Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/147/2012 z 15. 8. 2013
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 15. augusta 2013, sp. zn. 24S/147/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6012201310.2
Krajský súd Banská Bystrica | 24S/147/2012 | ECLI:SK:KSBB:2013:6012201310.2 | 2013-08-15 | Rozhodnutie
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 43 zákona č. 222/2004 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/51faaf3b-9c48-4472-88c8-5795c2e7043c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6012201310.2

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/147/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012201310
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6012201310.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej
a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: T..
B. W., U. XX, XXX XX J., T.: XXXXXXXX, zast. advokátkou JUDr. Máriou Kuttnerovou,
Advokátska kancelária Kozačeka 2003/40, 960 01 Zvolen proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí
žalovaného č. 1020501/1/1160265/2012/4915 z 11. septembra 2012, č. 1020501/1/1160168/2012/4915
z 11. septembra 2012, č. 1100301/1/1306579/2012/14003 zo 7. decembra 2012, č.
1100301/1/1306625/2012/14003 zo 7. decembra 2012 a č. 1100301/1/1306595/2012/14003 zo 7.
decembra 2012 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného č. 1020501/1/1160265/2012/4915 z 11.09.2012 a Dodatočný platobný
výmer Daňového úradu Banská Bystrica č. 9614301/5/326723/2012 z 11.05.2012, rozhodnutie
žalovaného č. 1020501/1/1160168/2012/4915 z 11.09.2012 a Dodatočný platobný výmer Daňového
úradu Banská Bystrica č. 9614301/5/309662/2012 z 10.05.2012, rozhodnutie žalovaného
č. 1100301/1/1306595/2012/14003 zo 07.12.2012 a Dodatočný platobný výmer Daňového
úradu Banská Bystrica č. 9614301/5/2229920/2012 zo 16.08.2012, rozhodnutie žalovaného
č. 1100301/1/1306625/2012/14003 zo 07.12.2012 a Dodatočný platobný výmer Daňového
úradu Banská Bystrica č. 9614301/5/2245821/2012 zo 17.08.2012, rozhodnutie žalovaného č.
1100301/1/1306579/2012/14003 zo 07.12.2012 a Dodatočný platobný výmer Daňového úradu Banská
Bystrica č. 9614301/5/2228959/2012 zo 16.08.2012 z r u š u j e   podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.
a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 350,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia na účet právnej zástupkyne žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 12.12.2012 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
1020501/1/1160265/2012/4915 z  11.09.2012, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer
Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane") č. 9614301/5/326723/2012 z 11.05.2012,
ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie
február 2009 vo výške 7940,95 Eur.

Žalobca v žalobe o nezákonnosť uvedeného rozhodnutia žalovaného tvrdil, že bol napadnutým
rozhodnutím ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, pretože žalovaný, ako aj
prvostupňový správny orgán porušili zákon tým, že vec nesprávne právne posúdili a rozhodli na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu, ako aj tým, že postupovali v rozpore s procesným predpisom
- zák. č. 511/1992 Zb. o správne daní a poplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o
správe daní a poplatkov"). Žalobca v žalobe uplatnil nasledovné dôvody nezákonnosti:



1. Napadnuté rozhodnutie vychádzalo zo skutočností získaných nezákonne vedenou daňovou kontrolou.
Protokol z daňovej kontroly č. 685/320/15316/2011/Tre zo dňa 15.03.2011, vrátane jeho Dodatku č.
1 nebol prerokovaný v súlade so zákonom, má teda podľa žalobcu charakter nezákonne získaného
dôkazu, a preto ho nemožno v daňovom konaní použiť. Žalobca vychádzal z úvahy, že dodatok k
protokolu je podľa § 15 ods. 10 Zákona o správe daní a poplatkov súčasťou protokolu a teda právny
režim dodatku je determinovaný právnym režimom hlavnej veci - protokolu. Žalovaný poskytol žalobcovi
zákonnú 8-dňovú lehotu na vyjadrenie sa k protokolu, ale neposkytol mu ju na vyjadrenie sa k Dodatku
č. 1 k protokolu a protokol s týmto dodatkom napriek námietkam žalobcu prerokoval, čím konal v
rozpore s § 15 ods. 10 Zákona o správe daní a poplatkov. Žalobca zároveň namietol aj to, že s touto
námietkou, ktorá bola uplatnená už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, sa
žalovaný nevysporiadal.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k vyššie uvedenému žalobcom tvrdenému dôvodu
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že protokol, ktorého súčasťou je aj dodatok k protokolu,
bol prerokovaný so žalobcom v súlade s § 15 ods. 10 Zákona o správe daní a poplatkov dňa 31.03.2011,
t.j. v deň uvedený vo výzve. Z prerokovania protokolu bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
685/320/19223/2011/Tre zo dňa 31.03.2011. Podľa žalovaného z dikcie § 15 ods. 10 Zákona o správe
daní a poplatkov nevyplýva pre správcu dane povinnosť, aby doručil kontrolovanému daňovému subjektu
dodatok k protokolu a nie je vylúčená možnosť správcu dane oboznámiť s obsahom dodatku k protokolu
daňovníka v deň jeho prerokovania. Daňová kontrola tak podľa žalovaného bola ukončená v súlade
so zákonom. Žalovaný vyjadril nesúhlas s tým, že sa v odvolacom konaní s námietkou o nezákonnosti
prerokovania protokolu nevysporiadal a odcitoval text predchádzajúceho zrušovacieho rozhodnutia, v
ktorom sa s námietkou vysporiadal opisom procesu prerokovania protokolu s tým, že uzavrel, že z ust.
§ 15 ods. 10 Zákona o správe daní a poplatkov nevyplýva povinnosť pre správcu dane doručiť dodatok
k protokolu daňovému subjektu.

2. Žalovaný napadnuté rozhodnutie potvrdil napriek tomu, že prvostupňový správny orgán porušil
§ 48 ods. 5 Zákona o správe daní a poplatkov tým, že nepostupoval podľa právneho názoru
vyjadreného v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí žalovaného v danej veci vydanom pod č.
I/227/15886-84791/2011/990458-r. z 30.08.2011 a nevykonal ďalšie dokazovanie. Žalobcom predložené
dôkazy nevyhodnotil a nezdôvodnil v rozhodnutiach a ak vykonal ďalšie dokazovanie, tak žalobcu s
týmito ďalšími dôkazmi neoboznámil, čím žalobcovi zabránil vo výkone práva podľa Zákona o správe
daní a poplatkov.

Žalovaný k vyššie uvedenému dôvodu nezákonnosti svojho postupu uviedol, že správca dane po
zrušovacom rozhodnutí prerušil konanie rozhodnutím č. 685/320/77230/2011/Tre zo dňa 18.11.2011,
ktoré oznámil žalobcovi. Vo vyrubovacom konaní doplnil šetrenie podmienok oslobodenia od dane podľa
§ 43 zák. č. 222/2004 Z. z. (ďalej len „Zákon o DPH") zaslaním žiadosti o medzinárodnú výmenu
informácií maďarskej daňovej správe, ktorá odpovedala prostredníctvom formulára SCAC 2004 č. E-SK-
HU-2011126-21788-022270-R (evidovaný správcom dane pod č. 1/844989/2012 zo dňa 04.04.2012),
pričom výsledky tohto šetrenia nepreukázali nové skutočnosti a zistenia, ktoré by preukázali dodanie
tovaru od žalobcu maďarskému odberateľovi - spoločnosti MILÁN 2005 Kft. Dožiadaná maďarská
daňová správa v odpovedi uviedla, že konateľka spoločnosti MILÁN 2005 Kft. v čase transakcie
nemala vedomosť o intrakomunitárnom (IC) nadobudnutí a nepredložila o tom doklady, ďalej že
slovenskej daňovej správe už bola oznámená skutočnosť, že p. B. W. nepoznal registrovaných konateľov
spoločnosti MILÁN 2005 Kft. a bol v kontakte s p. C. Z.. P. Z. nebol v žiadnom kontakte so spoločnosťou
MILÁN 2005 Kft. a teda nemohol konať za spoločnosť. V spoločnosti MILÁN 2005 Kft. bola vykonaná
kontrola za obdobie 01.07.2008 až 31.12.2009 a nebolo potvrdené uskutočnenie IC nadobudnutia
tovaru. Správca dane v rozhodnutí č. 9614301/5/326723/2012 zo dňa 11.05.2012 uviedol, že výsledky
šetrení nepreukázali nové skutočnosti ohľadom preverovaných obchodných transakcií medzi žalobcom
a maďarským odberateľom, a preto trvá na zistených skutočnostiach a tvrdeniach uvedených v protokole
zo dňa 15.03.2011.



3. Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia aj z dôvodu nejasnosti, nezrozumiteľnosti a neurčitosti
odôvodnenia, ktoré mali spočívať v tom, že v odôvodnení chýba vyrovnanie sa žalovaného s odvolacími
námietkami proti prvostupňovému rozhodnutiu. Namiesto toho odôvodnenie obsahuje len konštatovanie,
že odvolacie námietky sú totožné, ako boli proti zrušenému platobnému výmeru. Zároveň nesúhlasil s
názorom žalovaného, že dokazovanie podľa § 29 ods. 1 Zákona o správe daní a poplatkov neznamená
povinnosť viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bezpochybne preukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového
subjektu ohľadne ním uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Takéto vymedzenie
rozsahu dokazovania podľa žaloby ho poškodilo v jeho právach a právom chránených záujmoch pri
daňovej kontrole a v daňovom konaní.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe k tomuto žalobnému dôvodu uviedol, že aj sám žalobca v
odvolaní uviedol, že zotrváva na svojich predchádzajúcich dôvodoch uvedených tak vo vyjadrení k
protokolu, ako aj v predchádzajúcom odvolaní. K nesúhlasu s jeho názormi na rozsah dokazovania
na podporu svojho názoru odcitoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/18/2011 zo
dňa 07.09.2011, podľa ktorého zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje
absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bezpochybne preukážu a
nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom konaní uvádzaných a správcom dane
preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe,
aké dôkazy vykoná, akým spôsobom doplní dokazovanie, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť
zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovanie z nich vyvodí a to s prihliadnutím na skutočnosti
a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

4. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového
rozhodnutia správcu dane aj z dôvodu, že ich odôvodnenie neobsahuje označenie ďalších úkonov,
ktoré správca dane vykonal a ani dôvody, pre ktoré nevyhodnotil dôkazy predložené žalobcom, čím
podľa žalobcu porušil povinnosť uvedenú v § 2 ods. 3 Zákona o správe daní a poplatkov - povinnosť
zhodnotiť všetky dôkazy a bez ich vyhodnotenia jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach je rozhodnutie
nepreskúmateľné.

5. Žalobca namietol, že žalovaný mu odňal právo „kodifikované" v § 15 ods. 5 a § 29 ods. 8 Zákona o
správe daní a poplatkov tým, že ho v konaní neoboznámil so svojimi pochybnosťami a s hmotnoprávnymi
následkami, s ktorými spájal vykonávané dôkazy a ani s pochybnosťami, ktoré správca dane mal v
priebehu konania a vykonávania kontroly. Žalovaný nepostupoval v zmysle § 2 ods. 2 Zákona o správe
daní a poplatkov v súčinnosti so žalobcom ako kontrolovaným daňovým subjektom.

Žalovaný k vyššie uvedeným dôvodom vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žalobca bol
oboznámený s protokolom z daňovej kontroly a s výsledkami všetkých dožiadaní tak, ako to vyplýva zo
zápisnice o ústnom pojednávaní. Tvrdenie, že žalobca nebol oboznámený s pochybnosťami správcu
dane v priebehu daňovej kontroly označil za nepravdivé.

6. Žalobca namietal, že mu boli upreté práva podľa § 15 ods. 5 písm. d/ a j/ Zákona o správe daní a
poplatkov klásť otázky svedkom a znalcom a vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam.

Žalovaný k tomuto bodu žaloby uviedol, že u dodávateľov žalobcu nebolo možné vykonať miestne
zisťovanie a spísať zápisnicu o miestnom zisťovaní a správca dane má k dispozícii len korešpondenciu s
dožiadaným správcom dane, s ktorou bol žalobca oboznámený na ústnom pojednávaní dňa 15.03.2011,
pričom mal právo k tomuto sa vyjadriť, čo neurobil.

7. Žalobca zhodne ako v bode 4. žaloby namietal, že nebol oboznámený „s výsledkami medzinárodných
dožiadaní z hľadiska hmotnoprávnych následkov odpovedí z týchto medzinárodných dožiadaní". V
odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane
neboli označené úkony, o ktorých správca dane tvrdí, že ich vykonal po vykonaní daňovej kontroly, nie sú
v rozhodnutiach špecifikované, a preto je rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalobcovi bolo takým postupom



odňaté zákonné právo vyjadriť sa ku všetkým úkonom a predkladať na základe špecifikovaných
pochybností ďalšie dôkazy. V napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí
správcu dane nie je uvedené, na základe akého zákonne získaného dôkazu prijali záver, že konateľka
odberateľa žiadne zdaniteľné plnenie od žalobcu neprijala. Ďalej tvrdil, že po obdržaní napadnutého
rozhodnutia získal čestné prehlásenie p. C. Z., ktorý pre firmu odberateľa poskytoval služby a ktorého
vyjadrenie bolo správcovi dane známe už v r. 2011. Toto vyjadrenie bolo vyhodnotené ako dôkaz.
Uvedená osoba nebola maďarskou daňovou správou kontaktovaná a ani nebola konfrontovaná s
konateľkou odberateľa. Prvostupňový správny orgán použil výpoveď konateľky ako dôkaz, ktorý je v
rozpore so skutkovým stavom a uznanie správnosti tohto dôkazu je protizákonné.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k uvedenému žalobnému dôvodu zopakoval, že žalobca bol v priebehu
daňovej kontroly na ústnom pojednávaní dňa 15.03.2011 oboznámený s výsledkami medzinárodných
dožiadaní, ako aj s protokolom, v ktorom boli obsiahnuté zistenia z daňovej kontroly. Ďalšie úkony
vykonané správcom dane sú opísané v napadnutom rozhodnutí o prerušení konania za účelom
dožiadania adresovaného na maďarskú daňovú správu v záujme objasnenia skutkového stavu dodania
tovaru do Maďarska. V odôvodnení rozhodnutia tiež uvádza, že podľa čl. 42 Nariadenia ES 1798/2003
o administratívnej spolupráci v oblasti DPH sa správy, vyhlásenia a akékoľvek dokumenty alebo
ich overené kópie alebo výpisy získané pracovníkmi žiadaného kompetentného orgánu a oznámené
žiadajúcemu kompetentnému orgánu na základe pomoci ustanovenej týmto nariadením môžu používať
ako dôkazy zo strany príslušných daňových orgánov členského štátu žiadajúceho kompetentného
orgánu na tom istom základe, ako podobné dokumenty poskytované v ďalším orgánom uvedenej krajiny.
Ďalej k čestnému prehláseniu p. Z. uviedol, že nebol preukázaný vzťah tejto osoby s maďarským
odberateľom - daňovým subjektom MILÁN 2005 Kft. a nejde ani o účastníka daňového konania.
Poukázal tiež na rozpor medzi žalobcom predloženými prepravnými CMR dokladmi, kde je ako dopravca
uvedený odberateľ a podľa čestného vyhlásenia p. Z. mala byť prepravcom spoločnosť Walli-Comp. Kft..

Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, vyhodnotil všetky
dôkazy jednotlivo a aj vo vzájomnej súvislosti a v daňovom konaní dbal na zachovanie práv a právom
chránených záujmov daňového subjektu. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

Žalobca úplne totožne, ako je vyššie uvedené, sa žalobou doručenou súdu dňa 12.12.2012 domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1020501/1/1160168/2012/4915 zo dňa 11.09.2012, ktorým bol
potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane") č.
9614301/5/309662/2012 zo dňa 10.05.2012, ktorým správca dane vyrubil rozdiel DPH za zdaňovacie
obdobie január 2009 vo výške 5696,29 Eur.

Žalobca v žalobe o nezákonnosť uvedeného rozhodnutia žalovaného tvrdil, že bol napadnutým
rozhodnutím ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, pretože žalovaný, ako aj
prvostupňový správny orgán porušili zákon tým, že vec nesprávne právne posúdili a rozhodli na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu, ako aj tým, že postupovali v rozpore s procesným predpisom
- Zákonom o správe daní a poplatkov. Žalobca v žalobe uplatnil nasledovné dôvody nezákonnosti:

1. Napadnuté rozhodnutie vychádzalo zo skutočností získaných nezákonne vedenou daňovou kontrolou.
Protokol z daňovej kontroly č. 685/320/15316/2011/Tre zo dňa 15.03.2011, vrátane jeho Dodatku č.
1 nebol prerokovaný v súlade so zákonom, má teda podľa žalobcu charakter nezákonne získaného
dôkazu, a preto ho nemožno v daňovom konaní použiť. Žalobca vychádzal z úvahy, že dodatok k
protokolu je podľa § 15 ods. 10 Zákona o správe daní a poplatkov súčasťou protokolu a teda právny
režim dodatku je determinovaný právnym režimom hlavnej veci - protokolu. Žalovaný poskytol žalobcovi
zákonnú 8-dňovú lehotu na vyjadrenie sa k protokolu, ale neposkytol mu ju na vyjadrenie sa k Dodatku
č. 1 k protokolu a protokol s týmto dodatkom napriek námietkam žalobcu prerokoval, čím konal v
rozpore s § 15 ods. 10 Zákona o správe daní a poplatkov. Žalobca zároveň namietol aj to, že s touto
námietkou, ktorá bola uplatnená už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, sa
žalovaný nevysporiadal.



Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k vyššie uvedenému žalobcom tvrdenému dôvodu
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že protokol, ktorého súčasťou je aj dodatok k protokolu,
bol prerokovaný so žalobcom v súlade s § 15 ods. 10 Zákona o správe daní a poplatkov dňa 31.03.2011,
t.j. v deň uvedený vo výzve. Z prerokovania protokolu bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
685/320/19223/2011/Tre zo dňa 31.03.2011. Podľa žalovaného z dikcie § 15 ods. 10 Zákona o správe
daní a poplatkov nevyplýva pre správcu dane povinnosť, aby doručil kontrolovanému daňovému subjektu
dodatok k protokolu a nie je vylúčená možnosť správcu dane oboznámiť s obsahom dodatku k protokolu
daňovníka v deň jeho prerokovania. Daňová kontrola tak podľa žalovaného bola ukončená v súlade
so zákonom. Žalovaný vyjadril nesúhlas s tým, že sa v odvolacom konaní s námietkou o nezákonnosti
prerokovania protokolu nevysporiadal a odcitoval text predchádzajúceho zrušovacieho rozhodnutia, v
ktorom sa s námietkou vysporiadal opisom procesu prerokovania protokolu s tým, že uzavrel, že z ust.
§ 15 ods. 10 Zákona o správe daní a poplatkov nevyplýva povinnosť pre správcu dane doručiť dodatok
k protokolu daňovému subjektu.

2. Žalovaný napadnuté rozhodnutie potvrdil napriek tomu, že prvostupňový správny orgán porušil
§ 48 ods. 5 Zákona o správe daní a poplatkov tým, že nepostupoval podľa právneho názoru
vyjadreného v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí žalovaného v danej veci vydanom pod č.
I/227/15885-84790/2011/990458-r z 30.08.2011 a nevykonal ďalšie dokazovanie. Žalobcom predložené
dôkazy nevyhodnotil a nezdôvodnil v rozhodnutiach a ak vykonal ďalšie dokazovanie, tak žalobcu s
týmito ďalšími dôkazmi neoboznámil, čím žalobcovi zabránil vo výkone práva podľa Zákona o správe
daní a poplatkov.

Žalovaný k vyššie uvedenému dôvodu nezákonnosti svojho postupu uviedol, že správca dane po
zrušovacom rozhodnutí prerušil konanie rozhodnutím č. 685/320/77230/2011/Tre zo dňa 18.11.2011,
ktoré oznámil žalobcovi. Vo vyrubovacom konaní doplnil šetrenie podmienok oslobodenia od dane
podľa § 43 zák. č. 222/2004 Z. z. (ďalej len „Zákon o DPH") zaslaním žiadosti o medzinárodnú
výmenu informácií maďarskej daňovej správe, ktorá odpovedala prostredníctvom formulára „SCAC
2004" č. E-SK-HU-2011126-21788-022270-R (evidovaný správcom dane pod č. 1/844989/2012 zo
dňa 04.04.2012), pričom výsledky tohto šetrenia nepreukázali nové skutočnosti a zistenia, ktoré
by preukázali dodanie tovaru od žalobcu maďarskému odberateľovi - spoločnosti MILÁN 2005 Kft.
Dožiadaná maďarská daňová správa v odpovedi uviedla, že konateľka spoločnosti MILÁN 2005 Kft. v
čase transakcie nemala vedomosť o intrakomunitárnom (IC) nadobudnutí a nepredložila o tom doklady,
ďalej že slovenskej daňovej správe už bola oznámená skutočnosť, že p. B. W. nepoznal registrovaných
konateľov spoločnosti MILÁN 2005 Kft. a bol v kontakte s p. C. Z.. P. Z. nebol v žiadnom kontakte
so spoločnosťou MILÁN 2005 Kft. a teda nemohol konať za spoločnosť. V spoločnosti MILÁN 2005
Kft. bola vykonaná kontrola za obdobie 01.07.2008 až 31.12.2009 a nebolo potvrdené uskutočnenie IC
nadobudnutia tovaru. Správca dane v rozhodnutí č. 9614301/5/309662/2011 zo dňa 10.05.2012 uviedol,
že výsledky šetrení nepreukázali nové skutočnosti ohľadom preverovaných obchodných transakcií
medzi žalobcom a maďarským odberateľom, a preto trvá na zistených skutočnostiach a tvrdeniach
uvedených v protokole zo dňa 15.03.2011.

3. Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia aj z dôvodu nejasnosti, nezrozumiteľnosti a neurčitosti
odôvodnenia, ktoré mali spočívať v tom, že v odôvodnení chýba vyrovnanie sa žalovaného s odvolacími
námietkami proti prvostupňovému rozhodnutiu. Namiesto toho odôvodnenie obsahuje len konštatovanie,
že odvolacie námietky sú totožné, ako boli proti zrušenému platobnému výmeru. Zároveň nesúhlasil s
názorom žalovaného, že dokazovanie podľa § 29 ods. 1 Zákona o správe daní a poplatkov neznamená
povinnosť viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bezpochybne preukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového
subjektu ohľadne ním uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Takéto vymedzenie
rozsahu dokazovania podľa žaloby ho poškodilo v jeho právach a právom chránených záujmoch pri
daňovej kontrole a v daňovom konaní.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe k tomuto žalobnému dôvodu uviedol, že aj sám žalobca v
odvolaní uviedol, že zotrváva na svojich predchádzajúcich dôvodoch uvedených tak vo vyjadrení k
protokolu, ako aj v predchádzajúcom odvolaní. K nesúhlasu s jeho názormi na rozsah dokazovania
na podporu svojho názoru odcitoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/18/2011 zo



dňa 07.09.2011, podľa ktorého zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje
absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bezpochybne preukážu a
nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom konaní uvádzaných a správcom dane
preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe,
aké dôkazy vykoná, akým spôsobom doplní dokazovanie, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť
zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovanie z nich vyvodí a to s prihliadnutím na skutočnosti
a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

4. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového
rozhodnutia správcu dane aj z dôvodu, že ich odôvodnenie neobsahuje označenie ďalších úkonov,
ktoré správca dane vykonal a ani dôvody, pre ktoré nevyhodnotil dôkazy predložené žalobcom, čím
podľa žalobcu porušil povinnosť uvedenú v § 2 ods. 3 Zákona o správe daní a poplatkov - povinnosť
zhodnotiť všetky dôkazy a bez ich vyhodnotenia jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach je rozhodnutie
nepreskúmateľné.

5. Žalobca namietol, že žalovaný mu odňal právo „kodifikované" v § 15 ods. 5 a § 29 ods. 8 Zákona o
správe daní a poplatkov tým, že ho v konaní neoboznámil so svojimi pochybnosťami a s hmotnoprávnymi
následkami, s ktorými spájal vykonávané dôkazy a ani s pochybnosťami, ktoré správca dane mal v
priebehu konania a vykonávania kontroly. Žalovaný nepostupoval v zmysle § 2 ods. 2 Zákona o správe
daní a poplatkov v súčinnosti so žalobcom ako kontrolovaným daňovým subjektom.

Žalovaný k vyššie uvedeným dôvodom vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žalobca bol
oboznámený s protokolom z daňovej kontroly a s výsledkami všetkých dožiadaní tak, ako to vyplýva zo
zápisnice o ústnom pojednávaní. Tvrdenie, že žalobca nebol oboznámený s pochybnosťami správcu
dane v priebehu daňovej kontroly označil za nepravdivé.

6. Žalobca namietal, že mu boli upreté práva podľa § 15 ods. 5 písm. d/ a j/ Zákona o správe daní a
poplatkov klásť otázky svedkom a znalcom a vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam.

Žalovaný k tomuto bodu žaloby uviedol, že u dodávateľov žalobcu nebolo možné vykonať miestne
zisťovanie a spísať zápisnicu o miestnom zisťovaní a správca dane má k dispozícii len korešpondenciu s
dožiadaným správcom dane, s ktorou bol žalobca oboznámený na ústnom pojednávaní dňa 15.03.2011,
pričom mal právo k tomuto sa vyjadriť, čo neurobil.

7. Žalobca zhodne ako v bode 4. žaloby namietal, že nebol oboznámený „s výsledkami medzinárodných
dožiadaní z hľadiska hmotnoprávnych následkov odpovedí z týchto medzinárodných dožiadaní". V
odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane
neboli označené úkony, o ktorých správca dane tvrdí, že ich vykonal po vykonaní daňovej kontroly, nie sú
v rozhodnutiach špecifikované, a preto je rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalobcovi bolo takým postupom
odňaté zákonné právo vyjadriť sa ku všetkým úkonom a predkladať na základe špecifikovaných
pochybností ďalšie dôkazy. V napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí
správcu dane nie je uvedené, na základe akého zákonne získaného dôkazu prijali záver, že konateľka
odberateľa žiadne zdaniteľné plnenie od žalobcu neprijala. Ďalej tvrdil, že po prevzatí napadnutého
rozhodnutia získal čestné prehlásenie p. Z. C., ktorý pre firmu odberateľa poskytoval služby a ktorého
vyjadrenie bolo správcovi dane známe už v r. 2011. Toto vyjadrenie bolo vyhodnotené ako dôkaz.
Uvedená osoba nebola maďarskou daňovou správou kontaktovaná a ani nebola konfrontovaná s
konateľkou odberateľa. Prvostupňový správny orgán použil výpoveď konateľky ako dôkaz, ktorý je v
rozpore so skutkovým stavom a uznanie správnosti tohto dôkazu je protizákonné.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k uvedenému žalobnému dôvodu zopakoval, že žalobca bol v priebehu
daňovej kontroly na ústnom pojednávaní dňa 15.03.2011 oboznámený s výsledkami medzinárodných
dožiadaní, ako aj s protokolom, v ktorom boli obsiahnuté zistenia z daňovej kontroly. Ďalšie úkony
vykonané správcom dane sú opísané v napadnutom rozhodnutí o prerušení konania za účelom



dožiadania na maďarskú daňovú správu v záujme objasnenia skutkového stavu dodania tovaru do
Maďarska. V odôvodnení rozhodnutia tiež uvádza, že podľa čl. 42 Nariadenia ES 1798/2003 o
administratívnej spolupráci v oblasti DPH sa správy, vyhlásenia a akékoľvek dokumenty alebo ich
overené kópie alebo výpisy získané pracovníkmi žiadaného kompetentného orgánu a oznámené
žiadajúcemu kompetentnému orgánu na základe pomoci ustanovenej týmto nariadením môžu používať
ako dôkazy zo strany príslušných daňových orgánov členského štátu žiadajúceho kompetentného
orgánu na tom istom základe, ako podobné dokumenty poskytované v ďalším orgánom uvedenej krajiny.
Ďalej k čestnému prehláseniu p. Z. uviedol, že nebol preukázaný vzťah tejto osoby s maďarským
odberateľom - daňovým subjektom MILÁN 2005 Kft. a nejde ani o účastníka daňového konania.
Poukázal tiež na rozpor medzi žalobcom predloženými prepravnými CMR dokladmi, kde je ako dopravca
uvedený odberateľ a podľa čestného vyhlásenia p. Z. mala byť prepravcom spoločnosť Walli-Comp. Kft..

Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, vyhodnotil všetky
dôkazy, jednotlivo a aj vo vzájomnej súvislosti a v daňovom konaní dbal na zachovanie práv a právom
chránených záujmov daňového subjektu. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 11.03.2013 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
1100301/1/1306579/2012/14003 zo 07.12.2012, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer
Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane") č. 9614301/5/2228959/2012 zo 16.08.2012,
ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie
august 2008 vo výške 5629,67 Eur.

Žalobca v žalobe o nezákonnosť uvedeného rozhodnutia žalovaného tvrdil, že bol napadnutým
rozhodnutím ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, pretože žalovaný, ako
aj prvostupňový správny orgán porušili zákon tým, že vec nesprávne právne posúdili a rozhodli
na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, ako aj tým, že napadnuté rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.  Žalobca v žalobe uplatnil nasledovné
dôvody nezákonnosti:

1. Napadnuté rozhodnutie vychádzalo zo skutočností získaných nezákonne vedenou daňovou kontrolou.
Protokol z daňovej kontroly č. 685/320/64365/2011/Tre zo dňa 14.09.2011, vrátane jeho Dodatku č. 1 zo
dňa 30.09.2011 nebol podľa žalobcu prerokovaný v súlade so zákonom a má teda charakter nezákonne
získaného dôkazu, z ktorého dôvodu ho nemožno v daňovom konaní použiť. Žalobca vychádzal z úvahy,
že Dodatok k protokolu je podľa § 15 ods. 10 Zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o správe daní a poplatkov") súčasťou protokolu a teda
právny režim dodatku je determinovaný právnym režimom hlavnej veci - protokolu. Žalovaný poskytol
žalobcovi zákonnú 8-dňovú lehotu na vyjadrenie sa k protokolu, ale neposkytol mu ju na vyjadrenie sa
k Dodatku č. 1 k protokolu a protokol s týmto dodatkom napriek námietkam žalobcu prerokoval, čím
konal v rozpore s § 15 ods. 10 Zákona o správe daní a poplatkov. Žalobca zároveň namietal aj to, že s
touto námietkou, ktorá bola uplatnená už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane,
sa žalovaný nevysporiadal. Daňová kontrola podľa žalobcu doteraz nebola platne a účinne ukončená.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k vyššie uvedenému žalobcom tvrdenému dôvodu
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že protokol, ktorého súčasťou je aj dodatok k protokolu,
bol prerokovaný so žalobcom v súlade s § 15 ods. 10 Zákona o správe daní a poplatkov dňa 30.09.2011,
daňová kontrola bola teda ukončená v deň prerokovania protokolu, vrátane prerokovania jeho dodatku
a dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu sa začalo vyrubovacie konanie (§ 44). Podľa
žalovaného z dikcie ustanovenia § 15 ods. 10 Zákona o správe daní a poplatkov nevyplýva povinnosť
správcu dane doručiť kontrolovanému daňovému subjektu dodatok k protokolu pred jeho prerokovaním
a zároveň nie je vylúčená možnosť správcu dane oboznámiť kontrolovaný daňový subjekt s obsahom
dodatku k protokolu v deň prerokovania protokolu. Daňová kontrola tak podľa žalovaného bola ukončená
v súlade so zákonom.



2. Žalovaný napadnuté rozhodnutie potvrdil napriek tomu, že prvostupňový správny orgán nesplnil
povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 48 ods. 5 Zákona o správe daní a poplatkov tým, že nepostupoval
podľa právneho názoru vyjadreného v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí žalovaného v danej
veci vydanom pod č. 1020501/1/950490/2012 zo dňa 04.06.2012 a nevykonal ďalšie dokazovanie.
Žalobcom predložené dôkazy nevyhodnotil a nezdôvodnil v rozhodnutí, neoboznámil žalobcu s
vykonanými a použitými dôkazmi, ak vôbec ďalšie dôkazy vykonával, čím bol žalobcovi zabránený výkon
jeho práva podľa Zákona o správe daní a poplatkov.

Žalovaný k vyššie uvedenému dôvodu nezákonnosti svojho postupu uviedol, že požiadal o informácie
maďarskú daňovú správu v súvislosti s deklarovanými dodávkami tovaru žalobcu pre odberateľa Milán
2005 Kft. za obdobie 3. a 4. štvrťrok 2008 a za obdobie 1. až 4. štvrťrok 2009 a získal odpoveď
č. E-SK-HU-20111206-21788-022270-R, čo žalovaný uviedol aj v napadnutom rozhodnutí a v zmysle
danej odpovede maďarská daňová správa potvrdila dovtedy zistené skutočnosti, pričom uviedla, že
p. W. O., ktorá bola konateľkou spoločnosti Milán 2005 Kft. v čase transakcie nemala vedomosť o
intrakomunitárnom nadobudnutí a nepredložila o tom doklady. Podľa odpovede z 15.12.2010 p. B.
W. nepoznal konateľov spoločnosti Milán 2005 Kft. (ďalej len „maďarský odberateľ") a bol v kontakte
s p. C. Z.. Pán C. Z. nebol v žiadnom kontakte s maďarským odberateľom, teda nemohol konať za
spoločnosť. Podľa vyjadrení prepravcov na CMR priložených k odpovedi vlastníci vozidiel s uvedenými
ŠPZ neboli v obchodnom vzťahu s maďarským odberateľom a neboli nimi uskutočnené prepravy pre
uvedenú spoločnosť. Podľa žalovaného pre objasnenie skutkového stavu nie je podstatné, či sa v
ďalšom dokazovaní získa ďalší nový dôkaz, ale za relevantný dôkaz možno považovať aj potvrdenie už
dosiaľ zisteného skutkového stavu.

3. Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia aj z dôvodu nejasnosti, nezrozumiteľnosti a neurčitosti
odôvodnenia, ktoré mali spočívať v tom, že v odôvodnení chýba vyrovnanie sa žalovaného s odvolacími
námietkami proti prvostupňovému rozhodnutiu. Odôvodnenie podľa žalobcu obsahuje len konštatovanie,
že odvolacie námietky sú v podstate totožné s námietkami proti predchádzajúcemu rozhodnutiu. Zároveň
uviedol, že žalovaný v rozpore s § 2 ods. 3 a § 29 ods. 1, 2 Zákona o správe daní a poplatkov odôvodnení
svojho rozhodnutia uvádza len svoj subjektívny a nešpecifikovaný názor, že žalobca neuviedol v
odvolaní, ktoré dôkazy ním predložené neboli správcom dane vyhodnotené, v dôsledku čoho považoval
námietku žalobcu za irelevantnú. Takéto vymedzenie rozsahu dokazovania, pričom žalovaný neuvádza
kogentnú právnu normu, ktorá takto určuje rozsah vykonávaného dokazovania, je nepreskúmateľné a
poškodzuje práva a právom chránené záujmy žalobcu.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe k tomuto žalobnému dôvodu uviedol, že aj sám žalobca v
odvolaní poukázal na kontinuitu konania vo veci s predchádzajúcimi dôvodmi uvedenými v podaniach
žalobcu predchádzajúcich tomuto odvolaniu. Žalovaný pri svojom vyjadrení bral do úvahy všetky
námietky a dôkazy predložené žalobcom v konaní a vychádzal zo spisového materiálu, ako aj
predkladacích správ správcu dane. Žalovaný nespochybnil skutočnosť, že odvolanie žalobcu bolo
podané obsahovo v súlade so zákonom, pričom vo svojom rozhodnutí o odvolaní sa vyjadril ku všetkým
námietkam, ktoré žalobca v odvolaní uviedol. Poukázal na to, že žalobca v daňovom konaní síce predložil
dôkazy o vykonaní zdaniteľného plnenia dodávky tovaru do Maďarska, ktoré spĺňali po formálnej stránke
podmienky oslobodenia od dane, ale skutočné reálne plnenie sa nepreukázalo. Správca dane sa v
napadnutom rozhodnutí vyjadril aj k písomnostiam, ktoré boli doručené správcovi dane od maďarských
občanov p. A. C. a C. Z. v maďarskom jazyku, ktorými mal žalobca verifikovať svoje tvrdenie o realizácii
dodávok tovaru maďarským odberateľom. Správca dane považoval uvedené dokumenty za irelevantné,
pretože žalobca preukazoval realizáciu dodávok do zahraničia tvrdeniami osôb, ktorých mená maďarská
daňová správa v rámci svojho šetrenia nepotvrdila. Z prekladov týchto písomností, ktoré sú evidované
v administratívnom spise, žalovaný poukázal na rozpor týkajúci sa prepravy tovaru, keď na CMR je ako
prepravca uvedený odberateľ Milán - 2005 Kft. a podľa vyjadrení k písomnostiam maďarských občanov
bola prepravcom firma Walli-Comp Kft., ktorá skutočnosť dokazuje, že doklady o preprave CMR nie sú
vierohodné pre účely preukázania dodania tovaru do zahraničia podľa § 43 ods. 5 písm. a) a c) zákona
č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „ Zákon o DPH").



4. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového
rozhodnutia správcu dane aj z dôvodu, že ich odôvodnenie neobsahuje označenie ďalších úkonov, ktoré
správca dane vykonal a ani dôvody, pre ktoré nevyhodnotil dôkazy predložené žalobcom, čím podľa
žalobcu porušil povinnosť uvedenú v § 2 ods. 3 Zákona o správe daní a poplatkov - povinnosť zhodnotiť
všetky dôkazy a bez vyhodnotenia dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach je rozhodnutie
nepreskúmateľné.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe vyjadril nesúhlas s touto námietkou, pretože
vo svojom rozhodnutí uviedol úkony, ktoré správca dane vykonal vo vyrubovacom konaní, pričom
správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informáciu maďarskej daňovej správe týkajúcu sa
preverenia obchodných transakcií za kontrolované zdaňovacie obdobia medzi žalobcom a maďarským
odberateľom. Správca dane v odôvodnení vyhodnotil žalobcom predložené dôkazy, posúdil ich ako
formálne predložené, ktoré nemajú povahu faktu, keďže vierohodne nepreukazujú splnenie podmienok
oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, t.j. reálne vykonanie fyzickej prepravy z tuzemska
do iného členského štátu, pričom vychádzal zo zistení vykonaných v spolupráci s maďarskou daňovou
správou. Takýmto postupom sa riadil žalovaný ustanoveniami § 29 ods. 2 a 4, ako aj § 2 ods. 1, 3 a 6
Zákona o správe daní a poplatkov.

5. Žalobca namietal, že žalovaný mu odňal právo „kodifikované" v § 15 ods. 5 a § 29 ods. 8 Zákona o
správe daní a poplatkov tým, že ho v konaní neoboznámil so svojimi pochybnosťami a s hmotnoprávnymi
následkami, s ktorými spájal vykonávané dôkazy a ani s pochybnosťami, ktoré správca dane mal v
priebehu konania a vykonávania kontroly.

Žalovaný k vyššie uvedenej námietke uviedol, že žalobca bol oboznámený s protokolom z daňovej
kontroly, ktorého súčasťou je aj Dodatok č. 1 k protokolu a tieto boli prerokované so žalobcom v súlade s
§ 15 ods. 10 Zákona o správe daní a poplatkov v deň uvedený vo výzve, t.j. 30.09.2011. Z prerokovania
protokolu bola správcom dane spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 685/320/67471/2011/
Tre zo dňa  30.09.2011. O súčinnosti správcu dane so žalobcom v priebehu daňovej kontroly
svedčia aj Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 685/320/30028/2011/Tre zo dňa 09.05.2011 a č.
685/320/60316/2011/Tre zo dňa 22.08.2011, pričom zamestnanci správcu dane oboznámili v zmysle
§ 15 ods. 5 Zákona o správe daní a poplatkov žalobcu s výsledkami všetkých dožiadaní, v ktorých
informácie boli využité v procese dokazovania pri výkone daňovej kontroly. Žalobca mal možnosť sa k
uvedeným skutočnostiam vyjadriť, čo však neurobil.

6. Žalobca namietal, že mu boli upreté práva podľa § 15 ods. 5 písm. d/ a f/ Zákona o správe daní a
poplatkov - právo klásť predvolaným svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnom
zisťovaní.

Žalovaný k tomuto bodu žaloby uviedol, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa podľa

§ 15 ods. 5 písm. f/ zákona o správe daní a poplatkov ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, čo
nevyužil. Z administratívneho spisu vyplýva a správca dane to uvádza aj v odôvodnení rozhodnutia, že
v priebehu daňovej kontroly a iných daňových konaní zaslal dožiadania na iné daňové úrady a využíval
informácie z iných daňových konaní. Tieto sa dotýkali aj dodávateľa pre žalobcu, nakoľko žalobca s
ním obchodoval aj v iných zdaňovacích obdobiach. Z dožiadaní vyplýva, že v čase výkonu daňovej
kontroly dodávatelia žalobcu boli nekontaktní, niektorí boli vymazaní z Obchodného registra, nebolo
možné vykonať miestne zisťovanie a spísať zápisnice o tomto miestnom zisťovaní u týchto daňových
subjektov. Z administratívneho spisu vyplýva, že v priebehu výkonu daňovej kontroly správca dane
nepredvolával a nevypočúval žiadnych svedkov.

Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade so
zákonom, vyhodnotil všetky dôkazy, jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti a v daňovom konaní dbal
na zachovanie práv a právom chránených záujmov žalobcu. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.



Žalobca sa žalobou doručenou súdu 11.03.2013 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
1100301/1/1306625/2012/14003 zo 07.12.2012, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer
Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane") č. 9614301/5/2245821/2012 zo 17.08.2012,
ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie
december 2008 vo výške 5684,09 Eur.

Žalobca v žalobe o nezákonnosť uvedeného rozhodnutia žalovaného tvrdil, že bol napadnutým
rozhodnutím ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, pretože žalovaný, ako
aj prvostupňový správny orgán porušili zákon tým, že vec nesprávne právne posúdili a rozhodli
na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, ako aj tým, že napadnuté rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.  Žalobca v žalobe uplatnil nasledovné
dôvody nezákonnosti:

1. Napadnuté rozhodnutie vychádzalo zo skutočností získaných nezákonne vedenou daňovou kontrolou.
Protokol z daňovej kontroly č. 685/320/64365/2011/Tre zo dňa 14.09.2011, vrátane jeho Dodatku č. 1 zo
dňa 30.09.2011 nebol podľa žalobcu prerokovaný v súlade so zákonom a má teda charakter nezákonne
získaného dôkazu, z ktorého dôvodu ho nemožno v daňovom konaní použiť. Žalobca vychádzal z úvahy,
že Dodatok k protokolu je podľa § 15 ods. 10 Zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o správe daní a poplatkov") súčasťou protokolu a teda
právny režim dodatku je determinovaný právnym režimom hlavnej veci - protokolu. Žalovaný poskytol
žalobcovi zákonnú 8-dňovú lehotu na vyjadrenie sa k protokolu, ale neposkytol mu ju na vyjadrenie sa
k Dodatku č. 1 k protokolu a protokol s týmto dodatkom napriek námietkam žalobcu prerokoval, čím
konal v rozpore s § 15 ods. 10 Zákona o správe daní a poplatkov. Žalobca zároveň namietal aj to, že s
touto námietkou, ktorá bola uplatnená už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane,
sa žalovaný nevysporiadal. Daňová kontrola podľa žalobcu doteraz nebola platne a účinne ukončená.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k vyššie uvedenému žalobcom tvrdenému dôvodu
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že protokol, ktorého súčasťou je aj dodatok k protokolu,
bol prerokovaný so žalobcom v súlade s § 15 ods. 10 Zákona o správe daní a poplatkov dňa 30.09.2011,
daňová kontrola bola teda ukončená v deň prerokovania protokolu, vrátane prerokovania jeho dodatku
a dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu sa začalo vyrubovacie konanie (§ 44). Podľa
žalovaného z dikcie ustanovenia § 15 ods. 10 Zákona o správe daní a poplatkov nevyplýva povinnosť
správcu dane doručiť kontrolovanému daňovému subjektu dodatok k protokolu pred jeho prerokovaním
a zároveň nie je vylúčená možnosť správcu dane oboznámiť kontrolovaný daňový subjekt s obsahom
dodatku k protokolu v deň prerokovania protokolu. Daňová kontrola tak podľa žalovaného bola ukončená
v súlade so zákonom.

2. Žalovaný napadnuté rozhodnutie potvrdil napriek tomu, že prvostupňový správny orgán nesplnil
povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 48 ods. 5 Zákona o správe daní a poplatkov tým, že nepostupoval
podľa právneho názoru vyjadreného v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí žalovaného v danej
veci vydanom pod č. 1020501/1/950531/2012 zo dňa 04.06.2012 a nevykonal ďalšie dokazovanie.
Žalobcom predložené dôkazy nevyhodnotil a nezdôvodnil v rozhodnutí, neoboznámil žalobcu s
vykonanými a použitými dôkazmi, ak vôbec ďalšie dôkazy vykonával, čím bol žalobcovi zabránený výkon
jeho práva podľa Zákona o správe daní a poplatkov.

Žalovaný k vyššie uvedenému dôvodu nezákonnosti svojho postupu uviedol, že požiadal o informácie
maďarskú daňovú správu v súvislosti s deklarovanými dodávkami tovaru žalobcu pre odberateľa Milán
2005 Kft. za obdobie 3. a 4. štvrťrok 2008 a za obdobie 1. až 4. štvrťrok 2009 a získal odpoveď
č. E-SK-HU-20111206-21788-022270-R, čo žalovaný uviedol aj v napadnutom rozhodnutí a v zmysle
danej odpovede maďarská daňová správa potvrdila dovtedy zistené skutočnosti, pričom uviedla, že
p. W. O., ktorá bola konateľkou spoločnosti Milán 2005 Kft. v čase transakcie nemala vedomosť o
intrakomunitárnom nadobudnutí a nepredložila o tom doklady. Podľa odpovede z 15.12.2010 p. B. W.
nepoznal konateľov spoločnosti Milán 2005 Kft. (ďalej len „maďarský odberateľ") a bol v kontakte s
p. C.om Z.. Pán C. Z. nebol v žiadnom kontakte s maďarským odberateľom, teda nemohol konať za
spoločnosť. Podľa vyjadrení prepravcov na CMR priložených k odpovedi vlastníci vozidiel s uvedenými



ŠPZ neboli v obchodnom vzťahu s maďarským odberateľom a neboli nimi uskutočnené prepravy pre
uvedenú spoločnosť. Podľa žalovaného pre objasnenie skutkového stavu nie je podstatné, či sa v
ďalšom dokazovaní získa ďalší nový dôkaz, ale za relevantný dôkaz možno považovať aj potvrdenie už
dosiaľ zisteného skutkového stavu.

3. Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia aj z dôvodu nejasnosti, nezrozumiteľnosti a neurčitosti
odôvodnenia, ktoré mali spočívať v tom, že v odôvodnení chýba vyrovnanie sa žalovaného s odvolacími
námietkami proti prvostupňovému rozhodnutiu. Odôvodnenie podľa žalobcu obsahuje len konštatovanie,
že odvolacie námietky sú v podstate totožné s námietkami proti predchádzajúcemu rozhodnutiu. Zároveň
uviedol, že žalovaný v rozpore s § 2 ods. 3 a § 29 ods. 1, 2 Zákona o správe daní a poplatkov odôvodnení
svojho rozhodnutia uvádza len svoj subjektívny a nešpecifikovaný názor, že žalobca neuviedol v
odvolaní, ktoré dôkazy ním predložené neboli správcom dane vyhodnotené, v dôsledku čoho považoval
námietku žalobcu za irelevantnú. Takéto vymedzenie rozsahu dokazovania, pričom žalovaný neuvádza
kogentnú právnu normu, ktorá takto určuje rozsah vykonávaného dokazovania, je nepreskúmateľné a
poškodzuje práva a právom chránené záujmy žalobcu.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe k tomuto žalobnému dôvodu uviedol, že aj sám žalobca v
odvolaní poukázal na kontinuitu konania vo veci s predchádzajúcimi dôvodmi uvedenými v podaniach
žalobcu predchádzajúcich tomuto odvolaniu. Žalovaný pri svojom vyjadrení bral do úvahy všetky
námietky a dôkazy predložené žalobcom v konaní a vychádzal zo spisového materiálu, ako aj
predkladacích správ správcu dane. Žalovaný nespochybnil skutočnosť, že odvolanie žalobcu bolo
podané obsahovo v súlade so zákonom, pričom vo svojom rozhodnutí o odvolaní sa vyjadril ku všetkým
námietkam, ktoré žalobca v odvolaní uviedol. Poukázal na to, že žalobca v daňovom konaní síce predložil
dôkazy o vykonaní zdaniteľného plnenia dodávky tovaru do Maďarska, ktoré spĺňali po formálnej stránke
podmienky oslobodenia od dane, ale skutočné reálne plnenie sa nepreukázalo. Správca dane sa v
napadnutom rozhodnutí vyjadril aj k písomnostiam, ktoré boli doručené správcovi dane od maďarských
občanov p. A. C. a C. Z. v maďarskom jazyku, ktorými mal žalobca verifikovať svoje tvrdenie o realizácii
dodávok tovaru maďarským odberateľom. Správca dane považoval uvedené dokumenty za irelevantné,
pretože žalobca preukazoval realizáciu dodávok do zahraničia tvrdeniami osôb, ktorých mená maďarská
daňová správa v rámci svojho šetrenia nepotvrdila. Z prekladov týchto písomností, ktoré sú evidované
v administratívnom spise, žalovaný poukázal na rozpor týkajúci sa prepravy tovaru, keď na CMR je ako
prepravca uvedený odberateľ Milán - 2005 Kft. a podľa vyjadrení k písomnostiam maďarských občanov
bola prepravcom firma Walli-Comp Kft., ktorá skutočnosť dokazuje, že doklady o preprave CMR nie sú
vierohodné pre účely preukázania dodania tovaru do zahraničia podľa § 43 ods. 5 písm. a) a c) zákona
č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „ Zákon o DPH").

4. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového
rozhodnutia správcu dane aj z dôvodu, že ich odôvodnenie neobsahuje označenie ďalších úkonov, ktoré
správca dane vykonal a ani dôvody, pre ktoré nevyhodnotil dôkazy predložené žalobcom, čím podľa
žalobcu porušil povinnosť uvedenú v § 2 ods. 3 Zákona o správe daní a poplatkov - povinnosť zhodnotiť
všetky dôkazy a bez vyhodnotenia dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach je rozhodnutie
nepreskúmateľné.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe vyjadril nesúhlas s touto námietkou, pretože
vo svojom rozhodnutí uviedol úkony, ktoré správca dane vykonal vo vyrubovacom konaní, pričom
správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informáciu maďarskej daňovej správe týkajúcu sa
preverenia obchodných transakcií za kontrolované zdaňovacie obdobia medzi žalobcom a maďarským
odberateľom. Správca dane v odôvodnení vyhodnotil žalobcom predložené dôkazy, posúdil ich ako
formálne predložené, ktoré nemajú povahu faktu, keďže vierohodne nepreukazujú splnenie podmienok
oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, t.j. reálne vykonanie fyzickej prepravy z tuzemska
do iného členského štátu, pričom vychádzal zo zistení vykonaných v spolupráci s maďarskou daňovou
správou. Takýmto postupom sa riadil žalovaný ustanoveniami § 29 ods. 2 a 4, ako aj § 2 ods. 1, 3 a 6
Zákona o správe daní a poplatkov.



5. Žalobca namietal, že žalovaný mu odňal právo „kodifikované" v § 15 ods. 5 a § 29 ods. 8 Zákona o
správe daní a poplatkov tým, že ho v konaní neoboznámil so svojimi pochybnosťami a s hmotnoprávnymi
následkami, s ktorými spájal vykonávané dôkazy a ani s pochybnosťami, ktoré správca dane mal v
priebehu konania a vykonávania kontroly.

Žalovaný k vyššie uvedenej námietke uviedol, že žalobca bol oboznámený s protokolom z daňovej
kontroly, ktorého súčasťou je aj Dodatok č. 1 k protokolu a tieto boli prerokované so žalobcom v súlade s
§ 15 ods. 10 Zákona o správe daní a poplatkov v deň uvedený vo výzve, t.j. 30.09.2011. Z prerokovania
protokolu bola správcom dane spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 685/320/67471/2011/
Tre zo dňa  30.09.2011. O súčinnosti správcu dane so žalobcom v priebehu daňovej kontroly
svedčia aj Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 685/320/30028/2011/Tre zo dňa 09.05.2011 a č.
685/320/60316/2011/Tre zo dňa 22.08.2011, pričom zamestnanci správcu dane oboznámili v zmysle
§ 15 ods. 5 Zákona o správe daní a poplatkov žalobcu s výsledkami všetkých dožiadaní, v ktorých
informácie boli využité v procese dokazovania pri výkone daňovej kontroly. Žalobca mal možnosť sa k
uvedeným skutočnostiam vyjadriť, čo však neurobil.

6. Žalobca namietal, že mu boli upreté práva podľa § 15 ods. 5 písm. d/ a f/ Zákona o správe daní a
poplatkov - právo klásť predvolaným svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnom
zisťovaní.

Žalovaný k tomuto bodu žaloby uviedol, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa podľa

§ 15 ods. 5 písm. f/ zákona o správe daní a poplatkov ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, čo
nevyužil. Z administratívneho spisu vyplýva a správca dane to uvádza aj v odôvodnení rozhodnutia, že
v priebehu daňovej kontroly a iných daňových konaní zaslal dožiadania na iné daňové úrady a využíval
informácie z iných daňových konaní. Tieto sa dotýkali aj dodávateľa pre žalobcu, nakoľko žalobca s
ním obchodoval aj v iných zdaňovacích obdobiach. Z dožiadaní vyplýva, že v čase výkonu daňovej
kontroly dodávatelia žalobcu boli nekontaktní, niektorí boli vymazaní z Obchodného registra, nebolo
možné vykonať miestne zisťovanie a spísať zápisnice o tomto miestnom zisťovaní u týchto daňových
subjektov. Z administratívneho spisu vyplýva, že v priebehu výkonu daňovej kontroly správca dane
nepredvolával a nevypočúval žiadnych svedkov.

Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade so
zákonom, vyhodnotil všetky dôkazy, jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti a v daňovom konaní dbal
na zachovanie práv a právom chránených záujmov žalobcu. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 11.03.2013 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
1100301/1/1306595/2012/14003 zo 07.12.2012, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer
Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane") č. 9614301/5/2229920/2012 zo 16.08.2012,
ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie
september 2008 vo výške 6511,75 Eur.

Žalobca v žalobe o nezákonnosť uvedeného rozhodnutia žalovaného tvrdil, že bol napadnutým
rozhodnutím ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, pretože žalovaný, ako
aj prvostupňový správny orgán porušili zákon tým, že vec nesprávne právne posúdili a rozhodli
na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, ako aj tým, že napadnuté rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.  Žalobca v žalobe uplatnil nasledovné
dôvody nezákonnosti:

1. Napadnuté rozhodnutie vychádzalo zo skutočností získaných nezákonne vedenou daňovou kontrolou.
Protokol z daňovej kontroly č. 685/320/64365/2011/Tre zo dňa 14.09.2011, vrátane jeho Dodatku č. 1 zo
dňa 30.09.2011 nebol podľa žalobcu prerokovaný v súlade so zákonom a má teda charakter nezákonne
získaného dôkazu, z ktorého dôvodu ho nemožno v daňovom konaní použiť. Žalobca vychádzal z úvahy,



že Dodatok k protokolu je podľa § 15 ods. 10 Zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o správe daní a poplatkov") súčasťou protokolu a teda
právny režim dodatku je determinovaný právnym režimom hlavnej veci - protokolu. Žalovaný poskytol
žalobcovi zákonnú 8-dňovú lehotu na vyjadrenie sa k protokolu, ale neposkytol mu ju na vyjadrenie sa
k Dodatku č. 1 k protokolu a protokol s týmto dodatkom napriek námietkam žalobcu prerokoval, čím
konal v rozpore s § 15 ods. 10 Zákona o správe daní a poplatkov. Žalobca zároveň namietal aj to, že s
touto námietkou, ktorá bola uplatnená už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane,
sa žalovaný nevysporiadal. Daňová kontrola podľa žalobcu doteraz nebola platne a účinne ukončená.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k vyššie uvedenému žalobcom tvrdenému dôvodu
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že protokol, ktorého súčasťou je aj dodatok k protokolu,
bol prerokovaný so žalobcom v súlade s § 15 ods. 10 Zákona o správe daní a poplatkov dňa 30.09.2011,
daňová kontrola bola teda ukončená v deň prerokovania protokolu, vrátane prerokovania jeho dodatku
a dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu sa začalo vyrubovacie konanie (§ 44). Podľa
žalovaného z dikcie ustanovenia § 15 ods. 10 Zákona o správe daní a poplatkov nevyplýva povinnosť
správcu dane doručiť kontrolovanému daňovému subjektu dodatok k protokolu pred jeho prerokovaním
a zároveň nie je vylúčená možnosť správcu dane oboznámiť kontrolovaný daňový subjekt s obsahom
dodatku k protokolu v deň prerokovania protokolu. Daňová kontrola tak podľa žalovaného bola ukončená
v súlade so zákonom.

2. Žalovaný napadnuté rozhodnutie potvrdil napriek tomu, že prvostupňový správny orgán nesplnil
povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 48 ods. 5 Zákona o správe daní a poplatkov tým, že nepostupoval
podľa právneho názoru vyjadreného v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí žalovaného v danej
veci vydanom pod č. 1020501/1/950495/2012 zo dňa 04.06.2012 a nevykonal ďalšie dokazovanie.
Žalobcom predložené dôkazy nevyhodnotil a nezdôvodnil v rozhodnutí, neoboznámil žalobcu s
vykonanými a použitými dôkazmi, ak vôbec ďalšie dôkazy vykonával, čím bol žalobcovi zabránený výkon
jeho práva podľa Zákona o správe daní a poplatkov.

Žalovaný k vyššie uvedenému dôvodu nezákonnosti svojho postupu uviedol, že požiadal o informácie
maďarskú daňovú správu v súvislosti s deklarovanými dodávkami tovaru žalobcu pre odberateľa Milán
2005 Kft. za obdobie 3. a 4. štvrťrok 2008 a za obdobie 1. až 4. štvrťrok 2009 a získal odpoveď
č. E-SK-HU-20111206-21788-022270-R, čo žalovaný uviedol aj v napadnutom rozhodnutí a v zmysle
danej odpovede maďarská daňová správa potvrdila dovtedy zistené skutočnosti, pričom uviedla, že
p. W. O., ktorá bola konateľkou spoločnosti Milán 2005 Kft. v čase transakcie nemala vedomosť o
intrakomunitárnom nadobudnutí a nepredložila o tom doklady. Podľa odpovede z 15.12.2010 p. B. W.
nepoznal konateľov spoločnosti Milán 2005 Kft. (ďalej len „maďarský odberateľ") a bol v kontakte s
p. C.om Z.. Pán C. Z. nebol v žiadnom kontakte s maďarským odberateľom, teda nemohol konať za
spoločnosť. Podľa vyjadrení prepravcov na CMR priložených k odpovedi vlastníci vozidiel s uvedenými
ŠPZ neboli v obchodnom vzťahu s maďarským odberateľom a neboli nimi uskutočnené prepravy pre
uvedenú spoločnosť. Podľa žalovaného pre objasnenie skutkového stavu nie je podstatné, či sa v
ďalšom dokazovaní získa ďalší nový dôkaz, ale za relevantný dôkaz možno považovať aj potvrdenie už
dosiaľ zisteného skutkového stavu.

3. Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia aj z dôvodu nejasnosti, nezrozumiteľnosti a neurčitosti
odôvodnenia, ktoré mali spočívať v tom, že v odôvodnení chýba vyrovnanie sa žalovaného s odvolacími
námietkami proti prvostupňovému rozhodnutiu. Odôvodnenie podľa žalobcu obsahuje len konštatovanie,
že odvolacie námietky sú v podstate totožné s námietkami proti predchádzajúcemu rozhodnutiu. Zároveň
uviedol, že žalovaný v rozpore s § 2 ods. 3 a § 29 ods. 1, 2 Zákona o správe daní a poplatkov odôvodnení
svojho rozhodnutia uvádza len svoj subjektívny a nešpecifikovaný názor, že žalobca neuviedol v
odvolaní, ktoré dôkazy ním predložené neboli správcom dane vyhodnotené, v dôsledku čoho považoval
námietku žalobcu za irelevantnú. Takéto vymedzenie rozsahu dokazovania, pričom žalovaný neuvádza
kogentnú právnu normu, ktorá takto určuje rozsah vykonávaného dokazovania, je nepreskúmateľné a
poškodzuje práva a právom chránené záujmy žalobcu.



Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe k tomuto žalobnému dôvodu uviedol, že aj sám žalobca v
odvolaní poukázal na kontinuitu konania vo veci s predchádzajúcimi dôvodmi uvedenými v podaniach
žalobcu predchádzajúcich tomuto odvolaniu. Žalovaný pri svojom vyjadrení bral do úvahy všetky
námietky a dôkazy predložené žalobcom v konaní a vychádzal zo spisového materiálu, ako aj
predkladacích správ správcu dane. Žalovaný nespochybnil skutočnosť, že odvolanie žalobcu bolo
podané obsahovo v súlade so zákonom, pričom vo svojom rozhodnutí o odvolaní sa vyjadril ku všetkým
námietkam, ktoré žalobca v odvolaní uviedol. Poukázal na to, že žalobca v daňovom konaní síce predložil
dôkazy o vykonaní zdaniteľného plnenia dodávky tovaru do Maďarska, ktoré spĺňali po formálnej stránke
podmienky oslobodenia od dane, ale skutočné reálne plnenie sa nepreukázalo. Správca dane sa v
napadnutom rozhodnutí vyjadril aj k písomnostiam, ktoré boli doručené správcovi dane od maďarských
občanov p. A. C. a C. Z. v maďarskom jazyku, ktorými mal žalobca verifikovať svoje tvrdenie o realizácii
dodávok tovaru maďarským odberateľom. Správca dane považoval uvedené dokumenty za irelevantné,
pretože žalobca preukazoval realizáciu dodávok do zahraničia tvrdeniami osôb, ktorých mená maďarská
daňová správa v rámci svojho šetrenia nepotvrdila. Z prekladov týchto písomností, ktoré sú evidované
v administratívnom spise, žalovaný poukázal na rozpor týkajúci sa prepravy tovaru, keď na CMR je ako
prepravca uvedený odberateľ Milán - 2005 Kft. a podľa vyjadrení k písomnostiam maďarských občanov
bola prepravcom firma Walli-Comp Kft., ktorá skutočnosť dokazuje, že doklady o preprave CMR nie sú
vierohodné pre účely preukázania dodania tovaru do zahraničia podľa § 43 ods. 5 písm. a) a c) zákona
č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „ Zákon o DPH").

4. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového
rozhodnutia správcu dane aj z dôvodu, že ich odôvodnenie neobsahuje označenie ďalších úkonov, ktoré
správca dane vykonal a ani dôvody, pre ktoré nevyhodnotil dôkazy predložené žalobcom, čím podľa
žalobcu porušil povinnosť uvedenú v § 2 ods. 3 Zákona o správe daní a poplatkov - povinnosť zhodnotiť
všetky dôkazy a bez vyhodnotenia dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach je rozhodnutie
nepreskúmateľné.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe vyjadril nesúhlas s touto námietkou, pretože
vo svojom rozhodnutí uviedol úkony, ktoré správca dane vykonal vo vyrubovacom konaní, pričom
správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informáciu maďarskej daňovej správe týkajúcu sa
preverenia obchodných transakcií za kontrolované zdaňovacie obdobia medzi žalobcom a maďarským
odberateľom. Správca dane v odôvodnení vyhodnotil žalobcom predložené dôkazy, posúdil ich ako
formálne predložené, ktoré nemajú povahu faktu, keďže vierohodne nepreukazujú splnenie podmienok
oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, t.j. reálne vykonanie fyzickej prepravy z tuzemska
do iného členského štátu, pričom vychádzal zo zistení vykonaných v spolupráci s maďarskou daňovou
správou. Takýmto postupom sa riadil žalovaný ustanoveniami § 29 ods. 2 a 4, ako aj § 2 ods. 1, 3 a 6
Zákona o správe daní a poplatkov.

5. Žalobca namietal, že žalovaný mu odňal právo „kodifikované" v § 15 ods. 5 a § 29 ods. 8 Zákona o
správe daní a poplatkov tým, že ho v konaní neoboznámil so svojimi pochybnosťami a s hmotnoprávnymi
následkami, s ktorými spájal vykonávané dôkazy a ani s pochybnosťami, ktoré správca dane mal v
priebehu konania a vykonávania kontroly.

Žalovaný k vyššie uvedenej námietke uviedol, že žalobca bol oboznámený s protokolom z daňovej
kontroly, ktorého súčasťou je aj Dodatok č. 1 k protokolu a tieto boli prerokované so žalobcom v súlade s
§ 15 ods. 10 Zákona o správe daní a poplatkov v deň uvedený vo výzve, t.j. 30.09.2011. Z prerokovania
protokolu bola správcom dane spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 685/320/67471/2011/
Tre zo dňa  30.09.2011. O súčinnosti správcu dane so žalobcom v priebehu daňovej kontroly
svedčia aj Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 685/320/30028/2011/Tre zo dňa 09.05.2011 a č.
685/320/60316/2011/Tre zo dňa 22.08.2011, pričom zamestnanci správcu dane oboznámili v zmysle
§ 15 ods. 5 Zákona o správe daní a poplatkov žalobcu s výsledkami všetkých dožiadaní, v ktorých
informácie boli využité v procese dokazovania pri výkone daňovej kontroly. Žalobca mal možnosť sa k
uvedeným skutočnostiam vyjadriť, čo však neurobil.



6. Žalobca namietal, že mu boli upreté práva podľa § 15 ods. 5 písm. d/ a f/ Zákona o správe daní a
poplatkov - právo klásť predvolaným svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnom
zisťovaní.

Žalovaný k tomuto bodu žaloby uviedol, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa podľa

§ 15 ods. 5 písm. f/ zákona o správe daní a poplatkov ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, čo
nevyužil. Z administratívneho spisu vyplýva a správca dane to uvádza aj v odôvodnení rozhodnutia, že
v priebehu daňovej kontroly a iných daňových konaní zaslal dožiadania na iné daňové úrady a využíval
informácie z iných daňových konaní. Tieto sa dotýkali aj dodávateľa pre žalobcu, nakoľko žalobca s
ním obchodoval aj v iných zdaňovacích obdobiach. Z dožiadaní vyplýva, že v čase výkonu daňovej
kontroly dodávatelia žalobcu boli nekontaktní, niektorí boli vymazaní z Obchodného registra, nebolo
možné vykonať miestne zisťovanie a spísať zápisnice o tomto miestnom zisťovaní u týchto daňových
subjektov. Z administratívneho spisu vyplýva, že v priebehu výkonu daňovej kontroly správca dane
nepredvolával a nevypočúval žiadnych svedkov.

Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade so
zákonom, vyhodnotil všetky dôkazy, jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti a v daňovom konaní dbal
na zachovanie práv a právom chránených záujmov žalobcu. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.

Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č. 24S/147/2012, 24S/148/2012, 24S/55/2013, 24S/56/2013
a 24S/57/2013 zo dňa 14.08.2013 spojil konanie o vyššie uvedených žalobách vedených na krajskom
súde pod sp. zn. 24S/147/2012, 24S/148/2012, 24S/55/2013, 24S/56/2013 a 24S/57/2013 s tým, že
konanie bude ďalej vedené pod sp. zn. 24S/147/2012. Predmetné veci súd spojil na spoločné konanie
v záujme hospodárnosti konania, keďže sa týkajú tých istých účastníkov.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a

§ 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo v rozsahu
a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a predchádzajúcich konaní správneho
orgánu Finančného riaditeľstva SR a to č. 1020501/1/1160265/2012/4915 z 11.09.2012, č.
1020501/1/1160168/2012/4915 z 11.09.2012, č. 1100301/1/1306595/2012/14003 z 07.12.2012, č.
1100301/1/1306625/2012/14003 z 07.12.2012 a č. 1100301/1/1306579/2012/14003 z 07.12.2012,
ktorými boli potvrdené prvostupňové rozhodnutia správcu dane - dodatočné platobné výmery, ktorým
bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie február 2009 vo výške 7940,95 Eur (č.
9614301/5/326723/2012 zo dňa 11.05.2012), ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie
obdobie január 2009 vo výške 5696,29 Eur (č. 9614301/5/309662/2012 zo dňa 10.05.2012), ktorým
bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie august 2008 vo výške 5629,67 Eur
(č. 9614301/5/2228959/2012 zo dňa 16.08.2012), ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za
zdaňovacie obdobie december 2008 vo výške 5684,09 Eur (č. 9614301/5/2245821/2012 zo dňa
17.08.2012) a ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie september 2008 vo
výške 6511,75 Eur (č. 9614301/5/2229920/2012 zo dňa 16.08.2012).

Súd z obsahu správneho spisu zistil, že prvostupňový správny orgán - správca dane vykonal u
žalobcu daňovú kontrolu, predmetom ktorej bola kontrola DPH v zmysle zák. č. 222/2004 Z.z. o dani
z pridanej hodnoty v období január - apríl, jún - december r. 2009. Kontrola začala dňa 02.02.2011.
O výsledku kontroly bol spísaný Protokol č. 685/320/15316/2011/Tre zo dňa 15.03.2011. Protokol bol
zaslaný na vyjadrenie žalobcovi, ktorý sa k nemu v zákonnej lehote vyjadril. Uvedený Protokol bol
so žalobcom prerokovaný dňa 31.03.2011. Z obsahu správnych spisov vyplýva, že správca dane
podľa výsledkov daňovej kontroly dodatočnými daňovými výmermi za mesiac január a február 2009
vyrubil žalobcovi rozdiel DPH, pričom tieto rozhodnutia boli v odvolacom konaní na základe podaného



odvolania žalobcu zrušené rozhodnutiami zo dňa 30.08.2011 č. I/227/15886-84791/2011/990458-r a
č. I/227/15885-84790/2011/990458-r a veci boli vrátené správcovi dane na ďalšie konanie. Dôvody
zrušenia dodatočných platobných výmerov k DPH za mesiac január a február 2009 boli zhodné.
Dôvodom zrušovacích rozhodnutí bolo zhodné konštatovanie nedostatočne zisteného skutkového stavu,
keď podľa odvolacieho správneho orgánu zistené skutočnosti nepostačovali na prijatie záveru, že
neboli splnené podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH. Bolo tomu tak z dôvodu,
že výsledky šetrení za iné zdaňovacie obdobie (máj 2009) nemôžu byť rozhodujúcim dôkazom v
kontrolovanom zdaňovacom období. Správcovi dane bolo vyčítané aj to, že nevyhodnotil dôkazy
predložené daňovníkom, ďalej že zo spisu nevyplýva, že by správca dane preveroval dodanie tovaru
na základe sporných faktúr a skúmal zmluvné podmienky prepravy tohto tovaru (t.j. kto a na koho účet
zabezpečoval prepravu tovaru a kto vystavil CMR doklady a odovzdal ich prepravcovi) a ani to, že by
vyzval samotného daňovníka na predloženie ďalších dôkazov preukazujúcich ním tvrdené skutočnosti,
alebo že by ho vyzval na označenie takýchto dôkazov.

Správca dane dodatočným platobným výmerom č. 9614301/5/326723/2012 zo dňa 11.05.2012 rozhodol
o vyrubení rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie február 2009 vo výške 7940,95 Eur. Dodatočný
platobný výmer odôvodnil výsledkami daňovej kontroly. Ďalej tým, že na základe predchádzajúceho
zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho orgánu správca dane vo vyrubovacom konaní následne konal
tak, že daňovému subjektu zaslal rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 18.11.2011, pričom
prerušenie konania bolo odôvodnené tým, že bolo potrebné preveriť obchodné transakcie žalobcu
s odberateľom MILÁN 2005 KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ KORLÁTÓLT FELELÖSSÉGÜ
TÁRSASÁG, HUNGARIA, IČ DPH: HU 13475329 (jednalo sa o predaj drevnej hmoty - ďalej
len „maďarský odberateľ"). Tieto obchodné transakcie boli preverované prostredníctvom žiadosti o
medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 25.10.2011 č. 685/320/72423/11/Tre. V rámci uvedenej žiadosti
bola daná požiadavka aj o svedeckú výpoveď. Ďalej sa v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane
konštatuje, že výsledky šetrení nepreukázali nové skutočnosti a zistenia ohľadom preverovaných
obchodných transakcií daňového subjektu s maďarským odberateľom. Na základe toho správca dane
vychádzal zo zistených skutočností uvedených v Protokole z daňovej kontroly zo dňa 15.03.2011 a
Dodatku č. 1 zo dňa 30.03.2011. Ďalej správca dane v odôvodnení popísal jednotlivé obchodné prípady
daňovníka týkajúce sa o.i. jeho dodávok pre maďarského odberateľa, ktoré tento deklaroval faktúrami
za február 2009, prepravnými dokladmi CMR, na ktorých boli uvedené konkrétne ŠPZ motorových
vozidiel. Ako ďalší dôkaz správca dane uviedol výsledky šetrenia maďarskou daňovou správou, podľa
ktorých štatutárna zástupkyňa maďarského odberateľa uviedla, že predmetný tovar nenadobudla.
Maďarskí daňoví kontrolóri kontrolovali aj ŠPZ vozidiel uvedených na CMR a zistili, že nepatria
maďarskému odberateľovi. Uvedené skutočnosti boli zistené na základe žiadosti zo dňa 21.09.2009
a na základe žiadosti o medzinárodnú spoluprácu zo dňa 14.09.2010 bolo potvrdené, že daňový
subjekt - maďarský odberateľ ani v ostatných kvartáloch r. 2008 a 2009 nedeklaroval intrakomunitárne
nadobudnutie tovaru. Tieto skutočnosti správca dane vyhodnotil tak, že realizovaný obchod nebol typický
pre kontrolovaný daňový subjekt, že dožiadaním maďarskej daňovej správy nebolo potvrdené fyzické
prepravenie tovaru zo Slovenska do Maďarska, konateľka maďarskej spoločnosti nepozná slovenského
dodávateľa a maďarský odberateľ obchoduje s inými komoditami a nemá ani vhodné priestory na
skladovanie fakturovaného objemu drevnej hmoty. Ďalej, že vlastník motorového vozidla uvedeného
na prepravnom CMR č. SK 4784593 nevykonal žiadnu prepravu zo Slovenska do Maďarska a ani
neprenajal vyššieuvedené motorové vozidlo, maďarský odberateľ nepriznal nadobudnutie tovaru z iného
členského štátu. Správca dane urobil záver, že nebola vykonaná fyzická preprava tovaru z tuzemska
do iného členského štátu európskej únie. Platiteľ síce k daňovej kontrole predložil odberateľské faktúry
pre odberateľa do iného členského štátu a prepravný doklad CMR, avšak kontrolná skupina zaobstarala
dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú, že platiteľ nebol oprávnený uplatniť oslobodenie od dane. Ďalej
správca dane konštatoval, že žalobcom predložené doklady nemajú povahu faktúr, pretože obsahom
obchodnej transakcie nebolo dodanie tovarov z tuzemska do iného členského štátu tak, ako je uvedené
vo faktúrach a CMR. Dôkazy, ktoré boli predložené správcovi dane nepreukazujú dodanie tovaru do
iného členského štátu. Ďalej v odôvodnení uviedol obsah vyjadrenia daňového subjektu k Protokolu a
obsah stanoviska správcu dane k uvedenému vyjadreniu.

Na odvolanie žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru za mesiac február 2009 žalovaný
napadnutým rozhodnutím č. 1020501/1/1160265/2012/4915 zo dňa 11.09.2012 potvrdil dodatočný
platobný výmer. Napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolací orgán po preskúmaní v odvolaní



uvedených skutočností a zo spisového materiálu zistil skutkový stav, pričom u žalobcu bola vykonaná
kontrola DPH za zdaňovacie obdobie január - apríl 2009 a jún - december 2009, o výsledku ktorej bol
vyhotovený Protokol zo dňa 15.03.2011 a Dodatok č. 1 zo dňa 30.03.2011. Protokol a Dodatok č. 1
boli prerokované so žalobcom dňa 31.03.2011. Na základe výsledkov daňovej kontroly za zdaňovacie
obdobie február 2009 bol vydaný dodatočný platobný výmer, ktorým bol vyrubený rozdiel DPH za
toto zdaňovacie obdobie. Daňovou kontrolou bolo zistené, že platiteľ vo svojom daňovom priznaní
uviedol oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH. Oslobodenie preukazoval faktúrami za daný
mesiac pre maďarského odberateľa. Správca dane dospel k záveru, že nedošlo k fyzickému prepraveniu
tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ. Po zrušení prvostupňového rozhodnutia správca dane
pokračoval vo vyrubovacom konaní a prerušil konanie za účelom preverovania potrebných skutočností
formou žiadosti o medzinárodnú výmeru informácií adresovanú maďarskej daňovej správe. Výsledky
týchto šetrení nepreukázali žiadne nové skutočnosti a zistenia, ktoré by preukázali dodanie tovaru do
Maďarska. Odvolací orgán zistil, že konateľka maďarského odberateľa nemala žiadnu vedomosť o
nadobudnutí tovaru zo Slovenska a že žalobca nepoznal túto konateľku, ale len p. C. Z., ktorý však
nebol v žiadnom kontakte s maďarským odberateľom, a teda nemohol za túto spoločnosť konať. V
spoločnosti maďarského odberateľa bola vykonaná kontrola za obdobie júl 2008 - december 2009 a
nebolo potvrdené nadobudnutie tovaru zo Slovenska. K zisteniam maďarskej daňovej správy na základe
žiadosti o medzinárodnú spoluprácu žalovaný v odôvodnení uviedol, že v zmysle čl. 42 Nariadenia ES
1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti DPH sa správy, vyhlásenia a akékoľvek dokumenty
alebo ich overené kópie, alebo výpisy získané pracovníkmi žiadaného kompetentného orgánu a
oznámené žiadajúcemu kompetentnému orgánu na základe pomoci ustanovenej týmto nariadením,
môžu považovať ako dôkaz zo strany príslušných daňových orgánov členského štátu žiadajúceho
kompetentného orgánu na tom istom základe, ako podobné dokumenty poskytované ďalším orgánom
uvedenej strany. Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaný konštatoval, že správca dane v súlade s §
29 ods. 3 Zákona o správe daní využil aj skutočnosti, ktoré sú mu známe z jeho činnosti a to práve v
súvislosti s kontrolovaným daňovým subjektom a uvedeným maďarským daňovým subjektom a ktoré
majú zásadný vplyv na závery z tejto daňovej kontroly. Týka sa to najmä uvedenia konateľky spoločnosti
maďarského odberateľa, že žiadneho p. T.. B. W. nepozná a neurobila žiadne intrakomunitárne
nadobudnutie. Ďalej, že odvolávajúci nepredložil ani v odvolacom konaní žiadne nové dôkazy, ktoré
by preukazovali skutočné dodanie tovaru maďarskému odberateľovi uvedenému na faktúre a tým by
potvrdili jeho tvrdenie. Ďalej, že skutočnosť, že správca dane v zmysle § 29 ods. 1 Zákona o správe
daní vedie dokazovanie, neznamená povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokiaľ sa
bezpochybne preukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním uvádzaných a správcom
dane preverovaných skutočností. Poukázal tiež na to, že v daňovom konaní má povinnosť preukázať
tvrdené skutočnosti daňový subjekt. V konaní teda nebolo preukázané, že tovar bol dodaný maďarskému
odberateľovi. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že odvolacie námietky sú neopodstatnené a
že už v predchádzajúcom rozhodnutí bola odvolacím orgánom potvrdená správnosť postupu správcu
dane podľa § 15 ods. 10 Zákona o správe daní a správnosť ukončenia daňovej kontroly. V zmysle
právneho názoru odvolacieho orgánu správca dane vykonal ďalšie úkony podľa Zákona o správe daní
vo vyrubovacom konaní a vykonal šetrenie podmienok oslobodenia dane podľa § 43 Zákona o DPH.

Správca dane dodatočným platobným výmerom č. 9614301/5/309662/2012 zo dňa 10.05.2012 rozhodol
o vyrubení rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie január 2009 vo výške 5696,29 Eur. Dodatočný
platobný výmer odôvodnil výsledkami daňovej kontroly. Ďalej tým, že na základe predchádzajúceho
zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho orgánu správca dane vo vyrubovacom konaní následne konal
tak, že daňovému subjektu zaslal rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 18.11.2011, pričom
prerušenie konania bolo odôvodnené tým, že bolo potrebné preveriť obchodné transakcie žalobcu
s odberateľom MILÁN 2005 KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ KORLÁTÓLT FELELÖSSÉGÜ
TÁRSASÁG, HUNGARIA, IČ DPH: HU 13475329 (jednalo sa o predaj drevnej hmoty - ďalej
len „maďarský odberateľ"). Tieto obchodné transakcie boli preverované prostredníctvom žiadosti o
medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 25.10.2011 č. 685/320/72423/11/Tre. V rámci uvedenej žiadosti
bola daná požiadavka aj o svedeckú výpoveď. Ďalej sa v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane
konštatuje, že výsledky šetrení nepreukázali nové skutočnosti a zistenia ohľadom preverovaných
obchodných transakcií daňového subjektu s maďarským odberateľom. Na základe toho správca dane
vychádzal zo zistených skutočností uvedených v Protokole z daňovej kontroly zo dňa 15.03.2011 a
Dodatku č. 1 zo dňa 30.03.2011. Ďalej správca dane v odôvodnení popísal jednotlivé obchodné prípady
daňovníka týkajúce sa jeho dodávok pre maďarského odberateľa, ktoré tento deklaroval faktúrami za



september 2009, prepravnými dokladmi CMR, na ktorých boli uvedené konkrétne ŠPZ motorových
vozidiel. Ako ďalší dôkaz správca dane uviedol výsledky šetrenia maďarskou daňovou správou, podľa
ktorých štatutárna zástupkyňa maďarského odberateľa uviedla, že predmetný tovar nenadobudla.
Maďarskí daňoví kontrolóri kontrolovali aj ŠPZ vozidiel a zistili, že nepatria maďarskému odberateľovi.
Uvedené skutočnosti boli zistené na základe žiadosti zo dňa 21.09.2009 a na základe žiadosti o
medzinárodnú spoluprácu zo dňa 14.09.2010 bolo potvrdené, že daňový subjekt - maďarský odberateľ
ani v ostatných kvartáloch r. 2008 a 2009 nedeklaroval žiadne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru.
Tieto skutočnosti správca dane vyhodnotil tak, že realizovaný obchod nebol typický pre kontrolovaný
daňový subjekt, že dožiadaním maďarskej daňovej správy nebolo potvrdené fyzické prepravenie tovaru
zo Slovenska do Maďarska a ani nadobudnutie tovaru maďarským odberateľom, konateľka maďarskej
spoločnosti nepozná slovenského dodávateľa a maďarský odberateľ obchoduje s inými komoditami
a nemá ani vhodné priestory na skladovanie fakturovaného objemu drevnej hmoty. Ďalej, že vlastník
motorového vozidla uvedeného na prepravnom CMR č. SK 4784593 nevykonal žiadnu prepravu
motorového vozidla zo Slovenska do Maďarska a ani neprenajal vyššieuvedené motorové vozidlo,
maďarský odberateľ v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2009 nepriznal
nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Správca dane urobil záver, že nebola vykonaná fyzická
preprava tovaru z tuzemska do iného členského štátu európskej únie. Platiteľ síce k daňovej kontrole
predložil odberateľské faktúry pre odberateľa do iného členského štátu a prepravný doklad CMR,
avšak kontrolná skupina zaobstarala dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú, že platiteľ nebol oprávnený
uplatniť oslobodenie od dane. Ďalej správca dane konštatoval, že žalobcom predložené doklady nemajú
povahu faktúr, pretože obsahom obchodnej transakcie nebolo dodanie tovarov z tuzemska do iného
členského štátu tak, ako je uvedené vo faktúrach a CMR. Dôkazy, ktoré boli predložené správcovi dane
nepreukazujú dodanie tovaru do iného členského štátu. Ďalej v odôvodnení uviedol obsah vyjadrenia
daňového subjektu k Protokolu a obsah stanoviska správcu dane k uvedenému vyjadreniu.

Na odvolanie žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru za mesiac január 2009
žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil dodatočný platobný výmer. Napadnuté rozhodnutie č.
1020501/1/1160168/2012/4915 zo dňa 11.09.2012 bolo odôvodnené tým, že odvolací orgán po
preskúmaní v odvolaní uvedených skutočností a zo spisového materiálu zistil skutkový stav, že u žalobcu
bola vykonaná kontrola DPH za zdaňovacie obdobie január - apríl 2009 a jún - december 2009, o
výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol dňa 15.03.2011 a Dodatok č. 1 dňa 30.03.2011. Protokol a
Dodatok č. 1 boli prerokované so žalobcom 31.03.2011. Na základe výsledkov daňovej kontroly za
zdaňovacie obdobie september 2009 bol vydaný dodatočný platobný výmer, ktorým bol vyrubený rozdiel
DPH za toto zdaňovacie obdobie. Daňovou kontrolou bolo zistené, že platiteľ vo svojom daňovom
priznaní uviedol oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH. Oslobodenie preukazoval faktúrami
za daný mesiac pre maďarského odberateľa. Správca dane dospel k záveru, že nedošlo k fyzickému
prepraveniu tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ. Po zrušení prvostupňového rozhodnutia
správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní a prerušil konanie za účelom preverovania potrebných
skutočností formou žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií adresovanú maďarskej daňovej správe.
Výsledky týchto šetrení nepreukázali žiadne nové skutočnosti a zistenia, ktoré by preukázali dodanie
tovaru do Maďarska. Odvolací orgán zistil, že konateľka maďarského odberateľa nemala žiadnu
vedomosť o nadobudnutí tovaru zo Slovenska a že žalobca nepoznal túto konateľku, ale len p. C. Z.,
ktorý však nebol v žiadnom kontakte s maďarským odberateľom, a teda nemohol za túto spoločnosť
konať. V spoločnosti maďarského odberateľa bola vykonaná kontrola za obdobie júl 2008 - december
2009 a nebolo potvrdené nadobudnutie tovaru zo Slovenska. K zisteniam maďarskej daňovej správy
na základe žiadosti o medzinárodnú spoluprácu žalovaný v odôvodnení uviedol, že v zmysle čl. 42
Nariadenia ES 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti DPH sa správy, vyhlásenia a akékoľvek
dokumenty alebo ich overené kópie, alebo výpisy získané pracovníkmi žiadaného kompetentného
orgánu a oznámené žiadajúcemu kompetentnému orgánu na základe pomoci ustanovenej týmto
nariadením, môžu považovať ako dôkaz zo strany príslušných daňových orgánov členského štátu
žiadajúceho kompetentného orgánu na tom istom základe, ako podobné dokumenty poskytované
ďalším orgánom uvedenej strany. Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaný konštatoval, že správca
dane v súlade s § 29 ods. 3 Zákona o správe daní využil aj skutočnosti, ktoré sú mu známe z jeho
činnosti a to práve v súvislosti s kontrolovaným daňovým subjektom a uvedeným maďarským daňovým
subjektom a ktoré majú zásadný vplyv na závery z tejto daňovej kontroly. Týka sa to najmä vyhlásenia
konateľky spoločnosti maďarského odberateľa, že žiadneho p. T.. B. Gatiala nepozná a neurobila
žiadne intrakomunitárne nadobudnutie. Ďalej, že odvolávajúci nepredložil ani v odvolacom konaní žiadne



nové dôkazy, ktoré by preukazovali skutočné dodanie tovaru maďarskému odberateľovi uvedenému
na faktúre a tým by potvrdili jeho tvrdenie. Ďalej, že skutočnosť, že správca dane v zmysle § 29 ods.
1 Zákona o správe daní vedie dokazovanie, neznamená povinnosť správcu dane viesť dokazovanie
dovtedy, pokiaľ sa bezpochybne preukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním
uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Poukázal tiež na to, že v daňovom konaní
má povinnosť preukázať tvrdené skutočnosti daňový subjekt. V konaní teda nebolo preukázané, že
tovar bol dodaný maďarskému odberateľovi. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že odvolacie
námietky sú neopodstatnené a že už v predchádzajúcom rozhodnutí bola odvolacím orgánom potvrdená
správnosť postupu správcu dane podľa § 15 ods. 10 Zákona o správe daní a správnosť ukončenia
daňovej kontroly. V zmysle právneho názoru odvolacieho orgánu správca dane vykonal ďalšie úkony
podľa Zákona o správe daní vo vyrubovacom konaní a vykonal šetrenie podmienok oslobodenia dane
podľa § 43 Zákona o DPH.

Súd ďalej z obsahu správneho spisu zistil, že prvostupňový správny orgán - správca dane vykonal u
žalobcu daňovú kontrolu, predmetom ktorej bola kontrola DPH za január až december 2008. Daňová
kontrola bola vykonaná na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 20.12.2010, ktoré
bolo doručené daňovému subjektu dňa 23.12.2010. O výsledku kontroly bol spísaný Protokol č.
685/320/64365/2011/Tre zo dňa 14.09.2011. Protokol bol zaslaný na vyjadrenie žalobcovi, ktorý sa k
nemu vyjadril v zákonom stanovenej lehote. Vyjadrenie žalobcu k protokolu vrátane jeho vyhodnotenia
správca dane zaznamenal v Dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 30.09.2011. Protokol a Dodatok č. 1
k protokolu bol so žalobcom prerokovaný dňa 30.09.2011, o čom je spísaná Zápisnica o ústnom
pojednávaní č. 685/320/67471/2011/Tre zo dňa 30.09.2011. Z obsahu správnych spisov vyplýva, že
správca dane podľa výsledkov daňovej kontroly dodatočnými platobnými výmermi za mesiac august
2008, december 2008 a september 2008 vyrubil žalobcovi rozdiel DPH, pričom tieto rozhodnutia
boli v odvolacom konaní na základe podaného odvolania žalobcu zrušené rozhodnutami zo dňa
04.06.2012 č. 1020501/1/950490/2012, č. 1020501/1/950531/2012 a č. 1020501/1/950495/2012 a veci
boli vrátené správcovi dane na ďalšie konanie. Dôvody zrušenia dodatočných platobných výmerov
DPH za mesiac august, december a september 2008 boli zhodné. Dôvodom zrušovacích rozhodnutí
bolo zhodné konštatovanie nedostatočné zistenie skutkového stavu, keď podľa žalovaného zistené
skutočnosti nepostačovali na prijatie záveru, že neboli splnené podmienky oslobodenia od dane podľa
§ 43 zákona o DPH. Aj keď podľa článku 42 Nariadenia 1798/2003 sa dôkazy získané pracovníkmi
žiadaného kompetentného orgánu a oznámené žiadajúcemu kompetentnému orgánu na základe
pomoci ustanovenej týmto nariadením môžu používať ako dôkaz zo strany príslušných daňových
orgánov členského štátu žiadajúceho kompetentného orgánu na tom istom základe, ako podobné
dokumenty poskytnuté ďalším orgánom uvedenej krajiny, v tomto prípade odvolací orgán preskúmaním
odpovede obdržanej od maďarskej daňovej správy zdokumentovanej vo formulári „SCAC 2004"
referenčné číslo E-HU-SK20110308-22333-6109 (R, PR), ktorá sa týkala preverovania motorových
vozidiel uvedených na medzinárodných prepravných listoch vystavených odvolávajúcim sa (žalobca) v
zdaňovacích obdobiach 3. štvrťrok 2008 až 4. štvrťrok 2009 zistil, že nie je dostatočne preukázané, že
v kontrolovanom zdaňovacom období neboli vykonané obchodné plnenia deklarované odvolávajúcim
sa (žalobca) pre maďarského odberateľa Milán 2005 Kft.. Za nedostatočne zistené považoval odvolací
orgán aj informácie o predmete činnosti maďarského odberateľa v danom období, pričom informácie
získané na základe medzinárodnej výmeny informácií od maďarského správcu dane považoval za
nejednoznačné a rozporuplné, pričom správca dane nepožiadal o ďalšie konkrétnejšie informácie a
súčinnosť správcu dane v Maďarsku.

Správca dane rozhodol 16.08.2012 dodatočným platobným výmerom č. 9614301/5/2228959/2012 o
vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2008 vo výške 5629,68
Eur. Dodatočný platobný výmer odôvodnil výsledkami daňovej kontroly počas ktorej bolo zistené, že
žalobca neoprávnene oslobodil dodanie tovaru od dane z pridanej hodnoty, pričom nevedel preukázať,
že tovar bol prepravený do Maďarska maďarskému odberateľovi. Preprava motorovými vozidlami
uvedenými na CMR, ktoré boli súčasťou odberateľských faktúr žalobcu, nebola potvrdená skutočnými
vlastníkmi motorových vozidiel. Na základe predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho
orgánu správca dane vo vyrubovacom konaní využil odpovede získané na základe zaslaných žiadostí
o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 25.10.2011 a 15.11.2011, pričom správca dane obdržal
odpovede dňa 04.04.2012. Predmetné žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií správca dane zaslal
v rámci vyrubovacieho konania z dôvodu preverenia nových skutočností pre správne určenie dane. Z



odpovede zaslanú na medzinárodné žiadosti správca dane zistil, že p. W. O. - konateľka spoločnosti
Milán 2005 Kft. v čase transakcie nemala vedomosť o intrakomunitárnom nadobudnutí a nepredložila
o tom doklady, p. Jozef W. nepozná registrovaných konateľov spoločnosti Milán 2005 Kft. a bol v
kontakte s p. C. Z.. Pán C. Várady nebol v žiadnom kontakte so spoločnosťou Milán 2005 Kft. a teda
nemohol konať za spoločnosť. Podľa vyjadrení prepravcov na CMR priložených k odpovedi vlastníci
vozidiel s uvedenými ŠPZ neboli v obchodnom vzťahu so spoločnosťou Milán 2005 Kft. a neboli
nimi uskutočnené prepravy pre uvedenú spoločnosť. Správca dane konštatoval, že výsledky šetrení
nepreukázali nové skutočnosti a zistenia ohľadom preverovaných obchodných transakcií žalobcu s
maďarskými odberateľmi. Z výpovede štatutárnej zástupkyne spoločnosti Milán 2005 Kft. vyplýva, že
prevádzkuje pohostinstvo v Šalgotariáne, kupuje len výrobky ako sladkosti a nápoje, nikdy nekupovala
žiadne smrekové dosky. Namietala, že podpis na faktúre patrí jej. Daňoví kontrolóri Maďarskej republiky
skontrolovali ŠPZ vozidiel uvedených na faktúrach a zistili, že tieto nepatria spoločnosti Milán 2005
Kft. Vlastník vozidla uvedeného na CMR č. SK4784593 (JUX-581) uviedol, že nevykonal žiadnu
prepravu ani neprenajal uvedené vozidlo, nepozná ani maďarského ani slovenského daňovníka.
Zo šetrenia maďarskej daňovej správy ďalej vyplynulo, že spoločnosť Milán 2005 Kft. vo svojich
daňových priznaniach za zdaňovacie obdobie 3. kvartál 2008 až 4. kvartál 2008 nedeklaruje žiadne
intrakomunitárne nadobudnutie tovaru a v uvedenom období realizovala staviteľskú činnosť. Konateľka
spoločnosti W. O. (do 05.02.2010) odpredala podiel slovenskému občanovi pánovi V. P., Y., ktorý
nekomunikoval s daňovým úradom a od 15.06.2010 je spoločnosť v likvidácii. Zistené skutočnosti
správca dane vyhodnotil tak, že realizovaný obchod nebol typický pre kontrolovaný daňový subjekt čo
sa týka objemu a sortimentu tovaru, dožiadaním maďarskej daňovej správy nebolo potvrdené fyzické
prepravenie tovaru do Maďarska a ani nadobudnutie tovaru spoločnosťou Milán 2005 Kft., štatutár
spoločnosti Milán 2005 Kft. nepozná slovenského dodávateľa menom T.. B. W. a podpis o prevzatí
tovaru na faktúrach nie je podpisom štatutárneho zástupcu, maďarský daňový subjekt obchoduje s inými
komoditami, sídlo ani obchodné priestory maďarského daňového subjektu nie sú vhodné na skladovanie
takéhoto objemu drevnej hmoty, motorové vozidlá uvedené na medzinárodných prepravných listoch
nepreukazujú intrakomunitárne transakcie medzi žalobcom a spoločnosťou Milán 2005 Kft. a táto
spoločnosť nepreukázala správcovi dane prepravu tovaru motorovými vozidlami s pridelenými ŠPZ: C.-
XXX, C.-XXX, C.-876 z územia Slovenskej republiky do Maďarska, pričom maďarský daňový subjekt
nepriznal v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie november 2008 nadobudnutie tovaru z iného
členského štátu. Správca dane urobil záver, že nebola vykonaná fyzická preprava tovaru z tuzemska do
iného členského štátu Európskej únie. Platiteľ síce k daňovej kontrole predložil odberateľské faktúry pre
odberateľa z iného členského štátu EÚ a prepravný doklad CMR, avšak kontrolná skupina pri dokazovaní
zaobstarala dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú, že platiteľ nebol oprávnený uplatniť oslobodenie
od dane. Ďalej konštatoval, že žalobcom predložené doklady nemajú povahu faktu, pretože obsahom
obchodnej transakcie nebolo dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu tak, ako je uvedené
na faktúrach a CMR. Dôkazy predložené správcovi dane počas výkonu daňovej kontroly zo strany
daňového subjektu nepreukazujú dodanie tovaru do iného členského štátu. Ďalej v odôvodnení uviedol
obsah vyjadrenia daňového subjektu k protokolu a obsah stanoviska správcu dane k tomuto vyjadreniu.

Na odvolanie žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru za zdaňovacie obdobie august 2008
žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1100301/1/1306625/2012/14003 zo dňa 07.12.2012 potvrdil
dodatočný platobný výmer. Napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolací orgán po preskúmaní
v odvolaní uvedených skutočností a zo spisového materiálu zistil skutkový stav, že u žalobcu bola
vykonaná kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2008, o
výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol č. 685/320/64365/2011/Tre zo dňa 14.09.2011 a Dodatok č.
1 k protokolu zo dňa 30.09.2011. Protokol a Dodatok č. 1 boli prerokované s daňovým subjektom
dňa 30.09.2011. Na základe zistenia výsledkov z vykonanej daňovej kontroly správca dane vydal
dodatočný platobný výmer, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie
obdobie august 2008. Daňovou kontrolou bolo zistené, že platiteľ (žalobca) uviedol vo svojom daňovom
priznaní oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH. Oslobodenie preukazoval faktúrami pre
maďarských odberateľov KONTRIBUENSs-2005 Kft., MU-PA, Kft. a Milán 2005 Kft.. V kontrolovanom
zdaňovacom období august 2008 vo svojich odberateľských faktúrach č. 60080030 až 60080036 uplatnil
oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH k deklarovaným dodávkam tovaru drevnej
hmoty pre odberateľa z Maďarska Milán 2005 KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ KORLÁTÓLT
FELELÖSSÉGÜ TÁRSASÁG, HUNGARIA v celkovej cene bez dane 892 631,- Sk. Správca dane dospel
k záveru, že nedošlo k fyzickému prepraveniu tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ. Po



zrušení prvostupňového rozhodnutia správca dane vo vyrubovacom konaní využil odpovede získané
na základe zaslaných žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 25.10.2011 a 15.11.2011,
ktorými preveroval obchod a transakcie daňového subjektu - žalobcu s maďarskými odberateľmi Milán
2005 Kft., KONTRIBUENS-2005 Kft. a MU-PA Kft. (jednalo sa o predaj drevnej hmoty) aj v roku
2008. Obchodné transakcie daňového subjektu s maďarskými odberateľmi boli preverované aj počas
vykonávania daňovej kontroly DPH žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií s Maďarskom.
Všetky zistené skutočnosti sú uvedené vo vypracovanom Protokole č. 685/320/64365/2011/Tre zo dňa
14.09.2011. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatuje, že využitie týchto informácií
v daňovej kontrole je v súlade s § 29 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov. K zisteniam
maďarskej daňovej správy na základe žiadosti o medzinárodnú spoluprácu žalovaný v odôvodnení
uviedol, že v zmysle článku 42 Nariadenia ES 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti
DPH sa správy, vyhlásenia a akékoľvek dokumenty alebo ich overené kópie alebo výpisy získané
pracovníkmi žiadaného kompetentného orgánu a oznámené žiadajúcemu kompetentnému orgánu
na základe pomoci ustanovenej týmto nariadením môžu používať ako dôkaz zo strany príslušných
daňových orgánov členského štátu žiadajúceho kompetentného orgánu na tom istom základe, ako
podobné dokumenty poskytované ďalším orgánom uvedenej krajiny. Podľa odvolacieho orgánu z týchto
informácií vyplýva, že preprava motorovými vozidlami uvedenými na prepravných listoch CMR, ktoré boli
súčasťou odberateľských faktúr žalobcu, nebola potvrdená skutočnými vlastníkmi motorových vozidiel.
Správca dane vychádzal z údajov medzinárodnej výmeny informácií s maďarskou daňovou správou
uvedených vo formulári „SCAC 2004" z 15.03.2011 týkajúce sa zdaňovacích období 3. a 4. štvrťrok
2008 a 1. až 4. štvrťrok 2009, na základe ktorých vlastníkom áut uvedených v prepravných listoch s
CMR v zdaňovacom období august 2008 nie je prepravca - odberateľ tovaru spoločnosť Milán 2005 Kft.,
ale sú to rôzni iní vlastníci. Na CMR č. SK 4784547 a SK 4784551 je uvedené vozidlo s evidenčným
číslom: C.-XXX, vlastníkom je spoločnosť Universal Express Kft., ide o typ vozidla DAF FAN 95 nákladné
auto, kapacita 12 t a iba 10 m3 dreva by mohlo byť týmto autom prepravené (na CMR sú uvedené
množstvá 29,65, 31,25 a 27,65 m3 dreva), vlastník motorového vozidla nepozná spoločnosť Milán 2005
Kft., nikdy nebol s nimi v kontakte a neuskutočnili prepravu pre túto spoločnosť. Vlastníkom vozidla s
evidenčným číslom: C.-928 na CMR č. SK 4784548 a SK 4784552 je spoločnosť Delta Truck Kft. a ide o
typ vozidla Volvo FHFH 12.420 náves, auto bolo z prevádzky vyradené dňa 20.03.2008 a bolo predané
do Rumunska. Po vyradení neexistovalo iné auto s touto ŠPZ a nemohlo byť teda použité na prepravu.
Vlastníkom vozidla evidenčné číslo: B.-XXX uvedeného na CMR č. SK 4784549 a SK 4784550 je J. K.,
ide o nákladné auto typu Scania. Pochybnosť nadobudnutia tovaru vyplýva aj z medzinárodnej výmeny
informácií evidovanej na Daňovom úrade Zvolen dňa 14.09.2010, podľa ktorej maďarská daňová správa
oznámila, že daňový subjekt Milán 2005 Kft. vo svojich daňových priznaniach za zdaňovacie obdobie
3. a 4. štvrťrok 2008 a 1. až 4. štvrťrok 2009 nedeklaruje žiadne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru.
Maďarská daňová správa potvrdila túto skutočnosť aj pri opätovnom zaslaní žiadosti o výmenu informácií
za obdobie 3. až 4. štvrťrok 2008 a za 1. až 4. štvrťrok 2009 správcom dane v rámci vyrubovacieho
konania. V odpovedi na formulári „SCAC 2004" č. E-SK-HU-20111206-21788-022270-R maďarská
daňová správa uviedla, že pani W. O., ktorá bola konateľkou spoločnosť M. XXXX C.. v čase transakcie
nemala vedomosť o IC nadobudnutí a nepredložila o tom doklady. O. odpovede z XX.XX.XXXX p. B.
W. nepoznal konateľov spoločnosti M. XXXX C.. a bol v kontakte s p. C. Z.. Pán C. Z. nebol v žiadnom
kontakte so spoločnosťou Milán Kft. a teda nemohol konať za spoločnosť. Podľa vyjadrení prepravcov
na CMR priložených k odpovedi vlastníci vozidiel s uvedenými ŠPZ neboli v obchodnom vzťahu so
spoločnosťou Milán 2005 Kft. a neboli nimi uskutočnené prepravy pre uvedenú spoločnosť. Predmetný
formulár bol správcovi dane doručený 04.04.2012. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
poukázal na obsah vyjadrenia žalobcu na ústnom pojednávaní zo dňa 22.11.2010, predmetom ktorej
bolo preverenie odberateľských faktúr za obdobie 3. až 4. štvrťrok 2008 a 1. až 4. štvrťrok 2009, podľa
ktorého obchody pre maďarských odberateľov Milán 2005 Kft., KONTRIBUENS 2005 Kft. a MU-PA Kft.
boli dohodnuté len ústne cez sprostredkovateľa pána J. O., objednávky tovaru vykonávali poverené
osoby jednotlivých spoločností a bližšie mená si žalobca nepamätal. Rovnako sa žalobca vyjadril i
do Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 06.12.2010 kde uviedol, že údaje do prepravných listov
CMR vypisoval on a údaje týkajúce sa prepravy dopĺňal maďarský odberateľ. Žalobca sa vyjadril v tom
zmysle, že nemá vlastné skladové priestory, preto tovar bol odovzdaný k preprave v mieste nakládky a
keďže prepravu nezabezpečoval, nevedel, kto je vlastníkom motorových vozidiel použitých na prepravu
tovaru. Z uvedeného vyvodil žalovaný záver, zistenia správcu dane a zistenia správcu dane z Maďarskej
republiky spochybňujú platnosť a hodnovernosť žalobcom predložených dokladov o preprave ako
dôkazov, že reálne došlo k dodávke tovaru pre deklarovaného maďarského odberateľa. Žalobca si
podľa žalovaného nezabezpečil dostatok relevantných dôkazov preukazujúcich reálnu dodávku tovaru



osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte. Žalobca teda v konaní vierohodne nepreukázal
splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 a to zákona o DPH a neuniesol dôkazné
bremeno. Žalovaný ďalej v rozhodnutí konštatoval, že odvolacie námietky nie sú opodstatnené, pričom
sa vyjadril k jednotlivým odvolacím námietkam. Vo vzťahu k námietke, že postupom ukončenia daňovej
kontroly a následnému vydaniu dodatočného platobného výmeru došlo k porušeniu ustanovenia § 15
ods. 10 a 13 Zákona o správe daní žalovaný uviedol, že túto námietku považuje za nerelevantnú,
pretože z citovaných ustanovení Zákona o správe daní a poplatkov nevyplýva povinnosť správcu
dane doručiť daňovému subjektu dodatok k protokolu pred jeho prerokovaním a nie je vylúčená
možnosť správcu dane oboznámiť kontrolovaný daňový subjekt s obsahom dodatku k protokolu v deň
prerokovania protokolu. Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným
daňovým subjektom alebo jeho zástupcom a dňom nasledujúcom po dni prerokovania protokolu sa
začína vyrubovacie konanie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že postup správcu dane
bol v súlade so zákonom. V zmysle právneho názoru žalovaného správcu dane vykonal všetky úkony
v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu, pričom konštatoval že pre objasnenie skutkového
stavu nie je podstatné, či sa v ďalšom dokazovaní získa ďalší nový dôkaz, ale za relevantný dôkaz
možno považovať aj potvrdenie už dosiaľ zisteného skutkového stavu. A. dane v zmysle právneho
názoru odvolacieho orgánu vo vyrubovacom konaní požiadal o informácie a súčinnosť správcu dane v
Maďarsku týkajúce sa konkrétnych odberateľov za kontrolované zdaňovacie obdobia roku 2008.

Správca dane rozhodol 17.08.2012 dodatočným platobným výmerom č. 9614301/5/2245821/2012 o
vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2008 vo výške 5684,09
Eur. Dodatočný platobný výmer odôvodnil výsledkami daňovej kontroly počas ktorej bolo zistené, že
žalobca neoprávnene oslobodil dodanie tovaru od dane z pridanej hodnoty, pričom nevedel preukázať,
že tovar bol prepravený do Maďarska maďarskému odberateľovi. Preprava motorovými vozidlami
uvedenými na CMR, ktoré boli súčasťou odberateľských faktúr žalobcu, nebola potvrdená skutočnými
vlastníkmi motorových vozidiel. Na základe predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho
orgánu správca dane vo vyrubovacom konaní využil odpovede získané na základe zaslaných žiadostí
o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 25.10.2011 a 15.11.2011, pričom správca dane obdržal
odpovede dňa 04.04.2012. Predmetné žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií správca dane zaslal
v rámci vyrubovacieho konania z dôvodu preverenia nových skutočností pre správne určenie dane. Z
odpovede zaslanú na medzinárodné žiadosti správca dane zistil, že p. W. O. - konateľka spoločnosti
Milán 2005 Kft. v čase transakcie nemala vedomosť o intrakomunitárnom nadobudnutí a nepredložila o
tom doklady, p. B. W. nepozná registrovaných konateľov spoločnosti Milán 2005 Kft. a bol v kontakte s p.
C.om Z.. Pán C. Z. nebol v žiadnom kontakte so spoločnosťou Milán 2005 Kft. a teda nemohol konať za
spoločnosť. Podľa vyjadrení prepravcov na CMR priložených k odpovedi vlastníci vozidiel s uvedenými
ŠPZ neboli v obchodnom vzťahu so spoločnosťou Milán 2005 Kft. a neboli nimi uskutočnené prepravy
pre uvedenú spoločnosť. Správca dane konštatoval, že výsledky šetrení nepreukázali nové skutočnosti a
zistenia ohľadom preverovaných obchodných transakcií žalobcu s maďarskými odberateľmi. Z výpovede
štatutárnej zástupkyne spoločnosti Milán 2005 Kft. vyplýva, že prevádzkuje pohostinstvo v Šalgotariáne,
kupuje len výrobky ako sladkosti a nápoje, nikdy nekupovala žiadne smrekové dosky. Namietala, že
podpis na faktúre patrí jej. Daňoví kontrolóri Maďarskej republiky skontrolovali ŠPZ vozidiel uvedených
na faktúrach a zistili, že tieto nepatria spoločnosti Milán 2005 Kft. Vlastník vozidla uvedeného na CMR
č. SK 4784593 (JUX-XXX) uviedol, že nevykonal žiadnu prepravu ani neprenajal uvedené vozidlo,
nepozná ani maďarského ani slovenského daňovníka. Zo šetrenia maďarskej daňovej správy ďalej
vyplynulo, že spoločnosť Milán 2005 Kft. vo svojich daňových priznaniach za zdaňovacie obdobie 3.
kvartál 2008 až 4. kvartál 2008 nedeklaruje žiadne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru a v uvedenom
období realizovala staviteľskú činnosť. Konateľka spoločnosti W. O. (do 05.02.2010) odpredala podiel
slovenskému občanovi pánovi V. P., Y., ktorý nekomunikoval s daňovým úradom a od 15.06.2010 je
spoločnosť v likvidácii. Zistené skutočnosti správca dane vyhodnotil tak, že realizovaný obchod nebol
typický pre kontrolovaný daňový subjekt čo sa týka objemu a sortimentu tovaru, dožiadaním maďarskej
daňovej správy nebolo potvrdené fyzické prepravenie tovaru do Maďarska a ani nadobudnutie tovaru
spoločnosťou Milán 2005 Kft., štatutár spoločnosti Milán 2005 Kft. nepozná slovenského dodávateľa
menom T.. B. W. a podpis o prevzatí tovaru na faktúrach nie je podpisom štatutárneho zástupcu,
maďarský daňový subjekt obchoduje s inými komoditami, sídlo ani obchodné priestory maďarského
daňového subjektu nie sú vhodné na skladovanie takéhoto objemu drevnej hmoty, motorové vozidlá
uvedené na medzinárodných prepravných listoch nepreukazujú intrakomunitárne transakcie medzi
žalobcom a spoločnosťou Milán 2005 Kft. a táto spoločnosť nepreukázala správcovi dane prepravu



tovaru motorovými vozidlami s pridelenými ŠPZ: C.-XXX, C.-XXX, C.-XXX z územia Slovenskej republiky
do Maďarska, pričom maďarský daňový subjekt nepriznal v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie
november 2008 nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Správca dane urobil záver, že nebola
vykonaná fyzická preprava tovaru z tuzemska do iného členského štátu Európskej únie. Platiteľ
síce k daňovej kontrole predložil odberateľské faktúry pre odberateľa z iného členského štátu EÚ a
prepravný doklad CMR, avšak kontrolná skupina pri dokazovaní zaobstarala dôkazy, ktoré jednoznačne
preukazujú, že platiteľ nebol oprávnený uplatniť oslobodenie od dane. Ďalej konštatoval, že žalobcom
predložené doklady nemajú povahu faktu, pretože obsahom obchodnej transakcie nebolo dodanie
tovaru z tuzemska do iného členského štátu tak, ako je uvedené na faktúrach a CMR. Dôkazy predložené
správcovi dane počas výkonu daňovej kontroly zo strany daňového subjektu nepreukazujú dodanie
tovaru do iného členského štátu. Ďalej v odôvodnení uviedol obsah vyjadrenia daňového subjektu k
protokolu a obsah stanoviska správcu dane k tomuto vyjadreniu.

Na odvolanie žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru za zdaňovacie obdobie december 2008
žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1100301/1/1306625/2012/14003 zo dňa 07.12.2012 potvrdil
dodatočný platobný výmer. Napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolací orgán po preskúmaní
v odvolaní uvedených skutočností a zo spisového materiálu zistil skutkový stav, že u žalobcu bola
vykonaná kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2008, o
výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol č. 685/320/64365/2011/Tre zo dňa 14.09.2011 a Dodatok č.
1 k protokolu zo dňa 30.09.2011. Protokol a Dodatok č. 1 boli prerokované s daňovým subjektom
dňa 30.09.2011. Na základe zistenia výsledkov z vykonanej daňovej kontroly správca dane vydal
dodatočný platobný výmer, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie
obdobie august 2008. Daňovou kontrolou bolo zistené, že platiteľ (žalobca) uviedol vo svojom daňovom
priznaní oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o V.. Oslobodenie preukazoval faktúrami pre
maďarských odberateľov KONTRIBUENSs-2005 Kft., MU-PA, Kft. a Milán 2005 Kft.. V kontrolovanom
zdaňovacom období december 2008 vo svojich odberateľských faktúrach č. 60080060 až 60080065
uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH k deklarovaným dodávkam tovaru drevnej
hmoty pre odberateľa z Maďarska Milán 2005 KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ KORLÁTÓLT
FELELÖSSÉGÜ TÁRSASÁG, HUNGARIA v celkovej cene bez dane 901 258,- Sk. Správca dane dospel
k záveru, že nedošlo k fyzickému prepraveniu tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ. Po
zrušení prvostupňového rozhodnutia správca dane vo vyrubovacom konaní využil odpovede získané
na základe zaslaných žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 25.10.2011 a 15.11.2011,
ktorými preveroval obchod a transakcie daňového subjektu - žalobcu s maďarskými odberateľmi Milán
2005 Kft., KONTRIBUENS-2005 Kft. a MU-PA Kft. (jednalo sa o predaj drevnej hmoty) aj v roku
2008. Obchodné transakcie daňového subjektu s maďarskými odberateľmi boli preverované aj počas
vykonávania daňovej kontroly DPH žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií s Maďarskom.
Všetky zistené skutočnosti sú uvedené vo vypracovanom Protokole č. 685/320/64365/2011/Tre zo dňa
14.09.2011. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatuje, že využitie týchto informácií
v daňovej kontrole je v súlade s § 29 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov. K zisteniam
maďarskej daňovej správy na základe žiadosti o medzinárodnú spoluprácu žalovaný v odôvodnení
uviedol, že v zmysle článku 42 Nariadenia ES 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti
DPH sa správy, vyhlásenia a akékoľvek dokumenty alebo ich overené kópie alebo výpisy získané
pracovníkmi žiadaného kompetentného orgánu a oznámené žiadajúcemu kompetentnému orgánu
na základe pomoci ustanovenej týmto nariadením môžu používať ako dôkaz zo strany príslušných
daňových orgánov členského štátu žiadajúceho kompetentného orgánu na tom istom základe, ako
podobné dokumenty poskytované ďalším orgánom uvedenej krajiny. Podľa odvolacieho orgánu z týchto
informácií vyplýva, že preprava motorovými vozidlami uvedenými na prepravných listoch CMR, ktoré boli
súčasťou odberateľských faktúr žalobcu, nebola potvrdená skutočnými vlastníkmi motorových vozidiel.
Správca dane vychádzal z údajov medzinárodnej výmeny informácií s maďarskou daňovou správou
uvedených vo formulári „SCAC 2004" z 15.03.2011 týkajúce sa zdaňovacích období 3. a 4. štvrťrok 2008
a 1. až 4. štvrťrok 2009, na základe ktorých vlastníkom áut uvedených v prepravných listoch s CMR
v zdaňovacom období december 2008 nie je prepravca - odberateľ tovaru spoločnosť Milán 2005 Kft.,
ale sú to rôzni iní vlastníci. Na CMR č. SK 4784547 a SK 4784551 je uvedené vozidlo s evidenčným
číslom: C.-XXX, vlastníkom je spoločnosť Universal Express Kft., ide o typ vozidla DAF FAN 95 nákladné
auto, kapacita 12 t a iba 10 m3 dreva by mohlo byť týmto autom prepravené (na CMR sú uvedené
množstvá 29,65, 31,25 a 27,65 m3 dreva), vlastník motorového vozidla nepozná spoločnosť Milán 2005
Kft., nikdy nebol s nimi v kontakte a neuskutočnili prepravu pre túto spoločnosť. Vlastníkom vozidla s



evidenčným číslom: C.-XXX na CMR č. SK 4784548 a SK 4784552 je spoločnosť Delta Truck Kft. a ide o
typ vozidla Volvo FHFH 12.420 náves, auto bolo z prevádzky vyradené dňa 20.03.2008 a bolo predané
do Rumunska. Po vyradení neexistovalo iné auto s touto ŠPZ a nemohlo byť teda použité na prepravu.
Vlastníkom vozidla evidenčné číslo: B.-XXX uvedeného na CMR č. SK 4784549 a SK 4784550 je J. K.,
ide o nákladné auto typu Scania. Pochybnosť nadobudnutia tovaru vyplýva aj z medzinárodnej výmeny
informácií evidovanej na Daňovom úrade Zvolen dňa 14.09.2010, podľa ktorej maďarská daňová správa
oznámila, že daňový subjekt Milán 2005 Kft. vo svojich daňových priznaniach za zdaňovacie obdobie
3. a 4. štvrťrok 2008 a 1. až 4. štvrťrok 2009 nedeklaruje žiadne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru.
Maďarská daňová správa potvrdila túto skutočnosť aj pri opätovnom zaslaní žiadosti o výmenu informácií
za obdobie 3. až 4. štvrťrok 2008 a za 1. až 4. štvrťrok 2009 správcom dane v rámci vyrubovacieho
konania. V odpovedi na formulári „SCAC 2004" č. E-SK-HU-20111206-21788-022270-R maďarská
daňová správa uviedla, že pani W. O., ktorá bola konateľkou spoločnosť Milán 2005 Kft. v čase transakcie
nemala vedomosť o IC nadobudnutí a nepredložila o tom doklady. Podľa odpovede z 15.12.2010 p. B.
W. nepoznal konateľov spoločnosti Milán 2005 Kft. a bol v kontakte s p. C. Z.. Pán C. Z. nebol v žiadnom
kontakte so spoločnosťou Milán Kft. a teda nemohol konať za spoločnosť. Podľa vyjadrení prepravcov
na CMR priložených k odpovedi vlastníci vozidiel s uvedenými ŠPZ neboli v obchodnom vzťahu so
spoločnosťou Milán 2005 Kft. a neboli nimi uskutočnené prepravy pre uvedenú spoločnosť. Predmetný
formulár bol správcovi dane doručený 04.04.2012. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
poukázal na obsah vyjadrenia žalobcu na ústnom pojednávaní zo dňa 22.11.2010, predmetom ktorej
bolo preverenie odberateľských faktúr za obdobie 3. až 4. štvrťrok 2008 a 1. až 4. štvrťrok 2009, podľa
ktorého obchody pre maďarských odberateľov Milán 2005 Kft., KONTRIBUENS 2005 Kft. a MU-PA Kft.
boli dohodnuté len ústne cez sprostredkovateľa pána J. O., objednávky tovaru vykonávali poverené
osoby jednotlivých spoločností a bližšie mená si žalobca nepamätal. Rovnako sa žalobca vyjadril i
do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 06.12.2010 kde uviedol, že údaje do prepravných listov
CMR vypisoval on a údaje týkajúce sa prepravy dopĺňal maďarský odberateľ. Žalobca sa vyjadril v tom
zmysle, že nemá vlastné skladové priestory, preto tovar bol odovzdaný k preprave v mieste nakládky a
keďže prepravu nezabezpečoval, nevedel, kto je vlastníkom motorových vozidiel použitých na prepravu
tovaru. Z uvedeného vyvodil žalovaný záver, zistenia správcu dane a zistenia správcu dane z Maďarskej
republiky spochybňujú platnosť a hodnovernosť žalobcom predložených dokladov o preprave ako
dôkazov, že reálne došlo k dodávke tovaru pre deklarovaného maďarského odberateľa. Žalobca si
podľa žalovaného nezabezpečil dostatok relevantných dôkazov preukazujúcich reálnu dodávku tovaru
osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte. Žalobca teda v konaní vierohodne nepreukázal
splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 a to zákona o DPH a neuniesol dôkazné
bremeno. Žalovaný ďalej v rozhodnutí konštatoval, že odvolacie námietky nie sú opodstatnené, pričom
sa vyjadril k jednotlivým odvolacím námietkam. Vo vzťahu k námietke, že postupom ukončenia daňovej
kontroly a následnému vydaniu dodatočného platobného výmeru došlo k porušeniu ustanovenia § 15
ods. 10 a 13 Zákona o správe daní žalovaný uviedol, že túto námietku považuje za nerelevantnú,
pretože z citovaných ustanovení Zákona o správe daní a poplatkov nevyplýva povinnosť správcu
dane doručiť daňovému subjektu dodatok k protokolu pred jeho prerokovaním a nie je vylúčená
možnosť správcu dane oboznámiť kontrolovaný daňový subjekt s obsahom dodatku k protokolu v deň
prerokovania protokolu. Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným
daňovým subjektom alebo jeho zástupcom a dňom nasledujúcom po dni prerokovania protokolu sa
začína vyrubovacie konanie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že postup správcu dane
bol v súlade so zákonom. V zmysle právneho názoru žalovaného správcu dane vykonal všetky úkony
v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu, pričom konštatoval že pre objasnenie skutkového
stavu nie je podstatné, či sa v ďalšom dokazovaní získa ďalší nový dôkaz, ale za relevantný dôkaz
možno považovať aj potvrdenie už dosiaľ zisteného skutkového stavu. Správca dane v zmysle právneho
názoru odvolacieho orgánu vo vyrubovacom konaní požiadal o informácie a súčinnosť správcu dane v
Maďarsku týkajúce sa konkrétnych odberateľov za kontrolované zdaňovacie obdobia roku 2008.

Správca dane rozhodol 16.08.2012 dodatočným platobným výmerom č. 9614301/5/2229920/2012 o
vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2008 vo výške 6511,75
Eur. Dodatočný platobný výmer odôvodnil výsledkami daňovej kontroly počas ktorej bolo zistené, že
žalobca neoprávnene oslobodil dodanie tovaru od dane z pridanej hodnoty, pričom nevedel preukázať,
že tovar bol prepravený do Maďarska maďarskému odberateľovi. Preprava motorovými vozidlami
uvedenými na CMR, ktoré boli súčasťou odberateľských faktúr žalobcu, nebola potvrdená skutočnými
vlastníkmi motorových vozidiel. Na základe predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho



orgánu správca dane vo vyrubovacom konaní využil odpovede získané na základe zaslaných žiadostí
o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 25.10.2011 a 15.11.2011, pričom správca dane obdržal
odpovede dňa 04.04.2012. Predmetné žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií správca dane zaslal
v rámci vyrubovacieho konania z dôvodu preverenia nových skutočností pre správne určenie dane. Z
odpovede zaslanú na medzinárodné žiadosti správca dane zistil, že p. W. O. - konateľka spoločnosti
Milán 2005 Kft. v čase transakcie nemala vedomosť o intrakomunitárnom nadobudnutí a nepredložila o
tom doklady, p. B. W. nepozná registrovaných konateľov spoločnosti Milán 2005 Kft. a bol v kontakte s
p. C. Z.. Pán C. Z. nebol v žiadnom kontakte so spoločnosťou Milán 2005 Kft. a teda nemohol konať za
spoločnosť. Podľa vyjadrení prepravcov na CMR priložených k odpovedi vlastníci vozidiel s uvedenými
ŠPZ neboli v obchodnom vzťahu so spoločnosťou Milán 2005 Kft. a neboli nimi uskutočnené prepravy
pre uvedenú spoločnosť. Správca dane konštatoval, že výsledky šetrení nepreukázali nové skutočnosti a
zistenia ohľadom preverovaných obchodných transakcií žalobcu s maďarskými odberateľmi. Z výpovede
štatutárnej zástupkyne spoločnosti Milán 2005 Kft. vyplýva, že prevádzkuje pohostinstvo v Šalgotariáne,
kupuje len výrobky ako sladkosti a nápoje, nikdy nekupovala žiadne smrekové dosky. Namietala, že
podpis na faktúre patrí jej. Daňoví kontrolóri Maďarskej republiky skontrolovali ŠPZ vozidiel uvedených
na faktúrach a zistili, že tieto nepatria spoločnosti Milán 2005 Kft. Vlastník vozidla uvedeného na
CMR č. SK 4784593 (B.-XXX) uviedol, že nevykonal žiadnu prepravu ani neprenajal uvedené vozidlo,
nepozná ani maďarského ani slovenského daňovníka. Zo šetrenia maďarskej daňovej správy ďalej
vyplynulo, že spoločnosť Milán 2005 Kft. vo svojich daňových priznaniach za zdaňovacie obdobie 3.
kvartál 2008 až 4. kvartál 2008 nedeklaruje žiadne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru a v uvedenom
období realizovala staviteľskú činnosť. Konateľka spoločnosti W. O. (do 05.02.2010) odpredala podiel
slovenskému občanovi pánovi V. P., Y., ktorý nekomunikoval s daňovým úradom a od 15.06.2010 je
spoločnosť v likvidácii. Zistené skutočnosti správca dane vyhodnotil tak, že realizovaný obchod nebol
typický pre kontrolovaný daňový subjekt čo sa týka objemu a sortimentu tovaru, dožiadaním maďarskej
daňovej správy nebolo potvrdené fyzické prepravenie tovaru do Maďarska a ani nadobudnutie tovaru
spoločnosťou Milán 2005 Kft., štatutár spoločnosti Milán 2005 Kft. nepozná slovenského dodávateľa
menom T.. B. W. a podpis o prevzatí tovaru na faktúrach nie je podpisom štatutárneho zástupcu,
maďarský daňový subjekt obchoduje s inými komoditami, sídlo ani obchodné priestory maďarského
daňového subjektu nie sú vhodné na skladovanie takéhoto objemu drevnej hmoty, motorové vozidlá
uvedené na medzinárodných prepravných listoch nepreukazujú intrakomunitárne transakcie medzi
žalobcom a spoločnosťou Milán 2005 Kft. a táto spoločnosť nepreukázala správcovi dane prepravu
tovaru motorovými vozidlami s pridelenými ŠPZ: C.-XXX, C.-XXX, C.-XXX a Y.-XXX z územia Slovenskej
republiky do Maďarska, pričom maďarský daňový subjekt nepriznal v daňovom priznaní za zdaňovacie
obdobie november 2008 nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Správca dane urobil záver, že
nebola vykonaná fyzická preprava tovaru z tuzemska do iného členského štátu Európskej únie. Platiteľ
síce k daňovej kontrole predložil odberateľské faktúry pre odberateľa z iného členského štátu EÚ a
prepravný doklad CMR, avšak kontrolná skupina pri dokazovaní zaobstarala dôkazy, ktoré jednoznačne
preukazujú, že platiteľ nebol oprávnený uplatniť oslobodenie od dane. Ďalej konštatoval, že žalobcom
predložené doklady nemajú povahu faktu, pretože obsahom obchodnej transakcie nebolo dodanie
tovaru z tuzemska do iného členského štátu tak, ako je uvedené na faktúrach a CMR. Dôkazy predložené
správcovi dane počas výkonu daňovej kontroly zo strany daňového subjektu nepreukazujú dodanie
tovaru do iného členského štátu. Ďalej v odôvodnení uviedol obsah vyjadrenia daňového subjektu k
protokolu a obsah stanoviska správcu dane k tomuto vyjadreniu.

Na odvolanie žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru za zdaňovacie obdobie september 2008
žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1100301/1/1306595/2012/14003 zo dňa 07.12.2012 potvrdil
dodatočný platobný výmer. Napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolací orgán po preskúmaní
v odvolaní uvedených skutočností a zo spisového materiálu zistil skutkový stav, že u žalobcu bola
vykonaná kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2008, o
výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol č. 685/320/64365/2011/Tre zo dňa 14.09.2011 a Dodatok č. 1
k protokolu zo dňa 30.09.2011. Protokol a Dodatok č. 1 boli prerokované s daňovým subjektom dňa
30.09.2011. Na základe zistenia výsledkov z vykonanej daňovej kontroly správca dane vydal dodatočný
platobný výmer, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie
september 2008. Daňovou kontrolou bolo zistené, že platiteľ (žalobca) uviedol vo svojom daňovom
priznaní oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH. Oslobodenie preukazoval faktúrami pre
maďarských odberateľov KONTRIBUENSs-2005 Kft., MU-PA, Kft. a Milán 2005 Kft.. V kontrolovanom
zdaňovacom období september 2008 vo svojich odberateľských faktúrach č. 60080037 až 60080043



uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH k deklarovaným dodávkam tovaru drevnej
hmoty pre odberateľa z Maďarska Milán 2005 KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ KORLÁTÓLT
FELELÖSSÉGÜ TÁRSASÁG, HUNGARIA v celkovej cene bez dane 1 032 487,- Sk. Správca dane
dospel k záveru, že nedošlo k fyzickému prepraveniu tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ.
Po zrušení prvostupňového rozhodnutia správca dane vo vyrubovacom konaní využil odpovede získané
na základe zaslaných žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 25.10.2011 a 15.11.2011,
ktorými preveroval obchod a transakcie daňového subjektu - žalobcu s maďarskými odberateľmi Milán
2005 Kft., KONTRIBUENS-2005 Kft. a MU-PA Kft. (jednalo sa o predaj drevnej hmoty) aj v roku
2008. Obchodné transakcie daňového subjektu s maďarskými odberateľmi boli preverované aj počas
vykonávania daňovej kontroly DPH žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií s Maďarskom.
Všetky zistené skutočnosti sú uvedené vo vypracovanom Protokole č. 685/320/64365/2011/Tre zo dňa
14.09.2011. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatuje, že využitie týchto informácií
v daňovej kontrole je v súlade s § 29 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov. K zisteniam maďarskej
daňovej správy na základe žiadosti o medzinárodnú spoluprácu žalovaný v odôvodnení uviedol,
že v zmysle článku 42 Nariadenia ES 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti DPH sa
správy, vyhlásenia a akékoľvek dokumenty alebo ich overené kópie alebo výpisy získané pracovníkmi
žiadaného kompetentného orgánu a oznámené žiadajúcemu kompetentnému orgánu na základe
pomoci ustanovenej týmto nariadením môžu používať ako dôkaz zo strany príslušných daňových
orgánov členského štátu žiadajúceho kompetentného orgánu na tom istom základe, ako podobné
dokumenty poskytované ďalším orgánom uvedenej krajiny. Podľa odvolacieho orgánu z týchto informácií
vyplýva, že preprava motorovými vozidlami uvedenými na prepravných listoch CMR, ktoré boli súčasťou
odberateľských faktúr žalobcu, nebola potvrdená skutočnými vlastníkmi motorových vozidiel. Správca
dane vychádzal z údajov medzinárodnej výmeny informácií s maďarskou daňovou správou uvedených
vo formulári „SCAC 2004" z 15.03.2011 týkajúce sa zdaňovacích období 3. a 4. štvrťrok 2008 a 1. až 4.
štvrťrok 2009, na základe ktorých vlastníkom áut uvedených v prepravných listoch s CMR v zdaňovacom
období september 2008 nie je prepravca - odberateľ tovaru spoločnosť Milán 2005 Kft., ale sú to rôzni iní
vlastníci. Na CMR č. SK 4784525 a SK 4784528 a SK 4784530 je uvedené vozidlo s evidenčným číslom:
C.-XXX, vlastníkom je spoločnosť Universal Express Kft., ide o typ vozidla DAF FAN 95 nákladné auto,
kapacita 12 t a iba 10 m3 dreva by mohlo byť týmto autom prepravené (na CMR sú uvedené množstvá
29,65, 31,25 a 27,65 m3 dreva), vlastník motorového vozidla nepozná spoločnosť Milán 2005 Kft., nikdy
nebol s nimi v kontakte a neuskutočnili prepravu pre túto spoločnosť. Vlastníkom vozidla s evidenčným
číslom: C.-XXX na CMR č. SK 4784527 a SK 4784529 je spoločnosť Dispomeditor Zrt., pričom ide o
náves typu Iveco-Magirus. Z. vozdila evidenčné číslo: KHL-XXX uvedeného na CMR č. SK 4784524
je spoločnosť Delta Truck Kft. a ide o motorové vozidlo typu Volvo FHFH 12.420 náves, auto bolo z
prevádzky vyradené dňa 20.03.2008 a bolo predané do Rumunska. Po vyradení neexistovalo iné auto s
touto ŠPZ a nemohlo byť teda použité na prepravu. Vlastníkom vozidla s evidenčným číslom: Y.-XXX je
HUNGIT Logistic Bt., ide o motorové vozidlo Mercedes Benz Sprinter Van. Podľa vyjadrenia vlastníka na
svojom vozidle nevykonal žiadnu prepravu zo Slovenska do Maďarska a ani neprenajal svoje vozidlo.
Pochybnosť nadobudnutia tovaru vyplýva aj z medzinárodnej výmeny informácií evidovanej na Daňovom
úrade Zvolen dňa 14.09.2010, podľa ktorej maďarská daňová správa oznámila, že daňový subjekt Milán
2005 Kft. vo svojich daňových priznaniach za zdaňovacie obdobie 3. a 4. štvrťrok 2008 a 1. až 4. štvrťrok
2009 nedeklaruje žiadne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. Maďarská daňová správa potvrdila túto
skutočnosť aj pri opätovnom zaslaní žiadosti o výmenu informácií za obdobie 3. až 4. štvrťrok 2008
a za 1. až 4. štvrťrok 2009 správcom dane v rámci vyrubovacieho konania. V odpovedi na formulári
„SCAC 2004" č. E-SK-HU-20111206-21788-022270-R maďarská daňová správa uviedla, že pani W. O.,
ktorá bola konateľkou spoločnosť Milán 2005 Kft. v čase transakcie nemala vedomosť o IC nadobudnutí
a nepredložila o tom doklady. Podľa odpovede z 15.12.2010 p. B. W. nepoznal konateľov spoločnosti
Milán 2005 Kft. a bol v kontakte s p. C. Z.. Pán C. Z. nebol v žiadnom kontakte so spoločnosťou Milán
Kft. a teda nemohol konať za spoločnosť. Podľa vyjadrení prepravcov na CMR priložených k odpovedi
vlastníci vozidiel s uvedenými ŠPZ neboli v obchodnom vzťahu so spoločnosťou Milán 2005 Kft. a neboli
nimi uskutočnené prepravy pre uvedenú spoločnosť. Predmetný formulár bol správcovi dane doručený
04.04.2012. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na obsah vyjadrenia žalobcu
na ústnom pojednávaní zo dňa 22.11.2010, predmetom ktorej bolo preverenie odberateľských faktúr
za obdobie 3. až 4. štvrťrok 2008 a 1. až 4. štvrťrok 2009, podľa ktorého obchody pre maďarských
odberateľov Milán 2005 Kft., KONTRIBUENS 2005 Kft. a MU-PA Kft. boli dohodnuté len ústne cez
sprostredkovateľa pána J. O., objednávky tovaru vykonávali poverené osoby jednotlivých spoločností a
bližšie mená si žalobca nepamätal. Rovnako sa žalobca vyjadril i do zápisnice o ústnom pojednávaní
zo dňa 06.12.2010 kde uviedol, že údaje do prepravných listov CMR vypisoval on a údaje týkajúce



sa prepravy dopĺňal maďarský odberateľ. Žalobca sa vyjadril v tom zmysle, že nemá vlastné skladové
priestory, preto tovar bol odovzdaný k preprave v mieste nakládky a keďže prepravu nezabezpečoval,
nevedel, kto je vlastníkom motorových vozidiel použitých na prepravu tovaru. Z uvedeného vyvodil
žalovaný záver, zistenia správcu dane a zistenia správcu dane z Maďarskej republiky spochybňujú
platnosť a hodnovernosť žalobcom predložených dokladov o preprave ako dôkazov, že reálne došlo k
dodávke tovaru pre deklarovaného maďarského odberateľa. Žalobca si podľa žalovaného nezabezpečil
dostatok relevantných dôkazov preukazujúcich reálnu dodávku tovaru osobe identifikovanej pre daň v
inom členskom štáte. Žalobca teda v konaní vierohodne nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia
od dane podľa § 43 ods. 1 a to zákona o DPH a neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný ďalej v rozhodnutí
konštatoval, že odvolacie námietky nie sú opodstatnené, pričom sa vyjadril k jednotlivým odvolacím
námietkam. Vo vzťahu k námietke, že postupom ukončenia daňovej kontroly a následnému vydaniu
dodatočného platobného výmeru došlo k porušeniu ustanovenia § 15 ods. 10 a 13 Zákona o správe
daní žalovaný uviedol, že túto námietku považuje za nerelevantnú, pretože z citovaných ustanovení
Zákona o správe daní a poplatkov nevyplýva povinnosť správcu dane doručiť daňovému subjektu
dodatok k protokolu pred jeho prerokovaním a nie je vylúčená možnosť správcu dane oboznámiť
kontrolovaný daňový subjekt s obsahom dodatku k protokolu v deň prerokovania protokolu. Daňová
kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho
zástupcom a dňom nasledujúcom po dni prerokovania protokolu sa začína vyrubovacie konanie.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že postup správcu dane bol v súlade so zákonom. V
zmysle právneho názoru žalovaného správcu dane vykonal všetky úkony v súlade s právnym názorom
odvolacieho orgánu, pričom konštatoval že pre objasnenie skutkového stavu nie je podstatné, či sa v
ďalšom dokazovaní získa ďalší nový dôkaz, ale za relevantný dôkaz možno považovať aj potvrdenie
už dosiaľ zisteného skutkového stavu. Správca dane v zmysle právneho názoru odvolacieho orgánu
vo vyrubovacom konaní požiadal o informácie a súčinnosť správcu dane v Maďarsku týkajúce sa
konkrétnych odberateľov za kontrolované zdaňovacie obdobia roku 2008.

Podľa § 2 Zákona o správe daní (1) V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

(2) Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní
plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a
umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

(4) Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje.

(5) Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné
podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto
smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

(6) Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah
právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

(7) Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti.

(8) Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v
daňovom konaní.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona o správe daní daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane
alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u
daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým
úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j)
prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola
sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo



kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,
alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru
oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.

Podľa § 15 ods. 10 Zákona o správe daní o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane
podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a
kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie;
vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až
po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný
daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní
odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt
písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu
v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu
dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak
sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu,
je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného
vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a
iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho
zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho
vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je
súčasťou protokolu.

Podľa § 29 Zákona o správe daní (1) Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.

(2) Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené
čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

(3) Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

(4) Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede
na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o
daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými
subjektmi a doklady k nim.

(5) Ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, môže správca dane výšku
dane s ním dohodnúť. Na túto dohodu sa vzťahuje primerane § 11.

(6) Ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných
povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku
5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému
predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa
§ 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k
dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť
najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky
a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych
orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého
daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.

(7) Správca dane preukazuje doručenie vlastných písomností daňovému subjektu.

(8) Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti,
ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný
správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných
evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

(9) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovom konaní neprihliada.



Podľa § 30 ods. 3 Zákona o správe daní rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento
zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili
hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.

Krajský súd preskúmal na základe podaných žalôb všetky napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj
konania, ktoré im predchádzali z dôvodov uvedených v žalobách, ktoré boli uvedené na č.l. 2-20 tohto
rozsudku v podstate totožné. Zhodné bolo aj vyjadrenie žalovaného k žalobným dôvodom, ako aj dôvody,
na ktorých boli založené napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutia správcu
dane. Nižšie uvedené závery, ku ktorým súd dospel v tomto konaní, sa preto vzťahujú ku všetkým
napadnutým rozhodnutiam a žalobným dôvodom uvedeným v žalobách.

V zmysle cit. § 15 ods. 1 Zákona o správe daní a poplatkov daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje
základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti.
Podľa ods. 10 tohto ustanovenia o výsledku zistenia z daňovej kontroly vyhotoví zamestnanec správcu
dane protokol, ktorý doručí kontrolovanému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenia sa k protokolu na jeho
prerokovanie. Podľa ods. 11 tohto ustanovenia protokol musí obsahovať preukázané kontrolné zistenia.
Z týchto ustanovení je teda zrejmý obsah protokolu z daňovej kontroly, ktorým sú v daňovom konaní
počas daňovej kontroly zistené skutočnosti týkajúce sa základu dane alebo vzniku daňovej povinnosti.
Na rozdiel od toho, podľa poslednej vety citovaného § 15 ods. 10 Zákona o správe daní, obsahom
dodatku k protokolu je vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu a vyhodnotenie tohto
vyjadrenia správcom dane. Dodatok k protokolu sa vyhotoví len vtedy, ak sa daňový subjekt vyjadrí
k protokolu. Dodatok k protokolu zo zákona nemôže obsahovať žiadne iné náležitosti, ako vyjadrenie
daňovníka k protokolu a hodnotenie vyjadrenia správcom dane. Právo vyjadriť sa k protokolu znamená
právo vyjadriť sa k skutočnostiam zisteným daňovou kontrolou, vrátane práva vyjadriť sa k priebehu a
postupu, ktorým boli tieto skutočnosti zistené. Toto právo je konkretizáciou zásad daňového konania a
to, že správca dane je povinný postupovať v súčinnosti s daňovníkom a daňovník má nielen povinnosť,
ale aj právo spolupracovať so správcom dane. Žalobcovi nebolo upreté právo vyjadriť sa k postupu
vykonávania daňovej kontroly a k zisteniam z nej, nakoľko mu správca dane v súlade so zákonom
dal možnosť vyjadriť sa k protokolu z vykonávanej daňovej kontroly. Na tom nič nemení ani zákonná
konštrukcia, že súčasťou protokolu je aj dodatok k protokolu, ktorý je fakticky vyhotovený až po
vyhotovení protokolu. Zákon neobsahuje úpravu, podľa ktorej by daňovník mal právo vyjadrovať sa k
svojmu vyjadreniu a k jeho hodnoteniu správcom dane. Úvaha, ktorú použil žalobca v prvej žalobnej
námietke, nie je výkladom znenia § 15 ods. 10 Zákona o správe daní, ale jeho doplnením. Z uvedeného
vyplýva, že z tohto žalobného dôvodu je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom.

K žalobnému dôvodu uvedenému v bode 3. a 4. súd uvádza, že z obsahu napadnutých rozhodnutí
žalovaného vyplýva, že v ich odôvodnení žalovaný uviedol skutočnosti, ktoré zistil z obsahu správneho
spisu, odcitoval právny predpis, na základe ktorého rozhodol a konštatoval, že sa stotožnil s
názorom správcu dane vyjadreným v prvostupňovom rozhodnutí. K odvolacím námietkam uviedol,
že tieto považuje za neopodstatnené. K námietke nezákonnosti daňovej kontroly poukázal na svoje
predchádzajúce rozhodnutie, v ktorom potvrdil správnosť postupu správcu dane podľa § 15 ods.
10 Zákona o správe daní a správnosť ukončenia daňovej kontroly. Ďalej konštatoval to, že boli
vykonané ďalšie úkony vo vyrubovacom konaní na základe právneho názoru vyjadreného v zrušovacom
rozhodnutí a správca dane vykonal šetrenie podmienok oslobodenia od platenia dane a doplnil
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tak, ako mu bolo v zrušovacom rozhodnutí uložené. Z obsahu
týchto odôvodnení vyplýva, že napadnuté rozhodnutia netrpia nepreskúmateľnosťou pre nedostatok
dôvodov v ich odôvodnení. Žalobca v žalobách ani nenamietal, že chýbajú dôvody napadnutých
rozhodnutí. Tvrdil len, že tieto dôvody sú nejasné, nezrozumiteľné a neurčité, pretože odvolanie
neobsahuje vyrovnanie sa s odvolacími námietkami proti prvostupňovému rozhodnutiu. Neobstojí
žalobný dôvod v nezákonnosti napadnutých rozhodnutí spočívajúci v ich nepreskúmateľnosti pre
chýbajúce zrozumiteľné odôvodnenie, pretože nemá oporu v odôvodnení napadnutých rozhodnutí.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nie je spôsobená tým, že účastník konania nesúhlasí s odôvodnením
rozhodnutia alebo nesúhlasí so závermi, ku ktorým správny orgán dospel. Nepreskúmateľné je
rozhodnutie, z ktorého výroku nie je možné zistiť, ako bolo vo veci rozhodnuté, alebo keď výrok je
vnútorne rozporuplný. Tiež môže ísť o prípad, keď nie je odlíšené, čo je výrok a čo je odôvodnenie,



alebo kto je účastníkom konania, alebo kto bol rozhodnutím zaviazaný. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
spôsobuje aj rozpor medzi výrokom a odôvodnením a absencia alebo nejednoznačnosť právnych
záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností. Pokiaľ ide o nepreskúmateľnosť
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, táto musí spočívať v tom, že rozhodnutie nie je odôvodnené
vôbec, alebo že v odôvodnení rozhodnutia chýbajú skutočnosti, na základe ktorých správny orgán
rozhodol, a teda chýbajú skutkové dôvody rozhodnutia. Rovnako prípady, keď rozhodnutie je založené
na takých skutočnostiach, ktoré v konaní neboli vôbec zisťované alebo z odôvodnenia nie je zrejmé,
aké dôkazy boli vykonané a z ktorých boli dané skutkové zistenia zistené. Napadnuté rozhodnutia
žalovaného však takýmito chybami netrpia. Uvedené platí aj k bodu 4. žaloby, ktorým žalobca zhodne
namieta nepreskúmateľnosť preto, že v odôvodnení absentujú ďalšie úkony, ktoré správca dane vykonal
a že porušil povinnosť zhodnotiť všetky dôkazy, pretože nehodnotil tie dôkazy, ktoré boli predložené
žalobcom. Z obsahu napadnutých rozhodnutí žalovaného vyplýva, že odôvodnenie obsahuje označenie
úkonov, ktoré boli vykonané ako v priebehu daňovej kontroly, tak aj vo vyrubovacom konaní a obsahuje
aj hodnotenie dôkazov, ktoré bolo v prvostupňovom rozhodnutí aj označené ako vyhodnotenie zistených
skutočností. Žalobca nenamietal nesprávnosť takéhoto hodnotenia, namietal len, že takéto hodnotenie
napadnuté rozhodnutie neobsahuje a takáto námietka nie je v súlade s obsahom napadnutého
rozhodnutia.

Žalobný dôvod podľa bodu 6. žaloby, že žalobcovi boli upreté práva podľa § 15 ods. 5 písm. d/ Zákona o
správe daní nie je konkretizovaný. Súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len z dôvodov uplatnených
v žalobe. Tieto dôvody nemá v kompetencii doplniť, konkretizovať alebo vyhľadávať. Z nekonkrétne
uplatneného dôvodu nie je možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutia.

Žalobca v bode 2. a 7. (žaloby sp. zn. 24S/147/2012 a 24S/148/2012), resp. v bode 2 žaloby sp. zn.
24S/55/2013, 24S/56/2013 a 24S/57/2013 namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí aj z dôvodu,
že mu bolo upreté právo vyjadriť sa k ich podkladom, a teda ku skutočnostiam zisteným v konaní. Z
tohto dôvodu bolo potrebné žalobe vyhovieť. Nie je sporné, že vo vyrubovacom konaní správca dane
doplnil zisťovanie vykonané v priebehu daňovej kontroly. Nie je sporné ani to, že žalobcu s výsledkami
tohto šetrenia neoboznámil. Takýto postup je v rozpore s povinnosťou správcu dane postupovať v
úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, ktorú mu ukladá Zákon o správe daní a poplatkov v § 2 ako
jednu zo zásad, na ktorých je daňové konanie postavené. Faktom je, že žalovaný v predchádzajúcich
zrušovacích rozhodnutiach týkajúcich sa dodatočných platobných výmerov za zdaňovacie obdobie
január a február 2009 konštatoval, že správca dane pochybil, keď rozhodol na základe výsledkov
šetrenia prostredníctvom maďarskej daňovej správy, ktoré sa ale týkalo zdaňovacieho obdobia máj
2009. Prvé dožiadanie do Maďarska bolo smerované na získanie informácií týkajúcich sa zdaňovacieho
obdobia máj 2009, preto ak bolo na základe odpovede rozhodnuté za zdaňovacie obdobie január a
február 2009, nebol dostatočne zistený skutkový stav. Podľa zrušovacích rozhodnutí správcovi dane
bolo vyčítané, že nedostatočne zistil skutkový stav, keď vychádzal z odpovede maďarskej daňovej
správy týkajúcej sa preverovaného obdobia máj 2009. Ďalej chýbalo hodnotenie dôkazov predložených
daňovníkom. To, že maďarský odberateľ nedeklaroval nadobudnutie tovaru od žalobcu nemôže byť
rozhodujúcim dôkazom o tom, že mu nebolo dodané deklarované plnenie. Zo spisu nevyplýva, že
by bol správca dane skúmal zmluvné podmienky prepravy, kto a na koho účet vykonal prepravu, kto
vystavil CMR doklady a odovzdal ich prepravcovi ani to, že by správca dane vyzval platiteľa (žalobcu)
na predloženie ďalších dôkazov. Správca dane sa v ďalšom vyrubovacom konaní týmto celkom neriadil,
keď žalobcu nevyzval na predloženie ďalších dôkazov na svoje tvrdenie o vyvezení tovaru do Maďarska.
Žalovaný, resp. správca dane tým, že neumožnil daňovníkovi vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným,
resp. zisťovaným vo vyrubovacom konaní zaťažil konanie takou vadou, ktorá mohla mať za následok
nezákonnosť rozhodnutia, a preto súd v zmysle § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. napadnuté rozhodnutia
zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný v zrušovacích rozhodnutiach týkajúcich sa dodatočných platobných výmerov správcu
dane za zdaňovacie obdobie august, september a december 2008 konštatoval, že z odpovede
obdržanej od maďarskej daňovej správy týkajúcej sa preverovania motorových vozidiel uvedených na
medzinárodných prepravných listoch vystavených odvolávajúcim sa (žalobca) v zdaňovacích obdobiach
3. štvrťrok 2008 až 4. štvrťrok 2009 nie je dostatočne preukázané, že v kontrolovanom zdaňovacom
období neboli vykonané obchodné plnenia deklarované odvolávajúcim sa pre odberateľa Milán 2005



Kft., ako aj to, že informácie o predmete činnosti spoločnosti Milán 2005 Kft. v danom období, ktoré
správca dane obdržal na základe medzinárodnej výmeny informácií od maďarského správcu dane a na
základe ktorých boli v napadnutom rozhodnutí správcu dane konštatované, že vyjadrenia štatutárnej
zástupkyne spoločnosti Milán 2005 Kft., sú rozporné a z uvedeného vyvodil, že správca dane nekonal v
súlade s § 29 a 30 zákona o správe daní a poplatkov, pretože nezistil úplne skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie daňovej povinnosti a pri vydaní rozhodnutia správca dane vychádzal z nejednoznačných
a rozporuplných odpovedí získaných na základe medzinárodnej výmeny informácií, pričom nepožiadal
o ďalšie konkrétnejšie informácie a súčinnosť správcu dane v Maďarskej republike. Pokiaľ správca dane
opätovne požiadal vo vyrubovacom konaní o súčinnosť maďarskú daňovú správu, ktorá v odpovedi na
dožiadanie doručenej správcovi dane dňa 04.04.2012 len potvrdila dovtedajšie zistenia s tým, že bývalí
konatelia spoločnosti Milán 2005 Kft. sú nekontaktní a nemôžu poskytnúť ďalšie informácie, pričom s
výsledkom tohto šetrenia žalobca nebol oboznámený a nebol správcom dane ani vyzvaný na predloženie
ďalších dôkazov na svoje tvrdenie o vyvezení tovaru do Maďarska, správca dane sa neriadil  názorom
odvolacieho orgánu v zrušovacom rozhodnutí a tým, že správca dane neumožnil vyjadriť sa žalobcovi
ku skutočnostiam zisťovaným vo vyrubovacom konaní zaťažil konanie takou vadou, ktorá mohla mať
za následok nezákonnosť  rozhodnutia, v dôsledku čoho súd v zmysle § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.
napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že podľa napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia
správcu dane a záverov protokolu o vykonaní daňovej kontroly žalovaný dospel k záveru, že žalobca
nepreukázal, že tovar bol fakticky vyvezený zo Slovenska. Žalobca mal v daňovom konaní dôkazné
bremeno o tom, že boli splnené podmienky na oslobodenie od platenia dane z pridanej hodnoty v
zmysle § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty. Platí, že ak si daňovník uplatní oslobodenie od dane,
je následne povinný preukazovať podmienky dokladmi uvedenými v § 43 ods. 5 zákona o dani z
pridanej hodnoty, t.j. vždy faktúrou a v závislosti od toho, či išlo o osobný odber odberateľom, dodanie
dodávateľom do miesta určenia alebo o prepravu inou osobou ako dodávateľom či odberateľom ďalším
dokladom špecifikovaným rôzne pre tieto rôzne možnosti odovzdania plnenia jeho odberateľovi v
ods. 5 tohto ustanovenia v znení platnom pre preverované zdaňovacie obdobie. Žalovaný žalobcom
predložené CMR doklady vyhodnotil ako nedostačujúce  na preukázanie, že tovar bol vyvezený do
iného členského štátu z dôvodu, že prepravu nevykonal odberateľ a nebola vykonaná vozidlami
uvedenými v predložených CMR. Súd k tomu uvádza, že nákladný list CMR je dokladom potvrdzujúcim
uzatvorenie medzinárodnej prepravnej zmluvy medzi prepravcom a dopravcom. V takom prípade musí
byť teda dopravca osobou odlišnou od prepravcu a vyplnené tlačivo medzinárodného nákladného
listu je potom prepravným dokladom preukazujúcim splnenie podmienok oslobodenia od dane pri
dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 ods. 5 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z..
V preskúmavaných veciach žalobcom predkladané medzinárodné nákladné listy žalovaný zhodne s
prvostupňovým správnym orgánom nevyhodnotil ako doklady preukazujúce realizáciu prepravy treťou
osobou (odlišnou od žalobcu, ako aj od jeho odberateľa) a žalobca ani netvrdil, že takéto hodnotenie
by malo byť v rozpore s obsahom týchto listín. Tvrdil len, že žalovaný nebral do úvahy žalobcom
predkladané dôkazy. Uvedené tvrdenie však nekorešponduje s obsahom odôvodnení napadnutých
rozhodnutí. Žalovaný však tým, že žalobcovi nebolo v daňovom konaní umožnené predkladať ďalšie
dôkazy, nebol správcom dane na to vyzvaný napriek tomu, že odvolací správny orgán konštatoval
porušenie postupu správcu dane spočívajúce aj v tom, že zo spisu nevyplýva, že správca dane
daňovníka vyzval na predkladanie alebo označenie ďalších dôkazov a tiež tým, že ako je uvedené vyššie,
neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia získavaným vo vyrubovacom konaní, zaťažil
konanie vadou postupu, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a jemu
predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia správcu dane.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní
úspešný, priznal právo na náhradu trov konania vo výške 350,- Eur. Žalobca sa dal v konaní zastupovať
advokátkou JUDr. Kuttnerovou na základe plnej moci zo dňa 15.11.2012, ktorá si v žalobe uplatnila
náhradu trov konania. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov
konania, je povinný ich vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia veta pred bodkočiarkou O.s.p. ak účastník v lehote podľa ods. 1 trovy
nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
s výnimkou trov právneho zastúpenia. V predmetnej veci bol rozsudok vyhlásený dňa 16.08.2013 bez
predchádzajúceho pojednávania na základe písomného súhlasu účastníkov konania s prejednaním



veci bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250f ods. 1 O.s.p. zo dňa 21.06.2013. Oznámenie o
vyhlásení rozsudku dňa 16.08.2013 bolo zverejnené vyvesením na úradnej tabuli tunajšieho súdu a
na stránke www.justice.gov.sk v dňoch 09.08.2013 až 16.08.2013. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu
trovy konania vyčíslila podaním, ktoré bolo súdu doručené 27.08.2013 a ktoré bolo podané na poštovú
prepravu dňa 22.08.2013, t.j. po uplynutí lehoty stanovenej v § 151 ods. 1 O.s.p.. Súd k vyčísleniu trov po
uplynutí troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku už nemohol prihliadať. Z uvedeného dôvodu súd
žalobcovi priznal náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu (resp. zo spisov) vo výške 350,- Eur titulom
náhrady zaplatených súdnych poplatkov za 5 žalôb po 70,- Eur v zmysle položky 10 písm. c/ Sadzobníka
súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb.. Pre úplnosť súd
uvádza, že súd nemá povinnosť žalobcu vyzývať na vyčíslenie trov konania. Takúto povinnosť má len v
prípade, že nevyhlasuje rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 151 ods. 4 O.s.p.).

Súd s poukazom na § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal žalovaného, aby zaplatil náhradu trov konania na účet
splnomocnenej zástupkyne žalobcu.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od          01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne,
dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz  zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.