Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/75/2015 z 27. 7. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 27. júla 2015, sp. zn. 2To/75/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3113012122.1 Krajský súd Trenčín | 2To/75/2015 | ECLI:SK:KSTN:2015:3113012122.1 | 2015-07-27 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Poriadok vo verejných veciach Citované ustanovenia: § 321 ods. 1 písm. d) TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b36fc7b7-fcd2-4f3d-ac64-026677977c6c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3113012122.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/75/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113012122
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113012122.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Patrika
Príbelského, PhD. a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému Y. U., pre prečin útoku
na verejného činiteľa podľa § 323 ods.1 písm.a) Tr.zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 28. júla
2015 odvolanie obžalovaného Y. U. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. marca 2015,
sp. zn. 6T/131/2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. d/, ods. 3 Tr.por. sa napadnutý rozsudok z r u š u j e vo výroku o súhrnnom
treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por. sa u obžalovaného Y. U. podľa § 44 Tr. zák. u p ú š ť a od uloženia
súhrnného trestu odňatia slobody, pretože trest, ktorý bol obžalovanému uložený skorším rozsudkom
Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 1T/31/2013 zo dňa 22.apríla 2013, kedy nadobudol aj právoplatnosť,
vo výmere 7 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia, považuje na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 20.marca 2015, sp. zn. 6T/131/2013, bol obžalovaný Y.
U. uznaný za vinného z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods.1 písm.a) Tr.zák. na tom
skutkovom základe, že

dňa 13.02.2013 v čase okolo 9.00 hod. v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon
trestu odňatia slobody v Trenčíne počas vizity chytil službukonajúceho referenta npor. P. J. rukou za hrdlo
a dvakrát ho udrel päsťou do oblasti tváre, pričom poškodený P. J. konaním obvineného utrpel opuch a
hematóm pravého očnicového oblúka a hornej pery, bez obmedzenia na bežnom spôsobe života.

Za to bol odsúdený podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona s
prihliadnutím na § 37 písm. m), písm. h) Tr. zákona a za použitia § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zákona na
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní osem rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.
zákona zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona okresný súd
zrušil výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22.04.2013,
sp. zn. 1T/31/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.04.2013 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Podľa § 73 ods. 2 písm. a) Tr. zákona obžalovanému uložil ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou
formou. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku zaviazal obžalovaného k povinnosti nahradiť poškodenému



Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Trenčín, Súdna 15,
priečinok 119, 911 96 Trenčín škodu vo výške 1.047,54 Eur.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení ho napadol odvolaním
obžalovaný Y. U.. V písomnom odôvodnení odvolania sám i prostredníctvom obhajcu v súlade s
obhajobnými námietkami prednesenými už pred okresným súdom poukazoval na to, že už v prípravnom
konaní sa ku skutku, ktorý mu je kladený za vinu priznal a tento skutok aj oľutoval. Pri preštudovaní
vyšetrovacieho spisu dňa 7.augusta 2013 prejavil záujem, aby prokurátor začal konanie o dohode o
vine a treste, na základe čoho bol zo strany prokurátora aj určený termín na konanie dohody o vine
a treste na 6.novembra 2013, na ktorom u neho prokurátor navrhol upustiť od potrestania podľa § 44
Tr.zák., s čím súhlasil. Následne však dňa 21. novembra 2013 doručil prokurátor na Okresný súd
Trenčín podanie, ktorým pre neho z nepochopiteľných dôvodov návrh dohody o vine a treste vzal v celom
rozsahu späť. On v priebehu celého trestného stíhania poukazoval na to, že v minulosti mal psychické
problémy s diagnostikovanými poruchami osobnosti a správania a depresiami a takéto problémy mal
aj v čase keď došlo k spáchaniu skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Potom ako mu lekárka odmietla
dať lieky na ukľudnenie a on chcel ísť naspäť do izby, lebo nechcel byť nervózny, poškodený P. J.
podľa neho zle vyhodnotil situáciu, keď najskôr zvýšil hlas a potom mu chytil jeho ruku a v dôsledku
toho on už svoje konanie neovládol a udrel poškodeného dvakrát pravou rukou do tváre. Jeho konanie
bolo teda iba reakciou na správanie poškodeného, ktorý nezohľadnil jeho zdravotný stav. Pokiaľ ide o
uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov, tento považuje za neprimerane prísny a nezohľadňujúci
poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm.c), písm.l) Tr.zák. Za dostatočný považuje nepodmienečný trest
odňatia slobody, ktorý si teraz vykonáva a ktorý mu bol vo výmere 7 rokov uložený rozsudkom Okresného
súdu Bratislava V z 22. apríla 2013, sp.zn. 1T/31/2013. V súčasnej dobe podstúpil od posledného
hlavného pojednávania na okresnom súde ďalšiu liečbu, ktorá je podľa jeho názoru úspešná, pretože je
„veľmi dobre nastavená,“ pričom od uvedeného posledného hlavného pojednávania nebol disciplinárne
potrestaný, ale bol jedenkrát disciplinárne odmenený a robí aj veliteľa izby. Na podklade uvedených
dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,
na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené 29. mája 2015, vykonal
dňa 28. júla 2015 verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť obžalovaným napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného Y. U. je dôvodné len vo vzťahu k
výroku o súhrnnom treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal všetky potrebné
dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil
jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku
správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel
nielen o priznávajúcu výpoveď obžalovaného Y. U., ale aj o dôkazy s touto výpoveďou korešpondujúce
a z nich predovšetkým svedecké výpovede poškodeného P. J., MUDr. E. M., M.. Z. K., V. I., E. M. i T.
K., ako aj o závery znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie psychiatria
(liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria)
a o listinné dôkazy, na ktoré poukázal. Svoje skutkové zistenia podrobne, vecne správne a presvedčivo
odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia
obžalovaného Y. U., pretože boli v rozpore s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi, z nich najmä s už
uvedenými svedeckými výpoveďami, so zisteniami a závermi znalcov a listinnými dôkazmi. Odvolací súd
po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako okresný
súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal okresný súd, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého
rozsudku a o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré
jednoznačne a nepochybne usvedčujú obžalovaného Y. U. zo spáchania žalovaného skutku uvedeného
vo výroku napadnutého rozsudku. Odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam



(i keď vo svojej podstate smerovali len k snahe obžalovaného presvedčiť o správnosti a objektívnosti
práve len jeho pohľadu na prejednávaný skutok) nepovažoval preto za dôvodné a neakceptoval ich.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení
konania obžalovaného Y. U. ako prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods.1 písm.a) Tr.zák.,
pričom svoje závery v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil.
Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako
okresný súd, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku a ani v tomto
smere odvolacie námietky obžalovaného nepovažoval za opodstatnené.

Okresný súd, vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania
obžalovaného, však pochybil vo výroku o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu.
Obžalovanému Y. U. totiž uložil podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr.
zákona s prihliadnutím na § 37 písm. m), písm. h) Tr. zákona a za použitia § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zákona
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní osem rokov, na výkon ktorého obžalovanému podľa § 48 ods.
2 písm. b) Tr. zákona zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona
okresný súd zrušil výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo
dňa 22.04.2013, sp. zn. 1T/31/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.04.2013 ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením
stratili podklad, hoci u obžalovaného boli splnené zákonné podmienky na postup podľa § 44 Tr. por.,
t. j. na upustenie od uloženia súhrnného trestu. Obžalovaný spáchal teraz posudzovaný trestný čin -
prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods.1 písm.a) Tr.zák. dňa 13.februára 2013, teda skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, konkrétne skorší
rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22.04.2013, sp. zn. 1T/31/2013, preto prichádzal do
úvahy postup podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., t. j. uloženie súhrnného trestu podľa zásad na uloženie úhrnného
trestu. Týmto skorším rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22.04.2013, sp. zn. 1T/31/2013,
bol obžalovaný Y. U. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods.1, ods.2 písm.c) Tr.zák. a
prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm.b) Tr.zák. a odsúdený na úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Vzhľadom na Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 106/2011 - 85 z 28.11.2012 uverejnený v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky dňa 21. decembra 2012 pod č. 428/2012 slová uvedené v ustanovení §
41 ods. 2 Tr. zák. v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej
trestnej sadzby odňatia slobody“ stratili dňom 21. decembra 2012 nielen účinnosť, ale po uplynutí
šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu v zbierke zákonov, t. j od 21.6.2013 aj platnosť, preto prichádzalo
do úvahy ukladanie súhrnného trestu odňatia slobody obžalovanému podľa trestnej sadzby ustanovenej
v § 188 ods.2 Tr. zák. (v rozpätí na 7 až 12 rokov) a po zvýšení jej dolnej hranice o jednu tretinu podľa §
38 ods. 4 Tr. zák. (na 8 rokov a 8 mesiacov) pre prevažujúci pomer priťažujúcich okolností (existencia
priťažujúcich okolností podľa § 37 písm.h/, písm. m/ Tr. zák. pri neexistencii poľahčujúcej okolnosti) a
aj po prihliadnutí na vyšší stupeň závažnosti spáchaného zločinu i prečinu, zvýraznený predovšetkým
ich povahou, spôsobom páchania i následkom, ktorý mohol odôvodniť tiež aj záver, že súčasné použitie
ustanovení § 38 ods. 4 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 42 Tr. zák. (ukladanie zvýšeného súhrnného
trestu) by nebolo pre obžalovaného ako ich páchateľa neprimerane prísne a preto by nebol dôvod na
postup podľa § 38 ods. 7 Tr. zák., t. j. pre nepoužitie § 38 ods. 4 Tr. zák. (zvýšenie dolnej hranice
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu), ako aj po zvýšení jej hornej hranice o jednu tretinu
v zmysle prvej vety § 41 ods. 2 Tr. zák. (ukladanie súhrnného trestu odňatia slobody za tri úmyselné
trestné činy spáchané viacerými skutkami, z ktorých jeden je zločinom). Prichádzalo preto do úvahy
ukladanie súhrnného trestu odňatia slobody za všetky tri trestné činy podľa miernejšej trestnej sadzby,
ako bola trestná sadzba, podľa ktorej bol ukladaný trest len za dva z nich skorším rozsudkom, ktorý
obžalovaný teraz vykonáva. Vzhľadom na uvedené okolnosti a pri zistení, že obžalovaný Y. U. spáchal
teraz prejednávaný prečin pred takmer 2 a pol rokom, naviac v stave zmenšenej príčetnosti a k jeho
spáchaniu sa priznal, je dostatočne odôvodnený záver, že trest, ktorý bol obžalovanému uložený skorším
rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 1T/31/2013 zo dňa 22. apríla 2013, kedy nadobudol aj
právoplatnosť, vo výmere 7 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia, je dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa a nebol preto dôvod na
ukladanie súhrnného trestu.



Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd na podklade dôvodne podaného odvolania obžalovaného
zrušil podľa § 321 ods.1 písm. d/, ods. 3 Tr.por. napadnutý rozsudok u obžalovaného len vo výroku o
súhrnnom treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu a pochybenie okresného súdu napravil tak,
že u obžalovaného Y. U. podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.