Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 5Tos/196/2016 z 26. 10. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 26. októbra 2016, sp. zn. 5Tos/196/2016, ECLI:SK:KSTT:2016:2716010300.1 Krajský súd Trnava | 5Tos/196/2016 | ECLI:SK:KSTT:2016:2716010300.1 | 2016-10-26 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Rodina a mládež Citované ustanovenia: TZ, § 208 ods. 1 TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2d21706d-ee89-4e0d-bdec-b31d8d39f8ee Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2716010300.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/196/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2716010300
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2716010300.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obvineného L. N., pre zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o sťažnosti obvineného proti
uzneseniu Okresného súdu Skalica zo dňa 19.10.2016, č.k. 6T/147/2016-210, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 27.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť obvineného L. N., nar. XX.X.XXXX, z a
m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Skalica zo dňa 19.10.2016, č.k. 6T/147/2016-210, bolo rozhodnuté, že
obvinený sa podľa § 238 ods. 3, § 76 ods. 3 Trestného poriadku ponecháva vo väzbe z dôvodov
uvedených v § 71 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku a podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku sa jeho väzba nenahrádza ani dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Proti tomuto uzneseniu podal obvinený v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú bližšie odôvodnil jeho obhajca.
Uviedol, že obvinený sa cíti byť nevinný a nedopustil sa konania, ktoré je mu kladené za vinu. Medzi
nim a poškodenou manželkou dochádza síce k hádkam, avšak je toho názoru, že manželka pri týchto
hádkach netrpela. V prípade prepustenia z väzby by sa manželkou nestretával a neprichádza do úvahy,
že by ju fyzicky napádal. Žiadal, aby bolo uznesenie okresného súdu zrušené a bolo prepustený z väzby
na slobodu.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.

Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ
podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a zistil, že
sťažnosť obvineného nie je dôvodná. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje
voči rozhodnutiu, proti, ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.
Obvinený bol vzatý do väzby uznesením Okresného súdu Skalica zo dňa 15. 3. 2016 sp.zn. 0Tp/8/2016
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 24. 3. 2016 sp.zn. 6Tpo/15/2016 z dôvodov



podľa § 71 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku, pričom väzba mu začala plynúť dňa 11. 3. 2016
od 18.00 hodiny. Uznesením Okresného súdu Skalica mu bola neskôr väzba predĺžená do 11. 12. 2016.
Dňa 20. 9. 2016 bola na Okresnom súde Skalica podaná obžaloba na obvineného pre spáchanie zločinu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Nakoľko sa
obvinený v čase podania obžaloby na okresný súd nachádzal vo väzbe, vznikla tomuto súdu povinnosť
v zmysle § 238 ods. 3 Trestného poriadku rozhodnúť o väzbe obvineného.
Pred vydaním napadnutého uznesenia prvostupňový súd obvineného vypočul v zmysle ustanovenia §
72 ods. 2 Trestného poriadku, za prítomnosti jeho obhajcu a tlmočníka. V rámci tohto výsluchu mal tak
prokurátor, ako i obvinený a jeho obhajca možnosť vyjadriť sa k otázke ďalšieho trvania väzby. Obžaloba
bola na obvineného podaná v lehote dlhšej ako 20 pracovných dní pred uplynutím predĺženej lehoty
väzby v prípravnom konaní a obvinený bol predpísaným spôsobom pred rozhodnutím o väzbe vypočutý.
Tým boli splnené formálne podmienky na ďalšie ponechanie obvineného vo väzbe.
Pokiaľ ide o materiálne podmienky väzby, sťažnostný súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového
súdu o existencii jednak dôvodného podozrenia zo spáchania trestnej činnosti, ako i konkrétnych
skutočností, ktoré odôvodňujú obavu zo správania sa obvineného, ktoré zakladajú dôvody jeho väzby.
V prvom rade je potrebné uviesť, že od ostatného rozhodnutia o väzbe obvineného uplynula krátka
doba, počas ktorej nedošlo k žiadnej zmene dôkaznej situácie a nezmenili sa ani skutočnosti, z ktorých
vyplývajú konkrétne dôvody, pre ktoré je obvinený držaný vo väzbe. V súčasnom štádiu trestného
stíhania, po podaní obžaloby, pretrváva podozrenie, že obvinený sa dopustil spáchania trestnej činnosti,
ktorá sa mu kladie za vinu. Vyplýva to z dôkazov, ktoré boli vykonané v prípravnom v konaní a o ktoré
prokurátor opiera svoju obžalobu. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia dostatočným
spôsobom uviedol, z ktorých dôkazov vyplýva dôvodnosť tohto podozrenia. Sťažnostný súd na túto časť
odôvodnenia prvostupňového súdu odkazuje, bez potreby jeho ďalšieho opakovania.
Rovnako správne a vyčerpávajúco prvostupňový súd odôvodnil, v čom spočívajú jednotlivé dôvody
väzby obvineného. Aj podľa názoru sťažnostného súdu pretrváva obava, že v prípade prepustenia
obvineného na slobodu, by tento ovplyvňoval manželku a syna, s ktorými až do svojho vzatia do
väzby žil v spoločnej domácnosti. Dôvod takzvanej preventívnej väzby je potom možné vidieť jednak v
spôsobe, ktorý sa obvinený mal dopustiť páchania trestnej činnosti, najmä dlhšieho obdobia, po ktoré
sa mal dopúšťať páchania trestnej činnosti. Rovnako správne vzal prvostupňový súd do úvahy jeho
predchádzajúce odsúdenie z roku 2009.
Všetky tieto skutočnosti potom odôvodňujú ponechanie obvineného vo väzbe i v štádiu trestného
konania po podaní obžaloby, tak ako to urobil prvostupňový súd napadnutým uznesením.
Správny je i ten výrok napadnutého uznesenia, ktorým súd rozhodol, že väzbu obvineného nenahrádza
dohľadom probačného a mediačného úradníka. S poukazom na spôsob páchania trestnej činnosti,
najmä dlhší čas, po ktorý sa obvinený mal dopúšťať páchania trestného činu, z ktorého je obžalovaný,
neumožňuje v tomto štádiu trestného stíhania nahradiť väzbu dohľadom probačného a mediačného
úradníka v zmysle ustanovenia § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Použitie uvedeného inštitútu
by v tomto prípade výrazne zvýšilo riziko pôsobenia na svedkov alebo pokračovania v páchaní trestnej
činnosti obvineného.
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že sťažnostný súd považuje napadnuté uznesenie za vecne
správne a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu za zákonné. Sťažnostné námietky obvineného
nemožno považovať za dôvodné a preto tunajší súd rozhodol, že jeho sťažnosť proti napadnutému
uzneseniu okresného súdu ako nedôvodnú zamieta podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.