Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/122/2017 z 15. 5. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 15. mája 2018, sp. zn. 24Co/122/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2512200219.1 Krajský súd Trnava | 24Co/122/2017 | ECLI:SK:KSTT:2018:2512200219.1 | 2018-05-15 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: § 444 OZ, § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/71150f7b-f65b-4c18-b546-1dbc62da7d1d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2512200219.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/122/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512200219
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2512200219.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcov: 1/ G. T., nar.
XX.XX.XXXX, X. X. XXXX/XX, J., 2/ G. T., nar. XX.XX.XXXX, X. X. XXXX/XX, J., zastúpení advokátom:
JUDr. Miroslav Hospodár, Nám. slobody 13, Michalovce, proti žalovanému: M. A., nar. XX.XX.XXXX,
Y. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Daniel Pavelka, Pribinova 46, Hlohovec, o náhradu škody, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 9C/3/2012-169 zo dňa 7. marca
2017 vo výrokoch II. a V., takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o prisúdení sumy 7.371,31 eur s
príslušenstvom p o t v r d z u j e a v časti o prisúdení sumy 651 eur a vo výroku V. o náhrade trov konania
r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie
žalobkyni 1 sumy 4 Eur a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8.224,17 Eur od 01.01.2011 do
09.02.2011 a v časti o zaplatenie žalobcovi 2 úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 579 Eur od
01.01.2011 do 09.02.2011 zastavuje. Výrokom II. súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1
sumu 8.022,31 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.371,31 Eur od 10.02.2011
do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom III. žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 sumu 579 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 579 Eur od 10.02.2011 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Výrokom IV. vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Výrokom V. rozhodol, že žalobkyňa 1 má nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 79,64 %. a napokon výrokom VI. vyslovil, že žalobca 2 má nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 72,82 %.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil citáciou § 144, 145 ods. 2, § 146 ods. 2
Civilného sporového poriadku, § 193 Civilného sporového poriadku, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 444,
§ 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1, ods. 2, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, 2,
4, 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 12.05.2009 č. 12284/2009-OL vecne tým, že
z vykonaného dokazovania mal súd zodpovednosť žalovaného za spôsobenú škodu žalobcom 1 a 2
jednoznačne preukázanú na základe trestného rozkazu Okresného súdu Piešťany zo dňa 06.10.2010,
č.k. 1T/174/2010-205, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.11.2010, a ktorým bol žalovaný uznaný
vinným pre prečin ublíženia na zdraví a prečin výtržníctva za to, že dňa 09.05.2009 o 19.30 hod., v
obci Y. na ulici pred rodinným domom č. XXX, po predchádzajúcom nedorozumení a dlhšie trvajúcich
obojstranných susedských nezhodách, vyvolal konflikt s poškodenou G. T., pri ktorom ju udrel päsťou
do tváre a odsotil ju od seba, následkom čoho spadla na cestu tak, že si dosadla na ľavú nohu,



pričom utrpela zlomeninu vonkajšieho členka vľavo s posunom, zlomeninu zadnej hrany píšťaly vľavo,
pomliaždenie tváre vpravo a krvnú podliatinu okolo pravého oka, ktoré zranenie si vyžaduje liečenie s
práceneschopnosťou v trvaní dvanásť týždňov a keď chcel manžel poškodenej G. T., nar. XX.XX.XXXX,
zamedziť ďalšiemu napadnutiu jeho manželky, zaútočil aj na neho. S nárokom na náhradu škody boli
poškodení odkázaní na občianskoprávne konanie.
Momentom vzniku nároku na náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia je deň, kedy
došlo k poškodeniu zdravia žalobcov 1 a 2, t.j. 09.05.2009, keď hneď v tomto čase mali žalobcovia 1 a
2 vedomosť, že im škoda vznikla a kto túto škodu spôsobil. Podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky zo dňa 12. mája 2009, č. 12284/2009-OL, je výška náhrady za bolesť a výška
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2009 za jeden bod 14,46 Eur.
V čase, kedy bol zdravotný stav žalobcov 1 a 2 už ustálený, vykonal posúdenie zdravotného stavu
žalobcov 1 a 2 súdom ustanovený znalec v znaleckom posudku č. 1/2015 zo dňa 17.01.2015. Súdny
znalec ohodnotil u žalobkyne 1 bolestné celkovým počtom bodov 105 a sťaženie spoločenského
uplatnenia celkovým počtom bodov 225 a u žalobcu ohodnotil bolestné celkovým počtom bodov 40. Súd
pri určení náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal z bodového
ohodnotenia určeného súdnym znalcom. Suma náhrady sa určí ako súčin počtu bodov a sumy za jeden
bod. Vzhľadom na uvedené súd priznal titulom náhrady škody žalobkyni 1 bolestné v sume 1.519 Eur
(po zaokrúhlení v súlade s § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z.), ktorá predstavuje 105 bodov x 14,46 Eur
a za sťaženie spoločenského uplatnenia súd priznal žalobkyni 1 sumu 3.254 Eur (po zaokrúhlení), ktorá
predstavuje 225 bodov x 14,46 Eur. Žalobcovi 2 súd priznal bolestné v sume 579 Eur (po zaokrúhlení),
ktorá predstavuje 40 bodov x 14,46 Eur. V časti súm za jednotlivé nároky, ktoré žiadala žalobkyňa 1, a
ktoré prevyšujú súdom priznané sumy, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Žalobkyňa 1 v žalobe žiadala, aby jej súd priznal aj mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia tak, ako to pripúšťa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. Mimoriadne
zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia môže súd priznať len v prípadoch hodných
osobitného zreteľa. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že poškodenie
zdravia, ktoré žalobkyňa 1 utrpela, zanechalo trvalé následky, ktoré majú nepriaznivé dôsledky pre úkony
smerujúce k uspokojeniu jej životných a spoločenských potrieb. Z výsledkov znaleckého dokazovania
vyplynulo, že žalobkyňa pociťuje čiastočné obmedzenie fyzickej záťaže, mobility a vykonávanie
niektorých prác v domácnosti v dôsledku bolestivosti členka. Súdny znalec na základe klinického
vyšetrenia a rtg. členka zo dňa 12.01.2015 určil mieru funkčnej poruchy na 20 %, keď k trvalým
následkom zaradil aj poúrazové a pooperačné jazvy v oblasti členka. Žalobkyňa 1 je funkčnou poruchou
v oblasti členka v štandardných ľudských a spoločenských činnostiach, ako aj v bežnom živote, úrazom a
jeho následkami obmedzená. Vzhľadom na uvedené súd žalobkyni 1 v súlade so znaleckým posudkom
priznal 20 % navýšenie bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, t.j. navýšenie o 45
bodov (20 % z 225 bodov), čo predstavuje po zaokrúhlení sumu 651 Eur (45 bodov x 14,46 Eur) a vo
zvyšnej časti súd žalobu zamietol.
Žalobkyňa 1 taktiež žiadala náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti vo výške
2.071,22 Eur, ktorá trvala do mája 2009 do apríla 2010. Zo znaleckého posudku mal súd za preukázané,
že celková doba liečby bola primeraná charakteru zranenia a pridruženej komplikácii. Počas pracovnej
neschopnosti poberala žalobkyňa 1 dávky nemocenského poistenia. Podľa potvrdení zamestnávateľa
žalobkyne 1 bol rozdiel medzi dávkami nemocenského poistenia a mzdou, ktorú by dosiahla, ak by
neutrpela úraz za obdobie od mája 2009 do apríla 2010 v celkovej sume 1.773,32 Eur. Súd mal za
preukázané, že žalobkyňa 1 utrpela škodu aj v sume 327,90 Eur, ktorá by jej prináležala v dôsledku
zvýšenia mzdy za obdobie od júla 2009 do apríla 2010, t.j. za 10 mesiacov vo výške 32,79 Eur mesačne.
Uvedená škoda, strata na zárobku, vznikla v príčinnej súvislosti so zraneniami, ktoré žalovaný žalobkyni
1 spôsobil svojim protiprávnym konaním. Žalobkyni 1 teda vznikol nárok na náhradu za stratu na zárobku
počas práceneschopnosti vo výške 2.101,22 Eur. Keďže súd je viazaný žalobou a nemôže žalobkyni
1 priznať viac, než žiadala, preto súd priznal žalobkyni titulom náhrady za stratu na zárobku počas
pracovnej neschopnosti sumu 2.071,22 Eur.
V súvislosti s práceneschopnosťou si žalobkyňa 1 uplatnila aj nárok na náhradu škody na príspevkoch do
DDP Stabilita za obdobie od júna 2009 do apríla 2010 vo výške 252,18 Eur. Z potvrdení zamestnávateľa
žalobkyne 1 mal súd za preukázané, že v období od júna 2009 do apríla 2010 zamestnávateľ ani
žalobkyňa 1 neodvádzali príspevky do DDP Stabilita. Spolu tak na príspevkoch do DDP Stabilita
nebolo odvedených 267,52 Eur, ktorá suma predstavuje škodu, ktorá žalobkyni 1 vznikla počas jej
práceneschopnosti. Keďže súd je viazaný žalobou a nemôže žalobkyni 1 priznať viac, než žiadala, súd
priznal žalobkyni titulom nároku na náhradu škody na príspevkoch do DDP Stabilita sumu 252,18 Eur.



V súvislosti s práceneschopnosťou si žalobkyňa 1 uplatnila aj nárok na náhradu škody pozostávajúcej z
príspevkov na Životné poistenie Dynamik vo výške 146,08 Eur. Z potvrdení zamestnávateľa žalobkyne
1 mal súd za preukázané, že v období od júna 2009 do apríla 2010 zamestnávateľ ani žalobkyňa 1
neplatili príspevky na životné poistenie. Spolu tak na príspevkoch na Životné poistenie Dynamik nebolo
za obdobie od júna 2009 do apríla 2010 odvedených 219,12 Eur, ktorá suma predstavuje škodu, ktorá
žalobkyni 1 vznikla počas jej práceneschopnosti. Keďže súd je viazaný žalobou a nemôže žalobkyni
1 priznať viac, než žiadala, súd priznal žalobkyni titulom nároku na náhradu škody pozostávajúcej z
príspevkov na Životné poistenie Dynamik sumu 146,08 Eur.
Žalobkyňa 1 v žalobe žiadala, aby jej súd priznal aj náhradu nákladov spojených s liečením vo výške
168,69 Eur pozostávajúcich z dopravy na vyšetrenie a späť v úhrnnej výške 90,56 Eur (po čiastočnom
späťvzatí žaloby zo dňa 12.12.2016) a nákupu liekov vo výške 74,13 Eur. Z predložených cestovných
lístkov mal súd za preukázané, že žalobkyňa 1 uhradila na cestovné sumu 35,96 Eur a z predložených
pokladničných dokladov mal súd za preukázané, že žalobkyňa 1 uhradila na nákup liekov sumu 92,87
Eur. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobkyni 1 náhradu nákladov spojených s liečením vo výške
128,83 Eur (35,96 Eur + 92,87 Eur) a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Súd mal za preukázané, že žalobcovia 1 a 2 výzvou zo dňa 20.01.2011 vyzvali žalovaného na
zaplatenie náhrady škody, kde žiadali uplatnenú náhradu škody uhradiť v lehote 14 dní. Žalobcovia 1 a 2
nepreukázali doručenie výzvy žalovanému. Nepochybne však možno ustáliť, že žalovaný výzvu prevzal
najneskôr dňa 26.01.2011, kedy listom odpovedal na výzvu žalobcov 1 a 2 na náhradu škody. Súd teda
ustálil, že dňa 26.01.2011 bola žalovanému doručená výzva na náhradu škody, kde bola určená lehota
na plnenie 14 dní, takže nasledujúcim deň po márnom uplynutí tejto lehoty, t.j. dňa 10.02.2011, sa dostal
žalovaný do omeškania. Uvedená lehota sa netýka súdom priznanej náhrady za mimoriadne zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia, pri ktorej čas splnenia nastáva rozhodnutím súdu a k omeškaniu
dlžníka dochádza až uplynutím v rozhodnutí uvedenej lehoty na splnenie povinnosti.
Vzhľadom na uvedené súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1 sumu 8.022,31 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.371,31 Eur od 10.02.2011 do zaplatenia, a povinnosť
zaplatiť žalobcovi 2 sumu 579 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 579 Eur
od 10.02.2011 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262
ods. 2 CSP žalobkyňa 1 si v konaní uplatnila nárok na zaplatenie sumy 8.931,99 Eur, pričom v časti o
zaplatenie sumy 711,82 Eur (707,82 Eur + 4 Eur), čo predstavuje 7,97 % žalovanej sumy, súd konanie
zastavil. Súd mal za to, že čiastočné zastavenie konania zavinila žalobkyňa 1 tým, že zobrala žalobu v
časti späť, čo nemožno pripočítať na ujmu žalovaného. V časti o zaplatenie sumy 8.022,31 Eur (89,82
% žalovanej sumy) súd žalobe vyhovel, čo predstavuje úspech žalobkyne 1. Vo zvyšnej časti sumy vo
výške 197,86 Eur (2,21 % žalovanej sumy) súd žalobu zamietol, čo predstavuje úspech žalovaného.
Čistý úspech žalobkyne 1 predstavuje 79,64 % (89,82 % - (7,97 % + 2,21 %)). V uvedenej výške takto
vypočítaného rozdielu má žalobkyňa 1 nárok na náhradu trov konania.
Žalobca 2 si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 670,05 Eur, pričom v časti o zaplatenie sumy
91,05 Eur, čo predstavuje 13,59 % žalovanej sumy, súd konanie zastavil. Súd mal za to, že čiastočné
zastavenie konania zavinil žalobca 2 tým, že zobral žalobu v časti späť, čo nemožno pripočítať na
ujmu žalovaného. V časti o zaplatenie sumy 579 Eur (86,41 % žalovanej sumy) súd žalobe vyhovel,
čo predstavuje úspech žalobcu 2. Čistý úspech žalobcu 2 predstavuje 72,82 % (86,41 % - 13,59 %). V
uvedenej výške takto vypočítaného rozdielu má žalobca 2 nárok na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný prostredníctvom advokáta a to výlučne vo výrokoch
II. a V. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Rozhodnutie je v napadnutej časti nesprávne, nepreskúmateľné, bez akejkoľvek
opory v zákone a bez relevantného zdôvodnenia o 20% navýšení bodového ohodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia žalobkyni 1/. Súd tento postup odôvodnil podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004
Z.z. podľa ktorého súd môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa akým je uznanie invalidity zvýšiť
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia najviac o 50 %. V konaní nebolo preukázané, že by
žalobkyňa 1/ bola uznaná invalidnou a potom ani súd neuviedol zmienku o tom aké dôvody hodné
osobitného zreteľa by mali byť titulom pre aplikáciu tohto ustanovenia. Súd neuviedol ako dospel k
navýšeniu rozsahu 20 %, čo činí rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľným a zjavne svojvoľným. Pokiaľ
súd poukazuje na závery znaleckého posudku, ktorých obsahom je síce zmienka o 20 %, avšak úplne v
inej súvislosti, keď znalec na strane 18 bod 6. znaleckého posudku konštatoval mieru funkčnej poruchy



členka vo výške 20 % v súlade s neúčinnou vyhláškou 195/1998 Z.z. Znalcom vyjadrenú percentuálnu
mieru však v žiadnom prípade nemožno zamieňať s možnosťou navýšenia percentuálneho vyjadrenia
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., keďže ide
o dve obsahovo rozdielne veci. Nemenej významným je tá skutočnosť, že podľa samotného znalca
je funkčná porucha dôsledkom kumulácie viacerých pridružených faktorov v podobe obezity, cukrovky
a osteoporózy, keďže u žalobkyne 1/ bol indikovaný rizikový profil v rámci osteoporózy. Funkčná
porucha je tak z veľkej miery dôsledkom faktorov, na ktoré žalovaný objektívne nemôže niesť vinu
a preto zvyšovanie akejkoľvek náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je zjavne nedôvodné
až svojvoľné. Samotná miera funkčnej poruchy je už zohľadnená v základnom bodovom ohodnotení,
ktoré znalec určil a preto nemôže byť dodatočným dôvodom pre akékoľvek navyšovanie bodového
ohodnotenia určeného znalcom. Ďalej významnou skutočnosťou je aj to, že súd vyslovene uložil znalcovi
zaoberať sa otázkou možného navýšenia ohodnotenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,
avšak znalec na strane 18 bod 7. znaleckého posudku v tejto otázke žiadnu potrebu navyšovania
bodového ohodnotenia neskonštatoval. Žalovaný vytýka aj tú skutočnosť, že súd sa nevysporiadal s
jeho obranou v tom smere, keď bolo preukázané, že k úrazu prišlo o 19.30 hod. v Y. avšak zo zdravotnej
dokumentácie vyplýva, že na ortopedickú kliniku bola žalobkyňa 1/ prijatá až o 23.50 hod., teda tento
časový posun vyvoláva vážne pochybnosti o tom, kde bola žalobkyňa 1/ viac ako 4 hod. pokiaľ naozaj pri
incidente utrpela tak vážne zranenie. Súd sa tiež nevysporiadal s obranou žalovaného v tom smere, že
žalobcovia nepravdivo opisovali priebeh incidentu v rámci predchádzajúceho trestného konania. Znalec
vo svojom posudku popísal mechanizmus zranenia, čím vyvrátil tvrdenia žalobcov, keď záver znalca
je taký, že k zraneniu žalobkyne 1/ došlo nepriamym pôsobením sily, keď si na nohu sama prisadla.
Uvedený záver znalca tak nemožno interpretovať inak ako absenciu príčinnej súvislosti medzi konaním
žalovaného a zlomeninou členka žalobkyne 1/. Preto žalovaný navrhuje, aby odvolací súd v napadnutej
časti rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobcovia 1/ a 2/ odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadrili
prostredníctvom advokáta. Poukázali na bod 53. rozsudku kde je jasne uvedené, že súd vychádzal z
doteraz vykonaného dokazovania a mal preukázané, že poškodenie zdravia zanechalo trvalé následky,
ktoré majú nepriaznivé dôsledky pre úkony smerujúce k uspokojeniu životných a spoločenských potrieb
žalobkyne 1/. Pokiaľ sa súd odvoláva na vykonanie dokazovania znamená to, že pre uznanie tohto
nároku nebol len znalecký posudok, ale aj ďalšie predložené dôkazy a to výpoveď žalobkyne 1/,
výsledky policajného vyšetrovania a uznanie žalovaného za vinného z prečinu z ublíženia na zdraví a
prečinu výtržníctva, lekárske správy a nálezy z ktorých vychádzali znalci, doba práceneschopnosti a
liečenia od 09.05.2009 do 07.05.2010, trvalosť postihnutia resp. obmedzenia hybnosti členka, trvalosť
v podobe poúrazových a pooperačných jaziev v oblasti členka v rozsahu cca 10 cm/2, znížená mobilita
a odkázanosť na pomoc druhých, pri vyšetreniach potrebuje doprovod ďalšej osoby, na domáce práce
si zabezpečuje upratovaciu službu, aj na menšie vzdialenosti sa prepravuje taxíkom a pod., čím sa
zvýšili náklady, ktoré predtým nemala, trvalo znížená možnosť vykonávať práce v záhrade, ktoré predtým
bežne vykonávala a ktoré boli náplňou jej života. Pokiaľ ide o str. 18 bod 6. a 7. znaleckého posudku
vyhotoveného MUDr. Patrikom Mihokom, na ktorý poukazuje žalovaný, že obmedzenie fyzickej záťaže
mobility a vykonávanie niektorých prác v domácnosti v dôsledku bolestivosti členka, ako aj progresiu
týchto príznakov, aj keď je pravdou, že poukazuje aj na zdravotné ťažkosti, ktorými žalobkyňa 1/ trpí a
ktoré sú primerané jej veku ako cukrovka a osteoporóza. Okrem toho znalec na str. 14. a 15. presne
uvádza druhy obmedzení oboch žalobcov na základe aktuálneho klinického vyšetrenia a sám znalec
odporúča navýšenie nároku na SSU u žalobkyne 1/ vzhľadom na trvalé následky o 20 %. Zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 % predstavuje hornú hranicu resp. maximum
možného zvýšenia čo znamená, že pokiaľ ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, tieto je nevyhnutné
chápať s ohľadom na rešpektovanie zásady primeranosti a dôstojného odškodnenia poškodenej osoby.
Invalidita nie je podmienkou priznania tejto náhrady. Žalobkyňa trvá na tom, že skutočnosť, že znalec
sa v bode 7. k navýšeniu ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia nevyjadril, nie je určujúcou
skutočnosťou pre zamietnutie tohto nároku. Žalobkyňa trvá na tom, že určenie navýšenia o 20 % je
primerané dôstojnému odškodneniu žalobkyne a dôvody pre ktoré bolo priznané sú hodné osobitného
zreteľa. Žalovaný ďalšiu výšku uplatnených nárokov nespochybňuje a ohľadom týchto nárokov ani nič
nenavrhuje. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že sa súd nevysporiadal s jeho námietkou o časovom rozdiele medzi
časom úrazu 19.30 hod. a prijatím žalobkyne 1/ na ortopedickú kliniku o 23.50 hod. a poukazuje na to, že
časový posun v trvaní 4 hodín vyvoláva vážne pochybnosti o tom, že žalovaná utrpela takéto zranenie,
tak v tejto súvislosti žalovaný upozorňuje na niečo, čo by pri dôslednom preštudovaní policajného
súdneho spisu nemohol poukazovať. Žalobkyňa 1/ zdôrazňuje, že uvádzaný čas úrazu 19.30 hod. je



orientačný, pretože obidve procesné strany uvádzali, že polievali záhradu takže k incidentu mohlo dôjsť
aj neskôr, z výpovede žalobcu 2/ však vyplýva, že namiesto incidentu bola privolaná susedou M. X.
polícia a rýchla zdravotná pomoc, ktorá ich odviezla na ošetrenie na traumatológiu v Trnave. Následne
obidvaja absolvovali kontrolné vyšetrenia, odbery, RTG, CT mozgu a chrbtice, až nakoniec bola
žalobkyňa 1/ o 23.58 hod. hospitalizovaná. Toto je jasná odpoveď na to, čo žalobcovia robili 3,5 hod. po
incidente. Žalovaný tvrdí, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s námietku žalovaného o nepravdivom
opise incidentu v rámci trestného konania. V tejto súvislosti žalobkyňa 1/ poukazuje, že trestné konanie
bolo ukončené a spochybňovanie týchto záverov nemá skutkovú ani právnu oporu a je vylúčené.
Záver orgánov činných v trestnom konaní je taký, že bol vydaný trestný rozkaz, ktorý je právoplatný,
nespochybniteľný. Žalovaný tvrdí, že k zraneniu žalobkyne došlo nepriamym pôsobením sily, keď si
na nohu sama prisadla a dokonca ide vo svojich tvrdeniach až tak ďaleko, že uvádza, že k tomuto
záveru dospel aj znalec. V znaleckom posudku č. 46/2009 vyhotovenom MUDr. A. Köröczom je uvedené,
že mechanizmom vzniku zranenia ľavého členka žalobkyni 1/ je pôsobenie priameho násilia strednej
až vysokej intenzity, ktoré spôsobilo z vnútornej strany ľavého členka smerom na vonkajší členok,
pričom priame násilie potvrdzuje poškodenie kožného krytu nad vnútorným členkom a v znaleckom
posudku č. 1/2005 vyhotovenom MUDr. Patrikom Mihokom predpokladá, že ide o nepriamy vznik
mechanizmu vzniku úrazu členka, otočenie celého teľa poškodenej dovnútra pri stabilnom postavení
nohy ... V posudku sú uvádzané 4 typy možného poranenia, ale nikde nie je uvedené, že si nohu
poškodená prisadla sama. Aj keď znalec následne na str. 3, str. 17 uvádza, že nepredpokladá priamy
mechanizmus vzniku zlomeniny kopnutím, nie je zrejmé kedy to poškodená podľa znalca mala uviesť,
pretože poškodená od začiatku tvrdila, že jej žalovaný skočil na nohu a nie, že ju kopol. Preto odvolanie je
účelové a nedôvodné. Navrhuje rozsudok potvrdiť v napadnutých častiach a priznať žalobkyni 1/ nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. K vyjadreniu doložil trestné oznámenie, výpoveď S.
X., výpoveď M. X. a prepúšťaciu správu.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového
poriadku), preskúmal rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti v medziach daných rozsahom (§ 379
Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2
Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď
miesto a čas deň verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke
odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 Civilného
sporového poriadku) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej
inštancie v zmysle § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku v napadnutom výroku II. o prisúdení sumy
7.371,31 eur s príslušenstvom a pre zrušenie rozsudku v časti o zaplatenie sumy 651 eur a vo výroku
V. o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku.

8. Už právoplatnou časťou preskúmavaného rozsudku (§ 367 ods. 2 veta prvá Civilného sporového
poriadku) súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie žalobkyni 1/ sumy 4 eur a úroku z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 8.224,17 eur od 01.01.2011 do 09.02.2011 a v časti o zaplatenie žalobcovi
2/ úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 579 eur od 01.01.2011 do 09.02.2011 zastavil,
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 579 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 579 eur od 10.02.2011 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku a zároveň vyslovil, že žalobca 2/ má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72,82 % a
vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Vzhľadom na to, že žalobcovia proti preskúmavanému rozsudku v
zamietajúcej časti odvolanie nepodali, v tejto zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol



právoplatnosť. Žalovaný nepodal odvolanie vo výrokoch týkajúcich sa žalobcu 2/, vo vyhovujúcej časti
vo vzťahu k žalobcovi 2/ a vo výroku o trovách konania žalobcu 2/. Predmetom odvolacieho prieskumu
tak zostal napadnutý vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalobkyni 1/ a výrok
o náhrade trov konania žalobkyni 1/.

9. Podanou žalobou v znení zmien žaloby sa žalobcovia domáhali, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie pohľadávky žalobkyne 1/ vo výške 8.224,17 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
od 10.02.2011 do zaplatenia a na zaplatenie pohľadávky žalobcovi 2/ vo výške 579 eur s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne od 10.02.2011 do zaplatenia do troch dní. Súd prvej inštancie žalobe
v časti uplatneného nároku na náhradu škody vo vzťahu k žalobkyni 1/ vyhovel a žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 8.022,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 7.371,31 eur od 10.02.2011 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku, teda priznal bolestné 1.519 eur, sťaženie spoločenského uplatnenia 3.254 eur, mimoriadne
zvýšenie náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia 651 eur, náhradu za stratu na zárobku počas
pracovnej neschopnosti 2.071,22 eur, náhradu škody na príspevkoch do DDP Stabilita v sume 252,18
eur, náhradu škody na príspevkoch na životné poistenie Dynamik sumou 146,08 eur, náhradu nákladov
spojených s liečením vo výške 128,83 eur. Súd prvej inštancie žalobe v časti uplatneného nároku na
náhradu škody vo vzťahu k žalobcovi 2/ vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2/
sumu 579 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 579 eur od 10.02.2011 do
zaplatenia, teda priznal žalobcovi 2/ bolestné vo výške 579 eur. Súd prvej inštancie vychádzajúc z
výsledkov dokazovania dospel k záveru, že je daná zodpovednosť žalovaného za škodu na zdraví
spôsobenú žalobcom, a preto žalobe vyhovel a priznal žalobcom 1/ a 2/ náhradu za bolestné, žalobkyni
2/ aj náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia, náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti, náhradu
škody na príspevkoch do DDP Stabilita, náhradu škody na príspevkoch na životné poistenie Dynamik,
náhradu nákladov spojených s liečením spolu s úrokom z omeškania, žalobu zamietol vo zvyšnej
časti uplatnenej náhrady za mimoriadne sťaženie spoločenského uplatnenie ako aj vo zvyšnej časti
uplatneného úroku omeškania. Žalovaný nesúhlasil s rozsudkom súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej
časti týkajúcej sa žalobkyni 1/, keď v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal nepreskúmateľnosť a
nesprávnosť zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 20 %, nevysporiadanie sa
s obranou žalovaného ohľadom časového posunu medzi vznikom úrazu a prijatím žalobkyni 1/ na
kliniku a ohľadom nepravdivého opisu priebehu incidentu a žalovaný namietal nepreukázanú príčinnú
súvislosť medzi konaním a škodou. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom
odvolacieho konania posúdiť, či vo vzťahu k žalobkyni 1/ v konaní pred súdom prvej inštancie bolo
zachované právo žalovaného na spravodlivý proces, či súd prvej inštancie základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a či rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

10. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou 1/ tvrdeného nároku na bolestné, sťaženie spoločenského
uplatnenia, náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti, náhradu škody na príspevkoch
do DDP Stabilita, náhradu škody na príspevkoch na životné poistenie Dynamik, náhradu nákladov
spojených s liečením spolu s úrokom z omeškania, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal
dokazovanie potrebné na posúdenie uvedených uplatnených nárokov, výsledky dokazovania jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu
dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver v
uvedených častiach nárokov, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2
Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného
vyhotovenia preskúmavaného rozsudku v týchto častiach. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý
by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

11. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd sa nevysporiadal s jeho obranou v tom smere, keď bolo
preukázané, že k úrazu prišlo o 19.30 hod. v Y. avšak zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že na
ortopedickú kliniku bola žalobkyňa 1/ prijatá až o 23.50 hod., teda tento časový posun vyvoláva vážne
pochybnosti o tom, kde bola žalobkyňa 1/ viac ako 4 hod. pokiaľ naozaj pri incidente utrpela tak vážne
zranenie.



12. K uvedenému žalobkyňa 1/ uviedla, že uvádzaný čas úrazu 19.30 hod. je orientačný, pretože obidve
procesné strany uvádzali, že polievali záhradu takže k incidentu mohlo dôjsť aj neskôr, z výpovede
žalobcu 2/ však vyplýva, že na miesto incidentu bola privolaná susedou M. X. polícia a rýchla zdravotná
pomoc, ktorá ich odviezla na ošetrenie na traumatológiu v Trnave. Následne obidvaja absolvovali
kontrolné vyšetrenia, odbery, RTG, CT mozgu a chrbtice, až nakoniec bola žalobkyňa 1/ o 23.58 hod.
hospitalizovaná.

13. Uvedená námietka žalovaného je neopodstatnená, pretože k žiadnemu časovému posunu medzi
vznikom zranenia a prijatím žalobkyni 1/ na ortopedickú kliniku nedošlo, nakoľko k fyzickému ublíženiu zo
strany žalovaného došlo o 19.30 hod. následne bola privolaná rýchla zdravotná pomoc, ktorá žalobcov
odviezla na vyšetrenia a pokiaľ žalobkyňa 1/ bola prijatá na ortopedickú kliniku o 23.50 hod., tak v
čase medzi privezením sanitkou a hospitalizáciu absolvovala potrebné vyšetrenia za účelom zistenia
zdravotného stavu, pričom žalovaný zrejme si dostatočne neuvedomuje, že pred prijatím na kliniku,
žalobkyňa absolvovala potrebné vyšetrenia.

14. Žalovaný tiež namietal, že súd sa tiež nevysporiadal s obranou žalovaného v tom smere, že
žalobcovia nepravdivo opisovali priebeh incidentu v rámci predchádzajúceho trestného konania.

15. Súd prvej inštancie vychádzal z § 193 Civilného sporového poriadku z ktorého vyplýva, že súd v
občianskom súdnom konaní je viazaný rozhodnutím súdu v trestnom konaní o tom, že bol spáchaný
trestný čin a kto ho spáchal a je viazaný aj právnou kvalifikáciou skutku, a tým aj formou zavinenia,
predpokladanými Trestným zákonom. Aj podľa názoru odvolacieho súdu z výroku o vine trestného
rozkazu Okresného súdu Piešťany č.k. 1T/174/2010 zo dňa 6.10.2010 je nutné vychádzať ako z celku
a brať do úvahy jeho právnu a skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie skutkovej podstaty trestného činu
konkrétnym konaním páchateľa - žalovaného. Odvolací súd považoval v tejto súvislosti za rozhodujúce,
že znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví, sú zároveň významnými okolnosťami pre
posúdenie a rozhodnutie o uplatnenom nároku na náhradu škody na zdraví. Vychádzajúc z uvedeného
pokiaľ v predmetnom konaní žalovaný uvádza, že žalobcovia opisovali nepravdivo priebeh incidentu,
súd prvej inštancie správne vychádzal zo skutkovej časti opísanej v trestnom rozkaze.

16. Žalovaný v odvolaní tvrdí, že absentuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a zlomeninou
členka žalobkyne 1/.

17. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty.
Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a
vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda aby protiprávne konanie
bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť
príčinnej súvislosti či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.
Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy
v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez
ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre
takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak
by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti,
príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a
skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda
by bez tejto príčiny nebola nastala.

18. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou
skutkovou. Jej existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu
príčinná súvislosť je alebo nie. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci
vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť
príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka,
v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu
medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne),
prípadne inou skutočnosťou (ak bola tvrdená a preukázaná), sa zisťuje príčinná súvislosť.

19. Protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody (kumulatívna kauzalita), stačí, že je
jednou z príčin, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou. Treba tiež rozlíšiť, či v konkrétnom



prípade viac skutočností v jednom okamihu spolupôsobilo na vzniku toho istého škodlivého následku
(konkurenčná kauzalita) alebo či jedna skutočnosť vylučuje druhú, prípadne či novou skutočnosťou došlo
k prerušeniu pôvodného dejového sledu.

20. Pre otázku príčinnej súvislosti v danej veci treba vychádzať z viazanosti súdu výrokom rozsudku
vydanom v trestnom konaní, v ktorom bol žalovaný uznaný za vinného. Teda súd je viazaný obsahom
výroku trestného rozkazu Okresného súdu Piešťany, č.k. 1T/174/2010-205 zo dňa 06.10.2010, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 24.11.2010 z ktorého vyplýva, že žalovaný bol uznaný vinným, že dňa
09.05.2009 o 19.30 hod. v obci Y., na ulici pred rodinným domom č. XXX, po predchádzajúcom
nedorozumení a dlhšie trvajúcich obojstranných susedských nezhodách, vyvolal konflikt s poškodenou
G. T., pri ktorom ju udrel päsťou do tváre a odsotil ju od seba, následkom čoho spadla na cestu tak,
že si dosadla na ľavú nohu, pričom utrpela zlomeninu vonkajšieho členka vľavo s posunom, zlomeninu
zadnej hrany píšťaly vľavo, pomliaždenie tváre vpravo a krvnú podliatinu okolo pravého oka, ktoré
zranenie si vyžaduje liečenie s práceneschopnosťou v trvaní dvanásť týždňov a keď chcel manžel
poškodenej G. T., nar. XX.XX.XXXX, zamedziť ďalšiemu napadnutiu jeho manželky, zaútočil aj na neho,
teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti
prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví a prečin výtržníctva.
Vychádzajúc z uvedeného je daná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného, ktoré
vyvolalo bezprostredný následok v podobe škody na zdraví žalobkyne 1/. Žalovaný tvrdí, že k zraneniu
žalobkyne 1/ došlo nepriamym pôsobením sily, keď si na nohu sama prisadla. K uvedenému je však
potrebné uviesť (ako vyplýva zo skutkovej vety uvedenej v trestnom rozkaze), že žalovaný žalobkyňu
1/ udrel päsťou do tváre, odsotil ju od seba, následkom čoho spadla na cestu tak, že si sadla na ľavú
nohu, pričom utrpela viaceré zranenia, teda popísané protiprávne konanie žalovaného bezprostredné
spôsobilo žalovanej zranenie a nebyť tohto protiprávneho konania žalovaného tak následok v podobe
predmetného poškodenia by žalobkyni 1/ nevznikol. Žalovaný tvrdí, že žalobkyňa 1/ si na nohu sama
prisadla, avšak už neuvádza, že dosadla na nohu, pretože ju žalovaný udrel a odsotil v dôsledku čoho
spadla na cestu.

21. Žalovaný namietal priznanie mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyni
1/, dôvodiac nedostatkom odôvodnenia 20 % navýšenia. Žalovaný je názoru, že predpokladom pre
priznanie uvedeného nároku podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o
náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia je priznanie invalidity, pričom nebolo preukázané, že
by žalobkyňa 1/ bola uznaná invalidnou. Zároveň žalovaný namieta nepreskúmateľnosť rozsudku v
tejto časti. Žalovaný taktiež je názoru, že znalcom vyjadrenú percentuálnu mieru nemožno zamieňať
s možnosťou navýšenia náhrady za sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č.
437/2004 Z.z.

22. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže
súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

23. Ustanovenie § 5 ods. 5 zákona umožňuje súdu v prípadoch hodných osobitného zreteľa zvýšiť
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia najviac o 50 %. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 212/2010, ktoré po tom, čo odvolací
súd pripustil dovolanie z dôvodu potreby riešenia zásadnej právnej otázky „či uznanie invalidity v zmysle
§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. je jedným prípadom osobitného zreteľa, pri ktorom môže súd náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť“ dospel k záveru, že „uznanie invalidity v zmysle § 5 ods.
5 zákona č. 437/2004 Z.z. je jedným, nie však jediným prípadom osobitného zreteľa pri splnení ktorého
môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %“. Týmto rozhodnutím
súd odmietol formalistický výklad. Z uvedeného dôvodu preto žalovaným uvádzaný výklad uvedeného
ustanovenia nemožno považovať za správny.

24. Uvedený výklad v konečnom dôsledku znamená, že súd v rámci zvýšenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia je oprávnený posúdiť individuálne okolnosti konkrétnej veci a zohľadní pri
tomto posúdení všetky skutočnosti uvedené v ustanoveniach § 4 ods. 1 zákona. Pri svojich úvahách
o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je súd limitovaný iba hornou hranicou (50 %)
uvedenou v § 5 ods. 5 a tým, že v prípade, ak bola poškodenému priznaná invalidita, jej priznanie musí



považovať za prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle § 5 ods. 5. Dôvody pre zvýšenie odškodnenia
súd musí náležite odôvodniť s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu.

25. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje v prípade, ak poškodenie na zdraví má
preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Toto poškodenie sa môže prejaviť
buď viditeľným spôsobom (napr. zohyzdenie), ale môže nastať aj v prípade, kde o takéto viditeľné
poškodenie nejde, napr. v obmedzení alebo celkovej strate možnosti voľby povolania, nedostatku
osobného uplatnenia v rodinnom živote, prípadne v kultúrnej alebo v športovej činnosti a pod.
Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich
predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť
sa v živote a spoločnosti. Celková výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia teda
závisí jednak od lekárskeho posudku, ako aj od posúdenia predpokladov, ktoré mal poškodený vo
veku, v ktorom bol poškodený na zdraví pre ďalšie uplatnenie v živote a spoločnosti a ktoré sú
pre neho obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa
v rodinnom, politickom, kultúrnom, športovom a spoločenskom živote. Z ust. § 5 zák. č. 437/2004
Z.z. vyplýva, že odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo svojej podstate už v základnej
výmere bodového ohodnotenia predstavuje náhradu za tieto preukázateľne nepriaznivé dôsledky na
životné úkony poškodeného a na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb. Priznanie
takého odškodnenia samotného teda predpokladá, že poškodený je vplyvom následkov utrpeného
zranenia obmedzený vo svojich možnostiach, napr. vo voľbe povolania, spôsoboch osobného uplatnenia
v rodinnom živote a voľnom čase (rôzne záľuby), v možnostiach zúčastniť sa kultúrnej a športovej
činnosti. Zvýšenie náhrady za bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5
ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. predpokladá existenciu ďalších skutočností umožňujúcich záver, že
obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len základným ohodnotením a odškodnením. Zvýšenie
náhrady podľa tohto ustanovenia predpokladá, že základné ohodnotenie plne nevyjadruje dôsledky
zhoršeného zdravotného stavu na životné úkony poškodeného, lebo škoda na zdraví viedla k ťažkým
následkom, ktoré podstatne obmedzujú, menia, alebo znemožňujú ďalšie uplatnenie v živote. Postup
podľa uvedeného ustanovenia prichádza do úvahy iba v skutočne výnimočných prípadoch hodných
osobitného zreteľa, kde možnosti poškodeného sú veľmi výrazne obmedzené alebo celkom stratené v
porovnaní s vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových alebo iných aktivít v dobe pred
vznikom škody na zdraví. Taktiež sa musí jednať o výnimočný prípad v porovnaní s inými prípadmi s
obdobným zdravotným poškodením.

26. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu
za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh.

27. Sťažením spoločenského uplatnenia je preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie, či obmedzenie
účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom
živote, jednak sťaženie, či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného
partnera, prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.
novembra 2013, sp. zn. 5Cdo 49/2012).

28. Súd prvej inštancie priznanie sumy 651 eur prestavujúcej 20 % navýšenie bodového ohodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia odôvodnil tým, že z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd
za preukázané, že poškodenie zdravia, ktoré žalobkyňa 1/ utrpela, zanechalo trvalé následky, ktoré
majú nepriaznivé dôsledky pre úkony smerujúce k uspokojeniu jej životných a spoločenských potrieb.
Z výsledkov znaleckého dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa pociťuje čiastočné obmedzenie fyzickej
záťaže, mobility a vykonávanie niektorých prác v domácnosti v dôsledku bolestivosti členka. Súdny
znalec na základe klinického vyšetrenia a rtg. členka zo dňa 12.01.2015 určil mieru funkčnej poruchy na
20 %, keď k trvalým následkom zaradil aj poúrazové a pooperačné jazvy v oblasti členka. Žalobkyňa 1/
je funkčnou poruchou v oblasti členka v štandardných ľudských a spoločenských činnostiach, ako aj v
bežnom živote, úrazom a jeho následkami obmedzená.

29. V sporovom konaní, o ktoré ide i v posudzovanej veci, platí zásada dispozičná a prejednacia.
Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne
vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na nich a ukladá im označiť



dôkazy k preukázaniu svojich tvrdení. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazného
bremena. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaná každá zo strán sporu, avšak dôkazné bremeno
ohľadom všetkých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má žalobca. Žalovaný nenesie bremeno
tvrdenia ani bremeno dôkazné, jeho dôkazná povinnosť sa odvíja len od úrovne splnenia dôkazného
bremena žalobcom. Rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena určuje hmotnoprávna norma,
ktorá má byť na daný spor aplikovaná.

30. V danom prípade teda pre úspešnosť žalobkyni 1/ v konaní bolo potrebné uniesť dôkazné bremeno,
pokiaľ ide o jej tvrdenie, že v jej osobe a v jej prípade ide o prípad hodný osobitného zreteľa.

31. Žalobkyňou 1/ uvádzané dôvody súd prvej inštancie vyhodnotil za následky takej intenzity,
ktoré mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavujú, avšak
predčasne, keď nekonformným spôsobom neuviedol konkrétne zmeny a následky vo všetkých sférach
spoločenského života žalobkyni 1/ oproti stavu pred relevantným ublížením na zdraví a taktiež neuviedol
porovnanie s inými obdobnými zraneniami iných poškodených a nevysvetlil tak, na základe akých úvah
dospel k záveru, že u žalobkyni 1/ ide o dôvod hodný osobitného zreteľa pre priznanie 20 % zvýšenia
bodového ohodnotenia.

32. Súdne rozhodnutie nerešpektujúce zásady uvedené v § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku
o zákonných náležitostiach odôvodnenia je nepreskúmateľné. Nedostatok zákonného obsahu súdneho
rozhodnutia sa prejavuje v jeho nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne
nedostatku dôvodov, keď nie je rozhodujúce, že výrok by bol pri správnom odôvodnení správny. V
rozpore s korektným a ústavne konformným výkladom § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku je
úplný či čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia.

33. Vytknuté nedostatky odôvodnenia napadnutého rozsudku v časti priznania mimoriadneho zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia vyúsťujú do absencie právneho posúdenia veci ako zákonnej
náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku je neprípustne zjednodušené bez náležitej právnej argumentácie,
t.j. bez náležitého právneho posúdenia dokazovaním zistených skutkových okolností a ich právnych
dôsledkov.

34. Uvedené nedostatky odvolací súd nemôže nahrádzať, pretože podstatou odvolacieho konania je
zabrániť prekvapivým rozhodnutiam bez možnosti podania riadneho opravného prostriedku, v rámci
ktorého by strana sporu mala zachovanú plnú možnosť obrany proti argumentom súdu prvej inštancie a
došlo by tak k porušeniu zásady dvojinštančnosti súdneho konania. Uvedený postup, v rámci ktorého by
odvolací súd nahrádzal chýbajúce argumenty o základných právnych otázkach preskúmavanej veci, by
znamenal nezabezpečenie riadneho prístupu k spravodlivému súdnemu procesu po podaní odvolania.

35. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku II. v časti o
prisúdení sumy 7.371,31 eur s príslušenstvom potvrdil podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a v časti o prisúdení sumy 651 eur a vo výroku V. podľa § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového
poriadku zrušil a podľa § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vec vrátil v zrušenom rozsahu súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

36. V rámci nového konania bude úlohou súdu prvej inštancie v odôvodnení nového rozhodnutia
rozobrať všetky vyššie uvedené právne aspekty veci, s tým, že odôvodnenie nového rozhodnutia bude
musieť byť presvedčivé a preskúmateľné. Pri posudzovaní nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia bude potrebné vychádzať z vyššie uvedených výsledkov súdnej
praxe, prípadne sa od ustálenej súdnej praxe odkloniť a v takom prípade takýto postup náležite s
poukazom na ust. § 220 ods. 3 Civilného sporového poriadku odôvodniť.

37. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 Civilného sporového poriadku), nakoľko nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia
zakladá povinnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

38. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).



Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).