Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoE/71/2013 z 30. 7. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 30. júla 2013, sp. zn. 19CoE/71/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3807206564.1 Krajský súd Trenčín | 19CoE/71/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3807206564.1 | 2013-07-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2382f5ba-3557-4806-8b9c-c74b849cdf27 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3807206564.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/71/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3807206564
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3807206564.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného F. P., pobočka P., so sídlom U. XX, P., IČO: XX XXX
XXX proti povinnému Y., so sídlom O. XXX, M., IČO: XX XXX XXX, t.č. vymazaný z obchodného registra,
o vymoženie 10.823,91 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Prievidza zo dňa 18. decembra 2012, č.k. 16Er/1096/2007-16, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov exekúcie p
o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť
náhradníkovi povereného súdneho exekútora L.. Y. U., a to U.. U. F., L. XX, U. trovy exekúcie vo výške
27,76 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že návrhom zo dňa 24.05.2007 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre
istinu vo výške 326.081,- Sk s príslušenstvom na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
č.k. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 22.01.2007. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 01.03.2007 a vykonateľnosť dňa 16.03.2007. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu
exekútorovi L.. Y. U. udelené dňa 15.06.2007. Podaním zo dňa 25.11.2011 súdny exekútor predložil
súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného
registra. Súdom bolo z výpisu z obchodného registra povinného skutočne
preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. 29K/60/2010-86 zo dňa 27.12.2010, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 20.01.2011, súd zastavil konkurzné konanie voči dlžníkovi - povinnému,
spoločnosti Y. pre nedostatok majetku dlžníka a spoločnosť bola dňa 09.03.2011 ex offo vymazaná z
obchodného registra. Vzhľadom na skutočnosť, že konkurzné konanie voči povinnému bolo zastavené
pre nedostatok majetku dlžníka, súd prvého stupňa má za to, že je nemajetný a exekúciu je potrebné
zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku). Doručením poverenia na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi
právo na náhradu trov exekúcie. V predmetnej veci poverený súdny exekútor predložil tamojšiemu
súdu vyúčtovanie trov exekúcie spolu s exekučným spisom EX 290/2007 v zmysle vyhlášky MS SR
288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Na predmetné konanie súd aplikoval
znenie vyhlášky č. 288/95 Z. z. v znení vyhlášky č. 569/2008 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2009.
Novela vyhlášky, vykonaná vyhláškou č. 141/2008 Z. z., sa s poukazom na prechodné ustanovenie - §
27 a vyhlášky, na predmetné konanie nevzťahuje. Trovy exekúcie si súdny exekútor uplatnil v celkovej
výške 45,69 Eur. Súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 27,76
Eur (13,28 Eur za 2 hodiny exekučnej činnosti + 6,64 Eur za 2 úkony exekučnej činnosti + 3,98 Eur DPH
+ 3,86 Eur za hotové výdavky). S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v
platnom znení k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd zaviazal oprávneného.

Proti tomuto uzneseniu, a to jeho výrokovej časti o náhrade trov exekúcie, podal v zákonnej lehote
odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej



časti zmenil tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie neprizná. Oprávnený namieta, že
ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie voči
povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti a zániku povinného výmazom z obchodného
registra. Oprávnený má za to, že exekučný súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1
písm. g) Exekučného poriadku, pretože bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť,
že povinný zanikol výmazom z obchodného registra, a preto stratil spôsobilosť byť účastníkom
konania. Na predloženie svojich tvrdení oprávnený poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR,
sp. zn. I ÚS 377/08-13 zo dňa 24.01.2008, podľa ktorého nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom,
ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a nie v ustanoveniach práva hmotného. Uviedol,
že skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky
exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré nesie
exekútor, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením
pri výkone exekúcie.

Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov
exekúcie) podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v
napadnutej časti vo výroku o náhrade trov exekúcie potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.
Rozhodnutie okresného súdu o zastavení exekúcie nebolo podaným odvolaním napadnuté, nadobudlo
právoplatnosť a krajský súd v tejto časti rozhodnutie okresného súdu nepreskúmaval.

Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom
za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času (§ 196 Exekučného poriadku) a súdny exekútor má pri rozhodovaní o trovách exekúcie postavenie
účastníka konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku).

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

O trovách exekúcie v zásade platí, že ich uhrádza povinný podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku.
Výnimku z tejto zásady ustanovuje Exekučný poriadok v § 203 ods. 1, podľa ktorého, ak dôjde
k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov
exekúcie a v § 203 ods. 2, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdnemu exekútorovi
L.. Y. U. dňa 24.05.2007, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 326.081,- Sk
s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-
GCXX/XX, vydané dňa 22.01.2007 F. P., pobočkou v P., právoplatné dňa 01.03.2007 a vykonateľné dňa
16.03.2007.

Z výpisu z obchodného registra povinného vyplýva, že uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k.
29K/60/2010-86 zo dňa 27.12.2010 súd zastavil konkurzné konanie voči povinnému pre nedostatok
majetku dlžníka. Povinný bol následne dňa 09.03.2011 ex offo vymazaný z obchodného registra.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní o trovách
exekúcie v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) správne zaoberal otázkou, z akého
dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod
zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách
exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h)



Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Z ust. § 68 Obchodného zákonníka vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu
z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s
likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok, alebo ak celý jej majetok prechádza
na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti).

V danej veci mal odvolací súd z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného za preukázané,
že nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného
neprešiel na právneho nástupcu, v dôsledku čoho možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín
uznesením, č.k. 29K/60/2010-86 zo dňa 27.12.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.01.2011,
zastavil konkurzné konanie voči povinnému pre nedostatok majetku dlžníka - povinného, povinný
nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď exekúciu
zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie, ktorú skutočnosť oprávnený napokon ani vo svojom odvolaní nespochybnil.

Následne súd prvého stupňa správne rozhodol aj o trovách exekúcie, ktoré je povinný znášať oprávnený,
aj keď zastavenie exekúcie nezavinil, pretože v danej veci bolo exekučné konanie zastavené pre
nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku).

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku
o náhrade trov exekúcie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .