Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 5Tos/132/2016 z 28. 9. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 28. septembra 2016, sp. zn. 5Tos/132/2016, ECLI:SK:KSTT:2016:2116010086.1 Krajský súd Trnava | 5Tos/132/2016 | ECLI:SK:KSTT:2016:2116010086.1 | 2016-09-28 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť Citované ustanovenia: TZ, § 188 ods. 1 TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2daf69b1-1f35-436d-b698-5db9e5c91834 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2116010086.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/132/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116010086
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2116010086.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného F. E., nar. XX.XX.XXXX, o
sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 08.02.2016, č.k. 24PP/8/2016-41,
na neverejnom zasadnutí dňa 29.9.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného F. E., narodeného
XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 8.2.2016, spisová značka 24PP/8/2016 súd rozhodol podľa
§ 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona tak, že žiadosť odsúdeného F. E. o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.
Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že odsúdený F. E. podal na Okresný súd Trnava žiadosť
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva v Ústave na výkon
trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou na základe rozhodnutia Okresného súdu Komárno v
konaní spisová značka 1T/105/2011, v ktorom mu bol podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 14.2.2013, sp. zn. 3To/114/2012, uložený trest odňatia
slobody v trvaní 4 roky a 8 mesiacov, so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia. Z hodnotenia odsúdeného prvostupňový súd zistil, že správanie a vystupovanie odsúdeného
po premiestnení do súčasného ústavu na požadovanej úrovni, ústavný poriadok dodržiava, konfliktné
situácie nevyvoláva. Disciplinárne odmenený bol trikrát, disciplinárne potrestaný nebol. Resocializačná
prognóza je podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania menej priaznivá, z dôvodov opakovanej trestnej
činnosti, absencie legálnej práce, finančných prostriedkov, možno konštatovať, že odsúdený plní ciele
stanovené programom zaobchádzania, odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné
prepustenie a ústav na výkon trestu odňatia slobody ho odporúča podmienečne prepustiť.
Súd v odôvodnení svojho uznesenia ďalej uvádza, že u odsúdeného neboli splnené podmienky
podmienečného prepustenia a to najmä podmienku očakávania že v budúcnosti povedie riadny život.
Proti uvedenému uzneseniu Okresného súdu Trnava podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí,
ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú písomne odôvodnil tým, že súd zohľadnil ako priťažujúcu
okolnosť pri ukladaní súčasného trestu a rovnako aj pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení jeho
predchádzajúce odsúdenie, ktoré nemalo mať u neho prevýchovný účel, ale on si ten trest v plnom
rozsahu odpykal. Vytvoril si podmienky a aj bol preradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Bol tiež disciplinárne odmenený mimoriadnym voľnom na opustenie ústavu, počas Vianoc a ako jediný
sa vrátil do ústavu nie pod vplyvom alkoholu. V prípade prepustenia má už aj nezáväzný prísľub že sa
bude môcť uchádzať o zamestnanie, má záujem si urobiť aj vodičské oprávnenie.

Podľa § 66 ods. 1) Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a



a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd v Trnave ako nadriadený súd, oprávnený rozhodovať o sťažnosti odsúdeného proti
napadnutému uzneseniu Okresného súdu Trnava, preskúmal v zmysle ustanovenia § 192 Trestného
poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré predchádzalo tomuto výroku a
dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je nedôvodná.
Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu podmienku
podmienečného prepustenia, teda vykonanie príslušnej časti trestu odňatia slobody, ktorou je v prípade
odsúdeného jedna polovica; túto podmienku splnil dňa 2.1.2016. Rovnako správne prvostupňový súd
posúdil, že odsúdený nespĺňal tú podmienku uvedenú v § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, podľa
ktorej súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu , ak možno od neho očakávať, že v
budúcnosti povedie riadny život.
Odsúdený bol doposiaľ 4 krát súdne trestaný v období rokov 1999 až 2012. Od odsúdeného nemožno
v budúcnosti očakávať, že povedie riadny život, záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a
jeho doterajšieho života teda ani podľa názoru krajského súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu
jeho budúceho správania t. j. že nebude páchať proti spoločenskú činnosť a bude viesť život v súlade
so spoločenskými záujmami. Podmienečné prepustenie je na mieste len vtedy, keď všetky okolnosti
prípadu odôvodňujú predpoklad, že pre spoločnosť nie je reálne riziko recidívy odsúdeného, ak bude
žiť na slobode.

Súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu len po splnení formálnych a zároveň
materiálnych podmienok, ktorými sú povinnosti a správanie odsúdeného ,ktorými preukázal polepšenie
a skutočnosť, že od neho možno očakávať, že povedie riadny život.

Tu možno konštatovať, že správanie odsúdeného sa vo výkone trestu vedie k záveru, že preukázal
polepšenie a to riadnym plnením si svojich povinností. Iná je však situácia pri vyhodnotení druhej
materiálnej podmienky a to či od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Jednou z viacerých skutočností, z ktorých súd musí vychádzať pri posudzovaní tejto podmienky je
aj osoba odsúdeného z hľadiska trestnej minulosti. Tu rovnako treba dať za pravdu prvostupňovému
súdu, že z odpisu registra trestov možno zistiť, že odsúdený už mal možnosť v minulosti preukázať, že
výkon trestu splní svoj účel a viac sa do rozporu so zákonom nedostane, avšak dopustil sa opakovane
spáchania trestných činov. Súd dospel k záveru, že celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného
je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody. Zároveň je tak zabezpečený ďalší z
účelov trestu a to ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Aj tieto zistenia potom vedú k
správnym záverom o tom, že páchanie trestnej činnosti nie je u odsúdeného jednorazovým vybočením
zo spôsobu jeho života, ale jedná sa o osobu, ktorá sa dopustila závažnej trestnej činnosti, opakovane.
Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel
trestu a ďalšie okolnosti je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a
viac sa nedostane do rozporu so zákonom.

Nakoľko krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, sťažnosť
odsúdeného F. E. ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.