Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/4/2014 z 3. 12. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 3. decembra 2014, sp. zn. 14S/4/2014, ECLI:SK:KSTT:2014:2014200008.1 Krajský súd Trnava | 14S/4/2014 | ECLI:SK:KSTT:2014:2014200008.1 | 2014-12-03 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 244 OSP, § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., § 3 zákona č. 372/1990 Zb., § 49 zákona č. 372/1990 Zb., § 32 SP, § 34 SP, § 46 SP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6e8f7f23-4586-4acf-a922-2ecdbeaf9fa5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2014200008.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/4/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200008
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2014200008.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr.
Kataríny Benczovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: R. F., nar. XX.X.XXXX, bytom U.
P. XXX, XXX XX U. P., právne zast.: JUDr. Ľubomír Nemček, advokát, so sídlom Čajkovského 5, 811 04
Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, Vajanského 2, 917 02
Trnava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo č.OU-TT-OOP1-2013/00094
zo dňa 12.11.2013, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou osobne podanou dňa 08.01.2014 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.OU-TT-OOP1-2013/00094 zo dňa 12.11.2013, ktorým
žalovaný zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obvodného úradu Trnava, odbor
všeobecnej vnútornej správy č.ObU-TT-OVVS3-2013/07242 zo dňa 04.07.2013, ktorým bol žalobca
uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d)
zákona č. 372/1990 Zb. a bola mu uložená pokuta vo výške 17,- Eur, ako aj povinnosť uhradiť trovy
konania vo výške 16,- Eur.

Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v žalobe namietal, že obe rozhodnutia správnych
orgánov sú nezákonné, pričom táto nezákonnosť spočíva v tom, že nevychádzajú zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu a tak isto v konaní žalovaného je zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca poprel, že by osobám Ing. S. C. a Mgr. S. C. vulgárne
nadával, resp. že by sa im vyhrážal. Necíti sa byť vinný z priestupku, pričom samotné dokazovanie
nepreukázalo, že sa tohto dopustil. Namietal rozpor vo výpovediach Mgr. S. C., Ing. S. C. a svedkyňe
Ing. E. C., ako aj to, že tieto osoby si vymysleli prítomnosť jeho manželky na mieste kde sa mal skutok
odohrať. Poukázal, že ide o osoby navzájom blízke a preto mohli vzniknúť pochybnosti o ich nestrannosti.
Vada konania spočívala v tom, že v druhostupňovom konaní rozhodoval ten istý zamestnanec ako
rozhodoval na prvom stupni. Rovnako namietal aj skutočnosť, že hoci mu správny orgán prvýkrát uložil
za ten istý skutok sankciu - pokarhanie ( toto rozhodnutie bolo následne zrušené Krajským súdom v
Bratislave v konaní sp.zn.3S 251/2011), pri opätovnom prejednaní veci prvostupňový správny orgán mu
uložil prísnejšiu sankciu a to pokutu bez toho, že by došlo k zmene zisteného skutkového stavu veci.

Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 15.4.2014 vyplýva, že žalovaný zastáva názor, že
postupom prvostupňového správneho orgánu nedošlo k nezákonnému zásahu do práv žalobcu. Čo
sa týka námietky, že vec bola aj na prvom stupni ako aj na druhom stupni prejednaná tým istým



zamestnancom poukázal, že na prvom stupni prejednával vec a rozhodnutie vydal Mgr.E. H., pričom
druhostupňové konanie viedla JUDr. C. T.. Táto síce vystupovala ako pracovníčka Obvodného úradu
Trnava v prvostupňovom konaní, avšak jej rozhodnutie bolo zrušené Krajským súdom v Bratislave v
konaní sp.zn. 3S 251/2011. Pokiaľ ide o dôkaznú situáciu, žalovaný uviedol, že vychádzal pri svojom
rozhodovaní z výpovede Ing. S. C., Mgr. S. C., Ing. E. C., ktorí sa nachádzali na mieste kde sa skutok
odohral.

Z prvostupňového rozhodnutia č.ObU-TT-OVVS3-2013/07242 zo dňa 04.07.2013 vyplýva, že žalobca
bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm.
d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 3.4.2011 v čase asi o 15,00 hod. v obci
U. P. č. XXX, na konci záhrady povedal Mgr. S. C., že je „kokot plešatý“ a Ing. S. C., že je „kokot
črevnatý“ a následne sa obom vulgárne vyhrážal, že im „odjebe hlavy“, čím úmyselne narušil občianske
spolunažívanie iným hrubým správaním a vyhrážaním sa ujmou na zdraví, za čo mu uložil správny orgán
pokutu vo výške 17,- Eur a nariadil mu uhradiť trovy konania vo výške 16,- Eur, pričom svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že z výpovede oboch poškodených, ako aj svedkyne Ing. E. C. bolo jednoznačne
preukázané, že skutok sa stal tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia a pri výmere trestu
prihliadol na to, že žalobca nebol v predchádzajúcich dvoch rokoch právoplatne postihnutý za podobný
skutok.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 19.8.2013 odvolanie, v ktorom uvádzal prakticky rovnaké
dôvody ako v žalobe.

Žalovaný ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím č.OU-TT-OOP1-2013/00094
zo dňa 12.11.2013, zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením,
že prvostupňový správny orgán sa dostatočným spôsobom vysporiadal s dôkaznou situáciou, keď sa
opieral o svedecké výpovede Mgr.S. C., Ing.S. C. a svedkyne Ing. E. C..

Krajský súd predmetnú vec prejednal bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250f ods. 1 O.s.p.,
pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci sú rozhodnutia a postup správnych orgánov, ktorými
bolo rozhodnuté s konečnou platnosťou o uznaní viny a uložení pokuty žalobcovi podľa § 49 ods. 1 písm.
d) zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu").
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako
aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí
správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o
rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo
právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj
rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa § 2 ods. 1 zák.č.372/1990 Zb. zákona o priestupkoch



Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok
výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
Podľa § 3 zák.č.372/1990 Zb. zákona o priestupkoch
Na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je
potrebné úmyselné zavinenie.

Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák.č.372/1990 Zb. zákona o priestupkoch
Priestupky proti občianskemu spolunažívaniu
(1) Priestupku sa dopustí ten, kto
d) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na
zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

Podľa § 51 zák.č.372/1990 Zb. zákona o priestupkoch
Ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch
všeobecné predpisy o správnom konaní. 4)

Podľa § 58 ods. 1,2, zák.č.372/1990 Zb. zákona o priestupkoch
(1) Objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na
rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či
a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona,
b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,
c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku
postačí samotné prejednanie priestupku,
d) uloží ochranné opatrenie,
e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.
(2) Objasňovanie priestupkov podľa odseku 1 vykonávajú správne orgány, ktoré sú príslušné prejednať
zistené priestupky, ak priestupok zistili v rozsahu svojej pôsobnosti alebo ak im priestupok oznámil iný
orgán ( § 56 ods. 1), ktorý nie je oprávnený priestupok prejednať podľa tohto alebo iného zákona.
Správne orgány sú oprávnené požiadať o vykonanie objasňovania priestupkov orgány oprávnené
objasňovať priestupky podľa odseku 3 v rozsahu ich pôsobnosti.

Podľa § 58 ods.3 písm. a) zák.č.372/1990 Zb. zákona o priestupkoch
(3) Objasňovanie priestupkov podľa odseku 1 vykonávajú tiež
a) orgány Policajného zboru v rozsahu podľa odseku 4,

Podľa § 59 ods. 1 a 2 zák.č.372/1990 Zb. zákona o priestupkoch
(1) Objasňovanie priestupkov sa koná na základe vlastného zistenia správnych orgánov alebo orgánov
oprávnených objasňovať priestupky ( § 58 ods. 3) alebo na základe oznámenia fyzickej osoby alebo
právnickej osoby.
(2) Správne orgány a orgány oprávnené objasňovať priestupky ( § 58 ods. 3) sú povinné v rozsahu svojej
pôsobnosti prijímať oznámenia o priestupkoch a čo najskôr ich vybavovať.
Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku
(1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať
potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
(2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,
čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 34 ods. 1 až 5 Správneho poriadku
Dokazovanie
(1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci
a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
(2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
(3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
(4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
(5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti.



Podľa § 46 Správneho poriadku
Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to
príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov postupovali v
správnom konaní náležite, v intenciách citovaných správnych noriem, v konaní postupovali v súčinnosti
so žalobcom ako účastníkom konania, vo veci si zadovážili dostatok skutkových okolností relevantných
pre vydanie rozhodnutia a zo skutkových zistení vyvodili správny záver, svoje rozhodnutie taktiež riadne
odôvodnili.

Krajský súd z predmetného konania zistil, že žalobca sa mal dopustiť priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch tým, že vulgárne nadával a vyhrážal
sa Mgr. S. C. a Ing. S. C., pričom obaja poškodení zhodne vypovedali o celom priebehu incidentu a
ich výpovede boli jednoznačným spôsobom potvrdené výpoveďou Ing. E. C.. Pokiaľ žalobca znáša
akékoľvek pochybnosti do ich výpovedí, tak krajský súd sa s argumentáciou žalobcu nestotožnil, pretože
výpovede oboch poškodených ako aj svedkyne sú zhodné a navzájom korešpondujú.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že v danom smere ide o osoby navzájom blízke, krajský súd poukazuje, že
tieto osoby boli v rámci správneho konania riadne poučené o povinnosti vypovedať v danej veci pravdivo
a teda nie je dôvod spochybňovať ich výpovede, navyše keď žalobca žiadnou proti argumentáciou
ich výpovede nespochybňuje. Skutočnosť, či sa manželka žalobcu na mieste činu v danom okamihu
nachádzala, nie je v tomto prípade významnou.

Rovnako sa krajský súd nestotožňuje ani s argumentáciou žalobcu, že v danom prípade mu bola uložená
prísnejšia sankcia za rovnaký skutok (keďže ide už o druhé prejednanie tohto skutku, pretože prvé
rozhodnutia správnych orgánov boli zrušené Krajským súdom v Bratislave), keď v prvom konaní bola
žalobcovi rozhodnutím č.ObU-TT-OVVS3-2011/08372 zo dňa 13.6.2011 uložená sankcia pokarhanie a v
tomto novom konaní mu bola uložená sankcia pokuta vo výške 17,- Eur. Z ust. § 11 ods. 1 zák.č.372/1990
Zb. platného v čase kedy rozhodoval správny orgán o uložení pokuty vyplýva, že za priestupok podľa
§ 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 možno uložiť sankcie pod bodom a) až d) t.j. pokarhanie, pokutu,
zákaz činnosti a prepadnutie veci. Správny orgán môže uložiť jednu z týchto sankcií bez toho, že by bol
zákonom určený stupeň prísnosti jednotlivej sankcie. Sankcie uvedené v ust. § 11 zákona o priestupkoch
ukladá správny orgán samostatne, pričom zo žiadneho ustanovenia zák.č.372/1990 Zb. nevyplýva,
že by bola pokuta prísnejšou sankciou ako pokarhanie. Argument žalobcu, že pokarhanie je menej
prísnejšou sankciou ako uložená pokuta je treba vykladať aj z pohľadu výšky uloženej pokuty a právnym
následkom ktorý nastáva po uložení jednotlivých sankcií. Krajský súd sa s argumentáciou žalobcu, že
pokuta je prísnejšou sankciou ako pokarhanie nestotožňuje, keďže pokutu možno v správnom konaní
uložiť v niektorých prípadoch aj bezprostredne po spáchaní priestupku v tzv. blokovom konaní a uloženie
pokarhania je možné až po prejednaní veci v rámci správneho konania.

V súvislosti s námietkou žalobcu, že v danom prípade rozhodoval v správnom konaní na prvom stupni
ten istý zamestnanec ako v druhostupňovom konaní sa krajský súd stotožňuje s vyjadrením žalovaného,
podľa ktorého na prvom stupni rozhodoval vec a rozhodnutie vydal Mgr. E. H. a odvolacie konanie riadila
a rozhodnutie vo veci vydala JUDr. C. T.. Pokiaľ JUDr. C. T. rozhodovala v pôvodnom prvostupňovom
konaní, na túto skutočnosť nemožno prihliadať, keďže jej rozhodnutie bolo zrušené Krajským súdom v
Bratislave, čo znamená akoby v danom prípade neexistovalo.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správne orgány vecne príslušné na konanie si
zadovážili dostatok skutkových podkladov na vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci skutočný stav, či konali
v súčinnosti s účastníkom konania, či ich rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu
bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu
napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma tak hmotnoprávne ako aj
procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, pričom v prípade procesného pochybenia
skúma, či toto pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktoré by mohlo mať vplyv



na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore
alebo o inej právnej veci vyplývajúcich z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných
vzťahov, alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný
skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho
orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom, alebo vykonať dokazovanie podľa
tretej časti Druhej hlavy ( § 250i ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd
rozhodujúci skutkový stav v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Z uvedeného dôvodu krajský súd považoval za právne irelevantné tvrdenie žalobcu, že v danom smere
nebol zo strany správnych orgánov dostatočne zistený skutkový stav, keďže samotný žalobca okrem
tohto tvrdenia nepredložil správnemu orgánu a následne ani v podanej žalobe dôkaz o tom, že by sa
skutku tak ako je mu kladený za vinu nedopustil. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno na podporu
svojich tvrdení a podľa názoru súdu nepostačuje, aby v danom prípade len popieral spáchanie skutku,
musí toto svoje tvrdenie podporiť relevantnými dôkazmi. Navyše zo spáchania skutku bol usvedčený
výpoveďami oboch poškodených, ako aj prítomnej svedkyne, pričom krajský súd sa nestotožňuje s
názorom žalobcu, že pokiaľ ide o osoby blízke, nemožno výpovede týchto svedkov považovať za
dostatočne vierohodné.

Vychádzajúc zo zistených záverov vo vzťahu k namietanému rozhodnutiu žalovaného a rozhodnutiu
správneho orgánu prvého stupňa dospel súd k zhodnému záveru ako správne orgány v oboch stupňoch,
pretože tieto postupovali v súlade so zákonom a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne neúspešnému
žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004
Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto
súdu na Najvyšší súd SR.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.