Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/29/2013 z 16. 4. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 16. apríla 2013, sp. zn. 1Co/29/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7512201373.1 Krajský súd Košice | 1Co/29/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7512201373.1 | 2013-04-16 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/03b6b296-50b6-44a2-9fe1-0ca60b7b1410 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7512201373.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/29/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512201373
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7512201373.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu U. F. R., R..K..S.., so sídlom v L., Ú. Č.. X, proti
žalovanému Z. J., bývajúcemu v Š. Č.. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka B. X. S. S. R.C. P., so
sídlom v J., Y. č. XX, zastúpeného E.. C.B. H., advokátom, so sídlom v R., X.. R. Č.. X, o zaplatenie
52,11 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice okolie zo dňa
10. 10. 2012 č.k. 17C/82 /2012 - 34 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

Žalobca j e p o v i n n ý uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania v sume 19,11
eura platbou E.. C.B. H. do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, žalobcu zaviazal zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy konania v sume 58,15 eura a rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi v sume
9,87 eura.

Týmto uznesením rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu v sume 52,11 eura s prísl..

Rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil s poukazom na ust. § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. keď uzavrel,
že žalobca pred začatím pojednávania vzal návrh v celom rozsahu späť bez uvedenia konkrétneho
dôvodu a konanie žiadal zastaviť.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., pretože žalobca zobral návrh späť
a tým procesne zavinil zastavenie konania. Keďže za zastavenie konania zodpovedá žalobca, vznikla
mu povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi popri žalovanom, ktorý mal
v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník (§ 93 ods. 4 O.s.p.). Aj napriek návrhu žalobcu, aby o
trovách konania rozhodol podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p., a ich náhradu účastníkom nepriznal, súd takto
nerozhodol, pretože žalobca neuviedol žiadne konkrétne dôvody hodné osoby obytného zreteľa, ktoré
by boli relevantným dôvodom na rozhodnutie, ktorým by náhrada trov konania úspešnému účastníkovi
výnimočne nebola priznaná. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi účelné trovy
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo sume 58,15 eura za dva úkony právnej služby
- prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie s námietkou premlčania - 2 x 16,60 eura, (základná
sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu podľa § 10 ods. 1, s použitím § 14 ods. 3 písm. b/
vyhlášky MS SR č. 655/2004 4 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, v znení zmien a doplnkov, v ďalšom texte : "vyhláška "), režijný paušál - 2 x 7,63 eura (§
16 ods. 3 vyhlášky) a DPH vo výške 20 % z trov právneho zastúpenia v sume 9,69 eura (podľa
príslušných ustanovení vyhlášky č. 209/2009 Z.z.), keď uzavrel, že vstup vedľajšieho účastníka do



konania naznačil, že je možné očakávať jeho kvalifikované podanie prostredníctvom advokáta, v ktorom
vznesie námietku premlčania uplatneného nároku. Aj, keď z obsahu späťvzatia žaloby priamo nevyplýva,
že práve námietka premlčania bola vo svojej podstate dôvodom späťvzatia návrhu, v riadnom procese
by pre vznesenú námietku premlčania bola žaloba zamietnutá, čo by v konečnom dôsledku z hľadiska
náhrady trov konania znamenalo ten istý výsledok.

O vrátení kráteného súdneho poplatku prostredníctvom príslušného daňového úradu rozhodol podľa
ust. § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací
súd po preskúmaní napadnutého výroku tento zmenil a náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi
nepriznal. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, pretože vedľajším
účastníkom uplatnené trovy konania nemožno považovať za účelne vynaložené na uplatnenie alebo
bránenie práva, lebo aj keď zákon pripúšťa vstup vedľajšieho účastníka do konania, žalobca nevidí
význam v jeho právnom zastúpení. Zdôraznil že združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá
na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania. Konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho
právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a jeho nehospodárnosti a na
túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ustanovenia § 150 O.s.p.. Vedľajší účastník
pritom vstupuje do množstva v konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, preto paušálny vstup
združenia zastúpeného advokátom v konaniach, v ktorých pre vstup nebol žiaden dôvod, iba zbytočne
navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale
získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.

Vedľajší účastník vo svojom obsahovo rozsiahlom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal
uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť a priznať náhradu
odvolacích trov. Zdôraznil, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinností ako účastník,
koná však iba sám za seba. Právo na zástupcu má z rovnakých dôvodov, z akých ho má aj žalobca,
preto je absurdné, ak žalobca ako účastník konania zastúpený advokátom upiera právo na zastúpenie
advokátom inému účastníkovi. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno pritom odvodiť
z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Konanie vo veci bolo zastavené po tom, čo žalobca zobral podaný návrh
späť a to až po ich vstupe do konania, teda ako dôsledok ich aktivity. Účasť vedľajšieho účastníka v
konaní je pre spotrebiteľa efektívna, v zmysle cieľov a účelu, na ktorý je združenie založené. Poukázal
na novelizované ustanovenie § 137 O.s.p., podľa ktorého i výslovne patrí náhrada výdavkov za
zastupovanie advokátom.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie vo výroku o trovách
konania podľa § 212 ods. l, 3 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods.
2 O.s.p.) a konštatuje jeho správnosť. Preto len na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého
uznesenia súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania, s poukazom na odvolacie námietky žalobcu
považuje za potrebné dodať nasledujúce:

V právnej veci týkajúcej sa spotrebiteľského sporu (tak ako je tomu aj v súdenej veci) má oprávnenie
vystupovať ako vedľajší účastník aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv
spotrebiteľov, pričom nemusí preukazovať "právny záujem na jeho výsledku", pretože možnosť aby
vystupoval ako vedľajší účastník na strane spotrebiteľa mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava
uvedená v ust. § 93 ods. 2 O.s.p..



Keďže ust. § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a
povinnosti ako účastník, možno z toho vyvodiť záver, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek
hlavný účastník) právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť
si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom. Vedľajšiemu
účastníkovi zároveň vzniká aj právo na náhradu trov konania, kam podľa ust. § 137 ods. 1 O.s.p. patrí
náhrada trov právneho zastúpenia, ktorá mu môže byť priznaná len v prípade, ak právo na náhradu trov
vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie
muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného
hľadiska.

Správne preto súd prvého stupňa priznal náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalovaného a na ich náhradu zaviazal žalobcu, ktorý tým, že zobral podaný návrh na začatie
konania späť procesne zavinil, že sa konanie muselo zastaviť.

Neobstojí ani námietka žalobcu spochybňujúca nutnosť a účelnosť vynaložených trov právneho
zastúpenia vedľajším účastníkom, pretože vedľajší účastník má rovnaké práva ako účastník v konaní
(§ 93 ods. 3 O.s.p.), teda aj právo dať sa v konaní zastúpiť zástupcom na základe plnomocenstva (§
28 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že až po vstupe vedľajšieho účastníka do
konania zobral žalobca podaný návrh v celom rozsahu späť a konanie žiadal zastaviť.

Vzhľadom na tieto podstatné skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti
ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 v spojení s ustanovením §
224 ods. 1 O.s.p., a úspešnému vedľajšiemu účastníkovi konania na strane žalovaného priznal proti
neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúce z odmeny vo výške
jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny zo sumy 16,60 eura podľa § 14 ods. 3 písm. b/
Advokátskej tarify t.j. 8,30 eura (vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci - hodnoty predmetu odvolacieho
konania 58,15 eura, t.j. namietanej výšky trov konania) + 7,63 eura režijný paušál - 15,95 eura + DPH
20 % (3,19 eura) spolu 19,11 eura.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.