Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5CoP/90/2013 z 14. 10. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 14. októbra 2013, sp. zn. 5CoP/90/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5112226227.1 Krajský súd Žilina | 5CoP/90/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5112226227.1 | 2013-10-14 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 219 ods. 2 OSP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b8660725-23f8-45e8-b7df-ede5bcf0127d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5112226227.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/90/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112226227
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5112226227.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej
a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti o maloleté
dieťa: V. G., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Žilina, dieťa rodičov: matka A. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S., P.O. C. XXX/X a otec U. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom U., D. O. A. XX/XX, o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, o
odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 30P/325/2012-88 zo dňa
19.6.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky. Otcovi uložil
povinnosť prispievať na výživu maloletého V. výživným vo výške 130,-€ mesačne, s účinnosťou od
1.8.2012, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Nedoplatok na výživnom za
obdobie od 1.8.2012 do 30.6.2013 vo výške 170,-€ povolil okresný súd otcovi splácať v mesačných
splátkach po 20,-€ k rukám matky spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok,
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. V zmysle dohody rodičov o úprave styku
otca s maloletým, je otec oprávnený stretávať sa s maloletým V. každý párny týždeň v sobotu od 10,00
hod. do 12,00 hod. Otec dieťa od matky prevezme v mieste bydliska matky a po skončení stretnutia
matke odovzdá v mieste bydliska matky. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol.

V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd s poukazom na ust. § 28 ods. 2, § 36 ods. 1, § 25 ods. 1, 2, §
26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine konštatoval, že na základe
vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky, otca a kolízneho
opatrovníka, dospel k záveru, že je potrebné upraviť práva a povinnosti k maloletému vzhľadom k tomu,
že jeho rodičia nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Keďže neboli zistené žiadne nedostatky
v starostlivosti o maloletého a otec súhlasil so zverením maloletého do starostlivosti matky, okresný súd
zveril maloletého V. do osobnej starostlivosti matky.

Pri rozhodovaní o výške výživného okresný súd prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého
vzhľadom k možnostiam a schopnostiam obidvoch rodičov. Matka je v súčasnej dobe na rodičovskej
dovolenke. Zabezpečuje starostlivosť o maloletého V.. Poberá rodičovský príspevok a prídavok
na maloletého. Otec je zamestnaný s priemerným mesačným čistým zárobkom okolo 835,-€. Na
pojednávaní uviedol, že jeho príjem sa zníži, keďže nebude poberať daňový bonus a tiež o sumu 19,-€



vzhľadom na zvýšenie platby na dôchodok, ktorý sa zvyšoval všetkým štátnym zamestnancom. Matka
býva v súčasnej dobe s maloletým u svojej tety, kupovala byt, na ktorý si brala úver vo výške 34.800,-
€ a splátka úveru predstavuje 170,-€ mesačne. Je vlastníčkou auta, na kúpu ktorého si požičala od
matky. Otec býva v trojizbovom byte, kde má poplatky súvisiace s bývaním 200,-€ mesačne. Spláca
pôžičky, ktoré boli použité na vybavenie bytu, mesačne vo výške 200,-€. Navštevuje vysokú školu v
Bratislave, školné je 900,-€ ročne. Okresný súd ustálil svojou úvahou výšku výživného 130,-€ mesačne
a zaviazal otca prispievať na výživu V. výživným v tejto výške od 1.8.2012, od začiatku mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom matka podávala návrh na úpravu práv a povinností k maloletému,
od času ako žiadala matka. Podľa názoru okresného súdu takto určená výška výživného zodpovedá
odôvodneným potrebám maloletého, vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca, s prihliadnutím na
jeho príjem a výdavky, ktoré mal súd preukázané. Matka si plní vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej
starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletého. Časť odôvodnených potrieb maloletého
uhrádza z rodinného prídavku, ktorý poberá vo výške 23,10 €. Nedoplatok na výživnom za obdobie od
1.8.2012 do 30.6.2013 vo výške 170,-€ okresný súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po
20,-€ k rukám matky spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku v súlade s §160 ods. 1 O.s.p.. Pri nezaplatení jednej splátky
sa stane splatným celý nedoplatok. Vo zvyšnej časti okresný súd zamietol návrh matky, v ktorom žiadala
určiť výživné vo výške 170,-€ od 1.8.2012. S poukazom na to, že rodičia sa na úprave styku dohodli a
táto dohoda je v záujme maloletého, okresný súd do nej nezasahoval a táto dohoda rodičov sa stala
súčasťou rozhodnutia o úprave práv a povinností k maloletému v zmysle § 25 ods. 1 Zákona o rodine.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého čo do určenia
výšky výživného. Uviedol, že svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému si doposiaľ riadne plnil a do
budúcnosti chce aj osobne vplývať na formovanie jeho osobnosti a podieľať sa tak na jeho výchove. Mal
však za to, že výška výživného je vzhľadom k nízkemu veku maloletého neprimeraná aj s prihliadnutím
na jeho príjem a výdavky, ktoré má.

K odvolaniu otca maloletého sa písomne vyjadril kolízny opatrovník a uviedol, že súhlasí s rozhodnutím
odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

Matka maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhovala, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil, prípadne ak uzná jej argumenty zmenil rozhodnutie a vyhovel jej pôvodnému návrhu a
zaviazal otca platiť výživné vo výške 170,-€ mesačne s účinnosťou od 1.8.2012. Uviedla, že otec si síce
svoju vyživovaciu povinnosť plnil, avšak v nedostatočnej výške. Mala za to, že výška výživného mohla
byť aj vyššia (170,-€ ako pôvodne žiadala) práve s prihliadnutím na výšku čistého mesačného príjmu
otca, ktorý predstavuje cca 835,-€. Z tejto sumy otec môže plniť aj vyššiu vyživovaciu povinnosť. Uviedla,
že od posledného pojednávania sa jej situácia zmenila. Za účelom lepších podmienok a ubytovania pre
syna, bola nútená zabezpečiť byt, ktorý zakúpila prostredníctvom úveru, s ktorým jej pomáha rodina,
ktorá jej požičiava peniaze do doby, kým si nenájde zamestnanie. Mesačné náklady prestavujú 143,-€
+ 20,-€ elektrina a výška splátky za úver 170,09 €. Jediným príjmom pritom je rodičovský príspevok vo
výške 199,60 €. Od septembra maloletý V. nastúpil do materskej školy v Gbeľanoch, kde je ho potrebné
dopraviť autom zo Žiliny. Z tohto dôvodu si kúpila staršie auto vo výške 600,-€, na ktoré si požičala od
matky. Každý mesiac budú náklady na dopravenie do škôlky predstavovať cca 60,-€. Otec navštevuje
dieťa každú párnu sobotu na 2 hodiny a okrem toho sa nijakým iným spôsobom o dieťa nezaujíma a ani
sa nepodieľa na jeho východe a už vôbec nie na formovaní jeho osobnosti.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu mu danom ustanovením § 212
ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3
O.s.p.) rozsudok okresného súdu v súlade s § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov



napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozsudku, spisového materiálu a
vyhodnotením tvrdení účastníkov v odvolacom konaní, dospel k záveru, že okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu,
starostlivo zvážil všetky preukázané skutočnosti a preto sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so
skutkovými a právnymi závermi rozhodnutia okresného súdu.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že okresný súd v dostatočnom rozsahu preskúmal pomery
tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj otca a matky dieťaťa a stotožnil sa s rozhodnutím okresného
súdu, ktorý uložil otcovi povinnosť platiť s účinnosťou od 1.8.2012 výživné vo výške 130,- € mesačne.
Rovnako sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, ktorý otcovi povolil splácať nedoplatok
na výživnom od 1.8.2012 do 30.6.2013 vo výške 170,- €, v splátkach po 20,- € mesačne.

Zákon o rodine vychádza z filozofie, že dieťa má právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok a rodičom je
uložená povinnosť, aj keď na úkor svojho minima ju plniť a má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Zároveň je potrebné, aby súd pri rozhodovaní prihliadal aj na osobnú starostlivosť o dieťa niektorým z
rodičov, keďže táto skutočnosť má nepochybne vplyv i na určenie výšky výživného. Pri určení rozsahu
vyživovacej povinnosti súd vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča
v čase vyhlásenia rozsudku, v prípade rozhodovania za čas minulý sa rozsah určuje podľa schopností
a možností v čase, v ktorom sa výživné priznáva. Na strane oprávneného zákon ustanovuje hľadisko
odôvodnenosti potrieb, pričom za odôvodnené potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti možno
považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady
súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami.

Z obsahu spisu vyplýva, že matka maloletého V. si plní vyživovaciu povinnosť svojou osobnou
starostlivosťou, zabezpečuje pre maloletého bývanie, platí poplatky spojené s bývaním, vznikajú jej
výdavky na stravu, hygienické potreby a oblečenie, obutie pre dieťa. Maloletý začal od septembra
navštevovať škôlku, s čím sú spojené ďalšie náklady za pobyt v škôlke a stravovanie, ale aj náklady
spojené s dopravou do škôlky, ktorá sa nachádza mimo miesta trvalého bydliska matky a dieťaťa. Príjem
matky pozostáva výlučne z rodičovského príspevku vo výške 199,60 €. Čistá priemerná mesačná mzda
otca predstavovala za obdobie 1-4/2013 sumu 835,-€, má náklady spojené s bývaním a štúdiom na
vysokej škole. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu plnil pravidelne, nad rámec výživného
mu neprispieva ničím, s dieťaťom sa stretáva každý párny týždeň v sobotu od 10,00 hod. do 12,00 hod.

Na základe dokazovania vykonaného okresným súdom odvolací súd konštatuje, že určené výživné
vo výške 130,-€, na mal. V. mesačne zodpovedá tak možnostiam, schopnostiam a majetkovým
pomerom povinného rodiča - otca, ako aj odôvodneným potrebám maloletého. Majetkové pomery
otca vzhľadom na jeho príjem, samozrejme s prihliadnutím na náklady spojené s bývaním a školné,
mu umožňujú platiť výživné určené okresným súdom. Zároveň je potrebné prihliadať aj na to, že
matka nezabezpečuje len nákup stravy a ošatenia, ale aj všetky ostatné potreby dieťaťa ako bývanie,
stravovanie, hygienu, zabezpečenie lekárskej starostlivosti, záujmovej činnosti. Zároveň určené výživné
zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa vzhľadom na jeho vek a na skutočnosť, že
nastúpil do materskej škôlky.

Z týchto dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca maloletého dieťaťa ako nedôvodné a
rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení
s§ 224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu; keďže konanie vo veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa je konaním, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.



Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.