{"guid": "0bc389f0-0a10-4ea9-8896-40706c8d3bf1:4f890794-2297-4055-b3e8-9fb9f11a3c4d", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5715214799.2", "spisova_znacka": "7CoP/2/2017", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7CoP/2/2017 z 7. 2. 2017", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Žilina z 7. februára 2017, sp. zn. 7CoP/2/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5715214799.2", "identifikacne_cislo": "5715214799", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Eva Bíróová", "sudca_id": 1284, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-biroova-1284", "datum_vydania": "2017-02-07", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f890794-2297-4055-b3e8-9fb9f11a3c4d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5715214799.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5715214799.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5715214799.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/2/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715214799
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5715214799.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a
členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci starostlivosti o maloletú:
Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matka JUDr. Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J., F. Y. XXXXX/
XE, právne zastúpená: Mgr. Martinou Chorváthovou, advokátkou so sídlom v J., A. X. XX, otec Ing. U.
F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., E. XX, o návrhu starých rodičov Ing. U. F., nar. XX.XX.XXXX a Mgr. J. F.,
nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom R., T. XXX/XX, obaja právne zastúpení ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o.,
so sídlom v Žiline, Závodská cesta 3911/24, IČO: 36 864 455, o úpravu styku s maloletou, na odvolanie
matky proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 16P/41/2015-124 zo dňa 11. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok  súdu prvej inštancie mení tak, že starí rodičia Ing. U. F., nar. XX.XX.XXXX a Mgr. J. F., nar.
XX.XX.XXXX, obaja bytom T. XXX/XX, R., sú oprávnení stretávať sa s maloletou Y. F., nar. XX.XX.XXXX,
po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku každú poslednú párnu nedeľu v mesiaci v čase od 09.00
hod. do 12.00 hod. v prítomnosti matky a po uplynutí 6 mesiacov každú poslednú párnu nedeľu v mesiaci
v čase od 09.00 hod. do 12.00 hod. bez prítomnosti matky.
Starí rodičia si maloletú   p r e v e z m ú   a   o d o v z d a j ú   v mieste bydliska matky.
Matka  je povinná maloletú na stretnutie pripraviť a stretnutie umožniť.
V prípade, ak sa stretnutie z vážnych dôvodov nebude môcť zrealizovať, matka je povinná oznámiť túto
skutočnosť starým rodičom najneskôr 48 hodín pred započatím stretnutia. V takomto prípade   j e   matka
povinná umožniť starým rodičom styk v náhradnom termíne do 3 dní po odpadnutí prekážky.

Žiaden z účastníkov   nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd upravil stretávanie sa starých rodičov s maloletou Y., a to po
dobu prvých 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku každú poslednú nepárnu sobotu v mesiaci v čase
od 09.00 hod. do 12.00 hod. v prítomnosti matky a po uplynutí 6-tich mesiacov bez prítomnosti matky
v čase od 9.00hod. do 18.00 hod.. Zároveň upravil, že starí rodičia si prevezmú a odovzdajú maloletú
v mieste bydliska matky a matke uložil povinnosť maloletú na styk riadne pripraviť a styk umožniť. V
prípade, že z vážnych dôvodov nebude možné zrealizovať styk, túto skutočnosť je matka povinná starým
rodičom oznámiť 48 hodín predtým a v takomto prípade umožniť starým rodičom styk v náhradnom
termíne. Taktiež vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo zistenia, že úprava stretávania sa starých rodičov s maloletou je v súlade so záujmami
maloletej a súčasne si to vyžadujú aj pomery v rodine. Všeobecne platí, že je  v záujme maloletého
dieťaťa, aby si budovalo a rozvíjalo citové väzby nielen vo vzťahu ku svojim rodičom, ale aj vo vzťahu
k ďalším blízkym príbuzným. Starí rodičia nepochybne za štandardných okolností môžu obohatiť citový
život dieťaťa, a tým prispievať k jeho zdravému psychickému vývoju. Bolo preukázané, že v minulosti
si starí rodičia vytvorili k maloletej určité citové puto a stretávali sa s maloletou, čo potvrdila i matka.



Otec maloletej má upravené stretávanie v úzkom rozsahu, a to 6 hodín mesačne, avšak stretávanie sa
ani napriek takto úzkemu rozsahu nerealizuje v súlade s rozhodnutím súdu, a to od mája 2015. Upraviť
stretávanie starých rodičov s maloletou je potrebné aj s prihliadnutím na rozsah úpravy styku otca s
maloletou, kedy by bol tento ukrátený na čase, ktorý mu je určený na stretávanie sa s dcérou. Nebolo by
spravodlivé od otca požadovať, aby sa počas tak úzkeho rozsahu jeho styku s maloletou mal realizovať
aj styk so starými rodičmi. Pri úprave rozsahu styku starých rodičov prihliadol a rešpektoval primeranosť
rozsahu stretávania sa aj na úpravu styku otca s maloletou na vek maloletej a rovnako ponechal matke
právo na realizáciu jedného víkendu v mesiaci s matkou. Nakoľko sa starí rodičia s maloletou od mája
2015 nestretli, na prvých 6 mesiacov upravil styk v prítomnosti matky, keďže je potrebné opätovne
vytvoriť si určité trvalé puto a stabilitu, istotu v prítomnosti starých rodičov. Má za to, že takto upravené
stretávanie sa starých rodičov s maloletou je dostatočné, rešpektuje príbuzenský vzťah, ako aj právo
maloletej na budovanie si citových väzieb so starými rodičmi. Maloletá sa stretáva so starými rodičmi
zo strany matky. Preto nie je dôvod, aby takýto styk neprebiehal aj so starými rodičmi zo strany otca.
Tvrdenie matky o nepriaznivom zdravotnom stave maloletej, ktorý neumožňuje stretávanie sa maloletej
so starými rodičmi nemal preukázané. Z lekárskych správ mal preukázané, že maloletá od júla 2015
má diagnostikovanú epilepsiu a tento zdravotný stav ju však neovplyvňuje natoľko, aby nemohol byť
realizovaný jej styk so starými rodičmi zo strany otca, navyše, keď sa môže stretávať so starými rodičmi
zo strany matky. Dvaja odborní lekári nezávisle od seba uviedli, že zdravotný stav maloletej nie je natoľko
závažný, aby nemohol byť realizovaný nielen styk maloletej s otcom, ale aj so starými rodičmi. Starí
rodičia majú vytvorené vhodné podmienky vo svojej domácnosti na zdravý vývin maloletej, ich zdravotný
stav ich neobmedzuje. Stará matka bola učiteľkou na ZŠ, venuje sa plávaniu s deťmi, čo v konaní
nebolo rozporované. Prihliadol i na to, že starí rodičia dobrovoľne preukázali snahu, ako aj záujem
podrobiť sa školeniu zameranom na starostlivosť o maloletú v spojení s jej zdravotným stavom. Maloletá
s matkou chodí na výlety, cestujú autom a preto nie je dôvod, aby takéto činnosti maloletá nemohla
vykonávať aj so starými rodičmi. V rozpore s tvrdeniami matky je aj to, že sa s maloletou nepodrobila
pravidelnej kontrole v neurologickej ambulancii, pričom túto absenciu neodôvodnila. Ak by bol zdravotný
stav maloletej takého závažného charakteru ako tvrdí, je nepochybné,  že by sa matka plánovaného
vyšetrenia zúčastnila alebo aspoň zdôvodnila svoju neúčasť. Preto považoval tvrdenia matky čisto za
účelové, brániace styku maloletej so starými rodičmi. Otec maloletej vyjadril súhlas s takouto realizáciou
styku.

3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie matka maloletej. Má za to, že
nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa toto stretávalo so starými rodičmi z otcovej strany. Má
neustále zdravotné problémy - opakujúce sa infekty a trpí epiletickými záchvatmi. Tieto ochorenia začali
po opakovaných návštevách otca, nakoľko chcela rešpektovať rozhodnutie súdu. Týchto návštev sa
pravidelne zúčastňovali i starí rodičia z otcovej strany. Návštevy otca dieťaťa boli vždy plné stresu a
otec bezdôvodne volal opakovane políciu, stresoval maloleté dieťa svojim nevhodným prístupom. Tohto
všetkého sa zúčastňovali i starí rodičia a svojho syna v takomto konaní podporovali. Maloletá bola
vždy po stretnutiach v strese, unavená, spavá, mala fyzickú slabosť, celkové chvenie tela, hnačky, bola
zmätená, občas i vracala a často dostala i horúčky. Absolvovali neurologické vyšetrenia, ktoré potvrdili
u maloletej epilepsiu a preto musí užívať antiepileptiká a vyhýbať sa stresovým situáciám. Uvedené
potvrdila lekárska správa MUDr. R. aj MUDr. W.. Pokiaľ ďalšie vyjadrenie MUDr. W. spochybňuje
uvedenú diagnózu, ide o vyjadrenie, ktoré sa neopiera o výsledky odborných vyšetrení, ktoré absolvovali
a ktoré jasne potvrdili diagnózu epilepsie. Od 06.05.2016 MUDr. W. dcérku nevyšetrila. Neprítomnosť
na kontrole telefonicky ospravedlnila u sestričky, ktorá jej oznámila, že má opätovne zavolať, keď bude
dcéra zdravá, a preto 30.08.2016 bol telefonicky naplánovaný nový termín kontroly na 02.11.2016,
pričom dcéra mala byť pod kontrolou neurológa každé 3 mesiace, čo takto dodržané nebolo z dôvodu
časovej vyťaženosti lekárky. Vzhľadom na skutočnosť, že antiepileptiká sú jednak vysoko návykové a pri
dlhodobom užívaní spôsobujú závislosť a môžu spôsobiť rozsiahle zdravotné problémy je zarážajúce,
že MUDr. W. nechala jej dcéru na antiepileptickej liečbe podľa jej tvrdení len ako prevenciu aj napriek
tak početným  závažným vedľajším účinkom. Vzhľadom na neustále stresové situácie, ktoré maloletá
zažívala v priebehu stretnutí s otcom a starými rodičmi, znížila sa jej imunita, čo mohlo vyvolať zvýšenú
chorobnosť a následne i epileptické prejavy. Jej zdravotný stav sa zhoršuje a podľa jej názoru je to
dôsledok posttraumatického stresu. Preto bola nútená podať návrh na zákaz styku otca s maloletým
dieťaťom, ktorý podala dňa 31.10.2016. Navrhovala vykonať znalecké dokazovanie, ktoré by malo
preukázať, či stretnutia maloletej so starými rodičmi sú v jej záujme, nakoľko bola maloletá vystavená
počas stretnutí so starými rodičmi opakovaným stresovým situáciám. Preto trvá na tom, že je potrebné
vo veci vykonať znalecké dokazovanie. U maloletej uvedenými stretnutiami by mohlo dôjsť k zhoršeniu



zdravotného stavu z dôvodu veľkej psychickej záťaže. Rovnako nie je potrebné upravovať styk starých
rodičov, nakoľko otec maloletého dieťaťa má styk s dieťaťom upravený a jeho vzťahy s rodičmi nie sú
narušené, takže sa mohli stretávať s vnučkou počas stretnutí svojho syna, čo aj realizovali. Otec toto
pravidelne starým rodičom umožňoval a nemal s tým žiaden problém. Dokonca vodil i iných rodinných
príslušníkov na stretnutia, preto zrejme vymedzený čas na jeho stretnutie s dcérkou nevnímal tak, že
majú slúžiť len pre rozvoj jeho vzťahu s dieťaťom. Nakoľko maloletá potrebuje bezstresové prostredie,
stretnutia otca s maloletou sa obmedzili a otec podal i návrh na výkon rozhodnutia o úpravu styku s
maloletým dieťaťom, ku ktorému sa vyjadrili a uviedli dôvody, pre ktoré sa otec nestretol vždy s maloletou.
Tieto dôvody boli objektívne a dôvodom je  zdravotný stav dieťaťa. Tiež poukázali na to, že otec vyvoláva
počas stretnutí neustále konflikty a hádky. Nie je v záujme maloletej stresovať ju s ďalšími stretnutiami.
Starí rodičia by skôr mali dbať na kľud a pokoj vnučky, ktorý potrebuje vzhľadom na svoj zdravotný
stav. Z úpravy styku starých rodičov a otca s maloletou vyplýva, že ona ako matka má v mesiaci len
jeden celý víkend, ktorý si môže s dcérou naplánovať podľa svojho rozhodnutia. Takúto úpravu považuje
proporcionálne za nesprávnu, má za to, že i ona má právo na dva neprerušené celé víkendy, ktoré môže
stráviť s dcérkou. Rovnako považuje za nesprávne rozhodnutie, že stretávanie sa má v jej prítomnosti
uskutočňovať iba prvých 6 mesiacov, nakoľko nie je zrejmé, ako súd urobil záver, že takáto doba je
dostatočná na to, aby si dieťa vytvorilo vzťah so starými rodičmi. Maloletá je na ňu silno citovo naviazaná,
a preto nemožno dopredu posúdiť v akom časovom aspekte by sa mal styk vykonávať bez jej prítomnosti.
Pokiaľ bolo upravené stretávanie sa starých rodičov po 6-tich mesiacov bez jej prítomnosti, a to v čase od
09.00 hod. do 18.00 hod., ide o širší rozsah stretávania sa, ako má stanovený otec maloletej. Tiež žiadala
preveriť zdravotný stav starých rodičov, nakoľko z času manželského spolužitia má informácie, že starý
otec je po 5-tich chirurgických výkonoch - kardiobajpas a tiež vzhľadom na ich vysoký vek je nevyhnutné
sa dôkladne zaoberať ich zdravotným stavom, nakoľko má pochybnosti, či počas stretnutia v prípade
potreby bude maloletej zabezpečená stopercentná starostlivosť a bezpečie. Na základe uvedeného, že
súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nevykonal navrhované dôkazy, a nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na nové konanie.

4. Starí rodičia sa k odvolaniu matky vyjadrili, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považujú za správne,
lekárskymi správami sa početné diagnózy a prejavy chorobnosti prezentované matkou nepotvrdili.
Zdravotný stav maloletej rešpektujú a v žiadnom prípade ho nepodceňujú. Matka tvrdí, že zdravotný stav
maloletej sa zhoršuje, avšak maloletú nevideli už rok a šesť mesiacov, preto je otázne či to nie je práve
v dôsledku nevhodnej starostlivosti matky o dieťa. Matka svojimi návrhmi sa snaží len konanie predĺžiť
a oddialiť rozhodnutie. Vedie sa výkon rozhodnutia v súvislosti stretávania sa otca s maloletou a matka
podala návrh na zákaz styku otca s dcérou, čo preukazuje viditeľný zrejmý úmysel matky zabrániť v
akomkoľvek styku maloletej s otcom a rodinnými príslušníkmi zo strany otca. Majú za to, že sú naplnené
všetky predpoklady pre úpravu ich styku s maloletou. V konaní preukázali, že ich zdravotný stav im
umožňuje stretávať sa s maloletou a rešpektujú akékoľvek rozhodnutie, ktoré im umožní stretávať sa s
maloletou. Preto navrhujú napadnutý rozsudok potvrdiť.

5. Matka na vyjadrenie starých rodičov reagovala vyjadrením doručeným súdu dňa 29.12.2016 a nevie, z
čoho starí rodičia usudzujú, že s maloletou Y. úmyselne navštevuje lekára a zo zdravého dieťaťa sa snaží
urobiť choré, keď jej zdravotný stav vyplýva zo záznamov v zdravotnej karte. Nie je pravda, že by MUDr.
W. úmyselne udávala nepravdivé údaje, následne spochybnili vyjadrenie MUDr. W. ako mohla uviesť,
že je otázne, či dieťa trpí epilepsiou, keď túto skutočnosť potvrdili vyšetrenia. S maloletou sa nemohla
zúčastniť na vyšetrení kvôli chorobe, čo telefonicky oznámila a nový termín jej nebol daný. Je zaujímavé,
že dieťa malo byť kontrolované každé 3 mesiace, ale z dôvodu na strane lekárky nebolo dodržané.
Dieťa nemá predpísané lieky, ktoré potrebuje a s lekárkou sa jej nepodarilo dohodnúť termín vyšetrenia.
Preto je zaujímavé, že na počkanie si urobila čas na to, aby poskytla inštruktáž starým rodičom, čo
zrejme považovala za podstatnejšie. Trvá na tom, že zdravotný stav maloletej sa zhoršuje aj v dôsledku
stresových situácií, ktoré zažívala počas stretnutia s otcom. Pokiaľ starí rodičia vo vyjadrení poukazovali
na priestupkové konanie, ktoré malo preukázať, že stresové situácie pri stretnutiach vyvoláva samotná
matka chce uviesť, že podstatou tohto skutku malo byť to, že matka mala na cti uraziť otca maloletého
dieťaťa tým, že mala vytvárať dojem pred privolanými hliadkami polície, že je zločinec a únosca. Proti
rozhodnutiu podala žalobu na Krajský súd v Žiline. Prečítaním celého priebehu skutku je zrejmé, že práve
otec maloletej svojim konaním vyvolal stresové prostredie pre dieťa, keď ho vzal bez súhlasu matky do
svojho auta a chcel ho sám odviesť. Zo strany starých rodičov ide o značne urážlivé tvrdenie o tom, že ak
sa maloletej zhoršuje zdravotný stav, tak zrejme ako matka sa nevie o dieťa postarať. Na jednej strane



tvrdia, že neúmerne navštevuje lekárov a na druhej strane tvrdia, že jej starostlivosť je nedostatočná.
Doposiaľ nikto nenamietal úroveň jej starostlivosti o maloletú. Je pravdou, že vyslovila podozrenie, že
u maloletého dieťaťa vznikol posttraumatický stres bez potvrdenia lekárskym vyšetrením, avšak práve
z tohto dôvodu navrhovali vypracovať znalecký posudok znalcom z odboru psychiatrie. Naďalej trvá
na tom, že pokiaľ má otec vymedzené stretnutie s dieťaťom a jeho vzťahy so starými rodičmi nie sú
narušené, nie je potrebné osobitne upravovať stretnutie starých rodičov s vnučkou. Naďalej trvá na tom,
že starí rodičia nie sú v takej zdravotnej kondícii, aby sa dokázali postarať o dieťa s epilepsiou. Jej rodičia
sa o maloletú starajú, ale len na nevyhnutný čas, napríklad keď sa musela na žiadosť súdu dostaviť
na výsluch a maloleté dieťa bolo choré. Teda starajú sa o ňu len výnimočne a na nevyhnutne potrebný
čas a maloletú poznajú od narodenia. Vo vzťahu ku kolíznemu opatrovníkovi nie sú zrejmé dôvody,
z akých navrhol potvrdiť rozsudok prvostupňového súdu, keďže svoje vyjadrenie žiadnym spôsobom
neodôvodnil.

6. Krajský súd Žilina ako súd odvolací podľa § 34 CSP (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie
podala včas účastníčka konania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (§ 385 ods. 1 CSP),
preskúmal rozhodnutie v rozsahu ust. §  65, § 66 a § 67 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len
„CMP“) a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 388 CSP zmenil tak, že určil rozdielne oproti
súdu prvej inštancie úpravu stretávania sa starých rodičov s maloletou  tak, ako je to uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia civilného sporového
poriadku, ak tento neustanovuje inak.

8. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, iba nesprávne ho vyhodnotil v súvislosti so
špecifikáciou stretávania starých rodičov s maloletou. Odvolací súd preto vychádzal zo zisteného
skutkového stavu súdom prvej inštancie, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil a v zásadných a
rozhodujúcich zisteniach a záveroch sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto
sa obmedzil len na konštatovanie správnosti dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie ohľade základu
veci o oprávnení starých rodičov stretávať sa so svojou vnučkou a na zdôraznenie vecnej správnosti
len doplnil/zopakoval niektoré podstatné skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP) a uviedol skutočnosti týkajúce
sa zmeny rozsudku súdu prvej inštancie pokiaľ ide o rozsah a určenie presného dňa, kedy má dôjsť k
stretávaniu sa starých rodičov s maloletou.

9.  Súd prvej inštancie správne vyhodnotil zistený skutkový stav vo veci pokiaľ ide o pomery ohľadne
záujmov maloletého dieťaťa a tiež vzhľadom na úzky rozsah úpravy stretávania sa otca s maloletou,
správne upravili i oprávnenie stretávania sa starých rodičov zo strany otca s maloletou Y.. Je len v
záujme maloletého dieťaťa, aby udržiavalo citové a príbuzenské vzťahy aj s blízkymi príbuznými zo
strany otca. Nebolo by v záujme maloletej, aby jej stretávania s otcom, ktoré sú upravené v minimálnom
rozsahu, boli obmedzované zároveň i stretnutím so starými rodičmi. Otec má možnosť stretávať sa s
maloletou iba 6 hodín mesačne, preto musí tento čas optimálne využiť na utužovanie jeho vzťahu s
maloletou. Tvrdenia matky o tom, že zdravotný stav maloletej neumožňuje predmetné stretávanie sa
starých rodičov s maloletou zostali iba na úrovni jej tvrdenia, nakoľko i z lekárskych správ predložených
matkou v konaní vyplýva, že predmetné stretnutia nie sú v neprospech maloletej a takisto nie je
dôvod, prečo by sa nemohla s nimi stretávať. Matka poukazovala na to, že kontrolného vyšetrenia u
MUDr. W. sa nezúčastnila z dôvodu zdravotného stavu maloletej, ktorý to neumožňoval a preto sa
telefonicky u sestričky ospravedlnila a na konci augusta telefonicky dojednala nový termín kontrolného
vyšetrenia, ktorý sa mal uskutočniť dňa 02.11.2016. Na uvedené poukazovala vo svojom odvolaní, ktoré
bolo spisované jej právnou zástupkyňou dňa 01.11.2016. Následne matka podala vo veci vyjadrenie
k vyjadreniu starých rodičov, ktoré bolo spisované jej právnou zástupkyňou dňa 29.12.2016 (teda po
plánovanom novom kontrolnom vyšetrení), v ktorom vyjadrení opäť poukazuje na skutočnosť, že sa
toho pôvodného kontrolného vyšetrenia nemohla zúčastniť a spochybňuje tiež vyjadrenie lekárky, že
ako mohla uviesť, že je „otázne, či dieťa trpí epilepsiou“, keď túto skutočnosť potvrdili vyšetrenia. Matka
však napriek tomu v tomto vyjadrení neuviedla, či sa dňa 02.11.2016 zúčastnili kontrolného vyšetrenia
a prípadne aké boli výsledky tohto vyšetrenia. Matka teda v konaní nepreukázala taký nepriaznivý
zdravotný stav maloletej, ktorý by neumožňoval jej stretávanie sa so starými rodičmi. To, že maloleté
dieťa má zdravotné problémy, ešte nie je daný dôvod na neumožnenie stretávania sa s druhým rodičom
a príbuznými z jeho strany. Uvedené potvrdzovali aj lekárske správy oboznamované v konaní od dvoch
lekárov nezávisle od seba. Vzhľadom na to, že v takomto rozsahu neprodukovala dôkazy pred súdom



prvej inštancie, tento správne postupoval, keď vo veci nenariadil znalecké dokazovanie. I odvolací súd
je toho názoru ako súd prvej inštancie, že je v záujme maloletej, aby sa táto stýkala so starými rodičmi,
ktorí nepochybne za štandardných okolností môžu obohatiť citový život dieťaťa a tým prispieť k jeho
zdravému psychickému vývoju.

10. Matka v odvolaní namietala  zdravotný stav starých rodičov a že títo nemôžu zabezpečiť 100 %
starostlivosť o maloletú.  V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že i touto skutočnosťou sa súd
prvej inštancie zaoberal a z vyjadrenia ich ošetrujúcej lekárky MUDr. M. W. zistil, že títo sú zdravotne
spôsobilí stretávať sa s maloletou, netrpia ochorením, ktoré by mohlo mať nepriaznivý vplyv na maloletú.
Napokon bolo preukázané, že stará matka bola učiteľkou na základnej škole a venuje sa plávaniu s deťmi
a i tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že je spôsobilá poskytnúť plnohodnotnú starostlivosť o maloletú.

11. V ďalšej časti matka v odvolaní namieta, že zdravotný stav maloletej sa zhoršuje vzhľadom na
stresové situácie pri stretávaní sa s otcom, ktorých sa zúčastňovali i starí rodičia a títo ho mali v
tomto podporovať. V konaní však nebolo preukázané, že by otec alebo starí rodičia takéto stresové
situácie vyvolávali a práve na ňou poukazované priestupkové konania nasvedčujú tomu, že obaja rodičia
spoločne túto stresovú situáciu vyvolávajú, či už matka alebo otec a odvolací súd tu zdôrazňuje, že
musí byť len v záujme oboch rodičov, aby ich dieťa vyrastalo a bolo vychovávané bez problémov, pričom
deti potrebujú pre svoju výchovu tak mužský ako aj  ženský vzor. Pokiaľ majú rodičia problémy medzi
sebou, nemôžu zaťahovať do nich svoje maloleté dieťa a tieto musia riešiť mimo neho tým, aby sa ho
dospelé problémy nedotýkali alebo dotýkali čo najmenej. Je len na prospech dieťaťa, keď toto môže
mať aj naďalej kontakt s oboma rodičmi a príbuznými z oboch strán. V prvom rade rodičia musia chrániť
záujmy svojho dieťaťa. Jedná sa o dospelé osoby, ktoré si musia uvedomiť, že nie je priaznivé pre zdravý
vývoj ich dieťaťa vytvárať nepriateľské prostredie, nakoľko dieťa intenzívne vníma napätie medzi svojimi
rodičmi, ako aj ďalšími blízkymi príbuznými, čo sa môže negatívne odraziť na jeho vývoji. Ako už bolo
vyššie konštatované len samotné zdravotné problémy dieťaťa nemôžu byť prekážkou na udržiavanie
príbuzenských vzťahov s oboma rodičmi a ich príbuznými. Práve naopak takto môžu sa obe strany
podieľať na zmierňovaní a odstraňovaní zdravotných problémov (či už návštevou lekára, poskytovania
starostlivosti a pod.)

12. Odvolací súd sa čiastočne stotožnil s odvolacími dôvodmi matky, a to pokiaľ ide o stanovenie termínu
stretávania sa starých rodičov s maloletou na každú poslednú nepárnu sobotu v mesiaci, keď má otec
upravené stretávanie sa s maloletou každú párnu sobotu v mesiaci a takto by bola matka obmedzovaná
a mala len jeden celý voľný víkend v mesiaci. Preto odvolací súd pristúpil k zmene rozsudku súdu prvej
inštancie tak, že upravil toto stretávanie na každú poslednú párnu nedeľu v mesiaci, čiže cez víkend,
kedy má upravené stretávanie aj otec a s maloletou a matka bude mať možnosť dva celé víkendy v
mesiaci si plánovať program s maloletou. Taktiež sa odvolací súd nestotožnil s tým, aby po uplynutí 6-
tich mesiacov bol upravený styk starých rodičov s maloletou vo väčšom rozsahu ako dovtedy, a preto v
tomto prípade po uplynutí 6-tich mesiacov ponechal časový rozsah rovnaký, teda od 09.00 hod. do 12.00
hod., avšak bez prítomnosti matky. V danom  prípade ide o stretávanie sa starých rodičov s maloletou,
pri ktorom nie je nevyhnutné tento upravovať v širokom rozsahu, ako je to v prípade rodičov dieťaťa.

13. Pokiaľ ide o dobu 6-ich mesiacov, kedy by sa mali upraviť pomery medzi starými rodičmi a maloletou,
odvolací súd tu konštatuje, že pokiaľ sa bude tento styk pravidelne uskutočňovať tak, ako je upravený,
je veľký predpoklad, že tieto vzťahy a citové väzby sa naviažu  medzi maloletou a starými rodičmi, ak v
prípade stretávania nebude opätovne zo strany dospelých osôb vytvárané stresové prostredie.

14. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, ako je to uvedené
vo výroku tohto rozsudku, keď upravil rozdielne úpravu stretávania sa starých rodičov s maloletou, avšak
s dôvodmi, pre ktoré bolo upravené stretávanie sa starých rodičov s maloletou sa v plnom rozsahu
stotožnil.

15. O trovách konania bolo rozhodnuté, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov
konania, nakoľko si žiaden z účastníkov tento nárok na náhradu ani neuplatnil a ich náhrada v tomto
konaní by ani nebola spravodlivá. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia CMP vo veciach starostlivosti súdu o
maloletých náhradu trov konania neupravujú inak.



16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa



predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 77 CMP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom  na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať
uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl.
CMP.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16P/41/2015", "guid": "a1acd091-3f72-4c2d-8d60-56a44dca26d9:1914ff1d-ce6e-466f-865a-36e5fd1a8de2", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "765fea79-4f7d-4a9a-a466-0cea08c83157:7a820889-700a-489c-9996-521b3952ba79", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8817200246.2", "spisova_znacka": "24CoP/68/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 24CoP/68/2018 z 29. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8817200246.2"}]}