Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8CoP/12/2012 z 19. 3. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 19. marca 2012, sp. zn. 8CoP/12/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:7511217962.1
Krajský súd Nitra | 8CoP/12/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:7511217962.1 | 2012-03-19 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 74 ods. 1 OSP, § 75 ods. 1 OSP, § 75 ods. 6 OSP, § 76 ods. 1 písm. a) OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/eadf9ef4-8aa3-4781-ae25-47dcbd9e7898
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:7511217962.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoP/12/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511217962
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hušeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:7511217962.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre vo veci starostlivosti súdu o maloletého Z. G., nar. X.XX.XXXX, bytom u matky,
zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88 Nitra ako kolíznym
opatrovníkom, dieťa rodičov: R. G., bytom L., X. XXX, C.. P. G., bytom V., P. XX/P, zastúpený JUDr.
Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom Košice, Štúrova 20, o návrhu otca na nariadenie predbežného
opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu v Nitre č. k. 13P/3/2012-31 zo dňa 30.1.2012,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd  napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 74 ods. 1, § 75 ods. 4, ods. 6, ods. 8, ods.
9, § 76 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), ako aj zisteným skutkovým stavom veci
na základe ktorého dospel k záveru, že návrh otca maloletého nebol dôvodne podaný.

Otec maloletého sa návrhom zo dňa 25.11.2011 domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým
súd zmení jeho vyživovaciu povinnosť naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Košice- okolie
č. k. 12P/152/2010 zo dňa 25.11.2010 tak, že ho zaviaže prispievať na výživu maloletého sumou
200,-Eur mesačne, počnúc dňom nariadenia predbežného opatrenia. Návrh odôvodnil tým, že
rozsudkom Okresného súdu Košice- okolie bol upravený výkon rodičovských práv a povinností rodičov
k maloletému, ktorým rozsudkom bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 300,-eur
mesačne, sumou rovnajúcou sa 25 % z jeho čistých odmien dvakrát do roka k 15.2. a 15.8. a
sumou 100,- eur mesačne na tvorbu úspor maloletého. S matkou maloletého sú manželia, nežijú v
spoločnej domácnosti. Na Okresnom súde Košice- okolie prebieha konanie o rozvod manželstva rodičov
maloletého. Uviedol, že od poslednej súdnej úpravy pomerov došlo k zmene pomerov na strane otca
maloletého, ako aj na strane maloletého. Dôvodil tým, že v súčasnej dobe žije v Bratislave, so svojou
priateľkou. Dňa 25.7.2011 sa im narodila maloletá U. G., čím mu pribudli dve vyživovacie povinnosti,
pričom jeho mesačný príjem sa nezmenil. Prispieva na výživu svojej priateľke sumou 200,-eur mesačne,
ktorá od januára 2012 bude poberať iba rodičovský príspevok, ktorej uhradil v súvislosti s úhradou
nákladov spojených s obstaraním výbavy pre maloletú U. sumu 1.300,-eur. Poukázal ďalej na to, že sám
spláca dva spotrebiteľské úvery poskytnuté za trvania manželstva s matkou maloletého, jeden vo výške
140,-eur mesačne a druhý vo výške 113,30 eur mesačne. Ďalej dôvodil tým, že matka maloletého má
od februára 2011 príjem vo výške 600,-eur mesačne. Mal za to, že jeho momentálna finančná situácia,
jeho finančné výdavky ohrozujú uspokojovanie jeho základných životných potrieb a potrieb jeho rodiny,
pričom jeho výdavky v nasledujúcom období vzrastú ešte viac. Z tohto dôvodu si tento jeho stav vyžaduje
okamžitý zásah a to úpravu pomerov účastníkov nariadením predbežného opatrenia.

Súd prvého stupňa mal za preukázané, že maloletý Z.  bol rozsudkom Okresného súdu Košice- okolie
č. k. 12P/152/2010-44, zo dňa 25.11.2010, zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný
prispievať na výživu maloletého sumou  300,-eur mesačne počnúc od 1.1.2010, ďalej sumou rovnajúcou



sa 25 % z jeho čistých odmien dvakrát do roka a to k 15.2. a k 15.8. daného roka a sumou 100,-
eur mesačne na tvorbu úspor maloletého. Zároveň bol upravený styk otca s maloletým. Ďalej mal
za preukázané, že na Okresnom súde Košice- okolie prebieha konanie o rozvod manželstva rodičov
maloletého pod sp. zn. 16C/38/2011, ktoré konanie nie je právoplatne skončené.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že s poukazom na dôvody nariadenia predbežného opatrenia
uvedené v návrhu, že návrh nebol dôvodne podaný. Mal za to, že otec neosvedčil potrebu dočasnej
úpravy pomerov nariadením predbežného opatrenia, keď v konaní neboli preukázané také rozhodujúce
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vyhovenie jeho návrhu.  Dôvodil tým, že zárobkové možnosti a
schopnosti otca a  príjem otca sa nezmenili, ktorú skutočnosť sám otec maloletého deklaroval vo svojom
návrhu, pričom z pripojeného spisu Okresného súdu Košice- okolie mal za preukázané, že priemerný
mesačný zárobok netto otca, z ktorého súd vychádzal pri určení vyživovacej povinnosti k maloletému
v roku 2010 bol 2.660,28 eur. Ďalej dôvodil tým, že splácanie spotrebných úverov zo strany otca
zostalo oproti času predchádzajúcej súdnej úpravy výživného v nezmenenej výške. Nemal z návrhu za
preukázané súčasné zárobkové a majetkové pomery matky maloletého a výšku výdavkov na výživu
maloletého Z.. Súd prvého stupňa mal za to, že otec maloletého nie je v tak nepriaznivej finančnej situácii,
že by zo svojho príjmu nemohol bez ohrozenia zabezpečenia  jeho životných potrieb a nákladov platiť
výživné v určenej výške na maloletého Z. a zároveň si plniť vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére
U.. Dôvodil ďalej tým, že ani finančná situácia priateľky otca nie je tak nepriaznivá, že nemôže aj ona
prispievať na výživu maloletej a na chod spoločnej domácnosti s poukazom na výšku zostatku na jej
účte k 30.10.2011.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie otca maloletého. Navrhol, aby odvolací
súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa tak, že vyhovie jeho návrhu. Namietal, že súd
prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.  Poukázal na to, že nariadenie
predbežného opatrenia je dôvodné, keďže od času poslednej súdnej úpravy vyživovacej povinnosti k
maloletému uplynula doba viac ako dva roky a zmenili sa rozhodujúce okolnosti pre posúdenie výšky
výživného. Nereflektovanie týchto okolností prostredníctvom nariadenia predbežného opatrenia, ho
reálne vystaví nebezpečenstvu bezprostredne hroziacej ujmy a to trestnému stíhaniu za trestný čin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona. Mal za to, že zmena rozhodujúcich okolností
spočíva v tom, že mu pribudli mu dve vyživovacie povinnosti, a to k maloletej U. a k jej matke v súlade s
§ 74 ods. 1 Zákona o rodine, pričom jeho príjmy sa žiadnym spôsobom nezmenili. Mal za to, že k zmene
pomerov došlo i na strane matky maloletého Z. v tom, že má pravidelný príjem 600,-eur mesačne, pričom
matka maloletého neparticipuje na splácaní úverov, ktoré im vznikli za trvania manželstva. Poukázal
ďalej na to, že príjmom matky maloletej U. od januára 2012 bude len rodičovský príspevok vo výške
190,-eur mesačne. S matkou maloletej žije v jednej domácnosti a sám hradí náklady spojené s bývaním.
Mal za to, že konštatovanie súdu ohľadne finančnej situácie matky maloletej U. k 30.10.2011, nemá
žiadny vzťah k skutočnostiam uvádzaným v jeho návrhu a k jeho zmieneným vyživovacím povinnostiam.
Výživné vo výške 200,-eur mesačne na maloletého Z. plne postačuje nielen na úhradu základných, ale
aj akýchkoľvek štandardných potrieb dieťaťa vo veku maloletého a v dôsledku nariadenia predbežného
opatrenia by maloletý Z. netrpel žiadnym nedostatkom, ani by neboli obmedzované jeho potreby.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku /ďalej len OSP/)
prejednal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
postupom podľa § 212 ods. 2 písm. a/ a §  214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že je potrebné napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP.

Podľa § 74 ods.1 OSP  pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa  § 75 ods.1 OSP predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.



Podľa § 75 ods. 6 OSP súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov
a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 76 ods. 1 písm. a) OSP predbežným opatrením súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné
v nevyhnutnej miere.

Pre rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení je rozhodujúci stav v čase jeho vydania  /§ 154 ods.1, §
167 ods.2 OSP/. To znamená, že v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia, odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme skutkový stav a
právne posúdenie, ktoré je v čase rozhodovania súdu prvého stupňa.

Vo všeobecnosti platí, že účelom predbežného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych
(nielen faktických pomerov) účastníkov, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne
ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho vydanie (nariadenie)
predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy,
pričom zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov riešené v konaní vo veci samej. Teda platí,
že nariadenie predbežného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú
tu právne vzťahy medzi účastníkmi,  ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná
úprava je potrebná, aby sa v daných  právnych vzťahoch medzi účastníkmi  nevytvoril nenávratný stav a
ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania.  Dočasnosť
znamená, že sa vylučuje pôsobenie predbežného opatrenia pred jeho nariadením do minulosti, že
upravuje právne vzťahy len do času definitívnej súdnej ochrany, resp. do času kým je isté, že táto ochrana
sa neposkytne a ďalej, že vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania súdu o návrhu na
predbežné opatrenie.

Návrh na predbežné opatrenia má obsahovať zákonom požadované náležitosti, a to náležitosti podľa §
79 ods. 1 OSP, ktoré možno použiť len primerane, opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
vydanie predbežného opatrenia, odôvodnenie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana
a nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Tým je doplnený základný predpoklad na nariadenie
predbežného opatrenia uvedený v § 74 OSP, v ktorom sa na nariadenie predbežného opatrenia požaduje
len to, aby bolo potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by bol
ohrozený výkon súdneho rozhodnutia, a taktiež, čoho sa navrhovateľ mieni domáhať návrhom vo veci
samej, ak je návrh podávaný pred začatím konania.

Pre rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu
prvého stupňa. Stavom v čase rozhodovania je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať
o návrhu na predbežné opatrenie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí
návrhu vyžadovaných v § 75 ods. 2. Súd sa vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z
návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva,  čo súvisí aj s tým, že účastníci nemusia byť
vypočutí a súd nie je povinný vykonávať ani iné dokazovanie. Ak už súd vykoná dokazovanie /ktoré
sa v zásade nemusí vykonávať/, základom pre jeho rozhodnutie je aj výsledok tohto dokazovania
a z toho vyplývajúce právne posúdenie. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o predbežnom
opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa, je podstatný v prípade
odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na predbežné opatrenie. Odvolací súd
za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase
rozhodovania súdu prvého stupňa. Odvolací súd nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci.
Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie predbežného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň
základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované predbežné opatrenie by
malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Predbežné rozhodnutie musí mať
vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Jeho účelom je
dočasná úprava pomerov účastníkov a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej
úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Z charakteru predbežného opatrenia
vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom



označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno
spočíva výlučne na navrhovateľovi predbežného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky
náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Predbežné opatrenie však nemožno vydať iba
na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa na základe vykonaného
dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, preto sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP v odôvodnení svojho rozhodnutia
obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd po prejednaní veci sa s vyššie  uvedeným skutkovým a právnym záverom súdu prvého
stupňa stotožnil, mal za to, že súd prvého stupňa vychádzajúc z preukázaného skutkového stavu ku
dňu svojho rozhodnutia vec správne právne posúdil, keďže nebolo preukázané splnenie zákonných
podmienok pre nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia.

Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa v čase vydania svojho
rozhodnutia vecne správne rozhodol, pokiaľ zamietol návrh na nariadenie navrhovaného predbežného
opatrenia, keď nebola preukázaná dôvodnosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania.
V konaní nebola osvedčená skutočnosť, že súčasné zárobkové schopnosti a možnosti otca plniť si
vyživovaciu povinnosť k maloletému Z., i s  ohľadom na pribudnutie mu ďalšej vyživovacej povinnosti
mu neumožňujú plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému Z. v doposiaľ určenom rozsahu a teda,
že by bolo na jeho strane dané nebezpečenstvo bezprostrednej hroziacej ujmy v tom, že by bol
vystavený trestnému stíhaniu pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. Je nesporné, že príjem otca,
ako aj základné výdavky otca na náklady spojené s bývaním a na platenie úverov sa oproti času
predchádzajúcej súdnej úpravy výživného nezmenili, ktorú skutočnosť deklaroval otec maloletého v
návrhu a potom pri danej výške priemerného mesačného zárobku otca ani pribudnutie ďalšej vyživovacej
povinnosti nepredstavuje pre otca nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Odvolací súd sa
stotožňuje so súdom prvého stupňa i v tom smere, že aj matka maloletej U. má vyživovaciu povinnosť k
maloletej U., keď súd správne zohľadnil a jej finančné pomery ku dňu svojho rozhodnutia poukázaním
na stav jej účtu, teda jej príjem na účte k 30.10.2011, pričom pri danosti práva matky maloletej U. na
primeranú výživu od otca maloletej v zmysle § 74 ods.1 Zákona o rodine je potrebné okrem iného
prihliadnuť ku skutočnostiam, či došlo na jej strane k prípadnému zníženiu jej príjmov z pracovného
pomeru, príp. iného príjmu, musí prihliadnuť aj k príjmom zo zdrojov sociálneho, príp. nemocenského
poistenia.

Odvolací súd dospel k záveru, že otec maloletého neosvedčil základné rozhodujúce skutočnosti
odôvodňujúce nariadenie predbežného opatrenia, pričom dôkazné bremeno spočívalo výlučne na otcovi
ako navrhovateľovi predbežného opatrenia, teda otec neosvedčil základné skutočnosti umožňujúce
prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a neosvedčil
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej mu ujmy.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil ako
vecne správne podľa § 219 ods.1 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.