Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2CoE/75/2011 z 14. 11. 2011 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 14. novembra 2011, sp. zn. 2CoE/75/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3109216464.1 Krajský súd Trenčín | 2CoE/75/2011 | ECLI:SK:KSTN:2011:3109216464.1 | 2011-11-14 | Uznesenie Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4040d36b-b714-4556-91b1-e93594d98d30 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3109216464.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/75/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109216464
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3109216464.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného Pohotovosť, s. r. o. so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO 35 807 598, zastúpeného JUDr. Y. Y., advokátom so sídlom v F., T. XX, proti povinnému
T. T., bytom M., Y. F. XXXX/XX o vymoženie 209,12 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. januára 2011, č.k. 61Er/1529/2009-16, v pomere hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom
na § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 Ex. por., príslušné ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a príslušné ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní. Ďalej v odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa poverením č. 5309 066632*
zo dňa 19.08.2009 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie. Exekučným
titulom je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská
a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava ustanoveným rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom, sp. zn. SR
14118/08 zo dňa 13.05.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.06.2009 a vykonateľnosť dňa
04.06.2009. Zo spisu vyplýva, že v exekúcii sa vymáha plnenie, ktoré vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy
uzatváranej v množstve prípadov v štandardnej forme a na predtlačenom formulári, kde sa dopĺňajú
len údaje o spotrebiteľovi. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, pričom rozhodcovskú
zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a na základe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetky
spory bude rozhodovať stály rozhodcovský súd, ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom
súde. V predmetnej veci prebehlo konanie pred rozhodcovským súdom na základe rozhodcovskej
doložky osobitne nevyjednanej, obsiahnutej na vopred predtlačenom formulári. Rozhodcovskú doložku
si povinný osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným
obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal oprávnený ako prvý.
Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred
vznikom samotnej zmluvy podpísanej povinným. Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky
rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané rozhodcom
nevymohlo, ak okrem iného odporuje dobrým mravom. Teda ak je zmluvná podmienka až v hrubom
nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený,
nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.
Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú
podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná
rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými
mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok
rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej



zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1
smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných
ľudí nezaväzovali. Predpisy hmotného práva platia aj pre rozhodcovské konanie z hľadiska rozhodovania
vo veci samej, a preto aj rozhodca bol povinný aplikovať zák. č. 250/2007 Z.z. a Smernicu Rady 93/13/
EHS z 05.04.1993. V predmetnom exekučnom titule však konajúci rozhodca tieto právne predpisy
nerešpektoval, keď akceptoval 0,25% denný úrok (91,25% p. a.), ktorý je tak isto neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s vylúčením právnych predpisov zameraných na
ochranu spotrebiteľa, a tým vlastne porušil kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa. Klauzula
o aplikácii Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka alebo tzv. úver ako
absolútny obchod pritom nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka, medzi ktoré patria aj ust. § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc
zo subsidiarity Občianskeho zákonníka. Pretože súd prvého stupňa musí rešpektovať medzinárodné
zmluvy (čl. 7 ods. 2 Ústavy) a rozhodovať v súlade s cieľmi Európskej únie, dospel súd prvého stupňa
k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a
povinnostiach medzi oprávneným a povinným v neprospech povinného. Pretože boli splnené podmienky
na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c/ ods. 2 ZoRK, súd prvého stupňa exekúciu zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa zrušiť. K tvrdeniam o aplikácií smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách oprávnený uvádza, že smernice vydané v rámci
acquis communautaire majú len nepriamu záväznosť. Pokiaľ ide o tvrdenie súdu o neprimerane
vysokých úrokoch z omeškania, oprávnený dôvodil, že úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa
účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Za neprimeranú ani v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku nepovažoval ani dohodnutú výšku úrokov 0,25% denne, a to vzhľadom na
skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí
úveru a s ohľadom na ďalšie obchodné riziká oprávneného. Poukázal na ustanovenie § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka, ktoré má dispozitívnu povahu, a keď ani z iných právnych predpisov nie je
možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu
zmluvné strany dohodnúť. V súvislosti s tým poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Obdo 34/2004,
2Obdo 26/2004, 2Obdo 28/2004 a judikát Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 12Cmo 95/2005. Opätovne
zdôraznil, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak tento poruší povinnosti
vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Podľa jeho názoru sa nemôže na dobré mravy odvolávať ten,
kto ich ako prvý svojím konaním porušil. Z vyššie uvedeného preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie okresného súdu v súlade s ust. § 221 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení zrušil.

Povinný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a
v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojuje
dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a
na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

Vzhľadom na aplikáciu príslušných ustanovení zákona v danej veci, a to predovšetkým § 57 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom
znení, § 45 ods. 1 až 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, § 52 a nasl.
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, a na túto právnu úpravu nadväzujúcich
právnych noriem ako zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení, smernice Rady
Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách a ďalšej súvisiacej legislatívy je napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vecne správne a
aj náležite odôvodnené.



Správny bol záver súdu prvého stupňa, ktorý uviedol, že predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere
je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, keďže medzi účastníkmi bola
uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim
oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany. V zmysle
§ 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Týmito sú zmluvy uzavreté
podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky tie zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že slovenský právny poriadok exemplifikatívne vymedzuje
neprijateľné podmienky v § 53 ods. 4 Obč. zákonníka, pričom súd môže postupovať aj podľa generálnej
klauzuly v § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, to znamená nad rámec zoznamu podmienok uvedených v
prílohe smernice alebo okruhu v Obč. zákonníku. Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok,
rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorý súd považuje ako celok za neprijateľnú
a tým neplatnú, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne exekúciu zastavil.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .