Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 21CoKR/4/2013 z 29. 9. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 29. septembra 2013, sp. zn. 21CoKR/4/2013, ECLI:SK:KSTT:2013:2110214508.1 Krajský súd Trnava | 21CoKR/4/2013 | ECLI:SK:KSTT:2013:2110214508.1 | 2013-09-29 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Konkurz Citované ustanovenia: § 32 ZKR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7fd6211d-f597-4c04-b2a1-3874a1b8b527 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2110214508.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoKR/4/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110214508
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2110214508.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: SKP, k.s., so sídlom Lazovná 64, Banská Bystrica,
IČO: 44 915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu CORN CORPORATION s.r.o., Ružová 312/24,
Dunajská Streda, IČO: 36 238 830 proti žalovanému: JUDr. Stanislav Volár, Kukučínova 11, Piešťany,
správca konkurznej podstaty úpadcu Štefan Bereznai, Ružová č. 312/24, Dunajská Streda, IČO: 14
063 280, zastúpený advokátom JUDr. Dušanom Slaninom, Bradlanská 2, Trnava, o určenie pravosti
popretej pohľadávky o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 31Cbi
23/2010-65 zo dňa 16.11.2012 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia a určenia, že
pohľadávka veriteľa-spoločnosti CORN CORPORATION s.r.o. uplatnená prihláškou č. 1 vo výške
4.833.243,84 eur v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Trnava pod spis.zn. 31K 39/2009 vo
veci konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu T. U. je pohľadávkou zistenou, čo do právneho dôvodu,
výšky, vymáhateľnosti a poradia.

Žalobca v návrhu poukázal na to, že hoci si v konkurznom konaní pohľadávkou uplatnil, správca úpadcu
ju poprel, pričom úpadca ako jediný spoločník a štatutárny orgán spoločnosti CORN CORPORATION
s.r.o. zaevidoval v účtovníctve túto pohľadávku voči vlastnej osobe ako „ostatné pohľadávky voči
spoločníkom a členom - výber hotovosti spoločníkom (pohľadávky p. U.)“. Keďže neexistuje žiaden
právny dôvod plnenia a úpadca konajúci na účet veriteľa CORN CORPORATION s.r.o. vyplatil výberom
v hotovosti z pokladnice predmetnú peňažnú sumu, ide o plnenie bez právneho dôvodu, ktoré je povinný
vydať.

Žalovaný žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť a poukázal na to, že žalobca k návrhu nedoložil žiadne
relevantné listiny, ktoré by jeho nárok odôvodňovali.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že postup veriteľa CORN
CORPORATION s.r.o., ktorý si pohľadávku voči konateľovi spoločnosti vzniknutú titulom bezdôvodného
obohatenia uplatnil v konkurznom konaní vyhlásenom na tohto podnikateľa a následne si ju uplatňuje
incidenčnou žalobou nie je správny, pretože sa jedná o odlišný subjekt od osoby konateľa veriteľa.
Súd nespochybňuje argumentáciu žalobcu, že živnostník - fyzická osoba - podnikateľ koná vo vlastnom
mene a na vlastnú zodpovednosť, teda zodpovedá celým svojim majetkom a všetkými záväzkami,
ale podľa názoru prvostupňového súdu žalobca mal zvoliť iný kvalifikovaný spôsob uplatnenia svojho
nároku. V danom prípade sa nejednalo o vzťah, ktorý vznikol v súvislosti s výkonom obchodnej činnosti
spoločnosti CORN CORPORATION s.r.o. a úpadcom T. U., preto si žalobca mohol nárok uplatniť ako



bezdôvodné obohatenie klasickou obchodno-právnou žalobou v súvislosti so zodpovednosťou konateľa
voči spoločnosti v zmysle ustanovení Obchod. zákonníka. Žalovaný ale nie je pre toto konanie pasívne
legitimovaný, pretože pohľadávku má žalobca voči konateľovi spoločnosti T. U. ako fyzickej osobe,
napriek tomu si ju uplatňuje v konkurznom konaní voči T. U. podnikateľovi, a v takom prípade žalobný
návrh nemôže právne obstáť.

Prvostupňový súd poukázal na ust. § 32 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii účinného do
31.12.2011 (ďalej ako ZKR) v spojení s ust. § 131 ods. 2, § 135 ods. 1, § 135a ods. 1 Obchod. zák. a § 451
Obč. zák. a na zdôraznenie správnosti svojho rozhodnutia ešte uviedol, že ak by pripustil názor, podľa
ktorého by mal byť žalovaný pasívne legitimovaný, potom absentuje právny dôvod vzniku pohľadávky,
čo znamená nedostatok skutkových okolností, na základe ktorých by bolo možné usúdiť existenciu
samotnej pohľadávky. Prihláška uplatnená v konkurze je založená iba na tvrdení veriteľa, správca
veriteľa poprel pohľadávku s tým, že sa jedná o simulovaný právny úkon a prihláška neobsahovala
ani relevantné dôvody, na základe ktorých by ju mal uznať. Žalobca nepreukázal žiadnymi listinnými
dôkazmi, že skutočne došlo k výberu hotovosti, ani že sa v pokladni nachádzala takáto peňažná
hotovosť, nepreukázal, že by konateľ spoločnosti T. U. takýmito finančnými prostriedkami skutočne
disponoval, čo viedlo súd ku konštatovaniu, že žalobca ani pri pripustení pasívnej legitimácie na
strane žalovaného neuniesol dôkazné bremeno a nevyvrátil pochybnosti správcu o existencii takejto
pohľadávky veriteľa a o vzniku bezdôvodného obohatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešného žalobcu zaviazal
k povinnosti náhrady trov konania žalovanému vo výške 284,85 eur, ktoré je tento povinný uhradiť k
rukám právneho zástupcu žalovaného.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací
súd predmetné rozhodnutie zmenil a návrhu vyhovel.

V dôvodoch odvolania uviedol, že prvostupňový súd žalobu zamietol na podklade konštatovania, že
žalovaný nie je pasívne legitimovaný , pretože pohľadávku má žalobca voči konateľovi spoločnosti T. U.
ako fyzickej osobe, ale si ju uplatňuje voči fyzickej osobe ako podnikateľovi.

Odvolateľ namietal, že fyzická osoba T. U. je tou istou fyzickou osobou, či už s podnikateľským
alebo nepodnikateľským oprávnením, ktorá má spôsobilosť mať práva a povinnosti, založená je
narodením a zaniká smrťou. Skutočnosť, že fyzické osoby - podnikatelia sa v súlade s ustanoveniami
Obchodného zákonníka označujú obchodným menom neznamená, že fyzická osoba podnikajúca pod
obchodným menom je odlišná od tej istej fyzickej osoby. Totožnosť subjektivity je v podmienkach úpravy
zodpovednosti za záväzky podnikajúcich fyzických osôb posilnená zodpovednosťou fyzickej osoby ako
takej vo vzťahu k jej veriteľom bez ohľadu na skutočnosť, či záväzok vznikol vo vzťahu z podnikateľskej
činnosti fyzickej osoby alebo inak. Takáto fyzická osoba zodpovedá svojmu veriteľovi celým svojim
majetkom ako dlžník, nie podnikateľ resp. nepodnikateľ, čo je v súlade i so systematickým členením
ZKR, kde sa používa pojem „dlžník“, ktorý je rozlišovaný z pohľadu jeho subjektivity jedine na fyzickú
alebo právnickú osobu a na základe tohto ust. § 28 ods. 1 ZKR sú všetci veritelia konkrétneho dlžníka
(fyzickej osoby) oprávnení si svoje práva uplatniť výlučne spôsobom predpísaným ZKR, ktorým je
prihláška a platí, že pohľadávku veriteľa, ktorú si v konkurze uplatňuje nie je možné uspokojiť z majetku
podliehajúceho konkurzu inak ako rozvrhom výťažku so speňaženého majetku. Konkurzná podstata
úpadcu zahrnie po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka - fyzickej osoby všetok jeho majetok, ktorý
úpadca nadobudol svojou podnikateľskou činnosťou alebo mimo nej, preto konkurz vyhlásený na osobu
T. U., či sa už jedná o fyzickú osobu podnikajúcu alebo nepodnikajúcu zahŕňa do režimu konkurzu
všetok majetok takejto fyzickej osoby, ktorá sa po ukončení konkurzu tak stane osobou nemajetnou
a zrejme bude nasledovať jej oddlženie, čo smeruje k zániku vymáhateľnosti všetkých záväzkov tejto
fyzickej osoby. Ak by odvolateľ akceptoval argumentáciu prvostupňového súdu, potom nie je zrejmé,
v akom inom konkurznom konaní, na akú osobu a z akého majetku by mala byť pohľadávka veriteľa
uspokojená voči osobe T. U.. Diferenciáciu subjektov práva tak ako ju vykonal prvostupňový súd je
potrebné odmietnuť, pretože poškodzuje záujmy veriteľov úpadcu a zabraňuje mu v uplatneniu práva,
čo je v rozpore i s čl. 46 Ústavy SR.



K dôvodnosti samotnej uplatnenej pohľadávky prihláškou odvolateľ uviedol, že existenciu svojho dlhu
oficiálne uznal T. U., ktorý tak vyhlásil i pred konkurzným súdom ako aj inými orgánmi, riadne ju
verifikoval a podkladom pre uznanie pohľadávky bol predložený lístok o výbere z pokladne podpísaný
T. U., čo potvrdil i bývalý účtovník spoločnosti vypočutý v konaní ako svedok.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie i
žalovaný, ktorý namietal správnosť priznania náhrady trov konania, pretože základ výpočtu náhrady trov
právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby prvostupňový súd nesprávne právne posúdil, priznal
inú výšku náhrady za jeden úkon právnej pomoci ako podľa právneho zástupcu žalovaného vyplýva z
vyhl.č. 655/2004 Z.z. a žiadal, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
50.471,27 eur.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti ako
správne potvrdiť s poukazom na to, že T. U. poprel, že by bol z pokladne vybral hotovosť a túto použil na
vlastnú potrebu. Žalovaný označil odôvodnenie prvostupňového súdu, ktorý T. U. označil za iný subjekt
ako podnikateľa T. U., ktorý nie je pre takéto konanie pasívne legitimovaným za správne a tvrdenie
žalobcu týkajúce sa opodstatnenosti domnelej pohľadávky je založené iba na zázname v účtovníctve
nachádzajúcom sa na č.l. 30 spisu - pohyb na účte na základe ktorej listiny, ale nemožno mať za to, že
T. U. vybral túto peňažnú hotovosť a použil ju na iné účely než na chod spoločnosti.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania o odvolaní rozhodol keď
dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu nie je za daného skutkového stavu a právneho
posúdenia možné potvrdiť ani zmeniť.

Súd prvého stupňa žalobu zamietol prioritne z dôvodu, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný, pretože
žalobca tvrdí, že pohľadávku, ktorú si uplatňuje má voči konateľovi spoločnosti T. U., pričom si ju
uplatňuje v konkurze vyhlásenom na podnikateľa T. U..

Podľa zákona a konkurze a reštrukturalizácii môže byť konkurz vyhlásený na právnickú osobu, fyzickú
osobu - podnikateľa, fyzickú osobu - nepodnikateľa.

Je nesporné, že T. U. je podnikateľom na ktorého bol ako fyzickú osobu vyhlásený konkurz,
preto sa naňho v žiadnom prípade nemôže prihliadať ako na fyzickú osobu nepodnikateľa a podľa
takéhoto členenia jeho záväzky rozdeľovať. Z uvedeného dôvodu je právny záver, ku ktorému dospel
prvostupňový súd v súvislosti s nedostatkom pasívnej legitimácie žalovaného nesprávny a nemožno
ho akceptovať. Fyzická osoba - podnikateľ zodpovedá za svoje záväzky celým svojim majetkom, z
toho dôvodu nemožno k dlžníkovi T. U. - podnikateľovi pristupovať v prípade dlhov raz ako k fyzickej
osobe - podnikateľovi a v inom prípade ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi. Ust. § 106 ZKR obsahuje
právnu úpravu tzv. malého konkurzu, ktorý umožňuje živnostníkom - fyzickým osobám ako aj fyzickým
osobám, ktoré nepodnikajú oddlžiť sa. Na majetok dlžníka podnikateľa T. U. bol uznesením Okresného
súdu Trnava č.k. 31K 39/2009-1015 zo dňa 16.3.2010 vyhlásený konkurz, ktorý nebol označený za
malý a pohľadávku do ktorého si prihlásil žalobca. Keďže správca konkurznej podstaty predmetnú
pohľadávku poprel, žalobca sa jedine žalobou na určenie pohľadávky čo do jej právneho dôvodu, výšky
a vymáhateľnosti mohol žalovaným návrhom svojho nároku domáhať. Žalobca ako veriteľ postupoval v
súlade s ust. § 32 ods. 6 ZKR a v súlade s § 32 ods. 9 ZKR sa domáhal určenia popretej pohľadávky.

S poukazom na vyššie uvedené je treba konštatovať, že žalovaný je pasívne legitimovaný pre podanie
návrhu z dôvodu, že sa jedná o fyzickú osobu - podnikateľa, teda sa naňho nevzťahuje kritérium ako
na fyzickú osobu - nepodnikateľa, pričom sa jedná stále o totožnú fyzickú osobu, ktorú nemožno
rozčleňovať a nazerať na ňu z dvoch pohľadov.



Súd prvého stupňa na podporu správnosti svojho rozhodnutia poukázal i na to, že absentuje
právny dôvod vzniku predmetnej pohľadávky a žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno a nevyvrátil
pochybnosti, ktoré správca konkurznej podstaty žalovaného v súvislosti so samotnou existenciou
veriteľovej pohľadávky označil.

Odvolací súd ale považuje takýto záver je predčasný, ktorý nevyplýva z vykonaného dokazovania,
pretože sa prvostupňový súd osobitne skúmaním a dokazovaním k tejto okolnosti dostatočne nevenoval,
nepreskúmal predmetnú pohľadávku v potrebnom rozsahu, žiadnym spôsobom nevyhodnotil správanie
sa samotného T. U. - konateľa spoločnosti CORN CORPORATION s.r.o., ktorý pohľadávku vo výške
4.833.243,84 eur uplatnil prihláškou zo dňa 4.5.2010 v konkurze vyhlásenom na podnikateľa T. U. a
vyhlásil, že ju eviduje v účtovníctve.

Uvedené skutočnosti sú dôvodom, pre ktorý odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.
1 písm. h) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom prvostupňový súd bude vychádzať z právneho
názoru vysloveného odvolacím súdom, podľa ktorého správca konkurznej podstaty úpadcu, ktorým je
fyzická osoba - podnikateľ je pasívne legitimovaný pre podanie návrhu, žalobný návrh opäť posúdiť v
súvislosti s náležitosťami, ktoré prihláška musí podľa § 29 ZKR obsahovať a o veci opäť rozhodne. V
novom rozhodnutí zároveň rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

V súvislosti s odvolaním žalovaného voči rozhodnutiu o náhrade trov konania a nim vysloveným
právnym názorom dáva odvolací súd do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis.zn. 1MObdo
V17/2006, podľa ktorého z hľadiska náhrady trov konania v incidenčných žalobách je výška pohľadávky
bezvýznamná a výšku tarifnej odmeny advokáta je potrebné určiť podľa § 11 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z.
ako keby sa jednalo o spor s neoceniteľnou hodnotou veci a ako vykonal i prvostupňový súd. Predmetom
konania je určenie pravosti prípadne poradia pohľadávky, ktorej výška je ale nepodstatná, preto pri
určení výšky tarifnej odmeny advokáta súd vychádza z takej istej výšky ako v určovacích sporoch s
neoceniteľnou hodnotou veci.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.