Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Sp/3/2016 z 9. 2. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 9. februára 2016, sp. zn. 3Sp/3/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7016200103.1
Krajský súd Košice | 3Sp/3/2016 | ECLI:SK:KSKE:2016:7016200103.1 | 2016-02-09 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-250q.odsek-2, § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z., § 125 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c00cec3c-1ecf-4f53-a5e9-3225d46d82b9
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7016200103.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sp/3/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200103
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200103.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Juditou Jurákovou v právnej veci navrhovateľa: F. R.,
O. XX.X.XXXX, trvalý pobyt : R. Y.O., W., R., štátna príslušnosť: R. Y.Á. E., t.č. Ú. F., zastúpený: AK
Vasiľ, Šimonovič & partners, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 240 482, proti odporcovi: Prezídium
Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej
polície Prešov, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Košice, Trieda SNP č. 35, Košice, o
preskúmanie rozhodnutia odporcu č.s.: PPZ-HCP-PO6-ZVC-77-066/2015 zo dňa 31.12.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozhodnutie odporcu č.s.: PPZ-HCP-PO6-ZVC-77-066/2015 zo dňa 31.12.2015.

Účastníkom sa   n e p r i z n á v a  právo na náhradu trov konania.

Právnemu zástupcovi navrhovateľa sa  n e p r i z n á v a  právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím odporcu uvedeného v úvodnej časti tohto rozsudku, odporca ako orgán príslušný podľa
ust. § 125 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, ďalej len „ZoPC“, v spojení s ust. § 46
a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ďalej len „ZoSP“, zaistil navrhovateľa podľa ust. §
88 ods. 1 písm. b/ ZoPC dňa 31.12.2015 za účelom administratívneho vyhostenia podľa rozhodnutia
č.s. PPZ-HCP-PO6-ZVC-77-036/2015 zo dňa 20.11.2015. Dĺžku zaistenia stanovil do 31.3.2016 a bol
umiestnený v Ú. X. F..

Rozhodnutie odôvodnil tým, že uvedený účastník konania /navrhovateľ/ už bol raz zaistený, avšak na
základe rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, ktoré sa viedlo pod sp. zn. 5 Sp 52/2015, bolo potrebné
navrhovateľa prepustiť zo zaistenia z dôvodov v tomto rozhodnutí uvedenom.

Útvar osobitného určenia Bratislava a Pohotovostný policajný útvar Košice v súčinnosti s policajtmi
Oddelenia cudzineckej polície PZ Košice urobil zásah v obydlí navrhovateľa dňa 19.11.2015. Zistilo sa,
že navrhovateľ sa  pohyboval na území Slovenskej republiky neoprávnene bez cestovných dokladov.
Uviedol ďalej, že tento účastník konania dňa 6.11.2012 uzavrel v F. O. X. manželstvo s U. M., zapísané
v ročníku XXXX vo zväzku XX, strana XXX, poradové číslo XXX, matričný úrad v F.F. O. X., uvedené
oznámil aj správnemu orgánu dňa 12.11.2015. Migrácia navrhovateľa je obsahom zápisnice č.s.: PPZ-
HCP-PO6-ZVC-77-065/2015 zo dňa 21.12.2015, teda išlo o štáty U., Š., I., O.. Dôvodom odchodu
z domovskej krajiny bolo vylepšenie svojho sociálneho postavenia. V O. požiadal o azyl, čo mu
nebolo umožnené, žiadosť zamietnutá dňa 6.6.2014. V O. uviedol, že je štátnym občanom Z., na
Slovensku uviedol, že je štátnym občanom R.. V konaní o administratívnom vyhostení bol preverovaný
v databázach Poľska, Česka, Maďarska a Rakúska, až na rôzne drobné krádeže v Š. R. O. /drogy/,
nemal žiadne negatívne záznamy.



Z ústnej zápisnice zo dňa 19.11.2015 vyplýva, že navrhovateľ si nie je vedomý, že by na Slovensku bol
neoprávnene, oženil sa tu a mal k tomu všetky potrebné doklady. Potom mal vycestovať do X. a vybaviť
si cestovný pas. To, že v O. pri žiadosti o azyl uviedol štátne občianstvo Z., bolo z dôvodu, že sa narodil
v pohraničnom pásme medzi R. a Z.. Vyhostený bol z územia SR z dôvodu neoprávneného zdržiavania
sa na území SR, uvedené rozhodnutie č. PPZ-HCP-PO6-ZVC-77-036/2015 zo dňa 20.11.2015 nie je
právoplatné. V rozhodnutí odporcu sa ďalej uvádza, že navrhovateľ vystupoval pod rôznymi identitami,
na území O. aj R. F., nar. XX.X.XXXX v L., Z., v Š. bol evidovaný pod menom F. R., nar. XX.X.XXXX v
meste R., R., odtlačky boli zhodné aj na území O., aj Š..

Po prepustení navrhovateľa, na základe rozhodnutia tunajšieho súdu zo dňa 17.12.2015, v priebehu
dňa 31.12.2015 bol opakovane navrhovateľ zaistený a v tomto konaní súčasne zástupca navrhovateľa
podal správnemu orgánu žiadosť dňa 8.12.2015 o vydanie rozhodnutia  podľa ust. § 89 ods. 1 písm. a/
a b/, teda, aby navrhovateľ mal povinnosť hlásiť svoj pobyt alebo zložiť peňažnú záruku. Tejto žiadosti
nebolo vyhovené.

Dĺžka zaistenia bola predlžovaná na základe oznámenia Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov
Medveďov, ktorý je oprávneným orgánom na vybavovanie náhradných cestovných dokladov pre
cudzincov a na základe telefonického rozhovoru s pracovníkom Veľvyslanectva R. Y. E. so sídlom vo X.
bolo tiež oznámené, že sa verifikuje totožnosť navrhovateľa, doba previerky trvá 3 mesiace.

Správny orgán tiež v priebehu konania o zaistení disponoval s uznesením Oddelenia operatívnej činnosti
a vyšetrovania - Východ Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii Úradu hraničnej a cudzineckej
polície Prezídia Policajného zboru o začatí trestného stíhania za zločin prevádzačstvo podľa ust. §
356 Trestného zákona v štádiu prípravy podľa ust. § 13 ods. 1 Trestného zákona spáchaného v
spolupáchateľstve podľa ust. § 20 Trestného zákona, v súvislosti s uskutočneným sobášom.

V prípade rozhodnutia o alternatíve zaistenia, navrhovateľ by býval u svokra v F., na adrese E. XX a jeho
manželka M. M.Á. je ochotná zložiť peňažnú záruku. Navrhovateľ tiež mal v pláne podať si žiadosť o
udelenie pobytu na území SR, avšak nemal k tomu potrebnú dokumentáciu, chýbal mu výpis z registra
trestov, tento mu bol doručený až po zaistení a prevzala ho jeho manželka.

Správny orgán považoval zaistenie navrhovateľa za účelné, vzhľadom na to, že navrhovateľ je doposiaľ v
neprávoplatnom konaní o administratívnom vyhostení, naďalej sa zdržiava na území SR bez cestovného
dokladu alebo iného dokladu oprávňujúceho na vstup a pobyt na územie SR, a preto nie je možné
zabezpečiť jeho okamžité vycestovanie. S alternatívou zaistenia sa v tomto rozhodnutí tiež zaoberal,
avšak dospel k záveru, že o druhu a spôsobe uloženia povinnosti rozhoduje policajný útvar, pričom
prihliada na osobu príslušníka tretej krajiny, jeho pomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia. Na základe
správnej úvahy sa rozhodol túto možnosť nevyužiť, z dôvodu existencie rizika úteku u účastníka konania.

K námietke zástupcu navrhovateľa k výroku rozhodnutia o okamžitom prepustení navrhovateľa zo
zaistenia uviedol, že doručenie písomného rozhodnutia súdu policajnému útvaru, ktorý rozhoduje vo
veci zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, nepovažuje sa obdobie medzi vyhlásením rozhodnutia
súdu a doručením písomného rozhodnutia policajnému útvaru za zbytočný odklad v zmysle ust. § 90
ods. 2 písm. b/ ZoPC.

Súčasne sa zaoberal aj nadnárodnými aktami, najmä čl. 8 ods.1, 2 Listiny základných práv a slobôd
a čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ďalej čl. 15 ods. 1 Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo dňa 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch
členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín a postupoch členských štátov na
účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, tzv.
„Návratová smernica“.

Argumenty navrhovateľa, k jeho zámeru o domicil na území SR - uskutočnenému sobášu  a že chce mať
na území SR riadny rodinný život, uvedené nie je overené pre spornosť uzavretého sobáša, z týchto
dôvodov nepovažoval ochranu rodinného života a súkromia za prioritnú otázku súladnú so zásadou
proporcionality, kde ochrana súkromného a rodinného  života osoby predstavujúcej nebezpečenstvo



pre spoločnosť, nemôže byť postavená na rovnakú úroveň, ako ochrana spoločnosti pred protiprávnym
konaním zo strany jednotlivca.

Zaistenie navrhovateľa z vyššie uvedených dôvodov považoval za zákonné, ako aj lehotu zaistenia a s
odkazom na ust. § 88 ods. 3 ZoPC zastával názor, že podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie
štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie
zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny
dotknuté.

Proti tomuto rozhodnutiu odporcu bol v zákonnej lehote podaný opravný prostriedok.

Dôvody opravného prostriedku :
- v rozhodnutí správneho orgánu absentuje uvedenie dôvodov, vyhodnotenie dôkazov, ako aj správna
úvaha,
- správny orgán sa nezaoberal s možnosťou uložiť alternatívne opatrenia,
- nevyhodnotil riziko úteku, vo vzájomnej konfrontácii s tvrdeniami účastníka, že sa chce vrátiť k svojej
manželke, chce zložiť peňažnú záruku, je ochotný hlásiť sa policajnému útvaru,
- nevysporiadal sa s jeho rodinným pomerom, uzavreté manželstvo považoval za účelové, bez ďalšieho
odôvodnenia, čo je porušením ust. § 40 ods. 2 Správneho poriadku,
- odôvodnenie rizika úteku s poukazom na uvádzanie rôznych identít je iba účelovým tvrdením správneho
orgánu, ako aj jeho štátnej príslušnosti, totožnosť navrhovateľa bola nepochybne preukázaná, predložil
občiansky preukaz, výpis z registra trestov z R.,
- nedostatočne bola zvážená otázka proporcionality vo vzťahu k obmedzeniu osobnej slobody,
- je v príkrom rozpore s O.s.p., že správny orgán pokladal za nevyhnutné čakať na doručenie rozhodnutia
Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 5 Sp 52/2015, teda od  vyhlásenia rozsudku súdu až po doručenie
tohto rozhodnutia policajnému orgánu navrhovateľ považuje svoje zaistenie za nezákonné,
- správny orgán rozhodol jednostranne, nezohľadňujúc tvrdenia navrhovateľa, ktoré k veci predložil, s
poukazom na čl. 8 ods. 1, 2 Dohovoru, čl. 5 písm. f/ Základných slobôd,
- navrhovateľovi z rozhodnutia nie je zrejmé, prečo nebolo postupované podľa § 89 ods. 1 písm. a, b/
ZoPC, citujúc Smernicu EPaR č. 2008/115/ES zo dňa 16.12.2008, čl. 6 ods. 4, 5 Návratovej smernice,
- navrhovateľ chcel predložiť doklad o pobyte v O.,
- manželstvo s občiankou SR spadá pod ochranu na základe Dohovoru, čl. 8 ods. 1, 2,
- navrhovateľ nepredstavuje nebezpečenstvo pre verejný poriadok, bezpečnosť alebo verejné zdravie,
sankcia vyhostením pre neoprávnený pobyt je neprimerane prísna,
- ochrana základných práv a slobôd účastníka konania /navrhovateľa/ nesmie byť na ujmu na základe
aktuálnej spoločenskej situácie, v súvislosti s teroristickými útokmi, či tlaku vytvoreného politickými
predstaviteľmi štátu /SR/.

K opravnému prostriedku sa vyjadril odporca dňa 29.12016. Uviedol, že existovalo riziko úteku z dôvodu
jeho neoprávneného pobytu, z dôvodu konania o jeho administratívnom vyhostení, ďalej tolerovaný
pobyt pod č. T 0527656520 bol platný od 5.6.2015 do 1.11.2015, od 1.11.2015 sa navrhovateľ nachádzal
na neznámom mieste, jeho žiadosť o azyl na území O. bola zamietnutá dňa 31.5.2013. Policajný orgán
vykonáva úkony v konaní o jeho administratívnom vyhostení, zotrval na svojom stanovisku, ktoré boli
uvedené v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, t.j.,  že sa navrhovateľ na území Slovenskej republiky
zdržiava bez cestovného dokladu alebo iného dokladu oprávňujúceho na vstup a pobyt a nie je možné
zabezpečiť jeho okamžité vycestovanie z územia Slovenskej republiky. Súhlasil s tým, aby vec bola
prejednávaná bez nariadenia pojednávania, s týmto postupom súhlasil zástupca navrhovateľa.

Súd napriek súhlasnému vyjadreniu účastníkov konania o prejednaní veci bez nariadenia pojednávania,
vytýčil termín pojednávania na deň 10.2.2016, pretože považoval za nevyhnutné vypočuť zástupcu
odporcu k niektorým nezodpovedaným otázkam, týkajúcich sa dôvodných námietok uvedených v
opravnom prostriedku navrhovateľa, s postupom aj podľa ust. § 250i ods. 1 druhá veta O.s.p.. Súčasne
upovedomil navrhovateľa, že odkladu vykonateľnosti rozhodnutia odporcu nevyhovel, s poukazom na
ust. § 250n O.s.p., čo bolo oznámené dňa 3.2.2015.

V konaní súdu postupom podľa ust. § 250l a nasl. O.s.p. je nevyhnutné, aby súd mal preukázané
tvrdenia, ktoré vyplývajú tak z rozhodnutia odporcu, ako aj podaných námietok uvedených v opravnom
prostriedku. Súd v uvedenom konaní, postupom podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p., by rozhodnutie



odporcu opakovane zrušil, konajúc pritom formálne a arbitrárne, iba z dôvodu, že správny orgán širším
odôvodnením právnych záverov o absencii odôvodnenia rizika úteku, resp. ďalšieho odôvodnenia
uzavretého sobáša navrhovateľa s U.. M.D. na území Slovenskej republiky, ako aj pre chýbajúcu správnu
úvahu, preto, konajúc podľa ust. § 250i ods. 2 druhá veta O.s.p, keďže na pojednávanie sa ako verejnosť
dostavila aj U.. M., v sprievode svojej matky a strýka, súd vykonal aj informatívny výsluch uvedenej
osoby.

Z výpovede uvedenej osoby bolo zrejmé, že s navrhovateľom sa zoznámila na území O. v meste
G. , najprv bývali na ubytovni, pracovala  v hoteli T.. Nasporili si nejaké peniaze, prenajali si byt a po
návrate na Slovensko, tento byt vrátili. Z I. nedostávala žiadnu poštu, akurát cez slovenské zastupiteľstvo
v P. prevzala doklady pre navrhovateľa, v obálke bol občiansky preukaz a rodný list. Ďalej uviedla,
že k uzavretiu sobáša mali všetky potrebné doklady, preto považuje sobáš za legálny a chce žiť s
navrhovateľom na území Slovenskej republiky, kauciu 1.000,- EUR vie zložiť. Rodičia menovanej sú
poberateľmi dávky v hmotnej núdzi.

Pred ORPZ v F. O. X., č. ORPZ-SN-OKP1-1078/2015 zo dňa 19.11.2015 U.. M. uviedla, že na
Slovensko prišla dňa 1.11.2015, na pojednávaní konanom dňa 10.2.2016 (na súde) uviedla, že prišla
dňa 20.11.2015.

Najprv uviedla, že blízkych príbuzných R. F. nepozná, potom uviedla, že pozná jeho dve sestry (č.l.44)
súdneho spisu.

Uvedená výpoveď nie je preto vierohodná.

Zástupca navrhovateľa nepovažoval manželstvo za účelové.

Súd mal za preukázané, že doklady, ktoré potrebovali k sobášu boli adresované na meno U.. M., pretože
táto adresa bola dostupnou pre ich doručovanie.

Zástupca odporcu spolu so zástupcom navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 10.2.2016  uviedli,
že prípadné zloženie záruky v sume 1.000,- EUR postačuje akurát na 18 dní, pričom nejde o záruku
ako celok, ale o kauciu navrhovateľa, pričom navrhovateľ by musel preukázať, že má disponibilných
55,- EUR na jeho denný režim pobytu v tábore, to je denná dávka, ktorú vyžaduje zákonná úprava na
alternatívu zaistenia podľa ust. § 89 ods. 1 ZoPC. Uvedenú sumu jej mali požičať rodičia.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že legalizácia pobytu navrhovateľa na území SR uzavretím
sobáša by priniesla pre navrhovateľa možnosť zlegalizovania aj jeho pobytu, k čomu však nedošlo práve
z príčin politickej situácie v Európskych krajinách a považoval v podstate za spolitizovanú situáciu aj
navrhovateľa, v súvislosti s jeho zaistením.

Súd vyhodnotil jednotlivé právne argumenty navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku tak, že
niektoré právne argumenty považoval za opodstatnené.

Námietka týkajúca sa zaistenia navrhovateľa aj po vyhlásení rozsudku súdu dňa 17.12.2015, ktorým
mal byť navrhovateľ podľa výroku rozsudku súdu bezodkladne prepustený zo zaistenia, v jeho výkone
znamená, že aj keď zástupca odporcu nie je prítomný na pojednávaní, prípadne nie je prítomný pri jeho
vyhlasovaní, zaistenec má byť prepustený bezodkladne ihneď po jeho vyhlásení, nie teda až po značnom
čase, kedy súd doručuje odporcovi toto rozhodnutie. Odporca teda nemá čo čakať na doručovanie
písomného vyhotovenia rozsudku súdu. Súd je vyhláseným rozhodnutím viazaný.

K otázke absencie dôvodov rozhodnutia odporcu v otázke rizika úteku, uzavretia sobáša, v nadväznosti
na uvádzané nadnárodné akty, k uvedenému súd zaujal stanovisko, že aj keď tieto správne úvahy v
širšom smere, t.j. vykonania dokazovania v otázke zloženia peňažnej záruky, umiestnenia navrhovateľa
v obydlí U.. M., v odôvodnení rozhodnutia naozaj chýbali, avšak súd zistil, že rodičia U.. M. nemajú
dostatok disponibilných prostriedkov k tomu, aby bola splnená záruka v rozsahu 1.000,- EUR, vzhľadom
na príjem týchto rodičov (občania v hmotnej núdzi). Samotná U.. M. k zloženiu tejto peňažnej záruky
v jej mene sa nevyjadrila.



K uvedenému je potrebné zdôrazniť, že k alternatíve zaistenia podľa ust. § 89 ods. 1 písm. a/ a b/
ZoPC, sa správny orgán vyjadruje nie v konaní o zaistení, ale v konaní o administratívnom vyhostení.
Teda žiadosť navrhovateľa zo dňa 8.12.2015 mala byť riešená v neprávoplatnom rozhodnutí správneho
orgánu v konaní o administratívnom vyhostení.

Podľa ust. § 89 ods. 1 ZoC policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže
štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť
a/ hlásenia pobytu alebo
b/ zložiť peňažnú záruku.

V tomto konaní teda nie je povinnosťou správneho orgánu riešiť otázku alternatívneho zaistenia.

Otázka rizika úteku nebola dostatočne odôvodnená, avšak vzhľadom na neprávoplatné rozhodnutie
o administratívnom vyhostení, ako aj snahu navrhovateľa o uzavretie sobáša z dôvodov, ktoré M. M.
uviedla, z celého administratívneho spisu nie je zrejmé, čo bolo pravou pohnútkou uzavretia sobáša,
keďže uznesenie č. ČVS: UHCP-118-V-2015 zo dňa 20.11.2015 vo veci zločinu prevádzačstva podľa §
356 TZ, spáchaného v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 TZ, nie je právoplatné.

Navrhovateľ pritom nie je politickým utečencom, je migrantom z ekonomických dôvodov,  vo
väčšine prípadov uvedení migranti nechcú ostať na území Slovenskej republiky, uvedené potvrdzuje
celoslovenská štatistika vo veci utečencov. Riziko úteku za lepším životom na území cudzích štátov
EÚ je opodstatnená a z dôvodu vedenia konania o administratívnom vyhostení, preto toto riziko nie je
možné vylúčiť.

Vzhľadom na túto námietku navrhovateľa, vo vzťahu k uzavretému sobášu, súd je toho názoru, že i
keď bol sobáš uzavretý a navrhovateľa by mal chrániť Dohovor o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, uvedené je akceptovateľné iba v prípadoch, ak nie je sporný manželský zväzok uzavretý s
cudzím štátnym príslušníkom na území Slovenskej republiky. V tomto prípade, či je v súlade čl. 8 bod 2.
uvedeného dohovoru aj s ust. § 28 ods. 1 písm. b/, c/, d/, ods. 2 a ods. 4 zák.č. 154/1994 Z.z. v znení
nesk. predpisov o matrikách, je doposiaľ sporné.

Podľa ust. § 28 ods. 1 cit. zákona, cudzinec pred uzavretím manželstva v Slovenskej republike je povinný
predložiť matričnému úradu najmenej 14 dní pred uzavretím manželstva tieto doklady:
a/ rodný list /tento navrhovateľ údajne mal/,
b/ doklad o osobnom stave /údajne mal/,
c/ doklad o pobyte /tento údajne mal o trvalom pobyte v R./,
d/ doklad o štátnom občianstve /nie je zrejmé, či ho mal/,
e/ úmrtný list zomretého manžela alebo inú verejnú listinu potvrdzujúcu, že manželstvo zaniklo, ak ide
o ovdoveného cudzinca /nepotrebné/,
f/ právoplatný rozsudok o rozvode manželstva alebo inú verejnú listinu potvrdzujúcu, že manželstvo je
právoplatne rozvedené, ak ide o rozvedeného cudzinca /nepotrebné/,
g/ doklad, ktorým možno preukázať totožnosť /mal obč. preukaz, ale či bol originálny, je otázne/.

V konaní pred správnym orgánom tiež nebola dostatočným spôsobom preukázaná identita navrhovateľa,
pretože pri prechádzaní hraníc U., Š. a O. si menil priezvisko, čo je na ťarchu identifikácie navrhovateľa.
Nie je preto pravdivé tvrdenie v námietke, že identita navrhovateľa je jednoznačná a správna.

Zákon o pobyte cudzincov definuje vo svojich ustanoveniach podmienky, za ktorých je možné cudzincovi
vyhovieť v jeho žiadostiach pri rôznych spôsoboch legalizácie jeho pobytu v cudzom štáte. V prípade
navrhovateľa, ak správny orgán postupoval v intenciách ust. § 88 ods. 1 písm. b/ ZoPC, za situácie, keď
sa voči navrhovateľovi vedie konanie o administratívnom vyhostení, len preto, že jeho identita nebola
overená jednoznačne, a jeho obrana proti vyhosteniu spočívala v tom, že sa nechce vyhostiť, pretože
sa tu oženil a chce tu so svojou manželkou aj ostať, pričom je sporné aj uzavretie samotného sobáša,
nie je možné vytknúť správnemu orgánu, že konal v rozpore s citovaným ustanovením. Je logické, že
bez zaistenia by sa nemohol navrhovateľ vyhostiť, pretože tomu bráni jeho voľný pohyb a takto by mohlo
dôjsť aj k zmareniu výkonu tohto úradného rozhodnutia.



Podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b/ ZoPC policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na
účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

Na druhej strane však je nutné vytknúť správnemu orgánu to, že hľadanie identity navrhovateľa od
19.11.2015 do termínu pojednávania, len na základe telefonického spojenia s veľvyslancom R.E. Y. E.
je nedostatočné k tomu, aby účel zaistenia z týchto dôvodov bol v trvaní do 31.3.2016. V opravnom
prostriedku nebola napadnutá dĺžka zaistenia, avšak súd je toho názoru, že ak by konal policajný orgán
urýchlene, tento dotaz by mohol byť v administratívnom konaní nadbytočný. V administratívnom spise
sa totiž nenachádza žiadna urgencia na vykonanie tohto úkonu operatívne.

Na výsledku zaistenia má to ten vplyv, že správny orgán v ďalšom konaní vo veci administratívneho
vyhostenia by mohol zvážiť alternatívu zaistenia, za predpokladu, že nešlo o špekulačný úmysel pri
legalizácii pobytu navrhovateľa a za stanovených zákonných podmienok, čo mu nebráni ust. § 90 ods.
1 písm. d/ ZoPC, v súčinnosti so zariadením, keďže vykonať bezodkladné potrebné opatrenia a úkony
v súvislosti s vyhostením mu ukladá aj ust. § 90 ods. 2 písm. a/ ZoPC. Bezodkladným opatrením preto
nie je úsek čakacej doby trvajúci takmer 3 mesiace.

Pokiaľ ide o vyslovenie názoru navrhovateľa v námietke o politickej situácii v Eurozóne a vyjadrení
niektorých politických predstaviteľov, k tomu sa súd nevyjadruje, pretože ani z administratívneho spisu
nie je zrejmé, či policajné orgány konali pod nátlakom alebo z iného príkazu, avšak pre každé zaistenie
cudzieho štátneho príslušníka platia rovnaké predpisy ZoPC, čo v prípade navrhovateľa pre jeho
legálny pobyt na území Slovenska splnené neboli, preto z tohto právneho dôvodu nie je možné vysloviť
nezákonný postup správneho orgánu vo veci zaistenia.

Súd v konaní podľa ust. § 250l, § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil rozhodnutie odporcu.

Účastníkom konania nevznikli trovy, navrhovateľ nebol v konaní úspešný, preto jeho právnemu
zástupcovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania, s poukazom na ust. § 250 l ods. 2, v spojení
s ust. § 250k ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 7 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia  veci.