a vykonštruovaných obvinení voči nemu. Mal za to, že len z dôvodu nepodania odvolania ním, nie
je možné dané uznesenie o nariadení predbežného opatrenia považovať za absolútne nespochybniteľné
a to v procesnej, tak i hmotnoprávnej rovine. Zdôraznil, že predbežné opatrenie bolo vydané, len na
základe jednostranných tvrdení žalobkyne, ktoré sa ukázali byť ako nepravdivé, že v danom čase
však nedokázal súdu predložiť také množstvo dôkazov, aké má k dispozícii v súčasnosti na potvrdenie
nepravdivosti a klamlivosti jednostranných tvrdení žalobkyne, z ktorých súd pri nariadení neodkladného
opatrenia vychádzal. Ďalej uvádzal dôvody, prečo v danom čase nepodal odvolanie voči uzneseniu
o nariadení predbežného opatrenia. Poukázal na to, že žalobkyňa v súdnych konaniach vedených
proti nemu používa zveličovanie, zavádzania, lživé obvinenie, čo dokáže preukázať aj v súčasnosti,
že v súčasnosti je znalecky preukázané, že žalobkyňa sa k predmetnej udalosti vyjadruje emočným
prejavom, má sklon ku dramatizácii a subjektívnemu podávaniu priebehu udalostí, že u poškodenej
bolo zistené lživé skóre na hranici štatistickej významnosti, v popredí ide skresľovanie, zveličovanie a
zakrývanie skutočností, že seba popisuje len v pozitívach a manžela len v rovine kritiky, že súd preto
nemôže na takéto závery znaleckého dokazovania v súčasnosti neprihliadať len s konštatovaním, že
on v minulosti nepodal proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia odvolanie. Zdôraznil, že v
danom čase nedisponoval závermi znaleckého posudku PhDr. Sklenárovej č. 34/2015 z 20. 4. 2015,
ktorý tvrdil, že žalovaná sa o predmetných udalostiach, ktoré boli ťažiskové, aj pre vydanie neodkladného
opatrenia, vyjadruje klamlivo, skresľujúco a zakrýva skutočnosti. K dispozícii s finančnými prostriedkami
žalobkyne, na ktoré poukazoval a preukazoval z výpismi z účtu, na ktoré súd neprihliadol z dôvodu, že
táto vec priamo nesúvisí s domácim násilím uviedol, že tieto dôkazy preukazujú, že žalobkyňa vo vzťahu
k súdu, ako aj vo vzťahu k rodine, deťom aj tretím osobám ho nepravdivo osočuje, klame a prekrúca fakty.
Vytvára to obraz o jej nedôveryhodnosti a nepravdivých tvrdeniach, keď rovnako zavádzala, klamala,
že jej zamedzil prístup k účtom a bola nútená žiť len z 10,- eur na deň a požičiavať si peniaze na
stravu, že rovnako sa klamlivo vyjadruje aj vo vzťahu k nemu, čo sa týka aj vzájomných konfliktov.
Zdôraznil, že súd nemôže ignorovať ním predložené dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú klamlivosť
jednostranných tvrdení žalobkyne, na základe ktorých bolo vydané neodkladné opatrenie, ktorého účinky
trvajú dodnes. Pokiaľ ide o trestné stíhanie voči nemu, poukázal na to, že je proti nemu vedené rovnako
len z dôvodu nepravdivých a zveličených tvrdení žalobkyne, pričom obdobne, ako v prípade vydania
predmetného neodkladného opatrenia, ani v danom trestnom konaní pôvodne nedisponoval dôkazmi
na svoju obranu, a až po podaní obžaloby má možnosť oboznámiť sa napr. s obsahom spisu. Ďalej
uviedol, že vo veci právoplatne zastaveného konania vo veci podozrenia z týrania blízkej a zverenej
osoby bol vyhotovený znalecký posudok PhDr. Sklenárovej č. 34/2015 z 20. 4. 2015. Poukázal na to, že
nie je možné vyvodzovať zo samotnej existencie vedenia trestného konania akékoľvek závery do jeho
právoplatného skončenia a že súd zásadu prezumpcie neviny nerešpektuje. Zo znaleckého posudku
PhDr. Sklenárovej č. 34/2015 a 44/2015 jednoznačne vyplýva, že ako u detí, tak ani u žalobkyne,
nebol zistený syndróm týranej osoby, že nie je preto dôvod zotrvávať na nariadenom neodkladnom
opatrení a zákaze vstupu do spoločného bytu a na priľahlé pozemky. Ďalej uviedol, že aj keď dôkazne
preukázal nepravdivosť tvrdení žalobkyne, že práve žalobkyňa vyvolávala hádky a vzájomné konflikty
s ním, že nikdy nešlo o jednostranný a už vôbec surový útok na ňu, ako to prezentovala v trestnom
konaní a aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, čo je opätovne znalecky preukázané. V



prípade, že súd poukazuje na znalecký posudok MUDr. Lisánskeho, uviedol, že existuje aj znalecký
posudok MUDr. Hrubalu, ktorý konštatuje, že k zraneniu poškodenej mohlo dôjsť aj spôsobom, ako
to popisuje poškodená. Poukázal na § 209 ods. 2 C.s.p., že nemožno rozlišovať medzi znaleckým
posudkom, ktorý si nechala vypracovať strana konania alebo ktorý nechal vypracovať súd a na ich
dôkaznú silu a že nie je preto dôležité, kto je objednávateľom znaleckého posudku, nakoľko súdny znalec
je zo zákona nezávislou a nestrannou osobou, ktorá zodpovedá za správnosť  znaleckého posudku.
Uviedol, že niet pochýb, že precíznejšie vypracovaný a presvedčivejšie odôvodnený je práve znalecký
posudok MUDr. Lisánskeho, na čom nič nemení, že tento znalecký posudok si nechal vypracovať on.
Ďalej citujúc sčasti z obsahu znaleckých posudkov znalca MUDr. Lisánskeho a znalca MUDr. Hrubalu,
zdôraznil, že žalobkyňa sama seba stavia do pozície obete násilia z jeho strany a v skutočnosti ona
sama účelovo vyvoláva konflikty a vzájomné aj fyzické roztržky medzi ňou a ním. Poukázal na to, že mu
nebolo doručené vyjadrenie žalobkyne k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, čím sa mu odňala
možnosť konať pred súdom. Navrhol uznesenie zmeniť a uznesenie, ktorým bolo vydané neodkladné
opatrenie v znení opísanom v úvode tohto podania zrušiť.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že považuje rozhodnutie súdu za vecne správne a navrhla
uznesenie potvrdiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

6. K argumentácii žalovaného, že 2 roky nedošlo k žiadnemu fyzickému konfliktu medzi ňou a ním,
uviedla, že je nesporná existencia fyzických potýčok zo strany žalovaného voči nej, ktoré boli do
vydania predbežného opatrenia, čo potvrdzuje aj žalovaný vo svojom návrhu na zrušenie neodkladného
opatrenia, že nehnuteľnosti na W.J. boli miestom             týchto incidentov a preto je dôvodné
aj trvanie neodkladných opatrením vydaného zákazu  na vstup žalovaného do týchto nehnuteľností.
Uviedla,  že stretávanie sa so žalovaným je minimalizované na nevyhnutnú mieru a to najmä v súvislosti
s realizáciou jeho styku s maloletými deťmi, ktorý styk sa z dôvodu pretrvávania jej obáv realizuje
spravidla na miestach, kde sa vyskytuje väčší počet osôb, príp. sú tieto miesta monitorované aj
bezpečnostnými kamerami. Ďalej uviedla, že minimalizuje aj komunikáciu so žalovaným na nevyhnutnú
mieru a  skutočnosť, že od marca 2015 nedošlo k žiadnemu fyzickému ataku voči nej, potvrdzuje
dôvodnosť vydaného neodkladného opatrenia. Okolnosti opustenia spoločnej domácnosti v marci 2015 ,
ktoré tomu predchádzali, sú predmetom trestného stíhania vedeného voči žalovanému pre podozrenie
z trestného činu nebezpečného vyhrážania. Argumentácie žalovaného, z akého dôvodu nepodal voči
nariadeniu predbežného opatrenia odvolanie, považovala za nelogické. Mala za zrejmé, že na realizáciu
takéhoto jeho rozhodnutia nepotreboval zákaz uložený súdnym rozhodnutím a že otázkou je, čo sa od
daného času zmenilo, že zmenil toto rozhodnutie a má záujem o užívanie spoločných nehnuteľností,
ktoré slúžia na bývanie jej a jej maloletých detí. Tvrdenie žalovaného o tom, že v skutočnosti ani dnes
nemá záujem s ňou žiť v spoločnej domácnosti, avšak má záujem na vstupe do domu a na pozemky ,
považovala za účelové. Zdôraznila, že má vedomosti, že po celý čas od nariadenia predbežného
opatrenia má žalovaný zabezpečené bývanie na nadštandardnej úrovni a dôvodom na podanie návrhu
na jeho zrušenie nie je fakt, že by nemal kde bývať. Zotrvávala na tom, že dôvody a informácie
uvedené v návrhu na vydanie predbežného opatrenia boli pravdivé. Ostro sa ohradila voči tvrdeniam
žalovaného, že v súdnych konaniach vedeného voči nemu používa zveličovanie, zavádzanie a lživé
obvinenia. Zdôraznila, že predmetom dotknutého trestného konania bolo ustálenie, či charakter skutkov,
ktoré boli predmetom trestného stíhania dosahuje intenzitu potrebnú na naplnenie skutkovej podstaty
trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby. K informácii o  dispozícii s finančnými prostriedkami
uviedla, že tieto nijako priamo a nepriamo nesúvisia s domácim násilím, pre ktoré je vydané neodkladné
opatrenie a že sú účelovo zavádzajúce, ku ktorým sa už vyjadrila. K  znaleckým posudkom uviedla,
že nebolo úlohou súdu v konaní o zrušenie neodkladného opatrenia vyhodnocovať dôkazy spôsobom,
ktoré budú predmetom vyhodnocovania súdom v trestnom konaní. Zotrvávala na tom, že existencia
dôvodného podozrenia žalovaného z násilia voči nej, je nepochybne preukázaná vedením trestného
konania voči žalovanému pod sp. zn. 3T/106/2015 pre podozrenie z prečinu nebezpečného vyhrážania.
Poukázala na to, že v prípade obžaloby ,už výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania musia
dostatočne odôvodňovať postavenie obvineného pred súd, že v predmetnej trestnej veci je termín
hlavného pojednávania odročený na 2. 5. 2017, že na hlavnom pojednávaní 15. 12. 2016 bol ako
svedok vypočutý ich syn mal. C. K. za účasti psychologičky Mgr. Ľudmily Víšovej, ktorý bol svedkom
fyzického ataku žalovaného voči nej 4 - 5 krát. Poukázala na to, že žalovaný na jednej strane tvrdí,
že dôvody ohľadne bezprostredne hroziacej ujmy pominuli a na druhej strane sa snaží súd presvedčiť,
že ani nikdy neexistovali. V celom rozsahu zotrvávala na doteraz tvrdených skutkových tvrdeniach,
najmä o existencii fyzického a psychického násilia voči jej osobe. Napokon uviedla,  že dôvody vydania



neodkladného opatrenia naďalej trvajú a návrh žalovaného na zrušenie predbežného/neodkladného
opatrenia považovala za nedôvodný. Navrhla uznesenie potvrdiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov
odvolacieho konania.

7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, 2 C.s.p. -  na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a uznesenie
ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo je vecne správne, s odôvodnením ktorého
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, na čom nemení ani podané odvolanie žalovaným.

8. Podľa § 334 C.s.p. súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

9.  Uznesením o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný, len čo ho vyhlásil; ak nebolo
vyhlásené, len čo ho vydal (§ 237 ods. 1 C.s.p.). Vykonateľným sa stáva v súlade so špeciálnym ust.
§ 332 C.s.p. a právoplatnosť nadobúda v zmysle všeobecného § 238 ods. 1 C.s.p. Po konštituovaní
právnych účinkov neodkladného opatrenia  umožňuje zákon jeho zrušenie na základe univerzálneho
kritériá, ktorým je odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo nariadené.

10. O zrušení neodkladného opatrenia pre odpadnutie dôvodov môže súd rozhodnúť výlučne na návrh.
Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329
ods. 2 C.s.p.) a prípadné dodatočné odpadnutie dôvodov nemôže odvolací súd zohľadniť. Z daného
hľadiska môže byť predmetom odvolacieho prieskumu iba splnenie zákonných podmienok na nariadenie
neodkladného opatrenia v čase vydania napadnutého rozhodnutia, a nie odpadnutie dôvodov jeho
nariadenia, ako to predpokladá § 334 C.s.p. Na základe rovnakého princípu nemôže byť dôvodom na
zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 334 C.s.p. to, že podmienky na jeho nariadenie neboli (spätne)
nikdy splnené. K zrušeniu neodkladného opatrenia môže teda viesť iba odpadnutie toho dôvodu, pre
ktorý bolo pôvodne nariadené. Dôkazné bremeno vo vzťahu k splneniu danej podmienky zaťažuje
stranu, ktorá sa zrušenia neodkladného opatrenia domáha.

11. Žalovaný v návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia argumentuje tým,  že nikdy neboli splnené
podmienky na nariadenie predbežného, teraz neodkladného opatrenia (spätne), ktoré dôvody nie je
možné z hľadiska odpadnutia dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené vziať do úvahy.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu  prvej inštancie, že žalovaný proti uzneseniu o nariadení
predbežného, teraz neodkladného opatrenia nepodal odvolanie, čím sám potvrdil správnosť rozhodnutia
súdu o potrebnosti predbežnej úpravy pomerov medzi stranami sporu navrhovaným spôsobom.

12. Súdom nariadená úprava pomerov neodkladným opatrením je naďalej potrebná lebo z návrhu
žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia a z vyjadrenia žalobkyne vyplýva, že medzi stranami
boli vzájomné nezhody eliminované tým, že žalovanému bolo súdnym rozhodnutím uložený zákaz
vstupovať do predmetnej nehnuteľnosti.

13. Je potrebné si predovšetkým uvedomiť, že nariadeným predbežným -neodkladným opatrením bolo
zakázané žalovanému dočasne vstupovať do predmetnej nehnuteľnosti, a to až do právoplatnosti
konania vo veci vylúčenia žalovaného z užívania nehnuteľnosti, ktoré doposiaľ nebolo skončené, že
nariadené opatrenie vylučuje žalovaného z užívania nehnuteľnosti a to predbežne len na dobu, pokiaľ
nebude právoplatne rozhodnuté vo veci samej, že ide v podstate o predbežnú úpravu, ktorá obmedzuje
výkon vlastníckych práv žalovaného iba dočasne. Jeho účelom bolo eliminovať fyzické a psychické útoky
žalobcu voči žalovanej, čím sa predíde prípadnej psychickej, resp. fyzickej ujme, ktorá by mohla  nastať
v dôsledku správania sa žalovaného voči žalobkyni a ich mal. syna.

14. V tejto súvislosti teba zdôrazniť, že právo na ochranu života a zdravia má absolútnu povahu
a je silnejšie, ako spoluvlastnícke právo žalovaného k nehnuteľnosti, a preto jeho užívacie právo k
nehnuteľnosti, ktoré vyplýva z jeho spoluvlastníctva je v záujme ochrany života a zdravia obete jeho
násilníckeho konania obmedzené, pričom jeho spoluvlastnícke právo zostáva zachované a obmedzuje
sa len jedna jeho zložka - užívacie právo (jus utendi) a to na určitý čas. Násilie nemusí byť len
fyzické (telesné), ale môže spočívať aj vo forme psychického, či emocionálneho týrania (vyhrážanie,



deprimovanie, ponižovanie), pričom násilný je akýkoľvek akt alebo zanedbanie, ktoré ovplyvňuje
život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu osoby, alebo ktorý závažne poškodzuje rozvoj jej
osobnosti. Domáce násilie vzniká v súkromí rodiny a môže smerovať od akéhokoľvek člena rodiny ku
ktorémukoľvek inému členovi rodiny, môže sa ho dopúšťať muž voči žene, rodič voči dieťaťu, dieťa voči
rodičovi a pod. V prejednávanej veci bolo nariadené predbežné opatrenie, t. č. neodkladné opatrenie
vo vzťahu k žalobkyni, keďže sa žalovaný dopúšťal násilia v ich spoločnom obydlí, z dôvodu, že z jeho
strany došlo k domácemu násiliu a preto je aj v záujme ochrany života a zdravia, ako aj psychického
zdravia nielen žalobkyne, ale aj ich spoločného syna, aby dočasná úprava ich pomerov nariadeným
neodkladným opatrením bola zachovaná.

15. Odhliadnuc od uvedeného, žalovanému nariadeným neodkladným opatrením nevzniká neprimeraná
ujma, ani nevzniká nenapraviteľný stav, keďže zostáva naďalej spoluvlastníkom nehnuteľnosti, pričom
bolo potrebné prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že žalovaný nie je v takej situácii, aby nemal zabezpečené
iné bývanie, aby jeho bytové potreby neboli zabezpečené. Skutočnosti uvádzané žalovaným v odvolaní
neodôvodňujú oprávnený záver, že sú splnené podmienky na zrušenie neodkladného opatrenia pre
odpadnutie dôvodov podľa § 334 C.s.p.

16. Z uvedených dôvodov bolo potrebné uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

17. O trovách neodkladného opatrenia rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

18. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie   n i e  j e   prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).



Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).