{"guid": "0bbaf712-deb4-40e2-8d7f-f05464cce79b:60e8f984-2cfb-49af-b695-b9b6f1fa2b27", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2116223827.2", "spisova_znacka": "25CoP/1/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25CoP/1/2018 z 8. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 8. mája 2018, sp. zn. 25CoP/1/2018, ECLI:SK:KSTT:2018:2116223827.2", "identifikacne_cislo": "2116223827", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Juraj Sopoliga", "sudca_id": 1287, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-sopoliga-1287", "datum_vydania": "2018-05-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/60e8f984-2cfb-49af-b695-b9b6f1fa2b27", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2116223827.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2116223827.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2116223827.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoP/1/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116223827
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2116223827.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.
Martina Valentová a Mgr. Katarína Arnouldová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1. X. F., nar.
X.X.XXXX, ktorá v priebehu odvolacieho konania nadobudla plnoletosť, 2. Y. F., nar. XX.X.XXXX, 3. U. F.,
nar. XX.XX.XXXX a 4. P. F., nar. XX.X.XXXX, všetky deti bytom ako matka, maloleté deti 2. až 4. v konaní
zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov - matky:
P. F. nar. XX.X.XXXX, bytom T. O., F. XXX/X, zastúpenej spoločnosťou: In Medias Res, s.r.o., so sídlom
Trnava, Sladovnícka 13 a otca: G. F., nar. X.XX.XXXX, bytom M., L. XX, zastúpenému advokátkou:
Mgr. Jaroslava Krajčovičová Šoková, so sídlom Piešťany, Nitrianska 5, o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k.
22P/91/2016-142 zo dňa 22.8.2017 - v časti výroku II. a III., ktorými súd rozhodol o povinnosti otca platiť
výživné na maloleté deti a o nedoplatku na výživnom, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov II. a III. o výživnom a nedoplatku
na zročnom výživnom   p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov   n e m á   n á r o k   na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom rozhodol nasledovne:   „I. Súd schvaľuje
rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom nasledovného
znenia: Maloleté deti X., nar. X.X.XXXX, Y., nar. XX.X.R., U. nar. XX.XX.XXXX a P., nar. XX.X.XXXX sa
zverujú do osobnej starostlivosti matke. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať
a spravovať ich majetok. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou Y., U. a P. každý párny kalendárny
týždeň od piatka 17.00 hod. do nedele 17.00 hod., kedy si otec maloleté deti prevezme a po ukončení
styku odovzdá v mieste bydliska matky. Matka je povinná deti na styk s otcom riadne pripraviť. Styk otca
s maloletou X. sa neupravuje. II. Otec je povinný s účinnosťou od 26.10.2016 platiť výživné pre maloletú
X. v sume 80 eur mesačne, pre maloletú Y. v sume 70 eur mesačne, pre maloletého U. v sume 60 eur
mesačne a pre maloletého P. v sume 50 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred
k rukám matky. III. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 26.10.2016 do 31.8.2017  pre
maloletú X. v sume 37 eur, pre maloletú Y. v sume 32,48 eur, pre maloletého U. v sume 27,72 eur a
pre maloletého P. v sume 23,14 eur sa otcovi povoľuje zaplatiť v mesačných splátkach po 5 eur pre
maloletú X., po 5 eur pre maloletú Y., po 5 eur pre maloletého U. a po 5 eur pre maloletého P. spolu
s bežným výživným na každé dieťa pod hrozbou straty výhody splátok. IV. Žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania“.

2. Právne súd vec posúdil s použitím ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, 3 a 4, § 25 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1,
2, 4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine.



3. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné
podmienky pre rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom,
nakoľko rodičia, hoci sú stále manželia, nežijú v spoločnej domácnosti, pretože túto otec opustil niekedy
v roku 2016 a rodičia sa pred podaním návrhu matky na súd nedokázali dohodnúť o výkone ich
rodičovských práv a povinností. Súd rodičom uložil zúčastniť sa sedení, konzultácií a poradenstva na
referáte poradenskopsychologických služieb ÚPSVaR Trnava, na základe čoho rodičia dospeli ohľadom
zverenia maloletých detí k rodičovskej dohode, ktorú prvoinštančný súd chválil v znení, ako je uvedené
v bode I. výroku rozsudku, nakoľko mal za to, že dohoda je v záujme maloletých detí.

4.  V ďalšom súd skonštatoval, že na výživnom pre maloleté deti sa už rodičia nevedeli dohodnúť, preto
bolo potrebné, aby o výške výživného otca pre každé dieťa rozhodol súd. Otec navrhoval výživné najskôr
v sume celkom 260,- Eur mesačne a to na maloletú X. 80,- Eur, Y. 70,- Eur, U. 60,- Eur a P. 50,- Eur,
pričom bol deťom ochotný prispievať aj nad tento rámec nákupom oblečenia, či gastrolístkami; keďže
k dohode s matkou ohľadne výživného nedošlo, navrhoval potom priznať výživné len v sume 250,- Eur
mesačne. Matka v priebehu konania upustila od výživného požadovaného v návrhu v celkovej výške
500,- Eur mesačne, avšak trvala na výživnom 600,- Eur mesačne.

5. Súd pri rozhodovaní o výške výživného na strane maloletých detí zistil, že X. mala v čase jeho
rozhodovania 17 rokov, študovala na Strednej odbornej škole v Trnave v prvom ročníku, maloletá Y. mala
16 rokov a rovnako ako 9-ročný P. navštevovala Základnú školu v S., maloletý U. trpí autizmom a chodí
na špeciálnu základnú školu internátnu na štyri hodiny denne.  Matka špeciálne výdavky neuvádzala,
avšak z lekárskych správ vyplýva, že maloletý U. navštevuje ambulanciu kardiologickú a neurologickú,
maloletý P. očnú, kardiologickú a imunologickú, maloletá X. kardiologickú a imunologickú, maloletá Y.
kardiologickú, imunologickú a očnú. Matka uviedla, že súhrnné výdavky mesačne na stravu má vo výške
250,- Eur, na ošatenie 100,- Eur, na hygienické potreby 30,- Eur, na školu a školské pomôcky 30,- Eur,
na lieky 20,- Eur, cestovné 65,- Eur a na domácnosť v sume 120,- Eur mesačne.

6. Na strane matky súd zistil, že od 1.12.2010 je poberateľkou peňažného príspevku za opatrovanie
maloletého U., v roku 2016 vo výške 270,32 Eur mesačne a v roku 2017 vo výške 297,42 Eur
mesačne, okrem toho poberá prídavky na štyri deti vo výške 94,08 Eur mesačne. Nie je evidovaná ako
nezamestnaná, nepoberá dávky v hmotnej núdzi. V rámci mesačných výdavkov na domácnosť matka
hradí aj poistku v domácnosti 7,50 Eur štvrťročne, telefón cca 23,- až 24,- Eur mesačne, spláca úver po
20,- Eur mesačne. Žije so všetkými deťmi v prenajatom dvojizbovom byte, výška nájomného je 200,- Eur
mesačne. Matka sa vyučila za krajčírku, v tejto oblasti nikdy nepracovala, naposledy bola zamestnaná
pred 17 rokmi v poľnohospodárskom družstve. Matka uviedla, že náklady na deti a domácnosť hradí
jednak zo svojho opatrovateľského príspevku, z rodinných prídavkov, z výživného na deti a 150,- Eur
jej prispieva jej matka.

7. Na strane otca súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že od 1.1.2016 do 31.7.2017 bol
zamestnancom spoločnosti Y.  S., s.r.o., kde jeho priemerný čistý mesačný príjem v roku 2016 bol
734,20 Eur, v období od apríla do augusta 2017 - 650,10 Eur mesačne. Tento pracovný pomer ukončil
k 31.7.2017, pričom v auguste pracoval na dohodu o vykonaní práce a od 8.8.2017 na dobu určitú do
28.2.2018 uzavrel pracovnú zmluvu so zamestnávateľom G.  A., s.r.o., s hodinovou mzdou 3,25 Eur
brutto pri týždennom pracovnom čase 37,50 hodín s tým, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
otcovi ešte nebola vyplatená mzda. Súd jeho príjem posudzoval podľa vyjadrenia, že by mal mať príjem
približne rovnaký ako u predošlého zamestnávateľa. Pri pomeroch otca skonštatoval, že od apríla 2017
pravidelne prispieval na výživu detí matke sumou 250,- Eur mesačne, okrem toho uvádzal, že matke
detí prispieval aj nákupom potravín, oblečenia, či poskytovaním gastrolístkov. Partnerke, s ktorou žije v
jej trojizbovom byte (na svoju stravu, náklady na bývanie a pranie) prispieva sumou 200,- Eur mesačne.
Súd zistil tiež priemerný čistý mesačný príjem otcovej partnerky v roku 2016 - 1.219,24 Eur a od januára
do júla 2017 vo výške 1.473,92 Eur. Súd tiež zistil jednotlivé výdavky na domácnosť partnerky otca
výživné na jej dve deti, ktoré poberá i náklady aké na tieto deti vynakladá.

8.  Na základe vyššie uvedených ustálených osobných, majetkových a zárobkových pomerov oboch
rodičov, ako aj vzhľadom na zistené odôvodnené potreby maloletých detí súd dospel k záveru, že na ich
pokrytie, pri zohľadnení možností a schopností otca a podielu vyživovacej povinnosti matky, je dôvodným
určiť výživné pre X. v sume 80,- Eur mesačne, pre maloletú Y. v sume 70,- Eur mesačne, maloletého



U. v sume 60,- Eur mesačne a maloletého P. v sume 50,- Eur mesačne. Na strane matky pritom súd
prihliadal na to, že táto si svoj podiel na vyživovacej povinnosti k deťom zatiaľ plní predovšetkým svojou
osobnou starostlivosťou a úhradou vecných nákladov s tým spojených, pričom zohľadnil jej celkový
príjem 391,50 Eur mesačne. Skonštatoval, že na strane matky je potrebné tiež zohľadniť aj jej schopnosti
a skutočnosť, že nevyužíva plne všetky svoje sily na zabezpečenie dostatočného príjmu, aby mohla
riadne vyživovať svoje deti. Matka dlhé roky nepracuje, čo odôvodňuje starostlivosťou o maloletého U.,
avšak mohla by pracovať aspoň na polovičný úväzok, resp. v prípade, že by maloletý U. zostával v škole
do 16.00 hod., ktorá možnosť tu je, matka by sa mohla riadne zamestnať. Súd skonštatoval, že matka sa
teda dobrovoľne vzdáva riadneho príjmu, čím znižuje svojvoľne životnú úroveň svojich maloletých detí
a ťažisko vyživovacej povinnosti prenáša na otca. Ako odôvodnené výdaje matky súd zohľadnil náklady
na nájom bytu, náklady na elektrinu, za odpad a nákup plynovej bomby. Ako nedôvodné súd vyhodnotil
platenie poistenia domácnosti v sume 70,50 Eur mesačne s tým, že ide o prenajatý byt a matka nemá
dostatočný príjem na to, aby si platenie poistného mohla dovoliť, ďalej tiež za neodôvodnené považoval
platby na mobilný telefón, keďže prednosť má vyživovacia povinnosť pred výdavkami, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť. Z rovnakého dôvodu nemohol prihliadnuť ani na platenie úveru matkou. U otca súd
vychádzal z jeho priemerného čistého mesačného príjmu v roku 2016 v sume 734,20 Eur mesačne, ako
jeho výdaje zohľadnil príspevok na domácnosť a stravu, ktorú platí partnerke v sume 200,- Eur mesačne.
Pri určení výživného súd vychádzal z čo možno najvyššej sumy, ktorú bolo  možné z ustáleného príjmu
otca na výživu maloletých detí priznať a to predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že ide o výživné
na štyri maloleté deti, ktoré majú neustále sa zvyšujúce náklady nielen s dospievaním, štúdiom, ale
aj so zdravotným stavom, pričom na strane matky sú jej finančné možnosti nedostatočné. Preto súd
odstupňoval výšku výživného pre deti tak, že na najstaršiu Simonu priznal výživné 80,- Eur, na Y. 70,-
Eur, na U. 60,- Eur a P. 50,- Eur mesačne, spolu celková výška výživného 260,- Eur čo predstavuje
35,41% čistého príjmu povinného rodiča, keď podľa  ustálenej súdnej praxe sa výška výživného pohybuje
spravidla v rozmedzí 20% až 30%.   Súd teda určil výživné pre maloleté deti v maximálnej možnej výške,
pričom úlohou matky je rovnako si podľa svojich schopností zabezpečiť adekvátny príjem, aby sa mohla
podieľať na zvýšení životnej úrovne detí.

9. Výživné súd určil spätne s účinnosťou od podania návrhu matky na súd, teda od 26.10.2016 s
poukazom na § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by
matke bránili podať návrh skôr. Pretože súd priznal výživné na deti od 26.10.2016, vznikol otcovi za
obdobie od 31.8.2017  nedoplatok pri vyčíslení ktorého súd vychádzal zo zhodných tvrdení rodičov o
úhrade výživného otcom na deti, celkom v sume 2.530,- Eur za dané obdobie. Následne súd vyčíslil, že
z celkového uhradeného výživného za rozhodné obdobie otec zaplatil na X. sumu 778,48 Eur, pričom
mal zaplatiť sumu 815,48 Eur, nedoplatok je potom 37,- Eur; na maloletú Y. otec s pomerným výpočtom
uhradil sumu 681,08 Eur, mal zaplatiť 713,56 Eur, nedoplatok je teda 32,48 Eur; na maloletého U. mal
otec zaplatiť 611,64 Eur, zaplatil 583,92 Eur, nedoplatok potom je 27,72 Eur; na maloletého P. otec
pomerným výpočtom zaplatil sumu 486,52 Eur a pretože mal zaplatiť 509,66 Eur, vznikol nedoplatok vo
výške 23,14 Eur. Vzhľadom na výšku nedoplatkov, súd povolil otcovi nedoplatok na zročnom výživnom
na každé z detí uhradiť v mesačných splátkach po 5,- Eur spolu s bežným výživným na každé dieťa pod
hrozbou straty výhody splátok.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu
nepriznal.

11. Proti tomuto rozsudku výlučne a výslovne proti výroku II. a výroku III. s poukazom na § 365 ods. 1
písm. f) a g) CSP a ust. § 62 ods. 1 CSP podala prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie
matka maloletých, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnutú časť rozsudku zmenil tak, že otcovi
uloží povinnosť s účinnosťou od 26.10.2016 platiť výživné pre maloletú X. v sume 110,- Eur mesačne,
pre maloletú Y. v sume 100,- Eur mesačne, pre maloletého U. v sume 80,- Eur mesačne a pre maloletého
P. v sume 70,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám matky a aby zároveň rozhodol
o nedoplatku otca na výživnom v rozhodnom období vo vzťahu k jednotlivým maloletým deťom. Podľa
matky rozhodnutie v napadnutej časti a jeho odôvodnení neobstoja v kontexte objektívneho ustáleného
dôkazného stavu. Súd prvej inštancie oprel svoje závery o vyvrátiteľnú domnienku obsiahnutú v podstate
len v bode 58 a 59 odôvodnenia, ktoré nie sú dostatočne podložené a nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní. Súd tiež opomenul skutočnosť, že voľná úvaha nie je neobmedzená a taktiež podlieha
konkrétnym zákonným inštitútom v danom prípade dikcii ust. § 191 CSP v spojitosti s jej komentárom.
Matka totiž predložila súdu všetky dostupné a zásadné dôkazy a otec naopak produkovanými dôkazmi



objektívne a dôveryhodne nepotvrdil svoje tvrdenia. Súd sa napriek tomu uspokojil s účelovými
tvrdeniami otca o otázke výšky požadovaného výživného, resp. výšky celkových mesačných výdavkov
na jeho strane bez toho, aby reálne pristúpil k ich podloženiu a vyzvaniu otca, aby ich objektívnym
spôsobom zdôvodnil a zdokladoval. Za zásadné odvolateľka považovala to, že súd nepreskúmal a
nevysporiadal sa so skutočnosťami uvedenými v bode 58 odôvodnenia, keď si nepreveril tvrdenie otca,
že by mal mať príjem približne rovnaký ako u predošlého zamestnávateľa, súd sa stotožnil s tvrdeniami
otca a vzal ich bez ďalšieho za preukázané, že otec prispieval aj nákupom potravín, oblečenia pre deti, či
poskytovaním gastrolístkov. Súdu nebol predložený žiaden dôveryhodný dôkaz o tom, že otec prispieva
svojej terajšej partnerke na domácnosť sumou 200,- Eur mesačne. Za nesprávnu označila úvahu súdu,
keď spochybňuje 24-hodinovú starostlivosť matky o maloletého U. a jej potrebu. Tento záver súdu nie
je absolútne ničím odborne podložený a tvrdenie, že matka sa dobrovoľne vzdáva riadneho príjmu,
čím svojvoľne znižuje životnú úroveň maloletých detí, v zrkadle vykonaného dokazovania neobstojí.
Rovnako neopodstatnene súd neprijal za dôvodné výdavky matky spojené s poistením domácnosti v
sume 7,50 Eur mesačne, výdavky spojené s mobilným telefónom (pričom na druhej strane ich otcovi
a jeho priateľke berie za relevantné) i výdavky spojené s platením úveru 20,- Eur mesačne, ktorý bol
vzatý spoločne oboma manželmi a v súčasnosti ho musí platiť výlučne matka. Stanovené výživné
odvolateľka považuje za neprimerane nízke a neadekvátne možnostiam a schopnostiam otca maloletých
detí. Stanovenie výživného v rozpätí 20% až 30% príjmu povinného rodiča považuje za formalistické
s tým, že nemožno opomínať smerodajné ust. § 62 ods. 4 a 5 Zákona o rodine. Podľa odvolateľky pri
príjmoch otca súd opomenul uviesť jeho preukázané náklady, ktorými sa v rozpore s § 220 ods. 2 CSP
nezaoberal, rozsudok je preto nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, alebo pre nezrozumiteľnosť.
Záver súdu prvej inštancie, že bude v možnostiach otca platiť výživné na deti maximálne v celkovej
sume 260,- Eur mesačne, preto podľa odvolateľky  objektívne neobstojí, nie je reálne možné pre štyri
deti za túto sumu pokryť všetky nevyhnutné výdavky. V závere odvolateľka zhrnula, že súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym a neúplným skutkovým zisteniam a neúplne zistil skutočný
stav veci, čím v konaní došlo k vadám a pochybeniam, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci a bude potrebným, aby odvolací súd dokazovanie riadne doplnil v napadnutej časti a následne
spravodlivo rozhodol.

12. Procesný opatrovník maloletých detí k doručenému odvolaniu matky odporučil, aby súd odvolaniu
vyhovel a rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa návrhu matky.

13. Rovnako otec podal prostredníctvom svojej advokátky písomné vyjadrenie k doručenému odvolaniu
matky, ktorým navrhol, aby odvolací súd odvolanie ako nedôvodné odmietol (?), a rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil. Podľa neho súd na základe vykonaného dokazovania vec správne
posúdil a určil výživné pre všetky štyri maloleté deti v súlade so zásadami v ust. § 62 a nasl. Zákona o
rodine, pričom prihliadol na schopnosti, možnosti, majetkové a príjmové pomery oboch rodičov, ako aj
na potreby každého maloletého dieťaťa. Určené výživné v súhrne tak predstavuje 35,41% jeho čistého
príjmu, keď podľa ustálenej súdnej praxe výška výživného sa pohybuje v rozmedzí 20% až 30% príjmu
povinného rodiča. Do pozornosti dal skutočnosť, že matka si svoj podiel na vyživovacej povinnosti k
deťom plní aj osobnou starostlivosťou, pričom ale nevyužíva všetky svoje možnosti a schopnosti, už
takmer 20 rokov nepracuje, pričom i pri starostlivosti o maloletého U. by mohla pracovať aspoň na
čiastočný úväzok v čase, keď je maloletý v škole, tento by však v škole mohol zotrvať minimálne do 16.00
hod. a matka by sa mohla riadne zamestnať. Otec má za to, že matka sa tak dobrovoľne vzdáva možnosti
riadneho príjmu, čím si svojvoľne znižuje svoju životnú úroveň, ale najmä životnú úroveň maloletých detí
a povinnosť vyživovať maloleté deti prenáša len na otca a na sociálny systém štátu.

14. Procesný opatrovník detí k doručenému vyjadreniu otca k odvolaniu matky oznámil, že sa plne
pridržiava predchádzajúceho vyjadrenia.

15. Matka prostredníctvom svojho právneho zastúpenia predložila tiež vyjadrenie k doručenému
vyjadreniu otca k ňou podanému odvolaniu. Skonštatovala, že otec vo vyjadrení neuvádza žiadne nové
skutkové, či právne skutočnosti, ktoré by neboli obsahom jeho predchádzajúcich prednesov. Opakované
napádanie matky maloletých nemá žiadnu hmatateľnú podstatu vecného charakteru a jedná sa  výlučne
o vyjadrenie subjektívnych pocitov otca. V neposlednom rade matka poukázala i na vyjadrenie ÚPSVaR
Trnava. V závere opätovne navrhla, aby súd rozhodol spôsobom, ako to požadovala v odvolaní.



16. Otec maloletých prostredníctvom advokátky využil tiež možnosť podať vyjadrenie k doručenému
vyjadreniu ÚPSVaR Trnava, v ktorom uviedol, že sa plne pridržiava podaného vyjadrenia k odvolaniu
matky a opakovane uvádza, že s podaným odvolaním v celom rozsahu nesúhlasí. Žiada preto, aby
odvolací súd podané odvolanie ako nedôvodné zamietol (?) a rozsudok ako vecne správny potvrdil.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a g) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z.
Civilného mimosporového poriadku - ďalej CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti
rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania
iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), po doplnení
dokazovania listinným dôkazom (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP),
po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania  dospel k
záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok v napadnutých častiach výživného
je vo výrokoch II. a III. vecne správny v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§
387 CSP).

18. X. v priebehu odvolacieho konania nadobudla plnoletosť, čím jej zastúpenie procesným
opatrovníkom či rodičmi zaniklo, a súčinnosťou od 8.2.2018 vystupovala v konaní samostatne.

19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vychádzajúc zo skutočností, že matka podaným
odvolaním napadla iba časť rozsudku vo výroku II., ktorou súd určil povinnosť otcovi platiť výživné na deti
a v nadväznom výroku III., ktorým súd určil otcovi povinnosť zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom,
bolo posúdiť, či prvoinštančný súd v súlade so skutkovými zisteniami a zákonom určil správne výživné
otca ku každému z detí, včítane nedoplatku na výživnom.

20. Pre právne posúdenie daného prípadu sú pritom rozhodujúce nasledovné zákonné ustanovenia:

21. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

22. Podľa § 24 ods. 1, 3 a 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (1).
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná (3). Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (4).

23. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave



styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí
o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (2).

24. Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov (2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona (3).  Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4).
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť (5).

25. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná
faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného
dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti
rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené
potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými,
zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám,
schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné
výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú
napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa
tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných
poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a
výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane
povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu
a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho
domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale
i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.
Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória
zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem
uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti
iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať
výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové
možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,
že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom
prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

29. Je pravdivé tvrdenie matky v odvolaní, že súd prvej inštancie pri posudzovaní príjmu otca vychádzal
iba z jeho tvrdenia, že aktuálne u nového zamestnávateľa od 8.8.2017 by mal mať príjem približne
rovnaký ako u predchádzajúceho. Súd ale pritom nepochybil, pretože v zmysle § 217 ods. 1 CSP
pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, a v čase vyhlásenia predmetného rozsudku



22.8.2017 otcovi maloletých nebola ešte vyplatená mzda, preto jeho príjem nebolo možné verifikovať.
Keďže ale v čase doručenia spisu odvolaciemu súdu malo byť už otcovi od nového zamestnávateľa
vyplatených niekoľko mesačných miezd, odvolací súd zabezpečil listinný dôkaz od jeho aktuálneho
zamestnávateľa G. A., s.r.o., a zistil, že je u neho zamestnaný od 8.8.2017 a do 31.12.2017 dosahoval
priemernú čistú mzdu 624,35 Eur mesačne, pričom za plne odpracované mesiace september až
december priemer netto mzdy činí 663,17 Eur Aktuálny príjem otca mal. je teda obdobný ako jeho príjem,
z ktorého vychádzal súd prvej inštancie 650,10 Eur mesačne u predchádzajúceho zamestnávateľa.

30. Tento listinný dôkaz bol odvolacím súdom doručený účastníkom (včítane X.) na oboznámenie
aj na vyjadrenie sa k nemu. Možnosť vyjadriť sa využil iba opatrovník detí, ktorý uviedol, že sa
pridržiava svojho vyjadrenia k doručenému odvolaniu. Keďže týmto listinným dôkazom nedošlo k zmene
skutkového stavu - odvolací súd nepristúpil k modifikácii skutkového stavu, na ktorom bolo založené
prvoinštančné rozhodnutie, a všetci účastníci boli zároveň s týmto dôkazom oboznámený a daná im
možnosť vyjadriť sa k doručenej listine, čím boli procesné práva účastníkov zachované, odvolací súd by
považoval za v rozpore s princípom hospodárnosti konania (čl. 17 Základných princípov CSP), aby len za
účelom vykonania dôkazu touto listinou, nariadil ústne pojednávanie, spojené so zbytočným zaťažením
účastníkov a nehospodárnym zvýšením trov.

31. Následne odvolací súd dospel k záveru, že  závery súdu prvej inštancie na základe ktorých dospel
k ustáleniu výšky výživného otca ku všetkým štyrom deťom sú v podstatnom správne a plne zohľadňujú
odôvodnené potreby detí a na druhej strane možnosti schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov.

32. Odvolací súd sa pritom nestotožnil s námietkou odvolateľky o nesprávnosti úvahy súdu o tom, že
matka sa dobrovoľne vzdáva riadneho príjmu, čím znižuje životnú úroveň maloletých detí a ťažisko
vyživovacej povinnosti prenáša na otca detí. V konaní bolo nesporne preukázané a je nepochybné, že
maloletý U. trpí autizmom, v dôsledku čoho navštevuje špeciálne školské zariadenie, avšak iba na štyri
hodiny denne, pričom je možné, aby v zariadení zostával aj dlhšie, minimálne do 16.00 hod., čo matka
nevyvrátila. Maloletý U. pritom už nie je dieťa útleho veku, má 13 rokov a podľa vyjadrenia školy nie sú
s ním žiadne výchovné problémy, výsledky v škole má primerané. V konaní nevyšlo najavo, ani ničím
nebolo preukázané, že by bol maloletý odkázaný na 24 hodinovú starostlivosť zo strany matky, ako to
matka tvrdí. I za danej situácie je preto možné, aby sa matka zamestnala minimálne na skrátený úväzok v
období, keď je maloletý U. v školskom zariadení. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným je toho názoru,
že za danej situácie, keď rodičia majú štyri deti, ktoré sú odkázané na výživu od rodičov, pričom otec
dosahuje príjem primeraný svojim možnostiam a schopnostiam a matka finančne neprispieva na deti,
keďže je bez osobného príjmu (odhliadnuc od príspevku na opatrovanie maloletého U. a prídavkov na
deti), je dôvodné požadovať, aby sa matka zamestnala aspoň na čiastočný úväzok a následne sa aj
finančne, nielen osobnou starostlivosťou, podieľala na výžive detí. Matka maloletých pritom opomenula
zohľadniť prídavky, ktoré na deti poberá a slúžia na uspokojovanie ich potrieb.

33. Odvolací súd sa zhodol aj s postupom súdu prvej inštancie, ak výdavok matky na poistenie
domácnosti v sume 70,50 Eur mesačne vyhodnotil ako nedôvodný, ktorý nie je nevyhnutné vynaložiť. Z
vykonaného dokazovania totiž vyplýva, že matka okrem príspevku za opatrovanie dieťaťa nemá žiaden
osobný príjem a výdavok na poistenie domácnosti nie je nevyhnutné vynakladať. Súd preto správne
na tento výdavok neprihliadal. Odvolací súd sa ale nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, keď
za nevyhnutný nepovažoval ani výdavok matky za mobilný telefón, keďže v súčasnosti je nevyhnutnou
potrebou aby aspoň jeden člen domácnosti mal možnosť operatívneho telefonického kontaktu s okolím,
okrem iného i pre prípad napríklad naliehavého vyžiadania zdravotnej pomoci, či v prípade iného
bezprostredného ohrozenia. V konaní nebolo preukázané, že by úver splácaný matkou mesačnými
splátkami bol slúžil na účel, pre ktorý by bolo možné tieto výdavky hodnotiť ako nevyhnutne vynaložené
(§ 62 ods. 5 Zákona o rodine). Matka ani v odvolaní túto skutočnosť netvrdila, preto je možné prijať záver
súdu prvej inštancie, že na tento výdavok nebolo možné prihliadať.

34. Pokiaľ ide o námietku matky, že súd podľa bodu 58 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku sa
stotožnil s tvrdeniami otca a mal za preukázané, že prispieval na deti aj nákupom potravín, oblečenia a
poskytovaním gastrolístkov, je potrebné poukázať na to, že z bodu 58 rozsudku takýto záver súdu prvej
inštancie nevyplýva. Súd túto skutočnosť konštatuje iba ako tvrdenie otca, ktoré v konaní uvádzal. Z
odôvodnenia rozsudku pritom nevyplýva, že by súd pri určovaní nedoplatku na výživnom hodnotu takto



majúceho byť poskytnutého plnenia odrátal od zročného výživného. Takáto konštatácia tvrdenia otca
výšku výživného resp. jeho nedoplatku neovplyvnila.

35. Keďže tvrdenie otca, že svojej partnerke prispieva na domácnosť, resp. na svoju stravu, náklady
na bývanie a pranie, sumou 200,- Eur mesačne, nebolo v konaní fakticky spochybnené a tieto výdavky
zodpovedajú reálnym možným a primeraným nákladom dospelej osoby, z priemerných nákladov
sa nijako nevymykajú a nevyšli najavo pochybnosti o tejto sume, nebol dôvod aby prvoinštančný
súd vykonal osobitné dokazovanie k ich výške. Súd pritom dôkladne detailne a vyčerpávajúco
vykonal dokazovanie k pomerom tak matky, ako aj otca, včítane jeho novej domácnosti, ako aj
všetkých maloletých detí, ďalšie dokazovanie v tomto smere preto aj odvolací súd považoval za
nadbytočné a nehospodárne. V ďalších podrobnostiach pritom odvolací súd odkazuje na odôvodnenie
prvoinštančného rozsudku v časti výživného, včítane nedoplatku, popísané vyššie, s ktorými sa
stotožňuje.

36. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, posúdiac možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého
z rodičov osobitne, s prihliadnutím na odôvodnené potreby každého z maloletých detí, opierajúc sa
o výsledky vykonaného dokazovania, odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd o výške
výživného na každé z detí, včítane nedoplatku, rozhodol vecne správne. Odvolací súd preto rozsudok v
napadnutej časti výživného - vo výrokoch II. a III. - ako vo výrokoch vecne správny potvrdil.

37. O trovách (odvolacieho konania) odvolací súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

38. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).



Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22P/91/2016", "guid": "62f07177-d108-4d69-af03-61ad0e6ada0c:7221ce59-1859-46b9-8071-66cb09f764d1", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}