Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/189/2019 z 9. 12. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 9. decembra 2019, sp. zn. 14Co/189/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6819200233.1 Krajský súd Banská Bystrica | 14Co/189/2019 | ECLI:SK:KSBB:2019:6819200233.1 | 2019-12-09 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cbfafec9-43be-4824-a2a8-b36be8fa092b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6819200233.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/189/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6819200233
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6819200233.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a
členiek senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci žalobcu: U. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. XXX, proti žalovanému: Poštová banka, a. s., so sídlom 811 02
Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, zastúpený Advokátskou kanceláriou RELEVANS,
s.r.o., IČO: 47 232 471, sídlom 811 02 Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, o určenie neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy, neplatnosti zmluvy o úvere, určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 3.052,- eur a o zaplatenie finančného zadosťučinenia 300,- eur, o
odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 8Csp/11/2019 -
134 zo dňa 14.06.2019, v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Okresného súdu Revúca č.
k. 8Csp/11/2019 - 147 zo dňa 19.07.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. 8Csp/11/2019 - 134 zo dňa 14. 06. 2019 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. 8Csp/11/2019 - 147 zo dňa 19. 07. 2017 p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. určil, že dohoda o zrážkach zo
mzdy obsiahnutá v čl. 3.9 zmluvy o úvere č. 7775690188, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa
15.07.2011, je neplatná. Výrokom II. súd žalobu v časti o určenie neplatnosti zmluvy zamietol, výrokom
III. súd zamietol žalobu aj v časti o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, výrokom IV. súd
zamietol žalobu aj v časti o zaplatenie 3.052,- eur a výrokom V. súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi finančné zadosťučinenie 10,- eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Výrokom
VI. rozsudku súd rozhodol o náhrade trov prvoinštančného konania a vyslovil, že žalovaný má nárok
voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 58 %. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval
skutkový a právny základ sporu a uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáhal určenia neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy, neplatnosti zmluvy o úvere, určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru, zaplatenia finančného zadosťučinenia vo výške 300,- eur a vydania bezdôvodného obohatenia
vo výške 3.052,- eur. Žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu o úvere č. 7775690188 dňa 15.07.2011,
ako formulárovú, predtlačenú spotrebiteľskú úverovú zmluvu, ktorá podľa dôvodov žaloby neobsahuje
povinné obligatórne náležitosti, preto úver je bezúročný a bez poplatkov. Zmluva obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky, napr. výška odplaty, poplatok za poskytnutie úveru, písmo v zmluve alebo v
obchodných podmienkach menšie ako 1,9 mm, vyhlásenie dlžníka, že sa oboznámil so súčasťami
zmluvy, taktiež neplatnú rozhodcovskú doložku, dohodu o zrážkach zo mzdy, zmluvnú pokutu a poplatky,
preto je zmluva ako celok neplatná. Súčasťou zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany
veriteľa, je dohoda o zrážkach zo mzdy a žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie
zrážok zo mzdy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy považoval žalobca za rozporný s právom Európskej



únie a preto je neplatný. Súd prvej inštancie žalobu právne posúdil podľa ustanovenia § 497 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, podľa § 1 ods. 2, § 9 ods. 1 a § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a §
11 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu 15.07.2011 (ďalej len zákon o
spotrebiteľských úveroch), v spojení s ustanoveniami § 52, § 53 ods. 1 až 3, § 551, § 39, § 41, § 451 a
§ 456 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 15.07.2011 a podľa ustanovenia
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení (ďalej len zákon o ochrane
spotrebiteľa). Súd predovšetkým konštatoval, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny
záujem, nakoľko sa domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, neplatnosti zmluvy o
úvere a určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov, pričom ide o určenie právnych skutočností v
zmysle § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, čo osobitný predpis žalobcovi umožňuje. Preto
súd dospel k záveru, že žalobu v tejto časti je nutné prejednať a posúdiť platnosť zmluvy o úvere vrátane
dohody o zrážkach zo mzdy v nej zahrnutej a to, či je úver bezúročný a bez poplatkov. Navyše žalovaný
ako veriteľ na základe napadnutej dohody vyzval zamestnávateľa žalobcu, aby vykonával zrážky zo
mzdy. Súd mal za to, že medzi stranami je stav objektívnej neistoty, ktorý je nutné odstrániť žalobou o
určenie, keďže inak budú realizované zrážky zo mzdy, pričom ide o zásah do majetkovej sféry žalobcu
a nemožno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby znášal takýto zásah do svojich majetkových práv a
až následne sa domáhal vrátenia plnenia. Rozhodnutím, či dohoda je alebo nie je neplatná, bude stav
objektívnej neistoty odstránený. Následne po konštatovaní existencie naliehavého právneho záujmu
žalobcu na požadovanom určení sa súd v odôvodnení rozsudku zameral na skúmanie dôvodnosti
jednotlivých uplatnených nárokov žalobcu. Pokiaľ ide o určenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy je
neplatná v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
súd v tejto časti žalobe vyhovel. Konštatoval, že priamo v zmluve o úvere je ustanovenie dohody o
zrážkach zo mzdy, ktorá sa nachádza na predtlačenom formulári vopred pripravenom veriteľom, ktorého
obsah žalobca nemohol ovplyvniť, mohol len zmluvu ako celok prijať alebo odmietnuť. Žalobca nemal
možno uzavrieť zmluvu o úvere bez súčasnej dohody o zrážkach zo mzdy, pričom však žalovaný
nepreukázal, že dohoda bola uzavretá individuálne. Zároveň mal súd za to, že dohoda spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa - žalobcu. Žalovaný sa na
základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy môže domôcť realizácie zrážok zo mzdy, domôcť sa
plnenia zo zmluvy bez toho, aby bolo predtým o pohľadávke rozhodnuté súdom, pričom zamestnávateľ
dlžníka je povinný zrážky realizovať a dlžník je povinný výkonu zrážok sa podrobiť. Súd poznamenal,
že nepopiera možnosť uzavretia dohôd o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských vzťahoch v čase
uzavretia zmluvy o úvere, uzavretie dohody by ale muselo byť takým spôsobom, aby neboli porušené
právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, teda je nutnosťou, aby takáto dohoda bola uzatváraná so
spotrebiteľom individuálne, keďže pri jej uplatnení ide o vážny zásah do práv spotrebiteľa a vyžaduje
sa súhlas dlžníka, ktorý musí byť jednoznačne daný, nemožno ho vyvodzovať z ustanovenia zmluvy,
ktoré vopred pripravil veriteľ a ktorého obsah nemohol dlžník žiadnym spôsobom ovplyvniť. Pokiaľ sa
žalobca domáhal určenia neplatnosti celej zmluvy o úvere a to z dôvodu, že sú v nej neprijateľné
zmluvné podmienky, súd v tejto časti žalobu zamietol, nakoľko vykonaným dokazovaním nebola zistená
neplatnosť takých ustanovení zmluvy, ktorá by spôsobovala, že zmluva ako celok nemôže byť platnou.
Pokiaľ by aj bola napríklad neplatnou rozhodcovská doložka, dohoda o zmluvnej pokute alebo o
nejakom poplatku, prípadne dohoda o zrážkach zo mzdy, nespôsobuje to v zmysle § 41 Občianskeho
zákonníka neplatnosť celej zmluvy, ale len neplatnosť daného ustanovenia, nakoľko zmluva aj bez
týchto ustanovení je dostatočne určitá, vyplývajú z nej základné náležitosti zmluvy o úvere, zmluvným
stranám musí byť z nej zrejmé, aký úver je na jej základe poskytnutý. Zmluva je čitateľná, má dostatočne
veľké písmo a to i jej neoddeliteľné súčasti, takže žalobca mal reálnu možnosť oboznámiť sa s jej
obsahom. Súd ani dojednanie o poplatku za poskytnutie úveru a o jeho úhrade započítaním okamžite
po poskytnutí úveru nepovažoval za neplatné, výška poplatku nie je neprimeraná a v rozpore s dobrými
mravmi, započítanie poplatku na poskytnutý úver je v súlade so zákonom. Dojednanie tohto poplatku
je prejavom zmluvnej voľnosti, poplatok bol dojednaný zmluvnými stranami, nespôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Taktiež čl. 3.6 zmluvy nepovažoval súd za neplatný, keďže nespôsobuje nerovnováhu práv a povinností
v neprospech spotrebiteľa. Žalobca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom zmluvy o úvere a so všetkými
jej neoddeliteľnými súčasťami, preto ustanovenie, že sa s týmito časťami zmluvy oboznámil, nie je
neplatné. Taktiež súd nepovažoval za neplatný čl. 3.11 zmluvy, pretože toto ustanovenie ale nie je
dohodou o riešení sporov v rozhodcovskom konaní, je len odkazom na rozhodcovskú doložku vo
Všeobecných obchodných podmienkach veriteľa a to, že v zmluve je takýto odkaz, nie je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, neplatnou by mohla byť len samotná rozhodcovská doložka, ktorej obsah



súdu nebol známy, avšak neplatnosť rozhodcovskej doložky nemôže spôsobovať neplatnosť celej
zmluvy o úvere. Pokiaľ ide o tvrdenie o neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute, žalobca neuviedol
konkrétne ustanovenie, kde by sa takáto dohoda mala nachádzať a ani prečítaním zmluvy nebolo takéto
ustanovenie zistené. Súd potom žalobu v časti o určenie neplatnosti zmluvy o úvere zamietol. Pokiaľ sa
žalobca tiež domáhal určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov, súd v odôvodnení výroku III. uviedol,
že zmluva o úvere bola uzavretá písomne a obsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ ide o uvedenie výšky, počtu a termínu splátok istiny,
úrokov a poplatkov, súd mal za to, že zmluva tieto údaje obsahuje, pričom ustanovenie § 9 ods. 2 písm.
k) zákona o spotrebiteľských úveroch sa nemá vykladať tak, že by bolo nevyhnutné uviesť, aká časť
splátky pripadá na istinu, aká na úroky a aká na poplatky a že by bolo nutné pri uzavretí zmluvy doložiť
amortizačnú tabuľku, z ktorej by tieto skutočnosti vyplývali. Povinnosť uvádzať tieto informácie nevyplýva
ani zo smernice EP a Rady (ES) č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, navyše Európsky
súdny dvor judikoval, že členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré smernica
neupravuje. Súd poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 146/2017, v ktorom
najvyšší súd rovnako konštatoval, že v zmluvách o spotrebiteľských úveroch nemožno od dodávateľov
žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, rozpis splátok osobitne na
istinu, úroky a poplatky. Ďalej súd uviedol, že zmluva nemusí obsahovať osobitne údaj o dobe trvania
zmluvy, ako aj o termíne konečnej splatnosti, pokiaľ ide o rovnaký dátum. V predmetnej zmluve bola
uvedená konečná splatnosť úveru 15.07.2018, z tohto údaju mal možnosť žalobca zistiť, dokedy pri
dohodnutom počte splátok bude úver splácať. Úver teda nie je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že
by v zmluve absentovali náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona o spotrebiteľských
úveroch. Pokiaľ ide o výšku RPMN, súd konštatoval, že táto bola skutočne v zmluve o úvere uvedená
nesprávne, pričom správny údaj o RPMN je 13,46 % a v zmluve bola uvedená vyššia RPMN 13,61
%. Výška RPMN bola v zmluve uvedená nesprávne, ale nie v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na
uvedené dôvody súd žalobu v časti o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov zamietol. Pokiaľ
sa žalobca domáhal aj nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd mal za to, že žaloba v tejto
časti nie je dôvodná, keďže súd nepovažoval zmluvu o úvere za neplatnú a úver, ktorý bol poskytnutý
žalobcovi, nie je bezúročným a bez poplatkov. Žalobca bol preto zo zmluvy povinný uhradiť žalovanému
v zmysle dojednaných podmienok a pokiaľ zaplatil istinu, úroky a poplatky podľa zmluvy, nedošlo
zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, t. j. k získaniu majetkového prospechu na úkor
žalobcu plnením bez právneho dôvodu alebo z neplatného právneho úkonu. Žalobca v konaní preukázal
úhrady v celkovej výške 16.536,- eur (zrážky v období od septembra 2012 do februára 2019 - vydanie
neodkladného opatrenia, t.j. 78 x 212,- eur), čo je menej ako celková suma, ktorú mal žalobca podľa
zmluvy zaplatiť. Úhrady nad túto sumu neboli preukázané. Zároveň nebolo zistené, že by akákoľvek
úhrada žalovaného na úver bola započítaná na úhradu plnení, na ktoré nemá veriteľ nárok. Súd tak
výrokom IV. rozsudku žalobu v časti o zaplatenie bezdôvodného obohatenia zamietol. Pokiaľ sa žalobca
domáhal aj nároku podľa tretej vety § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa na primerané finančné
zadosťučinenie, súd zdôvodnil svoje úvahy ohľadom priznania časti tohto nároku a to v nadväznosti na
konkrétne okolnosti a porušenie práv alebo povinností ustanovených zákonom v súvislosti s ochranou
spotrebiteľov. Súd zdôraznil, že to, aké dôsledky malo konanie dodávateľa, je v tejto súvislosti veľmi
podstatná okolnosť a preto je nutné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa vykladať tak,
že v prípade vážnych dôsledkov konania dodávateľa v rozpore s ochranou spotrebiteľov a v prípade
vzniku značných ujem, je namieste priznanie vyššieho finančné zadosťučinenie, ktoré bude postihom pre
dodávateľa porušujúceho zákon a práva spotrebiteľa (na dosiahnutie toho, aby sa do budúcna takéhoto
konania nedopúšťal) a zároveň bude skutočným zadosťučinením i pre spotrebiteľa. Ak ale takéto
konanie dodávateľa má len menej vážne dôsledky, je postačujúce i nižšie finančné zadosťučinenie.
Tiež vo všeobecnosti nie je bezvýznamným pre posúdenie takéhoto nároku, aký bol postoj a konanie
spotrebiteľa, či k porušeniu jeho práv došlo v dôsledku skutočne odsúdeniahodného konania dodávateľa,
nekalých praktík, nátlaku a klamstiev z jeho strany, alebo i v dôsledku nedbalého prístupu spotrebiteľa,
napr. nedostatočným premyslením si dôsledkov zmlúv, prípadne dokonca ich neprečítaním. Následne
potom súd uviedol, že nakoľko žalobca v postavení spotrebiteľa sa na súde úspešne domohol určenia
neplatnosti dohody o splátkach zo mzdy, vzniklo mu na základe § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa
právo na primerané finančné zadosťučinenie od žalovaného, ktorý za porušenie týchto práv alebo
povinností zodpovedá. Pokiaľ si však žalobca uplatnil primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,-
eur, súd mu priznal finančné zadosťučinenie len vzhľadom na uplatňovanie neplatnej dohody o zrážkach
zo mzdy v nižšej výške, nakoľko síce žalovaný použil neplatnú dohodu a na jej základe sa realizovali
zrážky zo mzdy, ale vzhľadom na výšku zrážok, ktorá bola rovnaká ako výška dohodnutých splátok podľa
zmluvy o úvere, nedošlo u žalobcu k žiadnej ujme, bolo plnené len to, čo sa žalobca v zmluve zaviazal



plniť. Nebolo preukázané, že by realizáciou zrážok zo mzdy žalovaný žalobcovi zapríčinil komplikácie,
stres, zúfalstvo a útrapy, ako to žalobca tvrdil. Vzhľadom na uvedené súd výrokom V. uložil žalovanému
povinnosť na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia žalobcovi vo výške 10,- eur. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku podľa pomeru úspechu strán
sporu a konštatoval, že predmetom konania bolo 5 nárokov, žalovaný bol úspešný v celosti ohľadne
troch z nich (ohľadne žaloby o určenie neplatnosti zmluvy, o určenie bezúročnosti úveru a o zaplatenie
bezdôvodného obohatenia), čo je úspech v rozsahu 60 %, žalobca bol úspešný v celosti ohľadne jednej
z nich (ohľadne žaloby o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy), čo je úspech v rozsahu 20 %
a pokiaľ ide o zaplatenie finančného zadosťučinenia, to bolo uplatnené vo výške 300,- eur, priznaných
bolo 10,- eur, teda úspech žalobcu v tejto časti je cca 1 % a úspech žalovaného v tejto časti je cca 19 %.
Žalobca bol teda celkovo úspešný v rozsahu 21 % a žalovaný v rozsahu 79 %, čistý úspech žalovaného
je v rozsahu 58 %. Nárok na náhradu trov konania preto patrí žalovanému voči žalobcovi v rozsahu 58
% a súd súčasne vyslovil, že o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca aj žalovaný.

3. Žalobca podal odvolanie proti výrokom II., III. a IV. rozsudku a uviedol, že
napadnutý rozsudok považujem za nezákonný, neodôvodnený, nevyvážený a nezohľadňujúci
argumenty ani okolnosti predmetnej veci. Rozsudkom bolo podľa názoru odvolateľa porušené
právo na spravodlivý proces. Namietal vadu konania, ktorá má následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca namietal aj nedostatočné
odôvodnenie napadnutého rozsudku, zakladajúce jeho nepreskúmateľnosť. Súd prvej inštancie sa podľa
názoru žalobcu nevysporiadal s argumentmi a dôkazmi a nepreskúmal zmluvu ex offo. Súd prvej
inštancie bol zo zákona povinný preskúmať jednotlivé zmluvné podmienky z hľadiska ich neprijateľnosti
- zo strany žalobcu boli doložené aj dôkazy, vo vyjadrení rozpísal jednotlivé neprijateľné zmluvné
podmienky, o ktorých rokovala Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a
nekalých obchodných praktík predávajúcich za dňa 30.11.2016 (konkrétne išlo o Poštovú banku).
Následne žalobca s poukazom na čl. 3 ods.1, ods. 2, čl. 6 smernice Rady č.93/13/EHS z 5.apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a s poukazom na konkrétne rozsudky
Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98, C-168/2005 a C-243/08 zdôraznil povinnosť súdu preskúmať
ex offo spotrebiteľské zmluvy tak, aby nedošlo k porušeniu práv spotrebiteľa. Súd prvej inštancie
pochybil aj v tom, že žalovaný zosplatnil úver a podľa názoru žalobcu tým zmluva zanikla, bola neplatná
a žalobca poukázal na ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je zmluva
neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej
dostal. Žalobca zaplatil žalovanému celkom 16.536,- eur, žalovaný mu poskytol úver 12.000,- eur a
tak vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 4536 eur. Pokiaľ žalovaný dňa 31.10.2012 žalobcovi
zosplatnil úver, znamená to, že zmluva zanikla a je neplatná. Zmluva je neplatná podľa názoru odvolateľa
z dvoch dôvodov a to, že zanikla a obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré
už súdy určili za neplatné. Pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy, táto je včlenená v úverovej
zmluve v bode 4.8. a žalobca uviedol množstvo súdnych rozhodnutí okresných aj krajských súdov,
v ktorých bola konštatovaná neprijateľnosť tejto podmienku v spotrebiteľskej zmluve, dojednanej vo
forme štandardnej zmluvnej podmienky včlenenej do textu formulárových zmluvných podmienok a v
ktorých bola takáto dohoda o zrážkach zo mzdy vyhlásená ako neplatná. Ohľadom rozhodcovskej
doložky žalobca uviedol, že táto vo svojich dôsledkoch predstavuje veľmi výrazný zásah do práv a
povinností medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pretože nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a
opäť žalobca poukázal na množstvo súdnych rozhodnutí krajských a okresných súdov, v ktorých bola
takáto rozhodcovská doložka/zmluva vyhlásená za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
Pokiaľ ide o vyhlásenie spotrebiteľa v zmluve, že sa oboznámil s Úverovými podmienkami, žalobca
argumentuje, že de facto dodávateľ prenáša na spotrebiteľa dôkazné bremeno v otázke skutočného
a riadneho oboznámenia sa s obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov a informáciami o
poistení. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu
k potenciálnemu uplatneniu jeho práv na súde a u iných štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ už len v
dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov, alebo
návrhov štátnym orgánom. Predmetná zmluvná podmienka zakladá hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o dohodu o zmluvnej pokute, žalobca na základe
početnej judikatúry súdov SR namieta, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje



hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa.
Pokiaľ ide o namietané poplatky - podľa názoru žalobcu sa v skutočnosti jedná o finančné záväzky
spotrebiteľa za plnenia, ktoré mu po materiálnej stránke nie sú dodané a slúžia v skutočnosti len
záujmom dodávateľa a zakladajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Taktiež jednostranná zmena zmluvných podmienok je v zmysle § 53 ods.4
písm. e/ Občianskeho zákonníka neprípustná. Pre všetky tieto dôvody je zmluva o úvere neplatná. Na
podporu svojich argumentov žalobca v závere odvolania opätovne poukázal na rokovanie Komisie na
posudzovanie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 30.11.2016.
Žalobca naďalej zotrváva aj na svojich stanoviskách, že podľa § 9 ods.2 zákona č.129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch musí zmluva obsahovať ako obligatórne náležitosti výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho
splatenia a podľa § 11 ods.1 písm. b/ citovaného zákona je poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročný
a bez poplatkov. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil vo
výrokových častiach II., III. a IV. a vrátil vec okresnému súdu na nové konanie a nové rozhodnutie, alebo
sám rozhodol a súčasne zaviazal žalovaného na úhradu trov konania.

4. Žalovaný podal odvolanie voči výrokom I., V. a VI. rozsudku súdu prvej inštancie. Namietal záver súdu.,
že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatnou, nakoľko ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaný
opätovne poukázal na skutočnosť, že v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere a teda aj Dohody o zrážkach zo
mzdy zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov neobsahoval žiadne
obmedzenie, ktoré by mohlo ovplyvniť platnosť Dohody o zrážkach zo mzdy. Na Zmluvu o úvere, ako
aj v nej obsiahnutú Dohodu o zrážkach zo mzdy, je potrebné aplikovať právne normy platné a účinné
v čase jej podpisu. Ak je inštitút dohody o zrážkach zo mzdy aprobovaným právnym inštitútom, nie
je možné bez ďalšieho a priori tvrdiť, že ide o dohodu neplatnú alebo dokonca, že ide o neprijateľné
dojednanie. Na podporu svojho názoru žalovaný poukázal a citoval z rozsudku Krajského súdu v
Trnave, sp. zn. 10Co/5/2018 a Okresného súdu Považská Bystrica. Uvedené skutočnosti deklarujú
platnosť Dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným a odvolateľ tak nevidí
dôvod priznania finančného zadosťučinenia, keďže uzavretím zmluvy nedošlo k žiadnemu porušeniu
práv spotrebiteľa. Rozsudok súdu má aj vadu nepreskúmateľnosti. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry
Najvyššieho súdu SR, súčasťou práva na riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal
so všetkými relevantnými námietkami účastníka konania. Nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami
účastníka konania spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
Súčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je nepochybne aj právo na riadne
odôvodnenie súdneho verdiktu. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie bolo
odôvodnené. Vyplýva to z potreby transparentnosti výkonu spravodlivosti, ktorá je inherentná každému
jurisdikčnému aktu. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny
a napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Súčasťou práva na
riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami
účastníka konania. Nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami účastníka konania spôsobuje
nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Odôvodnenie má presvedčiť účastníkov konania, že rozhodnutie bolo
výsledkom starostlivého zhodnotenia relevantných faktov, že nebolo len doprovodom vopred prijatého
rozhodnutia a že nebolo svojvoľné. Následne žalovaný poukázal na judikatúra Najvyššieho súdu
SR. Vzhľadom na tieto dôvody žalovaný navrhuje, aby odvolací súd podľa ust. § 389 CSP zrušil
prvoinštančné rozhodnutie v napadnutej časti a vrátil vec na nové prejednanie súdu prvej inštancie,
alebo aby odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozhodnutie tak, že žalobu žalobcu v plnom rozsahu
zamietne a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Žalobca podal písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného a uviedol, že s ním v celom
rozsahu nesúhlasí a pridržiava sa svojich doterajších písomných vyjadrení. Je podľa jeho názoru
neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno
oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami. Ide jednoznačne o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ktorá má za následok, že na spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho
oboznámenia so zmluvnými podmienkami, ktoré má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k
potenciálnemu uplatneniu jeho práv na súde a u iných štátnych orgánov. Zmluvná podmienka je z
uvedených dôvodov neprijateľná podľa generálnej klauzuly § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda
o zrážkach zo mzdy je neprijateľná zmluvná podmienka s poukazom na ustanovenie § 5a ods. l zákona
č..250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. .Prípustná by bola len za podmienky, že by dohoda bola



uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť
ju odmietnuť. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorou sa zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy,
je však tiež spotrebiteľskou zmluvou, pričom platí vyvrátiteľná zákonná domnienka podľa § 53 ods. 3
Občianskeho zákonníka, že nie je individuálne dojednaná. Z uvedených dôvodov Dohodu o zrážkach zo
mzdy, dojednanú vo forme štandardnej zmluvnej podmienky včlenenej do textu zmluvných podmienok,
na základe ktorej je spotrebiteľ povinný podriadiť sa zrážkam zo mzdy bez predchádzajúcej súdnej
kontroly, považuje žalobca za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože zakladá hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Na podporu svojho stanoviska
žalobca citoval z viacerých súdnych rozhodnutí krajských a okresných súdov. Pokiaľ žalovaný namieta,
že má žalobcovi zaplatiť' finančné zadosťučinenie vo výške 10 eur, žalobca uviedol, že dostatočne
preukázal, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. .Je to neprijateľná zmluvná podmienka a teda má
nárok na finančné zadosťučinenie. Žalovaný aj napriek tomu, že viacero súdov určilo .Dohodu o zrážkach
zo mzdy za neprijateľnú zmluvnú podmienku v rozpore zo zákonom, nerešpektuje súdy a stále používa
v zmluvách dohodu o zrážkach zo mzdy včlenenú do formulárovej zmluvy. Žalobca žiada odvolací súd,
aby odvolanie žalovaného zamietol, nakoľko je nedôvodné.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zviedol, že podľa jeho názoru žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, nakoľko neuviedol žiadne skutočnosti preukazujúce oprávnenosť ním žiadaných
nárokoch, pričom rozhodnutie prvoinštančného súdu v ním namietaných výrokoch považujeme za
správne. Zároveň poukázal na svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní voči rozsudku, respektíve v jeho
predchádzajúcich početných vyjadreniach v tomto konaní. Pokiaľ ide o platnosť dohody o zrážkach zo
mzdy, žalovaný opätovne poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ sa žalobca opiera o rozsudky krajských
súdov, tieto argumenty v danom konaní neobstoja, nakoľko tieto rozsudky sa týkajú úplne iného
skutkového stavu a to prípadov, kedy Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola vo forme samostatného
právneho úkonu, ale bola uzatvorená ako priama súčasť Zmluvy o úvere. Žalobca vo svojom odvolaní
neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by vyvrátili tvrdenia žalovaného uvedené v jeho vyjadrení
k žalobnému návrhu. Žalovaný zotrváva na svojich vyjadreniach a pridržiava sa ich obsahu. Taktiež
pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu o neplatnosti rozhodcovskej doložky, odvolanie žalobcu žalovaný
považuje v tejto časti za nadbytočné. Pokiaľ žalobca namieta poplatky obsiahnuté v zmluve, žalovaný
s odôvodnením žalobcovho odvolania v tejto časti nesúhlasí, nakoľko žalobca v zmysle ustanovení
zmluvy svojím podpisom potvrdil, že sa oboznámil jednak so všeobecnými obchodnými podmienkami,
obchodnými podmienkami a taktiež Sadzobníkom poplatkov. Sadzobník poplatkov bol neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy. Účtované poplatky nie sú skryté sankcie a nezvyšujú neprimerane príjem žalobcu,
nakoľko predstavujú primerané sumy, ktoré museli byť žalovaným vynaložené z dôvodu, že žalobca
odmietol plniť riadne. Žalobca neuvádza, ktoré konkrétne poplatky by ho mali zaťažovať, vyjadruje sa len
všeobecne, bez toho, aby konkretizoval poplatok, ktorým ho mal žalovaný neprimerane zaťažiť a teda
nepreukázal jeho existenciu a dôvodnosť v tejto časti žalobného návrhu. Na podporu svojho stanoviska
poukázal žalovaný na rozsudok NS SR sp. zn. 3 Obdo 3/2009 zo dňa 11.09.2008. Nielen Obchodný
zákonník, keďže zmluva o úvere je absolútnym obchodom, upravuje možnosť dohodnúť a vymôcť
náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ale i v zmysle Občianskeho zákonníka sa predpokladajú
náklady spojených s uplatnením pohľadávky. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky Občiansky
zákonník bližšie nešpecifikuje, preto platí, že je možné si ich dohodnúť rôzne a to aj vo forme paušálnej
náhrady. Nejde teda o žiadnu skrytú sankciu, ale o platné zmluvné ustanovenie. Druh úkonu, ako i
výška poplatku, boli žalobcovi presne známe už v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, nakoľko boli riadne
uvedené v Sadzobníku poplatkov. Žalovaný má za to, že v prípade, ak by došlo k účtovaniu poplatkov,
boli by primerané a vzhľadom na skutočné náklady, ktoré by žalovanému s vykonaním úkonov vznikli a
mal by na tieto oprávnený nárok. Žalobca svojim podpisom na Zmluve o úvere v článku 3 bod 12 potvrdil,
že pred podpisom zmluvy sa oboznámil s Formulárom pre štandardné informácie o spotrebiteľskom
úvere „lepšia splátka“, ktorý mu bol sprístupnený v písomnej forme a ktorým banka informuje klienta
o všetkých zákonom požadovaných informáciách o úvere. Ak žalobca potvrdil oboznámenie sa s
Obchodnými podmienkami, podľa názoru žalovaného nemá naliehavý právny záujem na tom, aby
jeho vyhlásenie potvrdzujúce skutočný skutkový stav bolo vyhlásené za neprijateľné. Pokiaľ žalobca
namieta neprijateľnosť zmluvných pokút, podľa názoru žalovaného však neuviedol, o ktorý konkrétny
druh zmluvnej pokuty ide a za aké porušenie zmluvných ustanovení je zmluvná pokuta stanovená.,
zároveň nebolo žalobcom špecifikované ustanovenie Zmluvy o úvere, v ktorom je údajná neprijateľná
zmluvná pokuta upravená. Žalovaný má za to, že žalobca ani len nedokázal, že Zmluva o úvere vôbec
upravuje nejaké zmluvné pokuty, nie to, aby preukázal ich neprijateľnosť. Žalovaný preto navrhuje, aby



odvolací súd potvrdil rozsudok prvoinštančného súdu v namietanej časti žalobcom a vo zvyšnej časti
vyhovel odvolaniu žalovaného.

7. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného k jeho odvolaniu, s ktorým sa v celom rozsahu
nestotožňuje. V ďalšom texte je jeho rozsiahle vyjadrenie obsahovo totožné s vyjadrením k odvolaniu
žalovaného, opätovne s poukazom a s citáciou množstva súdnych rozhodnutí v spotrebiteľských
sporoch. Zotrváva na svojom stanovisku, že zmluva o úvere obsahuje veľké množstvo neprijateľných
podmienok a preto je od počiatku neplatná. Taktiež zotrváva na svojom názore, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bezpoplatková a navrhuje, aby súd vyhovel jeho odvolaniu

8. Taktiež žalovaný vo vyjadrení k predošlému vyjadreniu žalobcu uviedol totožné skutočnosti, ako boli
už obsiahnuté v jeho vyjadrení k odvolaniu žalobcu, pričom uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava
svojho vyjadrenia k žalobe zo dňa 15.02.2019, ako aj svojho odvolania a predošlých vyjadrení. Navyše,
nad rámec už ním uvedeného, žalovaný v tomto procesnom podaní citoval a poukázal na rozhodnutie
Okresného súdu Žilina sp. zn. 17Csp/15/2016 a žalovaný navrhuje, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu
žalovaného.

9. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca opäť obsahovo zhodným vyjadrením, ktoré obsahovo
korešponduje s jeho odvolaním a následnými vyjadreniami k odvolaniu žalovaného a jeho vyjadreniami
k vyjadreniu žalovaného.

10. Žalovaný na toto procesné vyjadrenie žalobcu už len v stručnosti zopakoval, že žalobca ani
v najnovšom vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti a žalovaný preto má za to, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno. Plne sa pridržiava dôvodov uvedených v odvolaní a navrhuje, aby odvolací
súd potvrdil rozsudok prvoinštančného súdu v namietanej časti žalobcom a vo zvyšnej časti vyhovel
odvolaniu žalovaného.

11. Na predmetné stručné vyjadrenie žalovaného opätovne reagoval žalobca a taktiež len v stručnosti
uviedol, že trvá na svojich ostatných vyjadreniach.

12. Na toto vyjadrenie žalobcu opätovne reagoval žalovaný, ktorý poukázal na obsah svojho odvolania
a predošlých vyjadrení, pričom nad rámec predošlých vyjadrení uviedol, že dlžná suma je vyjadrená
najurčitejším spôsobom, aký pre daný prípad bolo možné použiť. Uviedol, že v prípade zabezpečenia
splácania úveru nie je možné vymedziť konkrétnym číslom výšku dlhu. Jedinou možnou cestou je tak
určenie výšky v ustanoveniach zmluvy o úvere. Pokiaľ žalobca uviedol vo svojom vyjadrení výňatok z
judikatúry, žalovaný poukázal na to, že aj on vo svojom odvolaní a vyjadreniach citoval rozhodnutia,
ktoré svedčia v prospech jeho právnej argumentácii, preto nemožno v aplikačnej praxi pri riešení
tejto právnej otázky považovať žalobcom citované rozhodnutia za ustálenú súdnu prax, ktorá by mala
odôvodňovať opodstatnenosť podaného návrhu. Neposudzovanie dohody o zrážkach zo mzdy výlučne
v konkrétnom kontexte danej zmluvy o úvere, ale vnímať ju všeobecne ako neprijateľnú, odporuje nielen
ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ale súčasne vytvára nerovnováhu strán sporu v prípade, pokiaľ
je jednou stranou spotrebiteľ. Žalovaný poznamenal, že nadmernú „opateru“ spotrebiteľa ako nedôvodnú
a nesprávnu konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. PL ÚS 11/2016. Žalovaný
v závere vyjadrenia apeloval na potrebu posudzovania úkonov a postupov v danom spore s ohľadom
na priemerného spotrebiteľa.

13. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného
súdu podľa ustanovenia podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

14. Odvolací súd v úvode pred samotným vecným prieskumom odvolaním napadnutého rozsudku
č.k. 8Csp/11/2019-134 zo dňa 14.06.2019 pre úplnosť konštatuje, že po vyhlásení predmetného
rozsudku Okresný súd Revúca dňa 19.07.2019 vyhlásil dopĺňací rozsudok, ktorým súd doplnil rozsudok
Okresného súdu Revúca č. k. 8Csp/11/2019-134 zo dňa 14.06.2019 o výrok: Súd žalobu v časti
o zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 290,- eur zamieta. Voči dopĺňaciemu rozsudku
odvolanie nebolo podané a preto je nutné poznamenať, že o tejto časti nároku žalobcu už bolo
právoplatne rozhodnuté.



15. Pokiaľ sa odvolací súd zameral na vecný prieskum správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie č.k. 8Csp/11/2019-134 zo dňa 14.06.2019 a to v rozsahu podaných odvolaní tak žalobcu, ako
aj žalovaného, je zrejmé, že predmetom prieskumu je rozsudok v celom rozsahu, vo všetkých jeho
výrokoch (žalobca odvolaním napadol výrok II., III. a IV. a žalobca podal odvolanie voči výrokom I., V.
a VI. rozsudku). Odvolací súd poznamenáva, že v sporovom konaní je odvolací súd striktne viazaný
dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379 a § 380 Civilného sporového poriadku).

16. Žalobca, ako spotrebiteľ, sa žalobou doručenou príslušnému súdu dňa 05.02.2019, po pripustení
zmeny žaloby uznesením č. k. 8Csp/11/2019-125 zo dňa 11.06.2019, voči žalovanému domáhal
určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, neplatnosti zmluvy o úvere, určenia bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru, zaplatenia finančného zadosťučinenia vo výške 300,- eur a vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 3.052,- eur. Odvolací súd konštatuje (reagujúc na konkrétne
odvolacie argumenty žalobcu), že pokiaľ v odvolaní žalobca požadoval ako bezdôvodné obohatenie
sumu 4.536 eur (teda viac, ako v štádiu prvoinštančného konania, kde žiadal sumu 3.052 eur), je
jeho odvolací návrh právne irelevantný, nakoľko s poukazom na ustanovenie § 371 CSP žalobu
nemožno v odvolacom konaní meniť. Právny a skutkový základ uplatnených nárokov žalobcu vyplýva z
hmotnoprávneho zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorým bola Zmluva o úvere „lepšia
splátka“ zo dňa 15.07.2011. Nakoľko predmetom sporu bolo viac nárokov uplatnených žalobcom, súd
prvej inštancie, rovnako aj odvolací súd, sa osobitne zameral na skúmanie opodstatnenosti, dôvodnosti
a zákonnosti každého z uplatnených nárokov osobitne. Odvolací súd konštatuje, že spotrebiteľský
charakter posudzovaného právneho vzťahu, ako aj právne postavenie žalobcu ako spotrebiteľa a
žalovaného ako dodávateľa, nebolo v priebehu konania, ani v odvolacom konaní, žiadnou zo strán
sporu spochybnené a namietané. Rovnako nebol zo strany žalovaného spochybnený v odvolacom
konaní právny názor súdu prvej inštancie o existencii naliehavého právneho záujmu spotrebiteľa na
požadovanom určení a to vo všetkých navrhovaných petitoch, ako to konštatoval súd prvej inštancie, s
poukazom na ustanovenie § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku.

17. Vychádzajúc z ustanovenia § 551 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
v znení ku dňu 15.07.2011 (ďalej „Občiansky zákonník“), uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť
písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie,
než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok
okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s
ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

18. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

19. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. Pokiaľ žalobca prvým určovacím petitom žiadal o určenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá
v čl. 3.9 Zmluvy o úvere č. 7775690188, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 15.07.2011, je
neplatná, odvolací súd preskúmaním odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie prisviedča v plnom
rozsahu a stotožňuje sa s právnym záverom prijatým súdom o neplatnosti tohto zmluvného dojednania,
nakoľko je rozporné so spotrebiteľským právom.

21. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že sporné dojednanie, ktoré svojim obsahom malo byť
dohodou o zrážkach zo mzdy, je obsiahnutá vo vopred dodávateľom pripravenom formulárovom texte
zmluvy o úvere a to ako zmluvné dojednanie označené [3.9]. Neobstojí - s ohľadom na listinné
dôkazy - argument tvrdený žalovaným aj v štádiu odvolacieho konania v jeho vyjadrení, že dohoda o



zrážkach zo mzdy bola uzatvorená so žalobcom vo forme samostatného právneho úkonu a nie ako
súčasť zmluvy o úvere. Neobstojí ani odvolací argument žalovaného, že v čase uzatvorenia zmluvy
o úvere a teda aj dohody o zrážkach zo mzdy zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ešte
neobsahoval ustanovenie § 5a ods. 1, na ktoré poukazuje vo svojej argumentácii žalobca, ani žiadne iné
zákonné obmedzenia, ktoré by zakazovali tento zabezpečovací právny inštitút použiť v spotrebiteľskej
zmluve. Zásadné je, že dohoda o zrážkach zo mzdy je dvojstranný právny úkon, a už aj zo samotného
označenia tohto právneho úkonu „dohoda“ je zrejmé, že vyžaduje nevyhnutne pre svoju platnosť
dosiahnutie konsenzu oboma zmluvnými stranami. Pokiaľ však zmluva o úvere obsahovala vo svojom
texte „skrytý“ právny úkon vo svojom dojednaní čl. [3.9], ktorý bol súčasťou formulárovej zmluvy a
ktorého obsah a koncipovanie neumožňuje dlžníkovi - spotrebiteľovi voľbu toto zmluvné dojednanie
ovplyvniť, prípadne úplne vylúčiť zo zmluvných podmienok, pretože mohol len dodávateľom vopred
pripravenú formulárovú zmluvu ako celok prijať alebo odmietnuť, nemožno mať za to, že takáto „dohoda“
bola výsledkom slobodnej vôle a konsenzu zmluvných strán. Žalobca nemal reálnu možnosť uzavrieť
zmluvu o úvere bez dohody o zrážkach zo mzdy a je nutné prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že
žalovaný ani nemal snahu preukázať, že by toto zmluvné dojednanie, ako „dohoda“ bola uzavretá so
spotrebiteľom individuálne. Takéto zabezpečenie dlhu nie je na prospech spotrebiteľa, spotrebiteľ sa
svojou neznalosťou právnych dôsledkov tohto zabezpečovacieho inštitút dostáva do znevýhodneného
postavenia, pretože veriteľovi je takouto formou umožnené domáhať sa uspokojenia svojho tvrdeného
nároku a to aj v nezákonnej výške bez obmedzení a bez náležitej súdnej kontroly, pričom nemožno
vylúčiť ani účel obchádzania príslušných ustanovení na ochranu spotrebiteľa a vyňatie záväzkového
vzťahu zo súdneho prieskumu. Možno potom súhlasiť so záverom konštatovaným súdom prvej inštancie
v dôvodoch rozsudku, že takáto dohoda o zrážkach zo mzdy bola formulovaná jednostranne v
neprospech žalobcu, ako spotrebiteľa a ustanovenia takejto dohody zakladajú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán a to výrazne v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný sa na základe
predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy môže domôcť realizácie zrážok zo mzdy už len samotným
predložením „dohody“ platcovi mzdy spotrebiteľa, ktorý neskúma dôvodnosť a zákonnosť uzatvorenia
„dohody“ a je povinný zrážky zo mzdy spotrebiteľa vykonávať vo výške požadovanej veriteľom, teda bez
akéhokoľvek eventuálneho súdneho prieskumu zákonnosti a okolností uzatvorenia tejto „dohody“. Ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá robí takúto dohodu o zrážkach zo mzdy neplatnou pre rozpor so
zákonom podľa ustanovenia § 39 v spojení s ustanovím § 53 ods. 1, 2 a 5 Občianskeho zákonníka.

22. Odvolací súd však nad rámec odôvodnenia rozsudku súdom prvej inštancie potrebuje zdôrazniť aj
ďalšiu okolnosť podporujúcu záver o neplatnosti dojednania o dohode o zrážkach zo mzdy. Vychádzajúc
z dikcie citovaného zákonného ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka, odvolací súd konštatuje,
že zákon pokiaľ upravuje dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, je pomerne strohý v zákonnej
úprave, pričom výslovne požaduje písomnú formou dohody medzi veriteľom a dlžníkom a ustanovuje,
že zrážky zo mzdy nesmú byť vyššie, než by boli pri výkone rozhodnutia. Žiadne ďalšie obligatórne
náležitosti zo zákonnej dikcie expressis verbis nevyplývajú, avšak z hľadiska naplnenia požiadavky
určitosti každého právneho úkonu je zrejmé, že výška zabezpečenej pohľadávky touto formou by mala z
dohody o zrážkach zo mzdy jednoznačne vyplývať a to jasným a nezameniteľným spôsobom. Taktiež z
charakteru dohody, ako dvojstranného konsenzuálneho právneho úkonu je zrejmé, že obsahom dohody
je súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne poukazovali veriteľovi. Odvolací
súd z hľadiska zákonom požadovaných formálnych a obsahových náležitostí dohody o zrážkach zo
mzdy považuje dojednanie obsiahnuté v čl. [3.9] za neurčité, čo je jednoznačne zásadná vada tohto
veriteľom zamýšľaného právneho úkonu, ktorý zo svojej povahy má byť dvojstranným konsenzuálnym
právnym úkonom, pretože má za následok jej neurčitosť v esenciálnej náležitosti tohto právneho úkonu,
kde absentuje označenie zabezpečenej pohľadávky a jej výšky. Aj z tohto dôvodu, ako dôvodu navyše,
je možné prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že takáto „dohoda“ okrem poukazu na ustanovenie §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ako neprijateľná zmluvná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej
zmluve, je aj z dôvodu jej neurčitosti a rozporu s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatný právny úkon.

23. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné,
je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.



24. Podľa ustanovenia § 38 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten,
kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v
duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

25. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

27. Podľa ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť
právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo
z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

28. Občianky zákonník, prípadne aj iný zákon, výslovne ustanovujú, v ktorých prípadoch zákonom
aprobovaných je možné považovať právny úkon za neplatný. Pokiaľ ide o ďalší žalobný nárok
obsiahnutý v petite žaloby, ktorým sa žalobca domáhal určenia neplatnosti posudzovanej zmluvy o
úvere ako celku, aj tu je nutné vychádzať z dôvodov, pre ktoré žalobca navrhoval určovacím petitom
vyhlásiť celú zmluvu o úvere ako celok za neplatnú a to z dôvodu, že je v nej obsiahnuté množstvo
neprijateľných zmluvných podmienok a v zmysle odvolacích argumentov žalobcu, aj z dôvodu, že
žalovaný, ako veriteľ, zmluvu zosplatnil, v dôsledku čoho podľa názoru žalobcu zmluva zanikla a je
neplatná. Odvolací súd poznamenáva, že predčasné vyvolanie splatnosti zmluvy o úvere nespôsobuje
ako právny následok jej zánik a ani neplatnosť zmluvy. Tieto závery žalobcu nemajú oporu v zákonnej
úprave. Z tohto dôvodu by preto tvrdenie o neplatnosti zmluvy o úvere neobstálo. Avšak ani z
druhého dôvodu požadovaného určenia neplatnosti zmluvy o úvere- a to údajného obsahu množstva
neprijateľných zmluvných podmienok, by tvrdenie žalobcu o neplatnosti zmluvy neobstálo. Súd prvej
inštancie správne konštatoval, s poukazom na ustanovenia § 52 a násl., § 39 a § 41 Občianskeho
zákonníka, že z obsahu zmluvy o úvere, ani z iných okolností preukázaných v prvoinštančnom konaní
nebol zistený žiadny zákonom upravený dôvod neplatnosti zmluvy o úvere ako celku. V tejto časti
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie ohľadom
zdôvodnenia výroku II. rozsudku a podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP na dôvody obsiahnuté v bode
31. odôvodenia napadnutého rozsudku odkazuje. Nebol zistený a preukázaný žiadny dôvod, pre ktorý
by súd bol oprávnený, s poukazom na konkrétne zákonné ustanovenie upravujúce absolútnu alebo
relatívnu neplatnosť právneho úkonu, vysloviť, že posudzovaná zmluva o úvere je absolútne neplatná.

29. V ďalšom žalobnom nároku sa žalobca domáhal určenia posudzovanej zmluvy o úvere ako
bezúročnej a bezpoplatkovej s poukazom na zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

30. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

31. Žalobca sa dovolával určenia, že posudzovaný spotrebiteľský úver je bezúročný a bezpoplatkový z
dôvodov obsiahnutých v ustanovení § 9 ods. 2 písm. f), j) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa
ktorých zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať (okrem iných aj) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/), ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. j/) a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods.
2 písm. k/). Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie, že ani jeden z tvrdených dôvodov bezúročnosti
a bezpoplatkovosti posudzovaného spotrebiteľského úveru nebol súdom zistený, odvolací súd sa aj
v tejto časti plne stotožňuje s odôvodnením obsiahnutých v bode 33. rozsudku súdu prvej inštancie.
Odvolací súd v súvislosti s argumentáciou žalobcu ohľadom nutnosti osobitného uvedenia výšky, počtu



a termínu splátok istiny, úrokov a poplatkov, ktorý poukázal a citoval z množstva súdnych rozhodnutí
okresných aj krajských súdov, poznamenáva, že je pravdou, že slovenské súdy v rámci svojej judikatúry
rozhodovali v tejto otázke nejednotne, so závermi, že veriteľ je povinný určiť v zmluve presný rozpis,
koľko sa z jednotlivých splátok započítava na istinu a koľko na úroky a ostané náklady, vychádzajúc príliš
formalisticky zo znenia zákona č. 129/2010 
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom uvedené znenie zákona súdmi bolo interpretované prísnejšie v
porovnaní so znením smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 48/2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere, ktorá hovorí len o povinnosti uvádzať výšku, počet a frekvenciu splátok. V tomto smere odvolací
súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia
proti Kláre Bíróovej zo dňa 09.11.2016, z ktorého vyplýva, že smernica neustanovuje výpis vo forme
amortizačnej tabuľky ako obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom súdny dvor
konštatoval, že s ohľadom na úplnú harmonizáciu, ktorú smernica č. 48/2008 predstavuje, smernica
bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť do zmluvy o úvere
iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva čl. ods. 2 tejto smernice. Súdy Slovenskej republiky pri výklade
ustanovení právnych predpisov, platných na území SR, sú povinné aplikovať eurokonformný výklad. V
prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou má spotrebiteľ právo vyžiadať si
výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy
o úvere. Amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, lehoty a podmienky ich úhrady,
upravuje rozpis každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej
sadzby úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo ak sa dodatočné
náklady podľa zmluvy o úvere môžu meniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje
v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov
v súlade so zmluvou o úvere. Nie je teda potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala údaj
o tom, aká časť splátky bude započítaná na istinu a aká na úroky. Na túto okolnosť osobitne reagovala
potom aj následná judikatúra všeobecných súdov SR, okrem iného aj uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.02.2018, na ktoré poukázal v odôvodnení rozsudku aj súd prvej
inštancie, v ktorom Najvyšší súd SR rovnako konštatoval, že v zmluvách o spotrebiteľských úveroch
nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, rozpis
splátok osobitne na istinu, úroky a poplatky.

32. Pokiaľ ide o argument žalobcu, že zmluva o úvere neobsahuje obligatórne náležitosti obsiahnuté v
ustanovení § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, aj v tomto bode sa odvolací súd plne
stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva nemusí obsahovať osobitne údaj o dobe trvania
zmluvy, ako aj o termíne konečnej splatnosti, pokiaľ ide o rovnaký dátum, prípadne je táto okolnosť
zrejmá z ostatných údajov v zmluve obsiahnutých (počet splátok, deň splatnosti splátok a dátum prvej
splátky). V predmetnej zmluve bola uvedená konečná splatnosť úveru 15.07.2018, z tohto údaju mal
možnosť žalobca zistiť, dokedy pri dohodnutom počte splátok (84), pri dátume 1. splátky 15. 08.2011 a
splatnosti ďalších splátok (k 15. dňu v mesiaci) bude úver splácať. Taktiež je možné prisvedčiť záveru
súdu ohľadom nesprávne uvedenej výške RPMN, že pokiaľ aj táto bola skutočne v zmluve o úvere
uvedená nesprávne a to RPMN 13,61 %, pričom správny údaj o RPMN je 13,46 %, s poukazom na dikciu
ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon sankcionuje spotrebiteľský
úver bezúročnosťou a bezpoplatkovosoťou len v prípade, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Súd nie je oprávnený
vykladať jednoznačné znenie zákona extenzívne a rozširovať dôvody bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľského úveru aj na iné, zákonom neaprobované okolnosti. Vzhľadom na žalobcom uvádzané
dôvody a v intenciách prieskumu vymedzenom odvolacími dôvodmi (§ 379 a § 380 CSP), kedy je
odvolací súd viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania, je potom nutné prisvedčiť správnosti aj výroku III.
rozsudku, ktorým súd žalobu v časti o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov zamietol.

33. V nadväznosti na vecne správny výrok II. a III. rozsudku, je potom nutné konštatovať aj vecnú
správnosť výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd zamietol aj uplatnený nárok na zaplatenie
bezdôvodného obohatenia, pretože pokiaľ Zmluva o úvere nebola neplatným právnym úkonom a úver,
ktorý bol poskytnutý žalobcovi, nie je bezúročným a bez poplatkov, žalobca bol zo zmluvy povinný uhradiť
žalovanému plnenia dojednané v zmluve. Pokiaľ mal súd preukázané, že žalobca zaplatiť žalovanému
na tento úver platby v celkovej výške 16.536,- eur (zrážky v období od septembra 2012 do februára
2019), čo je menej ako celková suma, ktorú mal žalobca podľa zmluvy zaplatiť, je zrejmé, že nedošlo na
strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu sa na úkor žalobcu a to prijatím plnenia bez právneho
dôvodu, prípadne z neplatného právneho dôvodu.



34. Pokiaľ ide o žalovaným, ako odvolateľom namietaný výrok V. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie
podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa priznal po zvážení miery
úspešnosti dovolania sa žalobcom porušenia svojich práv ako spotrebiteľa a miery závažnosti porušenia
spotrebiteľského opráva zo strany dodávateľa, primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 10 eur
(z uplatnenej sumy 300 eur), odvolací súd aj v tomto výroku považuje rozhodnutie súdu za vecne správne
a zákonné. Žalobca, ktorý si úspešne - hoci len v jednom žalobnom nároku, uplatnil na súde porušenie
svojho spotrebiteľského práva, má v zmysle zákona nárok na primerané finančné zadosťučinenie,
ktorého výšku zhodnotí na základe konkrétnych špecifických okolností súd. Súd považoval za primerané
zadosťučinenie vo výške 10 eur, pričom pokiaľ súd dopĺňacím rozsudkom vo zvyšnej časti nárok na
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 290 eur zamietol, voči tomuto rozsudku žalobca odvolanie
nepodal a preto ani nárok nad rámec súdom priznaných 10 eur finančného zadosťučinenia nie je
predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

35. Ďalšou odvolacou námietkou oboch odvolateľov bolo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je nepreskúmateľné. Je potrebné uviesť, že ani táto odvolacia námietka nemá, s poukazom na
odôvodnenie napadnutého rozsudku, svoje opodstatnenie. Právo na určitú kvalitu súdneho konania,
ktorej súčasťou je aj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z
aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z
rozhodnutí Ústavného SR totiž vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a
odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006) a tak nepochybne právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Právo na spravodlivý proces
je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych
noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté
v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by
mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú
presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku
ktorým na základe týchto premís súd dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné,
racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne
vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a
oprávnených záujmov účastníkov (viď napr. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva
na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú zásadný význam pre
rozhodnutie (I. ÚS46/05, II. ÚS 76/07). S poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že rozsudok
súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí a preto ho nemožno
považovať za nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia
rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú
súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú a aj právnu presvedčivosť. Súd jasne a dostatočne
zrozumiteľne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe sčasti vyhovel, ako aj zdôvodnil, prečo sčasti
žalobu zamietol a svoje rozhodnutie odôvodnil presvedčivo a zrozumiteľne.

36. Vzhľadom na procesný úspech strán sporu potom následne aj súd prvej inštancie správne rozhodol
o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP a § 262 ods.
1 a 2 CSP a po vyhodnotení miery úspechu žalobca v rozsahu 21 % a žalovaného v rozsahu 79 % a
v nadväznosti na to čistého úspechu žalovaného v rozsahu 58 %, potom priznal nárok na náhradu trov
konania žalovanému voči žalobcovi v rozsahu 58 %.
37. Možno potom zhrnúť, že právne a skutkové závery, na základe ktorých súd prvej inštancie
meritórne rozhodol, boli vecne správne a odvolací súd preto z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej
inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch I., II., III., IV. a V. a v závislom výroku VI. o náhrade trov
prvoinštančného konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262
ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní a s
poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov



konania právo. Odvolací súd vyslovil, že nakoľko odvolanie podali obe strany sporu a v odvolacom
konaní nebol procesne úspešný ani žalobca, ani žalovaný, žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania.

39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a



ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).