{"guid": "0bddfcdf-b1d6-4ca2-88b1-d26148517bb1:8b8f22cb-ab7d-443b-b875-5a808c78df0d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8118214999.1", "spisova_znacka": "9Co/50/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/50/2019 z 24. 4. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 24. apríla 2019, sp. zn. 9Co/50/2019, ECLI:SK:KSPO:2019:8118214999.1", "identifikacne_cislo": "8118214999", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Adriana Szaniszlová", "sudca_id": 1326, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-adriana-szaniszlova-1326", "datum_vydania": "2019-04-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8b8f22cb-ab7d-443b-b875-5a808c78df0d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8118214999.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8118214999.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8118214999.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/50/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118214999
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118214999.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň
JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu D. M., nar. XX.X.XXXX, bytom
O. XXXX/XX, XXX XX D., zast.: JUDr. Martinou Stankovičovou, advokátkou so sídlom Duchnovičovo
námestie 1, XXX XX D., proti žalovanému H. W., nar. XX.X.XXXX, bytom W.. K. XXXX/XX, XXX XX
T., právne zastúpenému: JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, so sídlom Hlavná 89, XXX XX D., o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
D. č.k. 16C/45/2XX8-44 zo dňa 21.11.2XX8 takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa konania, ktoré by smerovalo k predaju,
zaťaženiu, založeniu, darovaniu a prenajatiu rodinného domu so súpisným číslom XXXX, postavenom na
parcele č. XXXX/X o výmere 105 m2 - zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcom sa v katastrálnom
území D., obec D., okres D., vlastnícky vedenom na LV č. XXXX. Zároveň vyslovil, že žalovaný nemá
právo na náhradu trov konania a žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáha, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa všetkých právnych úkonov, ktoré by smerovali k poškodeniu žalobcu a ktoré
by obmedzili žalovaného pri nakladaní s jeho rodinným domom, v ktorom aktuálne býva žalobca
s manželkou, obaja starobní dôchodcovia. Z obsahu vyjadrení je zrejmé, a žalobcom ani nebolo
rozporované, že vlastníkom predmetného rodinného domu je od roku 2011 žalovaný, na základe kúpnej
zmluvy uzavretej medzi žalobcom, jeho manželkou a žalovaným.
Mal za preukázané, že zo spisu navyše vyplývajú rôzne finančné transakcie medzi žalobcom a
žalovaným, resp. medzi žalobcom, jeho manželkou a dcérou a synom žalovaného (zrejme žalobcu -
pozn. odv. súdu) (okrem kúpnej ceny, pôžička, nájomné), ktoré neboli sporovými stranami významne
spochybnené.
Zároveň uviedol, že predmetný byt predstavuje obydlie žalobcu a jeho manželky, pričom nezanedbateľná
je aj doba užívania predmetného bytu, z čoho možno vyvodiť nielen zvyk obývať tento byt, ale aj
vytvorenie si väzieb k danému miestu či už z pohľadu susedských alebo v širšom spoločenskom
kontexte. Osoba má právo na obydlie aj vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá jej nemusí patriť ako vlastníkovi.
Je nepochybné, že žalobca má s predmetným bytom dostatočnú a nepretržitú väzbu na to, aby bol na
účely čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobodách (ďalej len „Dohovor“) považovaný
za ich „obydlie“. Súd prvej inštancie mal za to, že v tomto konaní je táto základná podmienka, potreba
bezodkladnosti úpravy pomerov naplnená, preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.



3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu podľa
§ 365 ods. 1 písm. e), f), h) Civilného sporového poriadku. Namietal, že dočasná a rýchla úprava
pomerov medzi stranami sporu nebola potrebná, nakoľko žalobca od roku 2011 vie o vlastníckom
práve žalovaného a doposiaľ sa nedomáhal spochybnenia vlastníckeho práva žalovaného žiadnym
právnym úkonom, pričom žalobca vedel, že rodinný dom je predmetom záložného práva v prospech
Slovenskej sporiteľne a.s. a žalovaný rodinný dom od roku 2011 nepredal, nedaroval a ani neprenajal
tretej osobe. Žalovaný vypovedal nájomnú zmluvu žalobcovi prostredníctvom svojho právneho zástupcu
z dôvodu neplatenia nájomného dohodnutého najprv vo výške 400 eur mesačne, neskôr vo výške
100 eur mesačne. Žalobca dostal od žalovaného kúpnu cenu 250.000 eur a v rodinnom dome býval
a býva bez zaplatenia nájomného. Zároveň uviedol, že žalovaný nemá záujem rodinný dom predať,
darovať, ani inak scudziť, zriadiť tam vecné bremeno ani ho prenajať. Toto mu zakazuje aj samotná
zmluva o zriadení záložného práva so SLSP a.s., ktorú uzavrel žalovaný ako vlastník rodinného
domu dňa 24.11.2011. Samotné trestné oznámenia na žalovaného ani začatie trestného stíhania vo
veci, nezakladajú podozrenia a nebezpečenstvo hroziacej ujmy predaja, darovania a iného scudzenia
rodinného domu. Žalovaný poukázal na to, že považuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
za nedôvodný a žalobca neosvedčil také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo
veci samej, nie je osvedčená dôvodnosť nároku, nie sú splnené podmienky na nariadenia neodkladného
opatrenia.
Zároveň namietal, že nariadené neodkladné opatrenie trpí ďalšou vadou, ktorá spočíva v tom, že súd
prvej inštancie si nesplnil obligatórnu poučovaciu povinnosť vo výrokovej časti o podaní žaloby vo
veci samej. Z tohto dôvodu je nariadené neodkladné opatrenie v podstate na dobu neurčitú, nezaniká
nepodaním žaloby vo veci samej v súdom určenej lehote a nie je viazané na žiadne konanie vo veci
samej. Navrhol zmeniť napadnuté uznesenie a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnu. Súčasne navrhol žalobcovi a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznať.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu opätovne poprel zaplatenie kúpnej ceny, ďalej uviedol, že zmluvu
uzavretú medzi stranami sporu nepovažuje za kúpnu, ale za zabezpečovací inštitút a cíti sa byť
vlastníkom nehnuteľností. Navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.

5. V nasledujúcich vyjadreniach strany sporu zotrvali na svojej predchádzajúcej argumentácii.

6. Krajský súd v  D.e (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o  odvolaní  (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v  zmysle zásad vyplývajúcich z  ust. § 379 a nasl. CSP,
bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a  dospel k  záveru, že odvolanie žalovaného je
dôvodné.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Pred nariadením neodkladného opatrenia sa vychádza z vymedzenia uvedených základných
predpokladov v návrhu, skúma sa, či je nárok dostatočne odôvodnený a skúmajú sa tiež skutkové
okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia.

9. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre
vydanie konečného rozhodnutia, avšak musia byť osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre
rozhodnutie. Dôkazné bremeno znáša výlučne ten, kto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia,
a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné
opatrenie nemožno vydať iba na základe tvrdení strany bez osvedčenia aspoň základných skutočností
umožňujúcich prijať záver o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana.



10. Jedným z hlavných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 CSP je
potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Po preštudovaní spisu odvolací súd dospel k záveru, že tento
predpoklad v danom prípade nie je daný.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca spolu s manželkou rodinný dom s pozemkami predali
žalovanému a ďalej bývali v rodinnom dome z titulu nájomného vzťahu. Z dôvodu nevyplatenia
nájomného, resp. zaplatenia len v časti, došlo k výpovedi z nájmu. Žalobca doposiaľ platnosť kúpnej
zmluvy žalobou na súde nenapadol, t.j. hľadí sa ňu ako na platnú a za vlastníka nehnuteľností je
považovaný žalovaný, rovnako žalobca nespochybnil ani platnosť výpovede.

12. Hlavným dôvodom, pre ktorý nie je možné vyhovieť návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia je absencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Z obsahu spisu nijako nevyplýva, ani
žalobca netvrdil, že by žalovaný mal v úmysle nehnuteľnosti scudziť, zaťažiť či prenajať, resp. že by hrozil
nezvratný stav, z ktorého by žalobcovi mohla vzniknúť škoda či iná ujma na jeho právach. Žalobcom
uvedené skutočnosti neodôvodňujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, a žiadne iné relevantné
skutočnosti žalobca neuviedol. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v
čase vydania rozhodnutia. Stavom v čase rozhodovania je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa
má rozhodovať o návrhu na neodkladné opatrenie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa
náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 CSP. V čase rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia žalovaný nevykonal žiadny úkon, z ktorého by bolo možné odôvodnene
predpokladať jeho úmysel predmetné nehnuteľnosti previesť alebo zaťažiť alebo inak nimi disponovať,
čím nie je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami.

13. Navyše, scudzenie či zaťaženie nehnuteľností by bolo pre žalovaného problematické, pretože
nehnuteľnosť už je zaťažená záložným právom banky (k zaťaženiu došlo ešte pred podaním návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia), pričom podľa časti IV. Zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam zo dňa 24.11.2011 (č.l. 42 a nasl. spisu) záložca (žalovaný) sa zaväzuje nepreviesť
bez predchádzajúceho písomného súhlasu záložného veriteľa záloh na inú osobu ako dlžníka (dcéra
žalobcu) a to až do času úplného splatenia pohľadávky a nezriadiť bez predchádzajúceho písomného
súhlasu záložného veriteľa k zálohu záložné právo, vecné bremeno alebo inú ťarchu v prospech tretej
osoby, vrátane nájomných práv k zálohu alebo jeho časti, a to až do času úplného splatenia pohľadávky.

14. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že snahou žalobcu je dosiahnuť to,
aby spolu s manželkou nemuseli opustiť rodinný dom, v ktorom bývajú, pretože dostali výpoveď z
nájmu a boli vyzvaní na vypratanie nehnuteľnosti. Avšak neodkladné opatrenie v znení, ako ho žiadal
žalobca nariadiť, a ako napokon aj bolo súdom prvej inštancie nariadené, nezabezpečí žalobcovi a jeho
manželke zotrvanie v dome, nakoľko aj keby žalovanému bolo zakázané nehnuteľnosti predať, zaťažiť,
založiť predať či prenajať, neznamená to, že nemôže žiadať od žalobcu a jeho manželky vypratanie
nehnuteľností.

15. Na dôvažok žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia okrem iného domáha aj
zákazu prenajať rodinný dom, čo by v konečnom dôsledku malo dopad aj na jeho právo rodinný dom
užívať v tom zmysle, že by ho žalovaný nemohol prenajať nanovo ani jemu.

16. Záverom odvolací súd dodáva, že toto rozhodnutie nijako nebráni žalobcovi domáhať sa prípadne
inej ochrany svojich práv, ktoré považuje za ohrozené či porušené, súdnou cestou, avšak je potrebné
preukázať dôvodnosť ohrozeného či porušeného práva.

17. Odvolaciemu súdu neušlo ani procesné pochybenie súdu prvej inštancie, ktorý pri nariadení
neodkladného opatrenia opomenul poučiť žalovaného v zmysle ust. § 337 CSP, avšak vzhľadom na
to, že neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil a návrh zamietol, nepovažoval za potrebné vrátiť vec súdu prvej inštancie na
doplnenie, nakoľko by to bolo v rozpore so zásadou rýchlosti, hospodárnosti konania a bolo by aj
kontraproduktívne.

18. Za daného stavu odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil (§ 388 CSP) a návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.



19. Odvolací súd však zdôrazňuje a poukazuje na body 32 až 34 odôvodnenia napadnutého uznesenia,
s ktorými sa plne stotožňuje a rovnako ako súd prvej inštancie apeluje na strany sporu, aby pokúsili o
kompromis a vyriešili svoje spory zmierlivo ako sa to v spoločenských vzťahoch vyžaduje prioritne.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 262
ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na zmenu napadnutého uznesenia bol žalovaný v konaní
(prvoinštančnom aj odvolacom) plne úspešný, preto mu v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP patrí nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. V podanom odvolaní však žalovaný navrhol,
aby odvolací súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaný nemá proti žalobcovi nárok na ich
náhradu a rovnako žalobca nemá nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. Vzhľadom na to,
že uvedené svedčí o tom, že žalovaný sa náhrady trov konania vyslovene vzdal, odvolací súd mu ich
náhradu nepriznal.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa  § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).



Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}