Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7Co/53/2013 z 29. 12. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 29. decembra 2013, sp. zn. 7Co/53/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7112229252.1
Krajský súd Košice | 7Co/53/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7112229252.1 | 2013-12-29 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/91a58d16-79aa-4efe-8adb-b4561b9aad11
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7112229252.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/53/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112229252
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7112229252.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členiek
senátu JUDr. Frederiky Zozulákovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci navrhovateľa K. J. nar.
XX.X.Z. bývajúceho v T.W. L. A.. C. Č.. X proti odporkyni K. J. nar. XX.X.Z. bývajúcej v T. L. A.. C. Č..
X za účasti otca I. J. nar. XX.X.Z. bývajúcom v T. L. A.. C. Č.. X zastúpeného JUDr. Ivanom Husárom
advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Vojenskej č. 14 o zvýšenie výživného,
o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 11.4.2013 č.k. 18P 208/2012-57 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e     rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec navrhovateľa v čase jeho maloletosti ako jeho zákonný
zástupca prostredníctvom právneho zástupcu a navrhol zmeniť napadnutý rozsudok v súlade s jeho
návrhom na začatie konania. Poukázal na to, že v pôvodnom konaní, ktorým bola určená vyživovacia
povinnosť, bola rozdielna výška výživného odôvodnená len rozdielnym príjmom rodičov v čase
vyhlasovania rozsudku, kedy bol príjem otca v tom čase maloletého K. 531,10 € a príjem matky 464,71
€, teda rozdiel v príjmoch bol 66,39 € a keďže jeho príjem bol väčší ako matky, preto mu súd stanovil
uhrádzať výživné o 16,60 € vyššie, ako stanovil povinnosť uhrádzania výživného matkou na mal. K..
Uviedol, že došlo k zmene pomerov ohľadne príjmov rodičov a jeho mesačný príjem je naďalej 536,41
€, avšak príjem matky sa zvýšil na 591,60 € a v súčasnosti je príjem matky vyšší o 55,19 €. Preto za tejto
situácie existoval právny dôvod na dorovnanie výživného, ale aj na jeho určenie vo vyššej sume. Citoval
ust. § 78 Zákona o rodine a poukázal na to, že k zmene pomerov došlo u K., ktorý je v predposlednom
ročníku strednej školy a pripravuje sa na štúdium na vysokej škole, spĺňa vek a v dôsledku toho aj
podmienky pre získanie vodičského oprávnenia a má zvýšené výdavky na oblečenie a stravu. Poukázal
na to, že starším dieťaťom je K. a nie K. a vyslovil názor, že prvostupňový súd nesprávne právne vec
posúdil ak dospel k záveru, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie a
dorovnanie výživného pri oboch maloletých deťoch na rovnakú úroveň. Mal. K. na rozdiel od K. má
notebook, plánuje sa zúčastniť drahého jazykového kurzu a čo sa týka bytovej otázky na Okresnom súde
Košice I sa vedie konanie o vyporiadajie BSM a vzhľadom na ponechanie družstevného bytu otcovi,
matka bude mať nárok na vyplatenie väčšej sumy na vyrovnanie podielov oboch bývalých manželov z ich
majetku v BSM a bude si môcť zabezpečiť aj lepšie bývanie. Závery prvostupňového súdu nepovažuje
za správne, nakoľko súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil.



Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca poukázala na to, že spor týkajúci sa rozvodového konania v r. 2007
do súčasnosti bol pre ňu aj maloletú dcéru vyčerpávajúci po stránke psychickej aj finančnej z dôvodu
núteného odchodu z miesta trvalého bydliska a otec využíva všetky zákonné možnosti na to, aby im
zasahoval do života, kontroloval ich a keďže to nemôže robiť priamo, robí to cestou podávania žiadosti
ohľadne zvýšenia výživného, vynucovania si úpravy styku s dcérou a vyporiadania BSM. Dcéra potrebuje
notebook pre štúdium, nie je to vec, ktorú vlastní z rozmaru a otec s K. vlastnia dva veľké PC s tlačiarňou,
syn býva vo vlastnom byte, spí vo vlastnej posteli, zatiaľ čo dcéra býva v cudzom prenajatom byte, nemá
domov, ani vlastnú posteľ. Skutočnosť, že dcéra plánuje drahý jazykový pobyt v zahraničí neznamená,
že sa ho aj zúčastní, pretože otec namiesto finančnej podpory dcére používa tieto informácie proti nej
a žiada zvýšenie výživného na syna. Vyslovila názor, že má vedomosť o tom, že otec byt vynovuje,
nakupuje novú elektroniku, plastové okná a pod., naďalej podniká aj keď zrušil živnosť, vlastní záhradu s
rodinným domom, ktorý daroval svojmu otcovi, má k dispozícii auto ako sám vypovedal, ktoré si údajne
požičiava, chodieva na dovolenky, aj tento rok tak plánuje ako sám vypovedal pred krajským súdom
dňa 4.6.2013. K. dňa 24.5.2013 dosiahol vek dospelosti, má 18 rokov a v tomto veku si vie aj privyrobiť
brigádnickou činnosťou, čo podľa jej informácií aj robí, avšak dcéra vo veku 16 rokov túto možnosť nemá.
Ohľadne vyšších výdavkov na stravu, oblečenie a hygienické potreby mal. K., otec nemá vedomosť a
nerozumie prečo tieto porovnáva, keďže medzi dcérou a synom je rozdiel 22 mesiacov. Poukázala na
to, že listinnými dôkazmi preukázala, že synovi platí poistku 16,60 € a teda otec v tomto smere na dcéru
prispieva sumou 0 €. Jej náklady na bývanie sú mesačne o 30 € vyššie ako otcove, čoho dôkazom je
kópia nájomnej zmluvy a súdne konanie ohľadne vyporiadania BSM doposiaľ ukončené nie je.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí ak je vo výroku vecne správne.

Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré ju predchádzalo podľa §
212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.
a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych
zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za
konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé
a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. K odvolacím námietkam otca dodáva, že
tieto sú totožné s jeho obranou pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa dôsledne
zaoberal a aj vyporiadal v dôvodoch napadnutého rozsudku, preto tieto sú neopodstatnené a neuviedol
žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie. Odvolací súd poukazuje na to,
že súd prvého stupňa vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie a v potrebnom rozsahu zistil finančné a
majetkové pomery otca, ako aj matky navrhovateľa v predmetnom období, ako aj odôvodnené potreby
navrhovateľa a keďže odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, rozsudok ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia sa v odôvodnení
obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov
konania nežiadal (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.