Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6S/40/2015 z 15. 6. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 15. júna 2016, sp. zn. 6S/40/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8015201013.1 Krajský súd Prešov | 6S/40/2015 | ECLI:SK:KSPO:2016:8015201013.1 | 2016-06-15 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250j ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cb0ff795-e004-482a-bc31-bdce2607ff74 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8015201013.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6S/40/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015201013
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015201013.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň
JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu Z. M.,
bytom E. XXX, zastúpeného JUDr. Lenkou Csikyovou, advokátkou so sídlom Prešov, Hlavná 137,
proti žalovanému Náčelníkovi Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky, Kutuzovova
8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. augusta 2015, číslo
konania: KaGŠ-147/3-122/2015-PravO, v spojení s Personálnym rozkazom riaditeľa personálneho
úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky Liptovský Mikuláš číslo: 3844 zo dňa 05. mája 2015, na
základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky ako vecne príslušný správny orgán
rozhodujúci o odvolaní žalobcu proti personálnemu rozkazu riaditeľa personálneho úradu č. 3844
zo dňa 05.05.2015, ktorým riaditeľ personálneho úradu prepustil žalobcu zo služobného pomeru
profesionálneho vojaka, pričom jeho služobný pomer sa skončil dňom uvedeným vo výrokovej časti tohto
personálneho rozkazu, podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny
poriadok) rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a personálny rozkaz riaditeľa personálneho úradu
č. 3844 zo dňa 05.05.2015 (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) potvrdil.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán personálnym
rozkazom prepustil žalobcu zo služobného pomeru, pričom jeho služobný pomer sa skončil dňom
31.07.2015. Dôvodom skončenia služobného pomeru žalobcu podľa § 70 ods. 1 písm. k/ zákona č.
346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) bola skutočnosť, že
žalobcovi dňa 31.07.2015 uplynula dohodnutá doba na zotrvanie v dočasnej štátnej službe. Žalobca bol
ustanovený na funkcii starší mechanik - vodič vo VÚ 1007 Prešov. Veliteľ VÚ 1007 Prešov (ďalej len
veliteľ útvaru) vykonal dňa 21.04.2015 so žalobcom personálny pohovor, v rámci ktorého konštatoval,
že žalobcovi dňa 31.07.2015 uplynie dohodnutá doba na zotrvanie v služobnom pomere a nadriadení
profesionálni vojaci žalobcu predĺženie času trvania služobného pomeru neodporúčali, s čím sa
stotožnil i riaditeľ personálneho úradu a dňa 09.04.2015 zmenu trvania dočasnej štátnej služby žalobcu
zamietol. Veliteľ útvaru následne informoval žalobcu, že z vyššie uvedených dôvodov navrhne riaditeľovi
personálneho úradu jeho prepustenie zo služobného pomeru. K obsahu personálneho pohovoru sa
žalobca vyjadril nesúhlasne. Toho istého dňa spracoval veliteľ útvaru návrh na prepustenie žalobcu zo
služobného pomeru, v ktorom ho navrhol podľa § 70 ods. 1 písm. k/ zákona prepustiť zo služobného



pomeru ku dňu 31.07.2015, nakoľko mu týmto dňom uplynie dohodnutá doba na zotrvanie v služobnom
pomere. Žalobca k obsahu návrhu uviedol, že s návrhom súhlasí a svojim podpisom potvrdil, že s
podaným návrhom bol oboznámený.

Na základe predloženého návrhu riaditeľ personálneho úradu vydal napadnutý personálny rozkaz,
ktorým rozhodol o prepustení odvolateľa zo služobného pomeru. Riaditeľ personálneho úradu v
napadnutom personálnom rozkaze konštatoval, že podľa § 6 ods. 1 zákona bol vydaný služobný predpis
hlavného služobného úradu pre štátnu službu profesionálnych vojakov č. 54/2011 o určení služobných
úradov, o určení rozsahu rozhodovania vedúcich služobných úradov a o určení rozsahu pôsobnosti
veliteľov pri vykonávaní štátnej služby profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky v
znení neskorších predpisov (ďalej len „služobný predpis“). Podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 5 služobného predpisu
je ako riaditeľ personálneho úradu v určenom rozsahu (príloha č. 1 k tomuto služobnému predpisu)
oprávnený konať a rozhodovať vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru profesionálneho vojaka a
právnych vzťahov s nimi súvisiacich (ďalej len „opatrenie“) a podľa čl. 5 ods. 1 služobného predpisu
rozhoduje o opatrení uvedenom vo výrokovej časti napadnutého personálneho rozkazu.

Riaditeľ personálneho úradu v dôvodovej časti napadnutého personálneho rozkazu konštatoval, že
obdŕžal návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru v zmysle § 70 ods. 1 písm. k/ zákona
vzhľadom k tomu, že mu uplynula dohodnutá doba na zotrvanie v dočasnej štátnej službe a poukázal na
to, že podľa § 70 ods. 1 písm. k/ zákona služobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí prepustením,
ak mu uplynula dohodnutá doba na zotrvanie v dočasnej štátnej službe. V odôvodnení napadnutého
personálneho rozkazu riaditeľ personálneho úradu uviedol, že pred vydaním rozhodnutia vo veci sa
zaoberal podkladmi, ktoré vo veci predložil veliteľ Práporu logistickej podpory 2. mb podplukovník Ing. S.
E. (ďalej len „veliteľ“). Z predložených materiálov vyplýva, že dobu výsluhy v hodnosti desiatnik žalobca
podľa § 21 ods. 6 a ods. 8 a Prílohy č. 1 zákona dosiahol dňa 31. januára 2014, pričom v súlade s § 21
ods. 9 písm. a/ zákona mu bol rozhodnutím riaditeľa personálneho úradu č. 11 167 zo dňa 10. decembra
2014 opakovane zmenený čas trvania dočasnej štátnej služby a dohodnutá doba na zotrvanie v dočasnej
štátnej službe mu uplynie dňa 31. júla 2015. Žalobca svojím podaním zo dňa 20. marca 2015 dal súhlas
so zmenou času trvania dočasnej štátnej služby do 31. júla 2016, ale vedúci služobného úradu dňa 8.
apríla 2015 rozhodol, že nesúhlasí so zmenou času trvania dočasnej štátnej služby z dôvodu, že toto
opatrenie neodporúčal realizovať veliteľ.

Z návrhu na prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru, ktorý na žalobcu spracoval
podľa § 73 zákona dňa 21. apríla 2015 veliteľ vyplýva, že na základe zamietnutia žiadosti o zmenu
času trvania dočasnej štátnej služby riaditeľom personálneho úradu OS SR veliteľ odporúča a navrhuje
u žalobcu skončiť služobný pomer prepustením dňom 31. júla 2015 v súlade s § 70 ods. 1 písm. k/
zákona, podľa ktorého mu v uvedenom termíne uplynie dohodnutá doba na zotrvanie v dočasnej štátnej
službe. Ako vyplýva z bodu 17. uvedeného návrhu, žalobca bol s týmto návrhom na prepustenie zo
služobného pomeru oboznámený dňa 21. apríla 2015, pričom uviedol, cituje: „Nesúhlasím“ a potvrdil
to svojim podpisom. Riaditeľ personálneho úradu poukázal na ustanovenie §§ 22, 72 ods. 3 a ods. 4
zákona. Argumentoval, že vzhľadom k tomu, že žalobca bude prepustený podľa § 70 ods. 1 písm. k/
zákona, nie je možné dohodnúť skorší termín na prepustenie a musí byť prepustený dňa 31. júla 2015.

Dňa 04.05.2015 bolo riaditeľovi personálneho úradu doručené včas podané odvolanie, v ktorom žalobca
poukázal, že dôvody uvedené v napadnutom personálnom rozkaze sú neopodstatnené. Zo samotného
rozhodnutia podľa žalobcu nevyplývajú relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie
uvedené vo výroku predmetného personálneho rozkazu a na základe ktorých by nebolo možné žalobcu
zaradiť do programu udržiavania. Samotné odôvodnenie napadnutého rozkazu len odkazuje na § 22 ods.
2 písm. a/ zákona, pričom neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali opodstatnenosť záveru
o nesplnení predpokladov citovaného ustanovenia zákona zo strany žalobcu. Dôvody pre naplnenie
predpokladov podľa ustanovenia § 22 ods. 2 písm. a/ zákona sú uvedené len v návrhu na personálne
opatrenie zo dňa 20.03.2015, ktoré ale nie je súčasťou napadnutého personálneho rozkazu. Všetky
uvádzané dôvody považuje žalobca za účelové, uvádzané s cieľom umelo vytvoriť stav nesplnenia
predpokladov pre jeho zaradenie do programu udržiavania. Zároveň ani jedno tvrdenie nie je podľa neho
podložené relevantnými dôkazmi, ktoré by tieto závery opodstatňovali.

V ďalšej časti odvolania žalobca hodnotil svoj viac ako 12 ročný výkon štátnej služby profesionálneho
vojaka. Uviedol, že sa nikdy nedopustil závažnejšieho disciplinárneho previnenia, práve naopak, pri



výkone svojej služby dostal aj pochvaly od veliteľa čaty, či veliteľa družstva. Nie je pravdou, že
stanovené úlohy plnil na nedostatočnej úrovni. V rámci služobného hodnotenia jeho bodové hodnotenie
zodpovedalo v roku 2014 - 82 bodov, 2013 - 83 bodov, čo v súlade so zákonom predstavuje dobré
výsledky, ktoré hraničia s mimoriadne dobrými výsledkami. Zároveň sa podieľal na renovácii vozidla UAZ
spolu so svojimi kolegami, pričom táto skutočnosť nikdy nebola zohľadnená a ani vynaložené náklady
mu neboli refundované. Taktiež popieral, že k splneniu stanovených úloh pristupoval neprofesionálne.

Argumentoval, že pokiaľ nevyhovel v rámci ročného preskúšania pohybovej výkonnosti za roky 2013
a 2014, bolo to z dôvodu, že v roku 2013 toto preskúšanie vôbec neabsolvoval, keďže bol z jeho
vykonania oslobodený. V roku 2014 sa tohto preskúšania už zúčastnil, ale absolvoval ho po tom,
čo utrpel dňa 05.05.2014 pracovný úraz, o čom priložil záznam a objektívne nebolo možné, aby v
tomto preskúšaní, vzhľadom na úraz chrbtice a predčasné ukončenie PN z dôvodu potreby účasti
na tomto preskúšaní, uspel. Nemožno teda hodnotiť jeho nedostatočné výsledky z tohto preskúšania
ako dôsledok zhoršenia jeho zdravotného stavu, ktorý by mal mať trvalý charakter, ale ako dôsledok
pracovného úrazu v čase bezprostredne predchádzajúcom tomuto preskúšaniu. Zároveň popieral, že sa
telesnej prípravy nezúčastňoval. Pokiaľ je na pracovisku, zúčastňuje sa tejto prípravy. V tejto súvislosti
zdôraznil, že na tejto príprave nie je prezencia vykonávaná precízne, preto ani nemožno objektívne
zhodnotiť jeho účasť na tejto príprave. Potvrdil, že v roku 2014 čerpal služobné voľno, ako aj PN, ale ich
rozsah zodpovedal závažnosti pracovného úrazu, ktorý objektívne utrpel. Je otcom troch maloletých detí,
ktoré si objektívne vyžadujú zvýšenú starostlivosť. Je vylúčené, aby bezdôvodne čerpal PN, či služobné
voľno v priebehu kalendárneho roka. Je bežnou praxou, aby profesionálni vojaci v obdobnom funkčnom
zaradení čerpali PN, dovolenku, ako aj služobné voľno v obdobnom, ako aj väčšom rozsahu v porovnaní
s ním. Je vylúčené, keďže je otcom troch maloletých detí, aby mohol zároveň plniť úlohy medzinárodného
krízového manažmentu a byť tak od rodiny odlúčený aj viac ako pol roka v celku. Aj keby sa zaujímal o
účasť na akejkoľvek zahraničnej misii, tak je vzhľadom na doterajšiu prax viac ako pravdepodobné, že
jeho snaha by bola bezúspešná. V odvolaní žalobca osobitne poukázal na odôvodnenie personálneho
rozkazu riaditeľa personálneho úradu SR č. 10 357 zo dňa 13.11.2014, ktorým bol podľa § 70 ods. 1 písm.
k/ zákona pôvodne prepustený zo služobného pomeru z dôvodu uplynutia dohodnutej doby na zotrvanie
v dočasnej štátnej službe, pričom jeho služobný pomer sa mal skončiť dňa 31.01.2015. Z odôvodnenia
tohto personálneho rozkazu podľa žalobcu vyplynul ako rozhodujúci pre nezaradenie do programu
udržiavania fakt, že nie je v záujme služobného úradu zaradiť ho do programu udržiavania, vzhľadom
na to, že aktuálne bola naplnenosť útvarov profesionálnymi vojakmi v hodnosti desiatnik v súlade s
potrebami OS SR. Ani okrajovo sa v ňom neuvádza skutočnosť, že by žalobca nemal spĺňať osobitné
predpoklady na výkon funkcie a na hodnosť, zdravotnú spôsobilosť, psychickú spôsobilosť a fyzickú
zdatnosť na výkon štátnej služby, a to aj napriek tomu, že šlo o rok 2014. Rozpor týchto nepodložených
dôvodov pre nezaradenie žalobcu do programu udržiavania len utvrdzuje záver o tom, že tieto dôvody sú
len účelovo vyfabulované. Takéto odôvodnenie nepovažuje za dostatočné a presvedčivé. Len samotné
tvrdenie nepostačuje na to, aby bolo možné dôjsť k záveru o opodstatnenosti tohto rozhodnutia. Je toho
názoru, že nie je daný žiaden dôvod pre vyvodenie záveru o nenaplnení podmienok uvedených v § 22
ods. 2 písm. a/ zákona a osobitne dal do pozornosti čl. 46 a nasl. Ústavy SR. Navrhol, aby odvolací
orgán napadnutý personálny rozkaz zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Pre účely odvolacieho konania riaditeľ personálneho úradu v rámci doplnenia dokazovania požiadal v
mesiaci máj 2015 o vyjadrenie veliteľa útvaru. Ten vo vyjadrení zo dňa 01.06.2015 k odvolaniu žalobcu
konštatoval, že súhlas personálneho vojaka so zaradením do programu udržiavania je jedným, nie
však jediným dôvodom na predĺženie dočasnej štátnej služby. Poukázal, že v pokračovaní návrhu na
personálne opatrenie zo dňa 20.03.2015 podrobne odôvodnil, prečo nesúhlasí s predĺžením dočasnej
štátnej služby odvolateľa. Na svojom zdôvodnení trvá, a je toho názoru, že sú v ňom objektívne
uvedené rozhodujúce ukazovatele prístupu žalobcu k služobným povinnostiam. K renovácii vozidla
UAZ žalobcom veliteľ útvaru uviedol, že k nej došlo približne pred 3-4 rokmi. Uvedená renovácia
(zabezpečenie materiálu na opravu) bola vykonaná na báze dobrovoľnej účasti, pričom žiadny z
profesionálnych vojakov podieľajúcich sa na renovácii tohto vozidla nežiadali refundáciu jej nákladov
(mohlo ísť rádovo o desiatky eur). Dňa 28.05.2015 bol materiál, ktorým žalobca prispel k oprave vozidla
žalobcovi vrátený, čo potvrdil svojim podpisom. K tvrdeniu žalobcu, že sa počas svojej doterajšej kariéry
nedopustil závažnejšieho disciplinárneho previnenia veliteľ útvaru uviedol, že žalobcovi bolo od roku
2008 udelených 5 disciplinárnych odmien formou písomnej pochvaly a uložené 4 disciplinárne opatrenia
(tresty), z ktorých 3 boli v zmysle zákona po uplynutí jedného roka zahladené. V roku 2014 mu veliteľ
útvaru uložil disciplinárne opatrenie formou zníženia služobného platu za neudržiavanie si potrebnej



fyzickej zdatnosti a nesplnenie noriem z pohybovej výkonnosti vo výcvikovom roku 2014, ktoré sú podľa §
119 ods. 1 písm. a/ zákona základnými povinnosťami profesionálneho vojaka, pričom nesplnenie noriem
pohybovej výkonnosti v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich rokov je podľa § 70 ods. 1 písm. o/
zákona obligatórny dôvod na prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru. Veliteľ útvaru
konštatoval, že žalobca doposiaľ nesplnil požadované normy z pohybovej výkonnosti za rok 2015.

Vyjadrenie veliteľa útvaru v rámci doplneného konania posúdil riaditeľ personálneho úradu a v zmysle
§ 57 Správneho poriadku podanému odvolaniu dňa 23.06.2015 nevyhovel, nerozhodol o odvolaní
autoremedúrou a v zákonom stanovenej lehote odvolanie spolu so svojim stanoviskom predložil
odvolaciemu orgánu na konečné rozhodnutie.

Riaditeľ personálneho úradu vo vyjadrení konštatoval, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne
relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu alebo zrušenie napadnutého personálneho
rozkazu. Tvrdenia žalobcu v odvolaní považuje za irelevantné. Poukázal, že podľa § 22 ods. 1 zákona
za program udržiavania sa na účely tohto zákona považuje ponechanie profesionálneho vojaka s jeho
písomným súhlasom v dočasnej štátnej službe nad dobu výsluhy v dosiahnutej hodnosti s možnosťou
opakovaného zaradenia do programu udržiavania, najdlhšie však do uplynutia maximálnej doby služby.
Konštatoval, že podľa § 22 ods. 2 zákona môže riaditeľ personálneho úradu zaradiť profesionálneho
vojaka do programu udržiavania, avšak toto ustanovenie má fakultatívny charakter. Na základe tohto
ustanovenia zákona si profesionálny vojak môže podať „Súhlas so zmenou času trvania dočasnej štátnej
služby“ (ďalej len „Súhlas“), avšak profesionálny vojak nemá právny nárok, aby vedúci služobného úradu
tento Súhlas akceptoval. Je teda výlučne na uvážení vedúceho služobného úradu, či Súhlas akceptuje
alebo nie. Riaditeľovi personálneho úradu nevyplýva zo zákona povinnosť svoje rozhodnutie vo veci
nepredlženia času trvania štátnej služby zdôvodniť. V tejto súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že
zmenu času trvania dočasnej štátnej služby neodporúčal realizovať po zhodnotení výkonu dočasnej
štátnej služby ani veliteľ útvaru. Toto stanovisko riaditeľ personálneho úradu kvalifikoval ako podporné.
Taktiež konštatoval, že pri rozhodovaní vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru vychádzal z
jemu dostupných informácií, tieto objektívne posúdil a vyhodnotil v rámci dokazovania, ktoré vyústilo v
riadne zistený skutkový stav, z ktorého potom vychádzal pri svojom rozhodovaní. Postup rozhodovania
bol podľa jeho názoru v súlade so zákonom. V závere vyjadrenia riaditeľ personálneho úradu uviedol,
že vzhľadom k tomu, že žalobcovi uplynie dohodnutá doba na zotrvanie v dočasnej štátnej službe dňa
31. 07. 2015 a z dôvodu, že mu nebol zmenený čas trvania dočasnej štátnej služby, rozhodol podanému
odvolaniu v rámci autoremedúry nevyhovieť.

Dňa 25. 06. 2015 začal konanie správny orgán na druhom stupni (žalovaný) a požiadal žalobcu o
vyjadrenie k vyššie uvedeným stanoviskám veliteľa útvaru a riaditeľa personálneho úradu, s ktorými
sa žalobca pred začatím konania nemal možnosť oboznámiť. Žalobca zaslal v stanovenej lehote
žalovanému vyjadrenie k predloženým dokumentom. V ňom uviedol, že v napadnutom personálnom
rozkaze absentuje relevantné odôvodnenie správnej úvahy, ktorú riaditeľ personálneho úradu v konaní
použil. Poukázal, že z napadnutého personálneho rozkazu nevyplýva, že by žalobca nespĺňal podmienky
pre zaradenie do programu udržiavania tak, ako ich špecifikuje § 22 ods. 2 písm. a/ zákona a ani to,
že jeho zaradenie do programu udržiavania nie je v záujme služobného úradu. Zdôraznil, že v rámci
služobného hodnotenia za rok 2014 a 2015 dosiahol 83 a 82 bodov. V závere vyjadrenia žalobca
opätovne poukázal, že v konaní na prvom stupni neboli splnené predpoklady pre rozhodnutie uvedené
vo výroku napadnutého rozhodnutia, a preto navrhol, aby žalovaný napadnutý personálny rozkaz zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie.

Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca bol prijatý do služobného pomeru dňa 01.04.2003 a
v hodnosti desiatnik je od 01.02.2009. Dohodnutá doba služby bola v jeho prípade do 31.07.2015.
Súčasťou administratívneho spisu je i súhlas žalobcu zo dňa 20.03.2015, ktorým požiadal riaditeľa
personálneho úradu o zmenu času trvania jeho služobného pomeru do 31.07.2016. Riaditeľ
personálneho úradu tento súhlas dňa 08.04.2015 neakceptoval pre nezáujem služobného úradu na
zotrvaní žalobcu v služobnom pomere nad rámec dohodnutej doby služby. Pri svojom rozhodovaní
vzal riaditeľ personálneho úradu do úvahy i zamietavé stanovisko veliteľa útvaru, ktoré veliteľ útvaru
odôvodnil najmä nepostačujúcou spoľahlivosťou a prístupom žalobcu pri plnení úloh a jeho dochádzkou
počas pracovného roka nedosahujúcou požadovaný priemer. Ďalšie dôvody neodporučenia akceptácie
Súhlasu tak, ako ich prezentoval veliteľ útvaru, sú uvedené na strane 3 a 4 preskúmavaného
rozhodnutia.



Služobný pomer profesionálneho vojaka prepustením v dočasnej štátnej službe obligatórnym spôsobom
možno z viacerých dôvodov. Jednu skupinu týchto dôvodov tvorí objektívna právna skutočnosť -
plynutie času, teda plynutie zákonom stanovenej doby. Zákon stanovuje skončenie služobného pomeru
profesionálneho vojaka vznikom objektívnych právnych skutočností - uplynutím dohodnutej doby na
zotrvanie v dočasnej štátnej službe. Skončenie služobného pomeru z tohto dôvodu je podmienené
kumulatívnym splnením nasledujúcich podmienok, a to:
a) profesionálny vojak, ktorému uplynula dohodnutá doba na zotrvanie v dočasnej štátnej službe a nebol
vyselektovaný na povýšenie do vyššej hodnosti,
b) nebol zaradený do programu udržiavania.

Žalovaný skonštatoval, že vyššie uvedené podmienky pre prepustenie zo služobného pomeru boli v
prípade žalobcu splnené.

Podľa dopĺňajúcich zistení odvolacieho orgánu sa žalobca do 31.07.2015 nezúčastnil ani jedného zo
6 termínov určených veliteľom útvaru na priebežné preskúšanie z pohybovej výkonnosti a žiadneho z
3 termínov kontrolných cvičení určených pre opravárenskú rotu. V tomto roku sa taktiež nezúčastnil
žiadneho z dvoch termínov kontrolných cvičení boja zblízka ani kontrolného cvičenia zo zrýchleného
presunu na 5 km.

Podľa § 70 ods. 1 písm. k/ zákona služobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí prepustením, ak
mu uplynula dohodnutá doba na zotrvanie v dočasnej štátnej službe. Na základe vyššie uvedených
skutočností riaditeľ personálneho úradu nerozhodol o zmene času trvania dočasnej štátnej služby, ale
rozhodol o jeho prepustení zo služobného pomeru podľa § 70 ods. 1 písm. k/ zákona.

Žalovaný poukázal, že žalobca v odvolaní namietal predovšetkým neakceptovanie Súhlasu riaditeľom
personálneho úradu. Pokiaľ riaditeľ personálneho úradu Súhlas neakceptoval, bol z dôvodu uplynutia
dohodnutej doby služby povinný žalobcu prepustiť zo služobného pomeru vzhľadom na obligatórny
charakter ustanovenia § 70 ods. 1 písm. k/ zákona. Z dôvodov obligatórneho charakteru tohto
ustanovenia a uplynutia lehoty na prepustenie žalovaný skúmal predovšetkým splnenie tejto zákonnej
podmienky.

Pokiaľ ide o neakceptáciu Súhlasu a nezaradenie žalobcu do programu udržiavania, žalovaný
konštatoval, že k takémuto rozhodnutiu mal riaditeľ personálneho úradu dostatok podkladov a jeho
postup považuje za legitímny. Prepustenie žalobcu zo služobného pomeru je v súlade so zákonom a
preto námietky, ktoré uviedol žalobca v odvolaní, žalovaný nemôže akceptovať.
Napadnutý personálny rozkaz bol žalovaným preskúmaný z vecného i právneho hľadiska a bolo
konštatované, že prvostupňový správny orgán postupoval pri jeho vydaní v súlade so zákonom i
správnym poriadkom. Neboli zistené žiadne dôvody, pre ktoré by bolo potrebné tento personálny rozkaz
zmeniť alebo zrušiť, a preto žalovaný rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku preskúmavaného
rozhodnutia.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu z dôvodu, že sú nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. Poukázal, že podľa § 82 ods. 2 písm. a/ zákona je personálny rozkaz riaditeľa personálneho
úradu rozhodnutím, preto musí obsahovať náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku.
Argumentoval, že v rozhodnutiach správnych orgánov absentuje bližšie odôvodnenie rozhodnutia v
základnej a rozhodujúcej otázke, akou je dôvod, pre ktorý nebol zaradený do programu udržiavania
a následne prepustený zo služobného profesionálneho vojaka podľa § 70 ods. 1 písm. k/ zákona.
Namietal, že žalovaný sa v rozhodnutí nevysporiadal so všetkými podstatnými námietkami v ním
podanom odvolaní, predovšetkým s opakovanou námietkou, že výsledky jeho služobného hodnotenia
sú dobré s poukazom 83 bodov za rok 2014 a 82 bodov za rok 2015. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného,
ktorý poukazoval na fakultatívnosť § 22 ods. 1 zákona, teda že je výlučne na uvážení vedúceho
služobného úradu, či so zaradením profesionálneho vojaka do programu udržiavania bude súhlasiť
alebo nie, nakoľko správny orgán vykladá svoju správnu úvahu ako neobmedzenú možnosť vytvorenia



si úsudku. Vzhľadom na to, že rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu sú
postihnuté rovnakými právnymi vadami, nemajú všetky náležitosti, ktoré musia mať, týkajúce sa hlavne
odôvodnenia, sú podľa názoru žalobcu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žiadal, aby súd
uznesením odložil vykonateľnosť rozhodnutia podľa § 250c ods. 1 O.s.p. Na základe týchto skutočností
žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátiť
vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 23.02.2016 namietal, že žalovaný v žalobe označený ako
„Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky“ nereprezentuje orgán verejnej správy, taktiež
nemá postavenie správneho orgánu a z tohto dôvodu nemôže v občianskom súdnom konaní, najmä s
prihliadnutím na obsah ustanovení §§ 250 ods. 4 a 19 O.s.p. ako žalovaný vystupovať. Žalovaný má síce
postavenie služobného úradu v zmysle zákona č. 346/2005 Z. z., avšak tento zákon ani iný všeobecný
záväzný právny predpis nepriznáva Generálnemu štábu ozbrojených síl SR právnu subjektivitu, a preto
v zmysle § 19 O.s.p. nemôže byť účastníkom občianskeho súdneho konania, nakoľko nedisponuje
spôsobilosťou byť účastníkom konania. Zastáva názor, že len Náčelník Generálneho štábu ozbrojených
síl SR ako vedúci služobného úradu, ktorému zákon č. 346/2005 Z. z. zveril kompetencie v určitých
veciach rozhodovať o právach a povinnostiach personálnych vojakov, môže v predmetnej veci podľa
§ 250 ods. 4 O.s.p. vystupovať ako pasívne vecne legitimovaný účastník konania, zároveň žalovaný
príslušný správny orgán. Nakoľko žalobca podal žalobu proti subjektu, ktorý nemôže byť žalovaný,
žiadal žalobu z uvedeného dôvodu zamietnuť. V ostatnom zotrval na skutkovej a právnej argumentácii
uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí. Žiadal, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených
v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutia správnych orgánov sú v súlade so zákonom.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu, ktorým bol žalobca podľa § 70 ods. 1
písm. k/ zákona č. 346/2005 o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej
republiky (ďalej len zákona) prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka z dôvodu, že
mu uplynula dohodnutá doba na zotrvanie v dočasnej štátnej službe, a ktorého služobný pomer skončil
dňa 31.07.2015.

Podľa § 70 ods. 1 písm. k) zákona,, služobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí prepustením, ak
mu uplynula dohodnutá doba na zotrvanie v dočasnej štátnej službe.

Podľa § 72 ods. 3 zákona, ak bolo rozhodnuté o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného
pomeru z dôvodu uvedeného v § 70 ods. 1 písm. a) až c), h), i) až 1) a n) zákona, služobný pomer sa
skončí uplynutím lehoty na prepustenie.

Podľa § 72 ods. 4 zákona, lehota na prepustenie v trvaní dvoch kalendárnych mesiacov začína plynúť
od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia rozhodnutia profesionálnemu
vojakovi a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak sa vedúci
služobného úradu a profesionálny vojak nedohodnú na skoršom termíne. Skorší termín na prepustenie
nemožno dohodnúť, ak sa služobný pomer skončí podľa § 70 ods. 1 písm. i) až 1) zákona.

Podľa § 82 ods. 3 písm. a/ zákona, vedúci služobného úradu vydá v predmetnej veci personálny rozkaz,
na ktorý sa podľa § 81 zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 22 ods. 1 zákona, za program udržiavania sa na účely tohto zákona považuje ponechanie
profesionálneho vojaka s jeho písomným súhlasom v dočasnej štátnej službe nad dobu výsluhy v
dosiahnutej hodnosti s možnosťou opakovaného zaradenia do programu udržiavania, najdlhšie však do
uplynutia maximálnej doby služby.

Podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona, do programu udržiavania môže služobný úrad rozhodnutím vedúceho
služobného úradu zaradiť profesionálneho vojaka, ak spĺňa požadované osobitné predpoklady na výkon
funkcie a na hodnosť, zdravotnú spôsobilosť, psychickú spôsobilosť a fyzickú zdatnosť na výkon štátnej
služby a ak je to v záujme služobného úradu.



Podľa § 81 zákona na konanie vo veciach služobného pomeru profesionálneho vojaka sa vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 33 ods. 1 až 6 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú
najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a obhliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na
podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu úradu z úradnej činnosti
netreba dokazovať.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom
na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri
použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol profesionálnym vojakom ozbrojených síl
Slovenskej republiky (ďalej len OS SR) na funkcii starší mechanik - vodič práporu logistickej podpory,
2. mechanizovanej brigády Pozemných síl OS SR, miesto výkonu služby VÚ 1007 Prešov. Služobný
pomer žalobcu trval od 01. apríla 2003 do 31. júla 2015.

Personálnym rozkazom riaditeľa personálneho úradu OS SR č. 3844 z 05. mája 2015 bol žalobca
prepustený zo služobného pomeru podľa § 70 ods. 1 písm. k/ zákona s tým, že jeho služobný
pomer sa skončil dňa 31. júla 2015 a dôvodom skončenia služobného pomeru bola skutočnosť, že
žalobcovi dňa 31. júla 2015 uplynula dohodnutá doba na zotrvanie v dočasnej štátnej službe a
nebol zaradený do programu udržiavania. Podľa potvrdenia o doručení rozhodnutia profesionálnemu
vojakovi bolo rozhodnutie žalobcovi doručené dňa 14. mája 2015. Žalobca podal dňa 18. mája 2015
proti personálnemu rozkazu č. 3844 z 05. mája 2015 odvolanie, v ktorom namietal vecné i procesné
nedostatky napadnutého personálneho rozkazu, ako aj protiprávnosť postupu správneho orgánu.
Náčelník Generálneho štábu OS SR rozhodnutím zo dňa 14. augusta 2015, č. KaGŠ-147/3/122/2005-
PrávO, odvolanie žalobcu zamietol a personálny rozkaz č. 3844 z 05. mája 2015 potvrdil.

K námietke žalobcu, že riaditeľ personálneho úradu v personálnom rozkaze č. 3844 nedostatočne
odôvodnil nezaradenie žalobcu do programu udržiavania krajský súd poukazuje, že riaditeľ
personálneho úradu nesúhlasil so zmenou času trvania dočasnej štátnej služby žalobcu z dôvodu,
že toto opatrenie neodporúčal realizovať veliteľ útvaru. Veliteľ útvaru vo svojom neodporúčajúcom
stanovisku uviedol, že žalobca si stanovené úlohy plní na nedostatočnej úrovni s prihliadnutím na
rozsah kladených nárokov a požiadaviek na vykonávanie opráv a údržby pozemnej výzbroje a techniky.
Žalobca má slabšiu dochádzku do zamestnania oproti ostatným profesionálnym vojakom vzhľadom na
skutočnosť splnenia si svojho ročného pracovného fondu z titulu svojho funkčného zaradenia. V roku
2014 vyčerpal 21 neslužobného voľna a 53 dní PN a ostatné jemu prislúchajúce náležitosti zo zákona,
čím sa podieľal na vykonávaní produktívnej činnosti v priemere 22%. Ďalej veliteľ útvaru uviedol, že
u žalobcu došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, čo má dokazovať aj fakt, že nebol vyhovujúci z
ročného preskúšania pohybovej výkonnosti za roky 2013 a 2014. Svoju zdravotnú kondíciu a zdatnosť
sa nesnaží zlepšovať ani na dostatočných zamestnaniach telesnej prípravy so zvyšujúcim sa režimom
zdatnosti pre nevyhovujúcich profesionálnych vojakov práporu. Žalobca neplnil úlohy medzinárodného
krízového manažmentu. Argumentoval, že k plneniu zadaných úloh nepristupuje žalobca profesionálnym



správaním a spôsobom. Má nepostačujúcu spoľahlivosť a prístup pri plnení úloh a jeho dochádzka
počas pracovného roka nedosahuje požadovaný priemer. Z uvedeného vyplýva, že riaditeľ personálneho
úradu mal pri posudzovaní žiadosti žalobcu o zaradenie do programu udržiavania dostatok dôvodov.
Krajský súd poukazuje, že ustanovenie § 22 zákona č. 346/2005 Z. z. má fakultatívny charakter. V
zmysle tohto ustanovenia môže vedúci služobného úradu profesionálnemu vojakovi predĺžiť čas trvania
dočasnej štátnej služby, avšak profesionálny vojak nemá právny nárok, aby vedúci služobného úradu
ponechal profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe na dobu výsluhy v hodnosti. Je teda výlučne
na zvážení služobného úradu, či predĺži čas trvania dočasnej štátnej služby profesionálneho vojaka, nie
jeho povinnosť.

Podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej
voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

Z uvedených skutočností vyplýva, že riaditeľ personálneho úradu mal pri posudzovaní žiadosti žalobcu
o zaradenie do programu udržiavania dostatok dôkazov. Nakoľko riaditeľ personálneho úradu dňa
08. apríla 2015 rozhodol, že nesúhlasí so zmenou času trvania dočasnej štátnej služby a žalobca
nebude opakovane zaradený do programu udržiavania, veliteľ útvaru spracoval návrh na prepustenie
profesionálneho vojaka zo služobného pomeru podľa § 70 ods. 1 písm. k/ zákona, ktoré má obligatórny
charakter, teda riaditeľ personálneho úradu mal povinnosť žalobcu prepustiť, nakoľko mu skončila
dohodnutá doba na zotrvanie v dočasnej štátnej službe.

Námietka žalobcu, že žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí nevysporiadal so všetkými podstatnými
námietkami žalobcu v odvolaní, hlavne s námietkou, že výsledky jeho služobného hodnotenia za roky
2014 a 2015 sú dobré, je nedôvodná. Pre účely odvolacieho konania riaditeľ personálneho úradu v
rámci doplnenia dokazovania požiadal o vyjadrenie veliteľa útvaru. Veliteľ útvaru vo svojom vyjadrení
zo dňa 01.06.2015, č. prlog2.mb-82-9/2015 k odvolaniu argumentoval, že na predĺženie programu
udržiavania (predĺženie dočasnej štátnej služby), nejestvuje právny nárok. Program udržiavania ako
taký považuje za dvojstranný úkon, ktorý na jednej strane vychádza z potrieb OS SR na personálne
naplnenie, na druhej strane je potrebný súhlas profesionálneho vojaka. Program udržiavania je akousi
obdobou pracovného pomeru na dobu určitú, kde na predĺženie doby trvania pracovného pomeru je
potrebný záujem zamestnávateľa zamestnanca naďalej zamestnávať a tiež na záujem zamestnanca
pracovať u daného zamestnávateľa. To, že žalobca má záujem naďalej slúžiť v OS SR nezakladá
automaticky povinnosť opätovne ho zaradiť do programu udržiavania, ale musia byť splnené ďalšie
skutočnosti uvedené v § 22 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov OS SR.
Konštatoval, že súhlas profesionálneho vojaka so zaradením do programu udržiavania je jedným, nie
však jediným dôvodom na predĺženie dočasnej štátnej služby. Poukázal, že v návrhu na personálne
opatrenie z 20. marca 2015 podrobne odôvodnil, prečo nesúhlasí s predĺžením dočasnej štátnej služby
žalobcu. Argumentoval, že žalobca si stanovené úlohy plní na nepostačujúcej úrovni s prihliadnutím na
rozsah kladených nárokov a požiadaviek na vykonávanie opráv a údržby pozemnej výzbroje a techniky
v súčasnej dobe. Žalobca má evidentne slabšiu dochádzku do zamestnania oproti ostatným vzhľadom
na skutočnosť plnenia si svojho ročného pracovného fondu z titulu jeho funkčného zaradenia, t. j.
dielenského špecialistu. V roku 2014 vyčerpal 21 dní služobného voľna, 53 dní PN a ostatné jemu
prislúchajúce náležitosti zo zákona, čím sa podieľal na vykonávaní produktívnej činnosti v priemere
22%, čo je nepostačujúce minimum v zmysle opravárenského predpisu S-Vševojsk-10-4, čím si nesplnil
základnú povinnosť z titulu svojho funkčného zaradenia na úrovni minimálne 25% a daný ročný fond
a prítomnosť mu to umožňovala, t. j. dosiahnuť produktívnu činnosť na úrovni maximálne 37% z 98
prítomných kalendárnych pracovných dní, a to už aj so započítanou rezervou na výcvik jednotky.
Jeho úsilie nebolo viditeľné natoľko, aby došlo k zlepšeniu zdravotného stavu. Od začiatku roka 2015
doposiaľ už vyčerpal dva dni služobného voľna a 18 dní PN. Je zjavné zhoršenie jeho zdravotného
stavu, čo dokazuje i fakt, že žalobca bol nevyhovujúci z ročného preskúšania pohybovej výkonnosti
za roky 2013 a 2014. Nie je evidentný záujem zlepšovať si jeho zdravotnú kondíciu a zdatnosť ani
na dodatočných zamestnaniach telesnej prípravy so zvyšujúcim režimom zdatnosti pre nevyhovujúcich
príslušníkov práporu, čo potvrdzuje dodnes svojou neúčasťou a je si vedomý faktu poslednej možnej
možnosti vykonať toto preskúšanie do konca apríla 2015. Žalobca neplnil úlohy medzinárodného
krízového manažmentu, k plneniu zadaných úloh nepristupuje profesionálnym správaním a spôsobom.
Žalobca má nepostačujúcu spoľahlivosť a prístup pri plnení úloh. Jeho dochádzka počas pracovného
roka nedosahuje požadovaný priemer. Z pohybovej výkonnosti bol za uplynulý rok hodnotený ako



nevyhovujúci, napriek tomu má záujem o službu v OS SR. „Menovanému desiatnikovi M. navrhujem
záväzok nepredĺžiť, vzhľadom na opis vyššie uvedených javov a skutočností, ktoré sú v súčasnej dobe
sledovateľné, posuditeľné a dokázateľné parametre s predurčením vojaka na svoju funkciu v prospech
každej opravárenskej jednotky s produktívnym režimom“.

Tvrdenie žalobcu, že sa počas doterajšej kariéry nedopustil závažnejšieho disciplinárneho previnenia
je nedôvodné. Z vyjadrenia veliteľa útvaru vyplýva, že žalobcovi bolo od roku 2008 udelených 5
disciplinárnych odmien formou písomnej pochvaly, uložené 4 disciplinárne opatrenia. V roku 2014
mu veliteľ útvaru uložil disciplinárne opatrenie formou zníženia služobného platu za neudržiavanie si
potrebnej fyzickej zdatnosti a nesplnenie noriem v pohybovej výkonnosti vo výcvikovom roku 2014,
pričom je to základnou povinnosťou profesionálneho vojaka a nesplnenie noriem pohybovej výkonnosti v
priebehu dvoch po sebe nasledujúcich rokov je podľa § 70 ods. 1 písm. o/ zákona obligatórnym dôvodom
na prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru. Veliteľ útvaru zároveň konštatoval, že
žalobca doposiaľ nesplnil požadované normy pohybovej výkonnosti za rok 2015. Vyjadrenie veliteľa
útvaru v rámci doplneného konania posúdil riaditeľ personálneho úradu, podanému odvolaniu nevyhovel
a spisový materiál zaslal so svojím stanoviskom odvolaciemu orgánu na konečné rozhodnutie.

Námietka žalobcu, že rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov je
nedôvodná. Žalovaný začal konanie 25. júna 2015 a požiadal žalobcu o vyjadrenie k vyššie uvedenému
vyjadreniu veliteľa útvaru z 1. júna 2015, č. prlog2.mb-82-9/2015, a k vyjadreniu riaditeľa personálneho
úradu zo dňa 23. júna 2015, s ktorými sa žalobca pred začatím odvolacieho konania nemal možnosť
oboznámiť. Žalobca zaslal v stanovenej lehote žalovanému vyjadrenie k predloženým dokumentom, v
ktorom namietal, že v personálnom rozkaze č. 3844 absentuje relevantné odôvodnenie správnej úvahy,
ktorú riaditeľ personálneho úradu v konaní použil a nevyplýva z neho, žeby žalobca nespĺňal podmienky
pre zaradenie do programu udržiavania, ani to, že jeho zaradenie do programu udržiavania nie je v
záujme služobného úradu. Opätovne žiadal personálny rozkaz č. 3844 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie.

Zákon č. 346/2005 Z. z. okrem iného stanovuje skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka
vznikom objektívnym právnych skutočností - uplynutím dohodnutej doby na zotrvanie v dočasnej
štátnej službe. Skončenie služobného pomeru z tohto dôvodu je podmienené kumulatívnym splnením
nasledujúcich podmienok, a to profesionálny vojak, ktorému uplynula dohodnutá doba na zotrvanie v
dočasnej štátnej službe a nebol určený na povýšenie do vyššej hodnosti a nebol zaradený do programu
udržiavania.Krajský súd sa stotožnil so závermi správnych orgánov, že vyššie uvedené podmienky pre
prepustenie zo služobného pomeru boli v prípade žalobcu splnené.

Predmetom rozhodnutia správneho orgánu je prepustenie profesionálneho vojaka z dôvodu uplynutia
doby služby v zmysle § 70 ods. 1 písm. k/ zákona. Žalobca v odvolaní aj v žalobe namietal jeho
nezaradenie do programu udržiavania podľa § 22 ods. 2 zákona riaditeľom personálneho úradu. Pokiaľ
riaditeľ personálneho úradu súhlas profesionálneho vojaka so zmenou času trvania dočasnej štátnej
služby neakceptoval, bol z dôvodu uplynutia dohodnutej doby služby povinný žalobcu prepustiť zo
služobného pomeru vzhľadom na obligatórny charakter ustanovenia § 70 ods. 1 písm. k/ zákona.
Prepustenie žalobcu zo služobného pomeru bolo v súlade so zákonom.

Prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný svoje rozhodnutie vydali na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu, poukázali na dôkazné prostriedky a v súlade s pravidlami logického uváženia svoj
postup v rozhodnutiach aj náležite odôvodnili a rozhodnutia sú preskúmateľné.

Krajský súd oznámením zo dňa 18.05.2016 upovedomil žalobcu, že žiadosti o odklad vykonateľnosti
preskúmavaného rozhodnutia podľa § 250c O.s.p. nebolo vyhovené. Podľa § 82 ods. 4 zákona č.
346/2005 Z. z. právoplatný personálny rozkaz vydaný v právnych vzťahoch profesionálnych vojakov
v prípadoch uvedených v ods. 3 je preskúmateľný súdom; v konaní pred súdom vykonateľnosť
personálneho rozkazu nemožno odložiť.

Vo vzťahu k námietke žalovaného, ktorý vo vyjadrení k žalobe namietal nedostatok pasívnej legitimácie
žalovaného, krajský súd argumentuje, že ustanovenie § 250 ods. 4 O.s.p. má kogentný charakter a ide o
špeciálnu právnu úpravu účastníkov v konaní. Z tohto ustanovenia vyplýva, že pri rozhodnutí správneho



orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.
Kto je žalovaným správnym orgánom upravuje zákon a z petitu žaloby vyplýva, že žalobca žiadal
zrušiť rozhodnutie Náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR zo dňa 14. augusta 2015, č.
KaGš-147/3-122/2015-PravO, čím rozhodnutie náležitým spôsobom špecifikoval, preto je námietka
žalovaného nedôvodná.

V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp.zn.
4Sžo/19/2011 zo dňa 13.júla 2011, podľa ktorého...„Nesprávne označenie žalovaného v konaní o
preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným
žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby a aby žalovaný správny orgán bol
aj správne označený v písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu. Prípadné nesprávne označenie
žalovaného správneho orgánu nemôže mať samé o sebe za následok zastavenie konania pre
nedostatok procesnej podmienky konania, pokiaľ žaloba obsahuje všetky zákonom predpísané
náležitosti (§ 249 ods.2 O.s.p), t.j. najmä označenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré napáda,
nakoľko správne označenie žalovaného správneho orgánu vyplýva z takto označeného rozhodnutia.“

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca nebol v konaní úspešný,
žalovaný nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v Bratislave a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.