Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/140/2012 z 29. 4. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. apríla 2012, sp. zn. 2CoE/140/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6804113362.1 Krajský súd Banská Bystrica | 2CoE/140/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6804113362.1 | 2012-04-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. a) EP, § 39 OZ, § 45 OZ, § 203 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b43af031-f83c-48a8-96b7-f2984a4882a2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6804113362.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/140/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6804113362
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6804113362.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, proti povinnému: O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, o vymoženie pohľadávky
oprávneného vo výške 418,24 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom
Mihalom, Exekútorský úrad so sídlom Moyzesova 34, Košice pod sp. zn. EX 1299/2004, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č.k. 4Er/1811/2008 - 20 zo dňa 16. decembra
2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Výrok I. Uznesenia Okresného súdu Revúca č.k. 4Er/1811/2008 - 20 zo dňa 16. decembra
2011 p o t v r d z u j e.

Výrok II. Uznesenia Okresného súdu Revúca č.k. 4Er/1811/2008 - 20 zo dňa 16. decembra
2011 mení tak, že oprávnený je povinný nahradiť účelne vynaložené trovy exekúcie vo výške 100,13
Eur súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Revúca (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 4Er/1811/2008 - 20 zo dňa
16. decembra 2011 exekúciu vedenú pod sp. zn. EX 1299/2004 súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom
Mihalom zastavil. Zároveň rozhodol, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing.
Karolovi Mihalovi trovy exekúcie vo výške 103,45 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

V odôvodnení rozhodnutia exekučný súd uviedol, že zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 21.
januára 2004 Zmluvu o úvere. Súčasťou zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil
advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Následne bola
notárom napísaná notárska zápisnica, kde za povinného konal a zápisnicu podpísal Mgr. Tomáš Kušnír.
Pri uzatváraní zmluvy o úvere však povinný nemal možnosť slobodnej voľby svojho zástupcu, pretože
zo zmluvy je zrejmé, že pri jej uzatváraní bola použitá predtlač, v ktorej už bola osoba splnomocnenca
- advokáta, určená. Exekučný súd dospel k záveru, že v predmetnej veci nebol preukázaný prejav
vôle povinného uzavrieť s Mgr. Tomášom Kušnírom dohodu o plnomocenstve, nie je možné preukázať
oprávnenie Mgr. Tomáša Kušníra spísať za povinného notársku zápisnicu, ktorá by mohla byť riadne
vykonateľným exekučným titulom, a teda ani vyjadriť za povinného súhlas s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice. Notárska zápisnica neobsahuje súhlas povinného s jej vykonateľnosťou, preto nie je
vykonateľná, a preto exekučný súd exekúciu zastavil v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. a) zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej aj len „Exekučný poriadok“).

Proti uvedenému uzneseniu exekučného súdu sa oprávnený v podaní zo dňa 04. januára 2012 odvolal.
V odvolaní uviedol, že s odôvodnením napadnutého uznesenia sa nestotožňuje, pretože okresný súd



posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, keď udelil súdnemu exekútorovi na základe
jeho žiadosti poverenie na vykonanie exekúcie, notárska zápisnica vyhotovená notárom JUDr. Jarmilou
Kováčovou bola už predmetom skúmania pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, predmetné plnomocenstvo preskúmal notár JUDr. Jarmila Kováčová pri spísaní notárskej
zápisnice a rovnako sa ním zaoberal aj Okresný súd Revúca pri posudzovaní súladu exekučného
titulu so zákonom pre účely vydania poverenia súdnemu exekútorovi. Povinný ako dlžník mohol
kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v r. 2004 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho
zákonníka (ďalej „OZ“) v znení neskorších predpisov odvolať, čo neurobil. Odvolateľ napokon namietal,
že zastavením exekučného konania napriek tomu, že nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu
v priebehu celého trvania exekučného konania, si oprávnený nebude môcť zabezpečiť iný exekučný
titul, keďže pohľadávka oprávneného už bude premlčaná. Na základe uvedených skutočností oprávnený
navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Revúca v zmysle § 221 O.s.p. v celom
rozsahu zrušil.

Povinný a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.„) na základe
§ 251 ods. 4 O.s.p. prejednal vec v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolaniu
oprávneného do výroku I. nie je možné vyhovieť.

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že na základe žiadosti súdneho exekútora Ing. Bc. Karola
Mihala o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej exekučnému súdu dňa 08. októbra 2004
na základe exekučného titulu notárskej zápisnice N 1086/2004, Nz 60343/2004 zo dňa 23. júla 2004
spísanej notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou, so sídlom Gajova 13, Bratislava udelil exekučný súd
exekútorovi poverenie č. 5608 009187 dňa 02. decembra 2004 na vymoženie uloženej povinnosti 12
600,- Sk s príslušenstvom, trov notára 2 510,- Sk, trov právneho zastúpenia 985,- Sk a trov exekúcie.
Následne súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil z dôvodu, tak ako je vyššie uvedené.

Notár v predmetnej notárskej zápisnici osvedčil, že prítomný advokát Mgr. Bruno Žlnay, konajúci na
základe substitučnej plnej moci zo dňa 02. januára 2003, zastupujúci advokáta Mgr. Tomáša Kušníra,
advokáta konajúceho na základe splnomocnenia, ktoré je prílohou notárskej zápisnice, v mene povinnej
osoby vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 537,24 Eur (16 185,- Sk). Z toho
úver a poplatok predstavujú sumu 418,24 Eur (12 600,- Sk), pričom táto suma sa bude úročiť úrokom
z omeškania vo výške 0,25% denne od 09. marca 2004 do zaplatenia. Ďalej, že celý dlh pozostáva
z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej
zápisnice. Ďalej notárska zápisnica obsahuje osvedčenie o tom, že povinná osoba, zastúpená ako je
vyššie uvedené, vyhlásila, že v prípade neuhradenia dlhu do 03. augusta 2004 súhlasí s exekúciou
spôsobom ustanoveným v § 63 Exekučného poriadku alebo súdnym výkonom rozhodnutia. Ako príloha
notárskej zápisnice je priložená listina - Zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinným
dňa 21. januára 2004, keď podpis povinného, resp. jeho pravosť bola osvedčená Mestom Tornaľa dňa
21. januára 2004. Zmluva o úvere v strede textu obsahuje časť označenú ako „Splnomocnenie“. Podľa
tohto splnomocnenia dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta v predtlači priamo uvedeného Mgr.
Tomáša Kušníra, Advokátska kancelária Bratislava, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného
titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok z úveru uvedeného v predmetnej zmluve o úvere tak, aby
sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e/
O.s.p. alebo pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý jeho majetok do výšky
vzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jeho dlhu) a jej príslušenstva.
Notárska zápisnica bude obsahovať právny záväzok, označenie osoby oprávnenej a osoby povinnej,
právny dôvod, predmet, dobu plnenia a súhlas osoby povinnej s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a
bude preto titulom pre výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu. Dlžník sa zaväzuje uhradiť všetky náklady
súvisiace so spísaním notárskej zápisnice (notársky poplatok, trovy právneho zastúpenia pri tomto
právnom úkone a iné). Následne je medzera, v ktorej je uvedené predtlačou „splnomocnenie prijímam“
a podpis Kušnír. Potom nasleduje poistenie dlžníka a vyhlásenie dlžníka o súhlase so Všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru a potvrdenie prevzatia zmluvy. Zmluva je datovaná a podpísaná. Na



druhej strane listiny sa nachádzajú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v časti 19 obsahujú
vyhlásenie zmluvných strán o prečítaní zmluvy a v časti 22 o tom, že zmluva je vyhotovená v 4
exemplároch, pričom jeden ostáva dlžníkovi, dva prislúchajú veriteľovi a jeden advokátovi Mgr. T.
Kušnírovi.

Odvolací súd k dôvodu odvolania, že v tomto prípade exekučný súd posudzoval vec, o ktorej už
raz právoplatne rozhodol, poukazuje na už ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu, ktorý v rozsudku z
27. januára 2007 vydanom pod sp. zn. 3Cdo/164/1996, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk a
rozhodnutí pod č. R 58/1997, uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu,
ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená.“

Ďalšie dôvody odvolania sa týkali nesúhlasu odvolateľa s právnym záverom prvostupňového súdu o
neplatnosti plnomocenstva. Možno sa stotožniť s tým, že hoci notárska zápisnica podľa ustanovenia § 41
ods. 2 Exekučného poriadku je rýdzo procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento inštitút na hmotno-
právny základ, teda na ustanovenie občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku.
Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou obsahujúcou
právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva, je v dvoch
náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny
úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho, musí notárska zápisnica
obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Tieto náležitosti
v tomto prípade neboli splnené. Súd je povinný preskúmavať materiálnu a formálnu vykonateľnosť
notárskej zápisnice tak, ako to vymedzil Exekučný poriadok, podľa ktorého exekúciu možno vykonať aj
na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila. Odvolací súd poukazuje na časť argumentácie Nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky I.ÚS 5/2000: „Práve súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice
je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí
z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej
obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho základným účelom a cieľom, obdobne ako je účelom a cieľom
každého občiansko-právneho súdneho konania zavŕšiť vzniknutý spor právoplatným a vykonateľným
rozhodnutím súdu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu,
ktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Inými slovami výlučne v dôsledku
tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z
notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva
vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času
na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie, obsiahnuté v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma
rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva, t.j. skúma
sa formálna a materiálna stránka vykonateľnosti. V danom prípade formálna stránka spočíva v dodržaní
formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka
spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Je
samozrejmé, že obdobne ako v prípade vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, tak aj v prípade obsahových
náležitostí exekučnej notárskej zápisnice platí, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť určené
presným na nepochybným spôsobom, teda v tom zmysle exekučná notárska zápisnica musí obsahovať
presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie,
presný rozsah a obsah plnenia, atď. Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní vykonateľnosti exekučnej
notárskej zápisnice a pri posudzovaní vykonateľnosti rozhodnutia súdu podľa príslušných predpisov
procesného práva sa uplatňujú obdobné kritériá a že preto záver o ich splnení alebo nesplnení sa v
prípadne exekučnej notárskej zápisnice nemôže podstatne odlišovať od záveru, ktorý by prichádzal do
úvahy, ak by išlo o vykonateľné rozhodnutie súdu v rovnakej veci. Je síce možné uznať, že posudzovanie
vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti
rozhodnutia prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučného titulu nepredchádza
súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva,
tak ako je tomu v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu, jednako táto skutočnosť nemôže znamenať
zásadnú zmenu v prístupe súdu v exekučnom konaní k exekučnej notárskej zápisnici oproti jeho



prístupu k vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu, pokiaľ ide o hodnotenie účinkov, ktoré majú ako platné
exekučné tituly na právne vzťahy oprávnenej a povinnej osoby. Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako
exekučný titul, tak ako už bolo uvedené vyššie, zákonodarca hlavný dôraz položil na výslovný „súhlas
povinnej osoby s exekúciou“. Ponechal teda rozhodnutie o vzniku tohto exekučného titulu v prvom rade
na vôli povinnej osoby, ktorá samozrejme nesmie byť postihnutá žiadnymi právne relevantnými vadami,
najmä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Týmto rozhodnutím povinná osoba zároveň prejavila vôľu
vyhnúť sa súdnemu sporu. Pokiaľ ide o rozhodnutie o svojom záväzku voči oprávnenej osobe. Zákon jej
to dovolil práve tým, že za istých podmienok povýšil notársku zápisnicu na exekučný titul. Zákon zároveň
dovolil oprávnenej osobe uspokojiť sa s týmto exekučným titulom a podľa vlastného uváženia uplatniť
podobu jeho platnosti na základe svojho práva v exekučnom konaní. Inými slovami zákon účastníkom
hmotno-právneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby
ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmal v občianskom súdnom konaní a vyniesol o tom definitívne
a záväzné rozhodnutie súd. Ak by sa mal exekučný súd zmocniť takéhoto preskúmavania veci v rámci
exekučného konania, muselo to byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad
rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Zákon nerozlišuje medzi
exekučnými titulmi z hľadiska toho, či mu predchádzalo alebo nepredchádzalo preskúmanie veci súdom
z hľadiska hmotného práva. V tomto zmysle notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva
rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. V tejto súvislosti však treba
dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice, a to práve z
ohľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku, vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej
alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je potrebné bezpodmienečne trvať. Len v takomto prípade na základe
notárskej zápisnice ako exekučného titulu napriek splneniu predpísaných náležitostí vykonateľnosti, by
nebolo možné podľa názoru Ústavného súdu priznať oprávnenej osobe právo na súdnu ochranu“. Je
teda nepochybné, že v kompetencii exekučného súdu je skúmanie tak formálnej ako aj materiálnej
vykonateľnosti exekučného titulu. Podstatnou náležitosťou materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu
je, aby exekučný titul, ktorým má byť notárska zápisnica obsahoval prejav vôle povinného. Prvostupňový
súd sa od uvedeného neodklonil ani sa nezaoberal preskúmavaním hmotno-právneho vzťahu medzi
oprávneným a povinným. Skúmal, či je predložený exekučný titul materiálne vykonateľný. Jeho záver
o tom, že nie je, je výsledkom správneho právneho posúdenia predloženého splnomocnenia. Inak
povedané, v tomto prípade predložená notárska zápisnica nie je prejavom vôle povinného označeného
v návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd teda správne skúmal, či predložená notárska zápisnica
je prejavom vôle povinného označeného v návrhu na vykonanie exekúcie.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods.1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka
len určitého právneho úkonu.

Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 43a) ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je urobený
jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzatvorenie zmluvy (ďalej len návrh), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.



Podľa § 43a) ods. 2 Občianskeho zákonníka návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.
Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je
určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.

Podľa § 43b) ods. 1 Občianskeho zákonníka návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká

a) uplynutím lehoty, ktorá v ňom bola určená na prijatie,

b) uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov,
ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu, alebo

c) dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi.

Podľa § 43c) ods. 2 Občianskeho zákonníka Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď
vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde
navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď
jej dôjde.

Odvolací súd poukazuje na rozpor záujmov medzi dlžníkom a jeho zástupcom, pokiaľ by došlo k
dohode o plnomocenstve, nakoľko je zrejmé, že pri uzatváraní zmluvy o úvere dlžník nemal možnosť
voľby výberu zástupcu, pretože je nesporné, že zmluva o úvere bola vypracovaná ako predtlač, ktorú
používa oprávnený pri uzatváraní zmlúv a už obsahovala meno splnomocnenca advokáta Mgr. Tomáša
Kušníra. Ak oprávnený takto postupoval a určil dopredu osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka,
spochybnil samotný predpoklad, že splnomocnenec nemá s oprávneným žiadny bližší vzťah. V danom
prípade ekonomického charakteru, ktorý by mohol spôsobovať jeho jednostranne smerovaný záujem,
ktorý v konečnom dôsledku smeruje proti splnomocniteľovi, teda vlastnému mandantovi.

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o
zastúpení. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.
Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ
splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania, nemá bez súčasnej existencie dohody o
zastúpení uzatvorenej medzi zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky.

Z obsahu predloženého splnomocnenia, ktoré je začlenené do zmluvy o úvere, vyplýva, že takáto
dohoda o zastúpení určite nebola medzi povinným a zástupcom uzatvorená v čase vyhotovenia
splnomocnenia. Z prílohy notárskej zápisnice, ktorá mala dokumentovať, že bola spísaná povinným
v zastúpení, vyplýva, že v zmluve o úvere je na tej istej listine, jednak zmluva o úvere a jednak dve
plnomocenstvá, pričom druhé z nich podľa obsahu možno posúdiť zároveň aj ako návrh na uzatvorenie
dohody o plnomocenstve. Prejav vôle je právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku,
zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzatvorenie zmluvy je taký prejav vôle, ktorý je
adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 Občianskeho zákona prejav vôle pôsobí voči neprítomnej
osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy, urobený
v neprítomnosti druhej strany, nestačí písomná forma. Je nevyhnutné, aby konajúci takto písomne
prejavenú vôľu skutočne druhej strane adresoval. To znamená, odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú
nevyhnutne nutné k tomu, aby mohla byť táto prejavená vôľa doručená, či už poverením inej osoby alebo
podaním na poštu, alebo osobným doručením druhej strane, resp. iným spôsobom. Z predloženej listiny
je nepochybné, že dlžník podpísal zmluvu o úvere a súhlas s obsahom navrhnutých plnomocenstiev dňa
10. septembra 2003 v neprítomnosti advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Okrem toho z plnomocenstva, ktoré
udelil Mgr. Tomáš Kušnír Mgr. Brunovi Žlnayovi a ktoré tvorí prílohu notárskej zápisnice nevyplýva, že
Mgr. Žlnay bol oprávnený zastupovať Mgr. Kušníra vo veci jeho splnomocnenia na zastupovanie Karola
Ruszóa, nakoľko v predmetnom splnomocnení nie je nijakým spôsobom špecifikovaný dlžník, vo veci
ktorého by ho mal zastupovať Mgr. Kušnír. Ďalej z predmetnej zmluvy o úvere vyplýva, že dlžník dostal
a teda disponoval len jedným vyhotovením predmetnej listiny. Z uvedeného je nepochybné, že dlžník
neodoslal návrh dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane vybranému advokátovi. Predloženou



listinou nie je prezentované ani prijatie návrhu advokátom a už vôbec nie doručenie prijatia návrhu v
čase, keď navrhovateľ bol svojim návrhom viazaný.

Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu do výroku I. napadnutého uznesenia z dôvodov v ňom uvedených
nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie
vo výroku I. ako vecne správne potvrdil.

Odvolateľ sa odvolal aj proti výroku II. o náhrade trov exekúcie. Uviedol, že súdny exekútor si duplicitne
počítal odmenu za úkon exekučnej činnosti doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - 2x. Oprávnený
uviedol, že taxatívny výpočet jednotlivých úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných paušálnou sumou
3,32 Eur je uvedený v § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Ministerstva spravodlivosti SR o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov (ďalej aj len „vyhláška“) pod písmenami a) až j). Kým za úkony uvedené
pod písm. g) až j) patrí súdnemu exekútorovi odmena za každý takýto úkon, pri úkonoch uvedených
pod písm. a) až f) mu patrí odmena len raz, bez ohľadu na to, koľkokrát takýto úkon súdny exekútor
vykoná. Oprávnený preto namieta priznanie duplicitnej odmeny za úkony doručenie upovedomenia o
začatí exekúcie - 2x.

Z ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa § 196 Exekučného
poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času. Súdny exekútor si v podaní zo dňa 06. marca 2011 vyčíslil trovy
exekúcie vo výške 116,73 Eur. Exekučný súd krátil súdnym exekútorom vyčíslené trovy exekúcie o 20%
DPH z odmeny, keďže súdny exekútor nepreukázal, že je platiteľom DPH, a tiež o odmenu za jednu
hodinu exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, a preto priznal súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie vo výške 103,45 Eur. Oprávnený namietal, že súdnemu exekútorovi z exekučným súdom
priznaných trov exekúcie nepatrí odmena za 2x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Odvolací
súd sa stotožňuje s týmto tvrdením, keďže za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie podľa § 15 ods.
1 písm. c) vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi odmena len raz, bez ohľadu na počet subjektov, ktorým
je doručené. Odvolací súd preto znížil súdnym exekútorom navyše vyčíslenú odmenu za 1x doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie vo výške 3,32 Eur, keďže za tento úkon mu patrí odmena len raz vo
výške 3,32 Eur, a preto zmenil exekučným súdom priznané trovy exekúcie tak, že oprávnený je povinný
zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie vo výške 100,13 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.