Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 15CoE/392/2014 z 29. 10. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. októbra 2014, sp. zn. 15CoE/392/2014, ECLI:SK:KSNR:2014:4113215630.1 Krajský súd Nitra | 15CoE/392/2014 | ECLI:SK:KSNR:2014:4113215630.1 | 2014-10-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 412 EP, § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d9bd39a9-d64d-4c11-9714-976a430c249a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4113215630.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/392/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113215630
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Hritzová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4113215630.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Astrová 2/A,
Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného: verita, s.r.o., so sídlom Karpatská 18, Bratislava, IČO: 35 940
875, proti povinnému: D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., C. XXX/XX, o vymoženie sumy 1.337,70 eura
s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 11Er/546/2013-12
zo dňa 13. mája 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 11Er/546/2013-12 zo dňa 13.05.2013 p o t v r d
z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdnej exekútorky Mgr. Jany Sitášovej, so
sídlom Exekútorského úradu Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 18.04.2013.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4, 5, § 54 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka.

V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský
rozsudok sp. zn. IDB12100377 zo dňa 11.11.2011, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený
pri Rozhodcovská, Arbitrážna a Mediačná, a.s., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.01.2012 a
vykonateľnosť dňa 21.01.2012. Za preukázané považoval, že oprávnený uzavrel dňa 21.02.2007
s povinným zmluvu o úvere č. 3756921107, ktorá bola súdom prvého stupňa vyhodnotená ako
spotrebiteľská zmluva. Zároveň bolo preskúmaním obchodných podmienok zistené, že v zmysle
ustanovenia 9.2 všeobecných zmluvných podmienok " Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory,
ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma
návrh PB ma riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP
vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ,
a.s., IČO: 35 862 882, zapísané v OR SR OS Bratislava I., odd. Sa, vl. 3157/B[RAM] podľa
jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že
toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.
V tomto smere konštatoval, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného
sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc.
Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s
ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. Mal za to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci,
ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul nedáva zmluvným stranám na výber riešenie sporov
cestou príslušného súdu. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na



prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný.
Zdôraznil, že na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek
sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska.
Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na
ochrane spotrebiteľa. Poukázal na to, že rozhodcovskú doložkou si spotrebiteľ osobne nevyjednal a
nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, mal len možnosť
zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj tomu, že
prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní. Podľa názoru súdu, už len tieto skutočnosti
možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na
zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Dodal, že
takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej zmluve
alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola
spotrebiteľom individuálne dojedná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní je neprijateľnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písm.
r) Občianskeho zákonníka a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa
mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Vzhľadom na vyššie skutočnosti,
súd prvého stupňa dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý
nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka je teda neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti
spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná
rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje
dobrým mravom a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými
mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že priamo
z ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka vyplýva, že o neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, ak sa
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa vyžaduje, aby sa spory s dodávateľom riešili
výlučne v rozhodcovskom konaní. Zároveň svoj názor o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky
opiera aj o vyššie uvedenú judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-240/98, C-168/2005, C-243-2008),
pričom súd taktiež dáva do pozornosti rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/2008 Asturcom
Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, v ktorom bola riešená otázka, ktorá sa týkala
smernice 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej
doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť
aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej doložke. Nekalú povahu
rozhodcovskej doložky súd má preskúmavať v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných
pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za preukázané, že boli splnené podmienky
na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Ex. por.
a ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 ZoRK, a preto súd prvého stupňa žiadosť súdnej exekútorky
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby príslušný
súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v
celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že právoplatný
rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského
rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s
rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne
uplatnil rozdielny postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu
vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného
titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný
rovnako ako rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd v rámci skúmania podmienok materiálnej
a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku
všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu, nakoľko nedisponuje právomocou rušiť, či
meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Poukázal na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c) zákona



o rozhodcovskom konaní, z ktorého vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a
nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Úverová zmluva, ktorej plnenie je
predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou. Svoj
názor oprel aj o uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011 a uviedol,
že zákon o bankách v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere v ustanovení § 93b ods. 1
zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní.
Text rozhodcovskej doložky neobsahoval žiadnu alternatívu k rozhodcovskému konaniu v súlade s
definíciou "rozhodcovskej zmluvy" v § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. i s ustálenou praxou v odbore.
Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti banky
a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
oprávnený navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie a súdneho exekútora poverí vykonaním exekúcie, príp.
alternatívne navrhol zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj postup
súdu prvého stupňa, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Rozhodol tak, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 16.04.2013, kedy bol súdnej
exekútorke JUDr. Jane Sitášovej, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Astrová 2/A, doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdna exekútorka Mgr. Jana Sitášová, Exekútorský úrad so
sídlom Astrová 2/A, Bratislava, dňa 10.05.2013 požiadala súd prvého stupňa o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., pod sp. zn.
IDB12100377 zo dňa 11.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.01.2012 a vykonateľnosť dňa
21.01.2012. Následne súd prvého stupňa obsadený vyššou súdnou úradníčkou rozhodol napadnutým
uznesením.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného
podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa
nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.



Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia konštatuje správnosť zistenia skutkového
stavu súdom prvého stupňa a jeho správne právne posúdenie, preto v celom rozsahu poukazuje na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že spotrebiteľská zmluva
je v našom právnom poriadku definovaná v § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie
zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom
jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Súd prvého stupňa preto správne posúdil predmetný
právny vzťah ako spotrebiteľský, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo. Pôvodný veriteľ Poštová
banka, a.s., pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere č. 3756921107 zo dňa 21.02.2007, na podklade ktorej
bol vydaný rozhodcovský rozsudok, konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, nakoľko medzi predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov, považuje sa teda za
dodávateľa a povinný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti, považuje sa preto za spotrebiteľa.

V tomto smere odvolací súd poukazuje na ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o rozhodcovskom konaní") v spojení s
ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v zmysle, ktorých v prípade, ak je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok, exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie musí posudzovať aj to, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný v súlade
so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa §
45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Ak by exekučný súd tieto dôvody zistil, musí exekúciu
zastaviť. V prípade, ak by takéto dôvody súd zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, môže žiadosť o udelenie poverenia podľa ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011 súvisiaceho s problematikou
neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že:
"všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky
predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný
titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať". Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom
rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z
27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí
pod č. R 58/1997 uviedol, že "súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je
vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej".



Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v
spojení s § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o úvere
a to v súlade s ustanoveniami, ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy. Predmetná zmluva o úvere totiž
môže obsahovať viaceré neprijateľné podmienky.

Podľa názoru odvolacieho súdu jednou z neprijateľných podmienok, tak ako správne ustálil aj súd prvého
stupňa v napadnutom rozhodnutí, je aj samotná rozhodcovská doložka (Zmluvy o úvere č. 3756921107
zo dňa 21. februára 2007 a bod 9.2 obchodných podmienok pre úver), ktorá akákoľvek, bez ohľadu na
jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne
dojednaná. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Značná nerovnováha v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa bola spôsobená najmä tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň
týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok
na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky), pričom
táto podmienka nebola individuálne dojednaná a je súčasťou všeobecných obchodných podmienok
pôvodného veriteľa, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Povinný tak rozhodcovskú
doložku nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, mohol zmluvu iba ako celok prijať alebo ako celok
odmietnuť.

Preto celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia
práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na
akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej
doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom
konaní už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu,
ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný,
nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvého stupňa
preto správne zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako
celok.

Odvolací súd sa tak nestotožňuje ani s jedným z odvolateľových tvrdení a preto napadnuté rozhodnutie
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.