{"guid": "0b923d6c-06a2-48e3-a704-42e65d243975:b6188e2d-61f0-42a2-893b-821250f85393", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6605213877.6", "spisova_znacka": "15Co/280/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/280/2012 z 19. 2. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 19. februára 2013, sp. zn. 15Co/280/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6605213877.6", "identifikacne_cislo": "6605213877", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Jozef Ryant", "sudca_id": 235, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-ryant-235", "datum_vydania": "2013-02-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-132", "nazov": "§ 132 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-132", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-132"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-132"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b6188e2d-61f0-42a2-893b-821250f85393", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6605213877.6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6605213877.6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6605213877.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/280/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6605213877
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6605213877.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.
Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcov: 1/ D. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom O.,
C. 1, zastúpenej advokátom JUDr. Alexandrom Filom, Advokátska kancelária Lučenec, Dr. Herza 12, 2/
G. H., nar. XX .XX. XXXX, bytom X. XX, 3/ G. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., A. XX, 4/ G. D., nar. XX.
XX. XXXX, bytom O., Z. M./XX, 5/ G. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., C. XX proti žalovaným: 1/ G.
J., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., U. XXX/XX, 2/ N. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, 3/ D. J., nar.
XX. XX. XXXX, bytom X. - Dolná Y. XXX, 4/ G. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX, všetci zastúpení
advokátom G.. Alexandrom Endrödym, Advokátska kancelária Nitra, Mostná 42, 5/ Helena Y., nar. XX.
XX. XXXX, bytom E., B. D 6/ Spoločnosť Farm Lučenec s.r.o., Bratislava, Gajova 13, IČO: 36 861 782,
v konaní o určenie vlastníckeho práva a vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaných v
1/ až 4/ rade proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu v Lučenci č. k. 17C/247/2005 - 568 zo dňa
28. 09. 2012 v spojení s opravným uznesením č. k. 17C/247/2005 - 586 zo dňa 28. 09. 2012 a opravným
uznesením č. k. 17C/247/2005 - 592 zo dňa 16. 10. 2012, takto

r o z h o d o l :

Medzitýmny rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením č. k. 17C/247/2005 - 586 zo
dňa 28. 09. 2012 a opravným uznesením č. k. 17C/247/2005 - 592 zo dňa 16. 10. 2012,  p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým medzitýmnym rozsudkom okresný súd určil, že žalobcovia 1/ až 5/ sú podieloví
spoluvlastníci nehnuteľností v kat. úz. X., ako pozemok parc. č. XXX/XX - trvalé trávnaté porasty o
výmere XXX m2 , parc.č.  XXX/XX - trvalé trávnaté porasty o výmere 499 m2, parc. č. XXX/XX - trvalé
trávnaté porasty o výmere 1053 mX a parc. č. XXX/XX - trvalé trávnaté porasty o výmere 453 m2
odčlenených geometrickým plánom vyhotoveným  Ing. Pavlom Krišpinským k  č. k. 17C/247/2005 z
pozemku parc. č. XXX/X vedeného na LV č. XXX pre kat. úz. X. z pozemku parc .č. XXX/X vedeného
na LV č. XXX pre kat. úz. X. a z  pozemku parc.č. XXX/X vedeného na LV č. XXX pre kat. úz. X.
v  spoluvlastníckych podieloch a to žalobkyňa 1/ v ideálnej 1/4 - ine, žalobca 2./ v ideálnej 1/4 - ine,
žalobkyňa 3/ v ideálnej 1/4 - ine, žalobkyňa 4/ v ideálnej 1/8 - ine a žalobca 5. v ideálnej 1/8 - ine.
Opravným uznesením č. k. 17C/247/2005 - 586 zo dňa 28. 09. 2012, po vrátení veci odvolacím súdom
bez rozhodnutia, okresný súd  vykonal opravu výrokovej časti medzitýmneho rozsudku podľa § 164 O.
s. p.  nasledovne: „Súd určuje, že žalobcovia 1/, 2/, 3/, 4/, 5/ sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností
v kat. úz X., ako pozemok par. č. XXX/XX - trvalé trávnaté porasty  o výmere 618 m2, parc. č. XXX/
XX - trvalé trávnaté porasty o výmere 499 m2, parc. č. XXX/XX - trvalé trávnaté porasty o výmere 1053
m2 a parc. č. XXX/XX - trvalé trávnaté porasty  o výmere 453 m2  odčlenených geometrickým plánom
č. 17C/247/2005 - vyhotovený dňa 12. 02. 2007 Ing. Pavlom Krišpinským, overeným dňa 08. 01. 2008
Správou katastra O. Ing. Ľubou Lániovou, ktorý je prílohou znaleckého posudku - doplnku 24/2007
vyhotoveného Ing. Pavlom Krišpinským, znalcom z odboru geodézia a kartografia, Modrý Kameň, dňa
22. 12. 2007, z pozemku parc. č. XXX/X vedeného na LV č. XXX pre kat. úz X. z pozemku  parc. č.



XXX/X vedeného na LV č. XXX pre kat. úz. X., z pozemku parc. č. XXX/X vedeného na LV č. XXX pre
kat. úz. X., v spoluvlastníckych podieloch: žalobkyňa 1/ v ideálnej 1/4 - ine, žalobca 2./ v ideálnej 1/8 -
ine, žalobkyňa 3/ v ideálnej 1/4 - ine, žalobkyňa 4/ v ideálnej 1/8 - ine a žalobca 5. v ideálnej 1/8 - ine.
Na základe návrhu odporkyne 1/ okresný súd  vykonal ďalšiu opravu vo výrokovej časti medzitýmneho
rozsudku  opravným uznesením č. k. 17C/247/20056 - 592 zo dňa 16. 10. 2012 opravil údaj týkajúci sa
spoluvlastníckeho podielu žalobcu v 2. rade a to tak, že je podielovým spoluvlastníkom v ideálnej 1/4 -
ine. Opravu vykonal  nakoľko došlo k ďalšej pisárskej chybe vo výroku opravného uznesenia.

Proti tomuto medzitýmnemu rozsudku podali odvolanie žalovaní 1. až 4. rade a žiadali ho zrušiť a
vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie s tým, aby im bola priznaná aj náhrada trov právneho
zastúpenia v odvolacom konaní. Podľa ich názoru konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. d) O. s. p.). Okresný súd neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy  potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods.
2 písm. c) O. s. p.) a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§
205 ods. 2 písm. d) O. s. p.),  doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a, § 205 ods. 2 písm. e) O. s. p.) a rozhodnutie
okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2 písm. f) O. s. p.).
Poukazovali na to, že v konaní argumentovali tým, že naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva žalobcov nie je daný. Túto skutočnosť opierajú o to, že preventívna ochrana postavenia žalobcov
poskytovaná určovacou žalobou nemá žiaden zmysel, lebo jej prostredníctvom už zásadne nemožno
spory, ktoré by o práva mohli v budúcnosti vzniknúť, alebo ktorých vznik už bezprostredne hrozí,
odvrátiť.  V katastrálnom území  X. bol v zmysle zák. č. 180/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov
schválený  ROEP (Register obnovenej evidencie pôdy)  a tento bol zapísaný do katastra nehnuteľností
v septembri roku 2003. V rámci toho sa  spracovala písomná databáza, ktorá v sebe kompletizovala
údaje pozemkovej knihy a všetky listiny vzniknuté po ukončení využívania pozemkovej knihy, teda
aj prídelové listiny a pod.. V uvedenom konaní si žalobcovia neuplatňovali svoje vlastnícke právo k
nehnuteľnosti na základe prídelovej listiny, ktorá je predmetom určovacej žaloby.  V kat. území X., bol tiež
od februára 1995 do mája 1998 spracovaný zjednodušený register pôvodného  stavu, ktorý spracoval
pozemnoknižné parcely z pozemnoknižných  vložiek a prídelové parcely, avšak len na území, ktoré
ešte nebolo riešené v registri CKN na katastrálnej mape.  Ani v tomto konaní sa žalobcovia nedomáhali
rekonštrukcie  pôvodnej prídelovej parcely č. XXXX/XX až v roku 2004, o čom svedčí korešpondencia
s Obvodným  pozemkovým úradom v Lučenci. Ešte predtým bolo na dotknutom území schválené
vykonanie urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom, a to rozhodnutím
Pozemkového úradu v Lučenci č. Np 20/1992 zo dňa 24. 01. 1992. Týmto rozhodnutím bolo na základe
zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových
úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách schválené  v zmysle  § 15 ods. 2 urýchlené
usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom nachádzajúcim sa v hospodárskom
obvode PD Hrádka.  Podľa odôvodnenia  tohto rozhodnutia pozemky vyčlenené zjednodušeným
rozdeľovacím plánom nie sú vyňaté z pozemkových úprav. V zmysle oznamu Obvodného pozemkového
úradu Lučenec prebieha prípravné konanie k vykonaniu projektu pozemkových úprav. Zjednodušený
rozdeľovací plán rieši aj tú časť kat. úz. X., kde sa má nachádzať prídelová parcela č. XXXX/XX. Z
pôvodnej EKN parcely č. XXX bolo rozdeľovacím plánom vydaný  D. J. mladšiemu diel 9 - lúky o výmere
5000 m2, G. J. diel 10 - lúky o výmere 5000 m2 a T. J. diel 11 - lúky o výmere 5000 m2. Výkaz o
zmene užívania poľnohospodárskej pôdy na základe  zmeny hospodársko-technických úprav pozemkov
bol schválený Ministerstvom poľnohospodárstva a výživy SR, Pozemkovým úradom Lučenec dňa 24.
01. 1992 a rovnakým dňom bolo právoplatné aj rozhodnutie tohto úradu zo dňa 24. 01. 1992 na ktoré
tento plán nadväzoval. Na základe tohto rozhodnutia správneho orgánu, sú teda osoby označené v jeho
citovanom rozhodnutí oprávnené nerušene užívať pozemky, ktoré im boli vydané v rámci urýchleného
usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov a to až do schválenia pozemkových úprav podľa § 13
ods. 3 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách. Okresný súd na vykonanie dôkazu, ktorým je
rozhodnutie správneho orgánu nekládol dôraz. Na základe týchto skutočností je zrejmé, že žalobcovia
nemôžu mať na podanej žalobe naliehavý právny záujem, keďže prípadným určením vlastníckeho práva
nemôže dôjsť k zmene obsahu právoplatného administratívneho rozhodnutia a tým aj režimu užívania
nehnuteľností. Ich vlastníctvo k prídelovej  parcele č. XXXX/XX teda bolo buď predmetom dočasného
usporiadania vykonaného urýchleným usporiadaním vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom v
ich vlastníctve alebo bude riešené v nadchádzajúcom konaní, o projekte pozemkových úprav v zmysle
zák. č. 330/1991 Zb.. Vychádzajúc z toho, že určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) O. s. p. má preventívny



charakter a má miesto jednak tam, kde s jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo
neistoty v právnom vzťahu, a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v
ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného
právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je
zárukou odvrátenia budúcich sporov. Žalovaný v podstate nespochybňovali vlastnícke právo žalobcov
k parcele č. XXXX/XX. V konečnom dôsledku, by aj zápis vlastníckeho práva žalobcov ku parcelám
vytvoreným z pôvodne pridelenej parcely znamenal, že by neboli povinní túto časť pozemkov v ich
oprávnenom užívaní žalobcom vydať, keďže ich súčasné usporiadanie bude platiť až do schválenia
projektu pozemkových úprav. Žalovaní majú v súčasnosti právo na užívanie veci, ktoré prevažuje
aj nad vlastníckym právom žalobcov a tým spôsobuje, že žaloba na ochranu vlastníckeho práva
žalobcov nebude mať úspech. Z toho vyplýva, že aj prípadným osvedčením existencie vlastníckeho
práva k žalovaným nehnuteľnostiam nedôjde k definitívnemu vyriešeniu vlastníckych a užívacích práv
k dotknutým pozemkom a vhodnejším a účinnejším právnym prostriedkom na usporiadanie právnych
vzťahov je konanie v zmysle § 13 a nasl. zák. č. 330/1991 Zb., nakoľko v zmysle § 14 ods. 2 tohto zákona,
sa dňom právoplatnosti rozhodnutia o vykonaní projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom
nadobúda vlastníctvo pozemkov alebo právo na vyrovnanie v peniazoch, prípadne cenných papieroch
podľa rozdeľovacieho plánu.  Spor vnímajú ako šikanóznu žalobu, ktorá nie je spôsobilá zmeniť  aktuálny
užívací stav a nastoliť právnu istotu medzi účastníkmi do  budúcnosti. Určovacia žaloba nie je v tomto
prípade nástrojom  prevencie. Okresný súd sa nezaoberal podstatnou otázkou a to, či žalobcom nebol
za prídelovú parcelu č. XXXX/XXX  vydaný náhradný pozemok v inej lokalite. Táto skutočnosť vyplýva z
výpovede svedka G. D., ktorý  uviedol, že  namiesto pôvodnej parcely bol pridelený náhradný pozemok,
ale ten už predali.  Považuje za nesprávne konštatovanie súdu, že vlastnícke právo k pozemku  žalobcom
prináleží a nikdy im nebolo odňaté. Okresný súd nesprávne vyhodnotil otázku vydržania vlastníckeho
práva žalovanými k predmetným nehnuteľnostiam. V danom prípade nadobudli žalovaní, resp. ich
právni predchodcovia novoutvorené  nehnuteľnosti do užívania na základe rozhodnutia o urýchlenom
usporiadaní vlastníckych užívacích  pomerov, ako aj na základe dedenia a notárskej zápisnice o reálnej
deľbe  zdedených pozemkov, k čomu slúžila identifikácia parciel, ktorá stotožnila umiestnenie parcely č.
XXXX/XX a XXXX/XX v EN parcele č. XXX a to na základe kópie z pozemkovej mapy s pozemnoknižným
stavom  v kat. úz. X., ktorú vyhotovil dňa 19. 08. 1991 pán L.. Keďže prídelové parcely neboli zakreslené
ani v čase prídelov do pozemkovej mapy, nadobudli presvedčenie, že vymerané a identifikované parcely
im vlastnícky patria. V konaní nebolo spochybnené, že by držba počas vydržacej doby bola nepretržitá a
nikým nerušená. S ohľadom na tieto okolnosti nemohli mať pochybnosti o tom, že im  nepatria predmetné
parcely. Nie všetkým žalovaným boli uvedené pozemky dané do náhradného užívania, čo mohlo mať
vplyv na ich vedomostnú stránku ohľadne presvedčenia o vlastníctve, súd mal pritom prihliadnuť na
vtedy platné predpisy o evidencii  nehnuteľností. V znaleckom posudku znalca Ing. Krišpinského, ktorý
uviedol, že k prečíslovaniu parciel v pôvodných mapových podkladoch došlo v čase, keď boli pozemky
rozdeľované pre reštituentov, nebola zodpovedaná otázka, či postup geodeta Habodásza mohol byť
správny a v súlade s vtedy platnými  predpismi a stavom podkladov.

K odvolaniu žalovaných v 1. a 4. rade  podala vyjadrenie žalobkyňa v 1. rade a žiadala medzitýmny
rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že nesúhlasí s tvrdením žalovaných,
že na určení vlastníctva nie je v tejto veci daný naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) O. s.
p.. Spolu s ostatnými žalobcami aj ona zdedila do svojho spoluvlastníctva okrem poľnohospodárskych
pozemkov aj jeden stavebný pozemok č. XXXX/XX, ktorý jej právni predchodcovia G. H. s manželkou
U. rodenou X. dostali od štátu prídelom do vlastníctva v roku 1948 postupom podľa nariadenia č. XXX/
XX Sb. n.. SNR. V tom prípade teda úplne oprávnene a v súlade so zákonom riadne zdedili  spolu s
inými aj tento stavebný pozemok, ako to vyplýva aj z právoplatných dedičských rozhodnutí bývalého
Štátneho notárstva Lučenec č. D 445/92 (po nebohom G. H.) a č. D 447/92 (po nebohej U. H., rod.  X.).
Napriek tomu, že sa dedením stali  spoluvlastníkmi predmetnej parcely, a to stavebného pozemku o
výmere 2912 m2, nemohli dosiahnuť zápis  do príslušného listu vlastníctva, lebo medzitým plochu aj
tejto ich parcely neoprávnene zabrali žalovaní,  resp. ich právni predchodcovia a nechali si ju zapísať na
seba  do ich listu vlastníctva už ako parcely registra „C“.  Právoplatný rozsudok  o určení spoluvlastníctva
im bude slúžiť aj na účel zápisu spoluvlastníctva k tejto parcele aj do príslušného listu vlastníctva na
katastri, teda určovacím výrokom sa dosiahne zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v
katastri nehnuteľností. Z obsahu rozhodnutia Pozemkového úradu v Lučenci č. Np 20/92, zo dňa 24. 01.
1992, z jeho grafickej a písomnej časti zjednodušeného rozdeľovacieho plánu „ďalej aj ako rozhodnutie
o náhradnom užívaní“, jednoznačne vyplýva, že žalovaným boli tam uvedené pozemky v kat. úz. X.



pridelené iba do náhradného užívania postupom podľa § 15 zák. č. 330/1991 Zb., v rámci čoho im takto
bola do užívania pridelená aj celá plocha ich pôvodnej parcely  č. XXXX/XX stavebný pozemok  o výmere
2912 m2 ako súčasť im do náhradného užívania vyčlenenej celkovej plochy.  Žalovaná od  počiatku, ale
jednoznačne najneskôr od 21. 10. 1991, kedy bol vyhotovený  zjednodušený rozdeľovací plán, najmä
jeho písomná príloha, vedeli, že tie pozemky, ktoré im boli vymerané, im boli vymerané iba do užívania a
nestali sa ich vlastníkmi. V tejto súvislosti podotýka, že zákonom č. 571/2007 Z. z., ktorým sa novelizoval
zák. č. 330/1991 Zb., bolo s účinnosťou od 01. 01. 2008 celé ustanovenie § 15 zo zák. č. 330/1991 Zb.
zrušené, vypustené. Teda po 01. 01. 2008 už nie je možné vyčleňovať takto pozemky do náhradného
užívania. Zároveň sa novela č. 571/2007 Z. z. vysporiadala aj s prípadmi, pri ktorých už pred 01. 01.
2008 boli takto pozemky  rozhodnutiami vyčlenené do náhradného užívania  v obvode nejakého družstva
alebo štátneho podniku, čo platí aj pre tento prípad, kde v roku 1991 bolo pre žalovaných vyčleňované v
súvislosti s tým, že na ich poľnohospodárskych pozemkoch vtedy hospodárilo  PD Rátka - Trebeľovce,
ktorému k ich pozemkom zo zákona vzniklo právo tzv. zákonného nájmu podľa zák. č. 291/91 Zb.  Z
doslovného znenia § 42i zák. č. 330/1991 Zb. v znení novely č. 571/2007  Z. z. vyplýva: „Rozhodnutie
o schválení  zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych
a užívacích pomerov stráca platnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o začatí
konkurzného konania na majetok poľnohospodárskeho  podniku, na ktorý sa vzťahoval zákonný nájom
podľa osobitného predpisu, alebo schválením vykonania projektu pozemkových úprav, alebo ak došlo k
zániku vlastníctva k pozemku, za ktorý bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného náhradného užívania,
alebo ak došlo k odňatiu poľnohospodárskej pôdy,   za ktorý bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného
náhradného užívania.  To platí aj vtedy, ak takéto rozhodnutie bolo vydané pred 01. 01. 2008“. Na
majetok PD Rátka - Trebeľovce, IČO: 00 196 258, 968 01  Rátka bol uznesením  Krajského súdu v
Banskej Bystrici  sp. zn. 47 - 24K 384/98 zo dňa 29. 06. 1999 vyhlásený konkurz. Z tejto skutočnosti
vyplýva, že  v spojení s citovaným ustanovením § 42i  zák. č. 330/1991 Zb.  v znení novely č. 571/2007
Z. z. dňom 01. 01. 2008 zaniklo aj uvedené rozhodnutie Pozemkového úradu Lučenec o schválení
zjednodušeného rozdeľovacieho plánu. Preto poukaz žalovaných, že oni sú s poukazom na rozhodnutie
o náhradnom užívaní naďalej oprávnení užívať ich  majetok, pozemok pôvodného parcelného čísla
XXXX/XX nezávisle od toho, akokoľvek by súd rozhodol, nemá žiaden zákonný podklad.  Žalovaní,
aj ich právni predchodcovia veľmi dobre a presne vedeli, že nie sú, ani nemôžu byť vlastníkmi tých
pozemkov, ktoré im boli v roku 1991 vyčlenené iba do náhradného užívania. Nikdy pred týmto rokom
neexistovali žiadne vlastnícke hranice takého priebehu, ako si to nechali  geodetom Ing. Habodászom
zamerať  sporným  geometrickým plánom v roku 1992.  Z toho dôvodu nemohlo u nich, ani u ich právnych
predchodcov vzniknúť akékoľvek dobromyseľné presvedčenie, že tie pozemky, ktoré im boli pridelené
iba do náhradného užívania, by im vlastnícky oprávnene patrili.  Preto nik zo žalovaných ani ich právnych
predchodcov  nemohol nadobudnúť vlastníctvo  aj sporného pozemku parcely č. XXXX/XX vydržaním.
Nemohlo sa tak stať ani na základe dedičských rozhodnutí, pretože ani v jednom z nich nie je ako dedičmi
zdedený  uvedený aj pôvodne J.  pridelený stavebný pozemok č. XXXX/XX. Tento nie je uvedený medzi
darovanými parcelami, ani v notárskej zápisnici č. N 836/1991 zo dňa 18. 12. 1991.  J. dobre vedeli, že
ich stavebný pozemok parc. č. XXXX/XX bezprostredne susedí so stavebnými pozemkami X. (parc. č.
XXXX/XX) a potom H. (parc. č. XXXX/XX) atď., a ich poľnohospodárske  pozemky sú roztrúsené po okolí.
Od počiatku museli   byť jednoznačne uzrozumení s tým, že medzi tieto pre nich  novozamerané pozemky
Ing. Habodász nezahrnul J.  stavebný pozemok parc. č. XXXX/XX, ale neodôvodnene a účelovo zahrnul
ich iný poľnohospodársky  pozemok a to parc. č. XXXX/XX lúka o výmere 4960 m2, ktorá v skutočnosti
od toho miesta  leží zhruba o nejakých 800 m2 ďalej.  Ing. Habodász musel „napasovať“ geometrický
plán v roku 1992 iba na tie pozemky, ktoré podľa  dedičských rozhodnutí a darovacej zmluvy boli k
dispozícii.  Nesprávnosť zahrnutia aj tejto odľahlej parcely potvrdil aj súdny znalec Ing. Krišpinský.  Ich
pôvodná parcela č.  XXXX/XX stavebný pozemok o výmere 2900 m2 dodnes nie je usporiadaná medzi
„C“ parcelami v katastri nehnuteľností, pretože od roku 1992 im ju neoprávnene zabrali J. a nechali si aj
jej plochu zapísať do svojich novozameraných  „C“ katastrálnych parciel č. XXX/X, XXX/X a XXX/X. Je
preto samozrejmé, že táto ich pôvodná parcela nemohla  byť riešená pri spracovaní zjednodušeného
registra pôvodného stavu v rokoch 1995 až 1998, lebo ležala na takej ploche, ktorá už v tom čase bola
riešená v registri CKN.  Žalovaní tvrdia, že jej boli za ich pôvodný stavebný pozemok pridelené iné
pozemky do užívania, čo nie je pravdou. Ak  jej aj v roku 1996 boli pridelené nejaké náhradné pozemky,
tak tieto mohla iba užívať, vlastnícky jej nepatrili. Oproti tomu všetky pôvodne H.  poľnohospodárske
pozemky, ktoré riadne zdedili (síce ako parcely registra „E“), mali riadne ako spoluvlastníctvo zapísané
z titulu dedenia aj v listoch vlastníctva, okrem spornej parcely č. XXXX/XX. Preto, ak aj predala nejaké
pozemky, mohla predať iba tie, ktoré ako  jej spoluvlastníctvo už mala zapísané v listoch vlastníctva.  Po
celý čas po roku 1989 najneskôr do roku 1996 sa domáhala svojich pozemkov, neobstojí preto tvrdenie



žalovaných, že sa o ne začala zaujímať až v roku 2004 ani skutočnosť, že v roku 2003 bol v katastrálnom
území obce X. schválený ROEP, a že si  vraj v tomto konaní neuplatňovala svoje vlastnícke právo k
spornej parcele, nie je rozhodná pre toto konanie.  Nemohla si svoje pôvodné práva uplatňovať, pretože
na mieste, kde leží jej pôvodná parcela, už boli zápisy iných parciel evidované  v registri „C“, práve
o pozemkoch, ktoré si tam neoprávnene dali zapísať žalovaní. Nesprávne a nepravdivé je aj tvrdenie
žalovaných , že identifikácia  parciel, stotožnila umiestnenie ich pozemnoknižných parciel č. XXXX/XX a
XXXX/XX v  EN  parcele č. XXX, čím chcú  vysvetliť správnosť geometrického plánu Ing. Habodásza a
ním určených nových hraníc. Podľa doslovného obsahu tejto  identifikácie ide iba o odkaz na to, že tieto
ich pôvodné pozemnoknižné parcely tvoria časť  katastrálnej mapy č. 655, o čom svedčí písmeno „č“ v
ľavom hornom rohu okienka pri každej číslici 655 a aj ostatných číslach katastrálnych parciel  na tejto
identifikácii. Preto táto identifikácia nemôže potvrdiť ani to, že presne s ktorou územnou časťou veľkej
katastrálnej parcely č. 655 sú tieto dve menšie pozemnoknižné parcely  žalovaných presne totožné, lebo
výmera tejto pôvodnej katastrálnej parcely  bola v tom čase až 38714 m2.

Okresný súd  žalobe žalobcov o určenie, že sú podielovými spoluvlastníkmi  nehnuteľností  označených
v petite ich žalobného návrhu v plnom rozsahu vyhovel a zaujal záver, že majú naliehavý právny záujem
podľa § 80 písm. c) O. s. p. na podaní takejto žaloby, pretože ako vlastníci spornej nehnuteľnosti sú
v katastri nehnuteľnosti zapísaní žalovaní. Len rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie
zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, bez takéhoto určenia, by bolo právnej postavenie žalobcov
neistým. Posúdiac vec podľa ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, po rozsiahlom dokazovaní
vo veci po zistení, že žalobcovia predmetné nehnuteľnosti zdedili po svojich právnych predchodcoch,
ktorí ju nadobudli prídelovou listinou tak, ako ostatní spoluvlastníci susediaci s pozemkom, z ktorých
už niektorí majú tieto aj vlastnícky vysporiadané, na rozdiel od žalovaných, ktorých stavebný pozemok
zapísaný v PKV č. 78 ako parcela č. XXXX/XX, ktorý ich právni predchodcovia získali tiež na základe
prídelovej listiny, doposiaľ nemajú vlastnícky usporiadané,  zaujal stanovisko, že žalovaní nemohli
predmetnú nehnuteľnosť, u ktorej sa domáhajú žalobcovia určenia vlastníctva nadobudnúť vydržaním.
Vlastnícke právo žalobcom prináleží, nebolo im nikdy odňaté a preto nebolo potrebné z ich strany
preukazovať, či došlo k vydržaniu alebo nie, nakoľko predmetnou určovacou žalobou tak dôjde k zmene
zápisu v katastri nehnuteľností na originálnych vlastníkov, teda žalobcov v 1. až 5. rade. Sporné parcely
boli žalovaným pridelené len do náhradného užívania, teda nemohli byť presvedčení o tom, že sa stali
ich vlastníkmi, museli si byť vedomí, že užívajú a nie vlastnia cudzie pozemky.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. a bez
nariadenia pojednávania podľa  ust. § 214 ods. 2 O. s. p. napadnutý medzitýmny rozsudok okresného
súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p.  ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd sa  v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu,
preto sa  v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu obmedzuje len na skonštatovanie správnosti
dôvodov  napadnutého rozhodnutia, prípadne  na zdôraznenie správnosti rozhodnutia dopĺňa ďalšie
dôvody (§ 219 ods. 2 O. s. p.).

Titulom, od ktorého žalobcovia v 1. a 2. rade odvodzujú vznik vlastníckeho  práva nehnuteľnostiam,
u ktorých sa domáhajú určenia vlastníctva, je prídelová listina - Výmer vydaný Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 Nariadenia č. 104/1946  Sb.n.SNR o
vlastníctve pôdy pridelenej podľa Nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR v znení nariadenia  o konfiškovaní
a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov
slovenského národa, vydaných Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave
dňa 05. 05. 1948 H. G. a manželke U., rod. X., X., I. Y. č. XXX, ako prídelcom.  Týmto výmerom
schváleným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa 29. 04. 1948 pod. č. 4108/48
bola menovaným do vlastníctva  pridelená okrem iného pôdohospodárska nehnuteľnosť v kat. úz. X. vo
vložke č. XX, XX parc. č. XXXX/XX stavebný pozemok o výmere 2912 m2.  Nehnuteľnosti boli pridelené
v ideálnej časti pol - pol, tieto nehnuteľnosti žalobcovia v 1. a 2. rade nadobudli na základe dedenia v
konaní č. D 447/92 bývalého Štátneho notárstva v Lučenci, rozhodnutím zo dňa 27. 04. 1992.  Výmer
predstavuje rozhodnutie, ktoré je právnym dôvodom (titulom) vzniku vlastníckeho práva rodičov žalobcov
a bolo vydané príslušnými orgánmi so znalosťou vtedajších pomerov. Prídelová listina je  verejnou



listinou zakladajúcou vlastníctvo prídelcov. Zo znenia výmeru vyplýva, že výška prídelovej ceny bude
určená v neskôr vydanej prídelovej listine. Správnosť výmeru a jeho súlad s vtedy platnými predpismi
nie je možné v súčasnosti preskúmavať a takýto právny akt treba považovať za právny akt bezchybný,
z ktorého musí súd v zmysle § 135 ods. 2 O. s. p. vychádzať.

Odvolací súd zhodne s okresným súdom je toho názoru, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem
na  určení vlastníctva na základe podanej žaloby podľa § 80 psím. c) O. s. p. tak, ako  uviedol
okresný súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.  V konaní bolo preukázané, že žalobcovia v 1. a 2.
rade  nadobudli nehnuteľnosť parc. č. XXXX/XX po svojich právnych predchodcoch - rodičoch, ktorí ju
nadobudli na základe  prídelovej listiny „Výmeru“, na základe riadneho  titulu. Plochu tejto ich parcely
právni  predchodcovia žalovaných neoprávnene zabrali a na základe geometrického plánu  znalca
Ing. Habodásza  si ju dali zapísať  ako vlastníctvo, ako parcely registra „C“ v katastri nehnuteľností a
žalobcovia len na základe súdneho rozhodnutia o určení vlastníctva môžu dosiahnuť zmenu  zápisu v
katastri nehnuteľností. Predmetnou určovacou žalobou sa dosiahne zhoda medzi skutočným stavom a
stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.

Žalovaní v 1. až 5. rade, ktorí  žiadali žalobu zamietnuť z titulu  vydržania vlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neuniesli dôkazné bremeno tvrdenia.
V konaní nebolo preukázané, že by boli so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že sú
vlastníkmi týchto nehnuteľností, okresný súd správne poukázal na to, že keďže sporné nehnuteľnosti
boli žalovaným pridelené  len do náhradného užívania, nemohli byť presvedčení o tom, že sa stali
ich vlastníkmi, pretože si museli byť vedomí, že  ak im v roku 1991  v súvislosti s vyhotoveným
zjednodušeným rozdeľovacím plánom boli pridelené  predmetné pozemky v kat. úz. X. na užívanie,
išlo iba o náhradné užívanie, nestali sa vlastníkmi  týchto pozemkov, medzi ktoré spadá aj stavebný
pozemok, ktorý bol pridelený právnym predchodcom žalobcov  na základe prídelovej listiny. Nemohli teda
oni, ani ich právni predchodcovia nadobudnúť  akékoľvek dobromyseľné  presvedčenie, že tie pozemky,
ktoré im boli takto pridelené a hranice, ktorých si  dali zamerať geometrickým plánom  Ing. Habodásza
by im vlastnícky oprávnene patrili.

Podmienkou vydržania vlastníctva k nehnuteľnosti nie je iba dobromyseľná, nerušená a najmenej 10
rokov trvajúca držba danej nehnuteľnosti, ale aj dôvod, ktorý vzhľadom na všetky skutkové okolnosti
je spôsobilý pri začatí držby vyvolať v niekom  (držiteľ) oprávnené a dobromyseľné presvedčenie, že
vlastníctvo danej nehnuteľnosti po práve nadobudol.  Dobromyseľné presvedčenie, že im predmetné
pozemky vlastnícky patria nemohli žalovaní nadobudnúť ani na základe  dedičských rozhodnutí.  Ani
v jednom z nich nie je uvedený stavebný pozemok pridelený na základe prídelovej listiny právnym
predchodcom žalobcov. V konaní bolo preukázané, na základe znaleckého posudku  Ing. Krišpinského,
že chybou zo strany geodeta G. L. došlo k nesprávnemu  zameraniu  pozemkov, ktoré boli pridelené
na základe prídelovej listiny a nesprávne medzi  pozemky  v prospech žalovaných zahrnul aj  časť
stavebného pozemku, ktorý bol pridelený prídelovou listinou právnym predchodcom žalobcov. Vzhľadom
na uvedené parc. č. XXXX/XX nemohla byť riešená  pri spracovávaní zjednodušeného registra
pôvodného stavu, ani pri schválenom registri obnovenej  evidencie pôdy.

Žalovaní v podanom odvolaní  poukazujú na to, že zo strany žalobcov nemôže byť daný naliehavý právny
záujem na určení  ich vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, pretože aj v prípade určenia
vlastníckeho práva nemôže dôjsť k zmene obsahu právoplatného administratívneho  rozhodnutia a
tým aj režimu užívania nehnuteľností, pretože vhodnejším a účinnejším právnym prostriedkom na
usporiadanie právnych vzťahov k dotknutým pozemkom je konanie, ktoré prebieha na základe zákona
č. 330/1991 Zb.. Odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje s názorom žalobkyne v 1. rade, ktorá
poukazuje na  § 42i zák. č. 330/1991 Zb. v znení novely č. 571/2007 Z. z., ktorého znenie cituje, že
dňom 01. 01. 2008 zaniklo rozhodnutie Pozemkového  úradu Lučenec, o schválení zjednodušeného
rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania  vlastníckych a užívacích pomerov, a teda aj
zjednodušený rozdeľovací plán, ktorý  bol jeho prílohou, na základe čoho boli žalovaní  oprávnení užívať
ako náhradný pozemok, aj ich pozemok pôvodného parc. č. XXXX/XX. Administratívne rozhodnutie
netvorí prekážku vlastníkovi nehnuteľností, aby sa svojho vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti
domáhal určovacou žalobou na súde.  Okresný súd pri rozhodovaní správne vychádzal zo zisteného



skutkového stavu, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne v súlade s ust. § 132 O. s. p.,
vec správne právne posúdil za použitia správnych právnych predpisov, preto odvolací súd medzitýmny
rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu v spojení s opravnými uzneseniami,  na základe  ktorých
došlo k presnému označeniu geometrického plánu Ing. Pavla Krišpinského  s údajmi o jeho overení,
aby tento geometrický plán mohol slúžiť  ako dostatočný podklad pre zápis vlastníckeho práva v
katastri nehnuteľností, pretože bez uvedenia týchto údajov by bol  výrok rozsudku  okresného súdu
nevykonateľný. Taktiež  medzitýmny rozsudok bol potvrdený aj v spojení s opravným uznesením, na
základe ktorého okresný súd opravil chybu v písaní vo  výrokovej časti rozhodnutia, pokiaľ ide o údaj
u žalobcu v 2. rade, týkajúci sa jeho spoluvlastníckeho podielu.  Tieto chyby zo strany okresného súdu
nemali za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol  pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/247/2005", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}