Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/185/2013 z 18. 3. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 18. marca 2014, sp. zn. 6Co/185/2013, ECLI:SK:KSNR:2014:4212212022.3 Krajský súd Nitra | 6Co/185/2013 | ECLI:SK:KSNR:2014:4212212022.3 | 2014-03-18 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: OSP, § 219 OSP, § 219 ods. 150 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fa82a6ca-d4ee-451b-837a-fa363864bfeb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4212212022.3 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/185/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212212022
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4212212022.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická
56, Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpený: HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova
12, Bratislava, IČO: 35 885 459, za ktorú koná Mgr. Ján Gajan, advokát, proti odporcovi: Y. S., nar.
XX.XX.XXXX, bydlisko: S., Vodná XX/XX, o zaplatenie 4.033,67 eura s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 12. marca 2013 pod č. k. 13C/604/2012-80
v zamietajúcej časti takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti 17,30 % úroku zo sumy 3.630,70 eura
od 22.12.2010 do zaplatenia a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti 17,30 % úroku zo sumy 3.630,70 eura
od 22.12.2010 do zaplatenia a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 2.359,18 eura s
9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.127,75 eura od 22.12.2010 až do zaplatenia a to všetko
v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur splatných vždy do 20 dňa každého mesiaca, počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Návrh v časti prevyšujúcej sumu 2.359,18 eura,
v časti 17,30 % úroku zo sumy 3.630,70 eura od 22.12.2010 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úroku
z omeškania zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

V dôvodoch svojho písomného rozhodnutia poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého
zistil, že právny predchodca navrhovateľa W., Bratislava, uzatvorila s odporcom zmluvu o splátkovom
kalendári č. 0212124187 dňa 30.11.2005. Veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 50.000,- Sk s úrokovou
sadzbou 17,30 %, bez poplatku za poskytnutie úveru, s poplatkom za správu úveru 50,- Sk mesačne,
takže mesačná výška splátok činila 1.304,- Sk, splátka prvej splátky 20.12.2005 a konečná splatnosť
úveru 20.11.2010. Účastníci si ďalej dohodli ročnú percentuálnu mieru nákladov 3,97 %. Ďalej uviedol,
že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 č. 1424/2010/CE postúpil postupca pohľadávku
voči odporcovi na navrhovateľa. Vzhľadom na charakter zmluvy posúdil vzájomný vzťah účastníkov
konania ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23 ods. 1, 2 zák. č. 634/1992 Zb., § 53 a
nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zák. č. 258/2001 Z. z. Z uvedených dôvodov ďalej uviedol, že je



potrebné na uvedenú zmluvu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že návrh
navrhovateľa je dôvodný iba do sumy 2.359,18 eura spolu s úrokom z omeškania 9 % zo sumy 2.127,75
eura od 22.12.2010 až do zaplatenia. Odporca zaplatil 588,45 eura, takže jeho dlh na splátkach a
poplatkoch k 07.11.2008 bol 996 eur a po 07.11.2008 jeho nedoplatok predstavoval sumu 1.131,75 eura.
V ďalšej časti zdôvodnil svoje rozhodnutie ohľadne úroku z omeškania. V závere rozhodnutia zdôvodnil
rozhodnutie v jeho zamietajúcej časti týkajúcej sa 17,30 % úroku z úveru zo sumy 3.630,70 eura od
22.12.2010 až do zaplatenia. Uviedol, že tento nárok navrhovateľa zostal nepreukázateľným najmä, keď
sa uvedeným úrokom úročí istina čerpaného úveru len do konečnej splatnosti úveru (20.11.2010) a tento
úrok bol zahrnutý v 60 splátkach úveru. Po uplynutí konečnej lehoty splatnosti (ostatnej splátky) má
veriteľ dlžníka nárok len na úrok z omeškania z dlžných splátok, keďže omeškaním dlžníka sa odmena
za úver, ktorou nepochybne úrok z úveru je, nezvyšuje. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR publikované pod R 59/98 Zb., z ktorého vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z
poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, v danom prípade do 20.11.2010. Z toho
dôvodu v tejto časti návrh zamietol. V závere svoje rozhodnutie odôvodnil v časti náhrady trov konania.

Navrhovateľ napadol rozsudok v zákonnej lehote odvolaním v časti, v ktorej prvostupňový súd zamietol
úrok 17,30 % zo sumy 3.630,70 eura od 22.12.2010 do zaplatenia. Odvolanie zdôvodnil nesprávnym
skutkovým zistením a nesprávnym posúdením veci. Poukázal na to, že úverová zmluva je absolútnym
obchodom, a preto daný vzťah mal posudzovať v zmysle Obchodného zákonníka. Nestotožnil sa s
názorom súdu o tom, že má nárok na úver z úveru len do konečnej splatnosti úveru, t. j. do 20.11.2010.
Prvostupňový súd mu mal priznať zmluvný úrok 17,30 % od 22.12.2010 do zaplatenia s poukazom
na ust. § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa dlžník zaväzuje vrátiť poskytnuté prostriedky,
zaplatiť úroky. V zmysle ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške a podľa § 503 ods. 3 veta druhá je
dlžník povinný úroky zaplatiť za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Z uvedeného
vyplýva, že povinnosť odporcu je zaplatiť úroky za celú dobu od poskytnutia úveru až do jeho úplného
vrátenia. Preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa
náležitosti § 205 a nasl. OSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu
predchádzalo, byť viazaný rozsahom, dôvodmi odvolania a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214
ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti podľa § 219 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením § 219 ods. 2 OSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodnenia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v
plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa a to po skutkovej, ako aj právnej
stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy
vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého
stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho iba dopĺňať v
tom zmysle, že ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací
súd prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania a nemôže sa
obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. Inak sa dostane mimo limitov práva na
spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen čl. 46 ods. 1 ústavy, ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

V predmetnej zmluve o splátkovom úvere v článku I. si účastníci konania dohodli úrokovú sadzbu 17,30
% ako pevnú do konečnej splatnosti úveru, pričom v ďalšej časti uvedeného článku je uvedená konečná
splatnosť úveru 20.11.2010.



Navrhovateľ svoj nárok na úroky z úveru po splatnosti úveru odvodzoval od čl. II. bod 3, z ktorého
vyplýva, že strany si dohodli, že splatené úroky a poplatky sa dňom ich splatnosti stávajú súčasťou istiny.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa. Prvostupňový súd správne vychádzal z obsahu
zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania, v ktorej mali účastníci pevne dohodnutý úrok do splatnosti
úveru, t. j. 20.11.2010. Preto rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP a odporcovi úspešnému v
odvolacom konania nepriznal náhradu trov konania, lebo nárok neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.