{"guid": "0baa752f-0a0f-44cb-9c36-f593589efbcc:f3393185-1f40-4afa-8489-9ca66cc37a23", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4019200286.2", "spisova_znacka": "23Sa/48/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sa/48/2019 z 20. 10. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 20. októbra 2019, sp. zn. 23Sa/48/2019, ECLI:SK:KSNR:2019:4019200286.2", "identifikacne_cislo": "4019200286", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Helena Kosorínová", "sudca_id": 474, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-helena-kosorinova-474", "datum_vydania": "2019-10-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f3393185-1f40-4afa-8489-9ca66cc37a23", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4019200286.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2019:4019200286.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2019:4019200286.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/48/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200286
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4019200286.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: Q. B., bytom M. XXX, T. nad F., proti žalovanému: Sociálna
poisťovňa, ústredie Bratislava, 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX
XXX XXXX 0 zo dňa 09. 04. 2019, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd  žalobu zamieta.
Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa  09. 04. 2019 podľa § 218 ods. 3 zákona
č. 461/2003 Z.z. Generálny riaditeľ žalovaného odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, ústredie zo dňa 20. 02. 2019 ako vecne správne potvrdil.

2. Prvostupňový správny orgán predmetným rozhodnutím zo dňa 20. 02. 2019 zamietol žiadosť žalobcu
o starobný dôchodok podľa § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov
a podľa § 21, § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pretože nesplnil podmienku
dovŕšenia dôchodkového veku.

3. Prvostupňový správny orgán rozhodol o žiadosti žalobcu zo dňa 17. 01. 2019, ktorou žiadal o priznanie
starobného dôchodku od 31. 10. 2017. Poistenec má nárok na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1
a 2 zákona č. 461/2003 Z.z.  o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. ak bol dôchodkovo
poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak
tento zákon neustanovuje inak.

Inak zákon určuje dôchodkový vek postupom podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa
ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú  do
31. 12. 2023. Zachovanie nárokov  vyplývajúcich zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej
kategórie spočíva aj v znížení vekovej podmienky potrebnej pre nárok na starobný dôchodok.

Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z., je potrebné zohľadniť
nielen zvýhodnenú pracovnú kategóriu vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia ale považovať I. a
II. kategóriu funkcií za pracovnú kategóriu a zachovať z nej nároky na prípadné zníženie dôchodkového
veku.

Prvostupňový správny orgán  posúdil dôchodkový vek žalobcu s prihliadnutím na ustanovenie § 21 a
§ 174 zákona č. 100/1988  Zb.



Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný
najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, písm. a/,
alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní uránových baniach,
b/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, písm. b/, ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/,
c/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, písm. b/ až h/,
d/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, písm. i/ až l/.

Na účely zníženia dôchodkového veku postupom podľa § 21 ods. 1 je možné hodnotiť len prvú pracovnú
kategóriu, resp. I. kategóriu funkcií, II. kategória funkcií nemá vplyv na zníženie vekovej hranice na
starobný dôchodok.

Podľa § 14 ods. 2 písm. a / zákona č. 100/1988 Zb. žalobca získal 8 rokov a 326 dní, z toho 365 dní,
t.j. 1 rok v I. pracovnej kategórii a 7 rokov a 326 dní v zamestnaní zaradenom  do zvýhodnenej I.AA
pracovnej kategórii.

Podľa § 65 ods. 2 a § 65a ods. 5 písm. e/ zákona č. 461/2003 Z.z.  v znení neskorších predpisov,
dôchodkový vek  poistenca, ktorý v r. 2023 dovŕši 63 rokov, je 63 rokov  a 2 kal. mesiace.

Prvostupňový správny orgán poukázal aj na ustanovenie § 174 ods. 1 zákona č.  100/1988 Zb. v znení
neskorších predpisov, občan, ktorý vykonával pred 01. 01. 2000 zamestnanie v I. pracovnej kategórii,
prípade službu I. alebo II. kategórii funkcií, má po      31. 12. 1999 nárok na starobný dôchodok tiež ak
bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a/  56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, písm. a/,
prípadne 9,5 roka, ak ide o zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom
v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, alebo 19 rokov  v službe I. kategórie funkcií,
b/ 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, písm.
a/, prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní
uvedenom  v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, alebo 18 rokov  v službe I. kategórie funkcií,
c/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, písm.
a/, prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní
uvedenom  v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, alebo 16 rokov  v službe I. kategórie funkcií, alebo 17,5 roka
v službe II. kategórie funkcií, alebo
d/ 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, písm. a/,
prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní
uvedenom  v § 14 ods. 2 písm. b/ až l/, alebo 15 rokov  v službe I.  alebo II. kategórie funkcií a nebol z
tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/ zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, nevznikol mu nárok na starobný dôchodok v 55. roku veku
tak, ako žiadal.

Vzhľadom na to aj s prihliadnutím na § 274 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého sa nároky vyplývajúce
zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie priznávajú do    31. 12. 2023, nespĺňa podmienky
pre určenie dôchodkového veku 55 rokov podľa § 21 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení
neskorších predpisov, pretože nezískal dobu zamestnania uvedenú v § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v rozsahu aspoň 15 rokov a ani nezískal dobu zamestnania v
takom zamestnaní v uránových baniach v rozsahu aspoň 10 rokov. Zároveň nespĺňa ani podmienky pre
určenie dôchodkového veku podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, pretože
nevykonával zamestnanie zaradené do I.AA pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 2 písm. a/ zákona č.
100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov  k 31. 12. 1999. Zamestnanie zaradené vo zvýhodnenej
pracovnej kategórii žalobca ukončil dňa 14. 01. 1991.

4. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie, v ktorom žiadal o
prešetrenie zaradenia do kategórie v dobe jeho učňovského a stredoškolského štúdia za roky 1976
a 1979. Ďalej uviedol, že už v čase odvodu v r. 1978 už vyše dva roky pracoval ako banský učeň.
Poukázal na to, že po ukončení učilišťa mu bolo ponúknuté   štúdium na strednej škole z dôvodu



nedostatku banských odborníkov, pričom z tejto doby štúdia nemá v evidenčnom liste žiadne záznamy
o dopracovanej dobe v podzemí a pracovnej kategórii.

5. Žalovaný správny orgán ako odvolací orgán o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia
rozhodol o odvolaní žalobcu, ktorý žiadal priznať starobný dôchodok, preskúmal napadnuté rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu a toto rozhodnutie potvrdil.

6. Z administratívneho spisu žalobcu bolo preukázané, že si uplatnil nárok na starobný dôchodok
žiadosťou zo dňa 17. 01. 2019 a žiadal priznať starobný dôchodok od    31. 10. 2017.

Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., v znení zákona č. 555/2007 Z.z., poistenec má nárok na
starobný dôchodok ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov dovŕšil dôchodkový vek.

Inak sa určuje dôchodkový vek postupom podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého nároky
vyplývajúce zo zaradenia v zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Zachovanie
nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie spočíva aj v
znížení vekovej podmienky potrebnej pre nárok na starobný dôchodok.

Žalovaný správny orgán posúdil dôchodkový vek žalobcu aj s prihliadnutím na § 14 ods. 4, § 21 a § 174
zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.

Podľa § 21 ods. 1 písm. b/ zákona č.100/1988 Zb., občan má nárok na starobný dôchodok ak bol
zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov
v zamestnaní uvedenom § 14 ods. 2 písm. b/, ak bol z tohto zamestnania prevedený ako uvoľnený z
dôvodov  uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/.

Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, do I. pracovnej kategórie sú
zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne
rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením
škodlivých fyzikálnych  a chemických  vplyvov, a to
a/ zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach,
b/ ostatné zamestnania  v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach,
c/ zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom,      d/
zamestnania členov leteckých  posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu,
e/ zamestnania  členov posádok námorných  lodí,
f/ zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách  alebo v ťažkých
chemických prevádzkach,
g/ zamestnania kesonárov a potápačov,
h/ zamestnania  vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením  pri úprave
a konečnom  spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a
výskumného reaktora,
i/ zamestnania vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s
rizikom chemickej karcinogenity,
j/ zamestnania v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových
baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých  možno priemyselne vyrábať
kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň
a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením,
k/ zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri
formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej
koncentrácie agresívneho  fibroplastického  prachu,  ak sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní
nadmernej ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla,
l/ zamestnania  v stokovej sieti v podzemných priestoroch.

Podľa § 174 ods. 1 zákona č.  100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, občan, ktorý vykonával pred
01. 01. 2000 zamestnanie v I. pracovnej kategórii, prípade službu I. alebo II. kategórii funkcií, má po 31.
12. 1999 nárok na starobný dôchodok tiež ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň



a/  56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, písm. a/,
prípadne 9,5 roka, ak ide o zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom
v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, alebo 19 rokov  v službe I. kategórie funkcií,
b/ 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, písm.
a/, prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní
uvedenom  v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, alebo 18 rokov  v službe I. kategórie funkcií,
c/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, písm.
a/, prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní
uvedenom  v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, alebo 16 rokov  v službe I. kategórie funkcií, alebo 17,5 roka
v službe II. kategórie funkcií, alebo
d/ 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, písm. a/,
prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní
uvedenom  v § 14 ods. 2 písm. b/ až l/, alebo 15 rokov  v službe I.  alebo II. kategórie funkcií a nebol z
tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/ zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, nevznikol mu nárok na starobný dôchodok v 55. roku veku
tak, ako žiadal.

Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, podmienkou vzniku nároku
na starobný dôchodok podľa ods. 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie  alebo služba I. alebo II.
kategórie funkcii trvali k 31. 12. 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú  i náhradné doby a
doby uvedené v § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č.
117/1988 Zb.

Podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia žalobcu v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2
písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. získal 8 rokov a 326 dní, z toho 365 dní, t.j. 1 rok v zamestnaní v
I. pracovnej kategórii a 7 rokov a 326 dní v zamestnaní zaradenom do zvýhodnenej I.AA pracovnej
kategórii.

Nakoľko žalobca v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie získal 8 rokov a 326 dní obdobia
dôchodkového poistenia a toto zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie netrvalo k 31. 12. 1999
žalobca nespĺňa podmienku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.,
a preto správne prvostupňový správny orgán rozhodol, keď jeho žiadosť o starobný dôchodok zamietol.

Námietka žalobcu týkajúca sa započítania doby jeho učňovského a stredoškolského štúdia za roky
1976-1979 v I. pracovnej kategórii je nedôvodná, nakoľko doba učebného pomeru od 01. 09. 1976
do30. 06. 1978 bola žalobcovi na nárok na starobný dôchodk započítaná v III. pracovnej kategórii a
ďalšia doba učebného pomeru od 01. 07. 1978 do 28. 06. 1979 bola započítaná v I. pracovnej kategórii
na základe evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, ktoré boli vystavené zamestnávateľom
žalobcu Výstavba OKD, Důlní závod Karviná a riadne sú podpísané zamestnávateľom a žalobcom.

Počas výkonu zamestnania u zamestnávateľa žalobca popri zamestnaní navšetevoval Strednú
priemyselnú školu banícku v Ostrave, a táto doba zamestnania od 01. 01. 1980 do 14. 04. 1983
bola započítaná v III. pracovnej kategórii a takto je aj vykázaná na evidenčnom liste dôchodkového
zabezpečenia zo dňa 20. 03. 1992, ktorý je vlastnoručne podpísaný žalobcom a zamestnávateľom.
Žalobca na pracovnej pozícii revírnik, ktorá je zaradená do I.AA pracovnej kategórie pracoval až od 15.
04. 1983.

Vzhľadom na vyššie uvedené podklady bola doba zamestnania od 01. 09. 1976 do      14. 01. 1991
započítaná na nárok na starobný dôchodok účastníkovi konania správne.

Na základe týchto skutočnosti žalovaný správny orgán dospel k záveru, že odvolanie účastníka konania
nie je dôvodné, a preto rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako vecne správne potvrdil.

II.



7. Žalobca voči rozhodnutiu včas podal žalobu, v ktorej žiadal preskúmať rozhodnutie, zrušiť ho a vec
vrátiť na nové konanie. Opätovne poukazoval na dôvody, ktoré uvádzal v odvolaní voči prvostupňovému
správnemu orgánu.  Tvrdil, že týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach a diskriminovaný,
pretože skutočnosti, ktoré sú uvádzané v týchto rozhodnutiach sa nezakladajú na pravde. S údajmi
uvedenými v listoch dôchodkového zabezpečenia bolo manipulované, boli vyškrtávané a podpísané
po tom, čo ich podpísal. Poukázal na to, že učňovskú školu navštevoval od 01. 09. 1976 do 28. 06.
1979 a Strednú priemyselnú školu hornícku v Ostrave od 01. 09. 1979 do 30. 06. 1982 a počas tento
doby vykonával prácu v baníctve pod zemou  aj počas školských prázdnin. Nebol povolaný na základnú
vojenskú službu, o čom svedčí výpis z vojenskej knižky, pretože pracoval ako baník pracujúci v uholných
doloch pod zemou a dlhodobý pracovný záväzok určený k náhradnej služba splnil dňom 01. 01. 1991.
Taktiež predložil potvrdenie od dĺžke zamestnania a zápočte dôb zo dňa 14. 01. 1991, že bol zamestnaný
vo VOKD DZ 21 od 29. 06. 1979 do 14. 01. 1991. Taktiež poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády č. 117/1988 o zaraďovaní zamestnaní do I. alebo II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového
zabezpečenia:
Doba štúdia žiada stredného  odborného učilišťa pripravovaného pre zamestnanie I. (II.) pracovnej
kategórie sa započítava ako doba zamestnania  tejto pracovnej kategórie, ak sa praktické vyučovanie
uskutočňuje pravidelne na pracoviskách alebo prevádzkach, kde sa vykonávajú zamestnania v I. alebo
II. pracovnej kategórie.

Taktiež poukazoval na ustanovenie § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., ktoré je diskriminačné v tom
smere, že podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok by malo byť trvanie tohto zamestnania v I.
pracovnej kategórii k 31. 12. 1999, tak ako to konštatuje žalovaný vo svojom rozhodnutí.

Žalobca žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu.

III.

8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18. 07. 2019 žiadal  žalobu  zamietnuť.  Poukázal
na to, že žalobcova námietka týkajúca sa   započítania jeho učňovského a stredoškolského štúdia za
roky 1976-1979 v I. pracovnej kategórii je nedôvodná, nakoľko doba učebného pomeru od 01. 09. 1976
do 30. 06. 1978 bola žalobcovi na nárok na starobný dôchodok započítaná do III. pracovnej kategórii
a zvyšná doba učebného pomeru od 01. 07. 1978 do 28. 06. 1979 bola započítaná do I. pracovnej
kategórii na základe evidenčných listov dôchodkového zamestnania vystavených zamestnávateľom
žalobcu. Taktiež ďalšia námietka žalobcu týkajúca sa započítania štúdia na Strednej  priemyselnej škole
baníckej je nedôvodná, pretože táto doba zamestnania, ktorú vykonával žalobca mu bola hodnotená v
III. pracovnej kategórii tak ako je vykázaná v evidenčnom liste dôchodkového zamestnania a žalobca
túto školu navštevoval popri zamestnaní.
K ďalšej námietke žalobcu vo veci uplatnenia § 174 zákona č. 100/1988 Zb. žalovaný poukazuje
na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach, ktorý vyslovil právny názor, že
predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok v zmysle § 174 ods. 1 už do dovŕšenia
veku 56-59 rokov je nielen splnenie podmienky získania zamestnania zaradeného do I. pracovnej
kategórie uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zákona č. 100/1988 zb. ale aj podľa § 174 ods. 2 zákona
č. 100/1988 Zb. splnenie podmienky, že také zamestnanie trvalo do 31. 12. 1999, ktorú žalobca nesplnil.

IV.

9. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril dňa 23. 08. 2019, naďalej trvala na zrušení rozhodnutia
žalovaného. Poukázal na ustanovenie § 174  ods. 1 a 2, ktoré sú  účelovo diskriminačné a
nepochopiteľné v právnom štáte. Taktiež namietal nesprávnosť evidenčných listov dôchodkového
zabezpečenia, ktoré boli uzatvárané dňa 20. 03. 1992, teda viac ako rok po jeho odchode zo
zamestnania.

V.

10. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe bez pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
a preto rozsudkom žalobu žalobcu zamietol podľa § 190 SSP.



11. Správny súd oboznámením sa pripojeným administratívnym spisom a dospel k tomuto skutkovému
a právnemu záveru.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o nároku žalobcu o priznanie
starobného dôchodku od 31. 10. 2017, t.j. odo dňa dovŕšenia 55 roku veku.
Žalobca žiadosťou zo dňa 17. 01. 2019 žiadal žalovanú o priznanie starobného dôchodku od 31. 10.
2017.
Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na starobný dôchodok ak bo dôchodkovo
poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Podľa § 65 ods. 2 a § 65a zákona č. 461/2003 Z.z.  sa dôchodkový vek od 01. 01. 2017 postupne
upravuje v závislosti od vývinu priemernej dĺžky života (veku dožitia) v SR.
Inak sa určuje dôchodkový vek postupom podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona
č 140/2015 Z.z., podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej
kategórie sa priznávajú do 31. 12. 2023. Zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnania
do zvýhodnenej pracovnej kategórie spočíva aj v znížení vekovej podmienky potrebnej pre nárok na
starobný dôchodok.
Žalovaný správny orgán posúdil dôchodkový vek žalobcu s prihliadnutím na ustanovenie § 14 ods. 4, §
21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z.z.
Na základe vyššie uvedených ustanovení ani s prihliadnutím na ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003
Z.z.  žalobca nesplnil podmienky pre učenie dôchodkového veku 55 rokov podľa § 21 ods. 1 písm. a/
zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, pretože nezískal dobu zamestnania uvedenú v §
14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v rozsahu 15 rokov a ani nezískal
dobu zamestnania v takomto zamestnaní uránových baniach v rozsahu aspoň 10 rokov. Zároveň nesplnil
podmienku pre určenie dôchodkového veku podľa § 174j zákona č. 100/1988 Zb.  v znení neskorších
predpisov, pretože nevykonával zamestnanie zaradené do I.AA pracovnej   kategórie podľa § 14 ods. 2
písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. k 31. 12. 1999. V zamestnaní získal 8 rokov a 326 dní, z toho 365 dní, t.j.
1 rok v zamestnaní v I. pracovnej kategórii a 7 rokov a 326 dní v zamestnaní zaradenom do zvýhodnenej
I. AA pracovnej kategórie. Zamestnanie zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórii ukončil 14. 01.
1991.
Podľa § 65 ods. 2 a § 65a ods. 5 písm. e/ zákona č. 461/2003 Z.z.  dôchodkový vek poistenca, ktorý v
r. 2023 dovŕši 63 rokov je 63 rokov a 2 kal. mesiace.
Je potrebné poukázať na skutočnosť, že navrhovateľovi nevznikol ani nárok na starobný dôchodok
podľa ustanovenia § 174 zákona o sociálnom zabezpečení, keďže zamestnanie zaradené do I.
pracovnej kategórii netrvalo k 31. 12. 1999. Zhodnotenie odpracovanej doby žalobcu v zamestnaniach
zaradených do zvýhodnených pracovných kategórií na účely vzniku nároku na starobný dôchodok
žalovaný správny orgán posúdil podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia predložených
žalovanému zamestnávateľom žalobcu, ktoré žalobca sám potvrdil vlastnoručným podpisom.
Námietky žalobcu považuje súd za právne irelevantné.
Žalovaný správny orgán  ako i prvostupňový správny orgán rozhodli v zmysle zákona správne, riadne
zistili skutkový stav a svoje rozhodnutia náležite odôvodnili.
12. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť
rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP zamietol.

13. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal náhradu
trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 133, ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1
mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti  je 30  dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch
uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.



Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti  neplatia, ak ide o
konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "0baa752f-0a0f-44cb-9c36-f593589efbcc:c640e283-fa54-4b7b-913f-62cbd8c18f72", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4019200286.2", "spisova_znacka": "23Sa/48/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sa/48/2019 z 20. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-10-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4019200286.2"}], "citovane_v": []}