Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/519/2015 z 23. 2. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 23. februára 2016, sp. zn. 6Co/519/2015, ECLI:SK:KSZA:2016:5711206401.3
Krajský súd Žilina | 6Co/519/2015 | ECLI:SK:KSZA:2016:5711206401.3 | 2016-02-23 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5d531cc4-088f-4e61-96bd-6905108854bf
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5711206401.3

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/519/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711206401
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5711206401.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty
Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci
navrhovateľa: Mgr. X. F., nar. XX.X.XXXX, bytom X. č. XX, právne zastúpený spoločnosťou URBÁNI &
Partners, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého č. 17, IČO: 36 646 181, proti odporcovi: Klub
chovateľov a priateľov nemeckých dôg, so sídlom Tesáre č. 242, 956 21 Jacovce, IČO: 35 983 663,
zastúpený advokátom JUDr. Robertom Bockaničom, so sídlom B., Q.. X, o preskúmanie zákonnosti
uznesenia mimoriadnej členskej schôdze, v konaní o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Martin č. k. 9C/105/2011-273 zo dňa 9. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 9C/105/2011-273 zo dňa 9. apríla 2015  potvrdzuje.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zrušil podľa § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní
občanov uznesenie odporcu zo dňa 21.5.2011 ako nezákonné.
V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na právny názor vyslovený v zrušujúcom uznesení Krajského
súdu v Žiline zo dňa 30.6.2014, sp. zn. 6Co/27/2014 a keďže následne nedošlo k zmene skutkového a
právneho stavu, okresný súd rozhodol v súlade s argumentáciou odvolacieho súdu.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedol, že stanovy občianskeho združenia sú
súkromnoprávnym dokumentom, ktorých obsahom však nemusí byť riešenie všetkých situácií v činnosti
združenia, čo sa v plnej miere prejavilo pri zvolávaní a uskutočnení mimoriadnej členskej schôdze
odporcu dňa 21.5.2011. V súvislosti so zvolaním a následným konaním mimoriadnej členskej schôdze
nedošlo k priamemu porušeniu žiadneho z ustanovení stanov. V danej chvíli bolo z pohľadu veľkej časti
členskej základne potrebné riešiť alarmujúcu situáciu u odporcu, ktorého orgány nefungovali, a preto
nebola zabezpečená jeho riadna činnosť. Odvolateľ zdôraznil, že stanovy rozlišovali inštitúty riadnej a
mimoriadnej členskej schôdze, ktorých účely sa líšia. Mimoriadna členská schôdza slúži na to, aby bolo
možné promptne riešiť dôležité situácie u odporcu a prijímať rozhodnutia a opatrenia potrebné na jeho
riadnu existenciu aj počas krízových situácií. Odvolateľ nesúhlasil s primeraným použitím ustanovení o
riadnej členskej schôdzi aj na mimoriadnu členskú schôdzu. Zo znenia stanov nevyplýva, že o zvolanie
mimoriadnej členskej schôdze by mal byť požiadaný práve výbor odporcu. Poukázal na situáciu, kedy
by v prípade neobsadenia výboru nikdy nebolo možné zvolať mimoriadnu členskú schôdzu. Na podporu
svojho názoru poukázal na obsah bodu 6.1.4 stanov, podľa ktorého k zvolaniu mimoriadnej členskej
schôdze dôjde aj vtedy, „ak o zvolaní rozhodne výbor klubu“. Ak by bol iba výbor oprávnený zvolať
mimoriadnu členskú schôdzu, strácali by uvedené slová zmysel. Odvolateľ nesúhlasil s názorom, že



s návrhom na zvolanie mimoriadnej členskej schôdze bolo nevyhnutné sa najprv obrátiť na výbor.
Keďže stanovy neriešia presne, ktorý subjekt zvoláva mimoriadnu členskú schôdzu, členovia požiadali
o jej zvolanie p. A., člena kontrolnej a revíznej komisie, do pôsobnosti ktorej patrí okrem iného aj
dodržiavanie stanov klubu. V danom čase neexistoval orgán, ktorý by bol spôsobilý zvolať mimoriadnu
členskú schôdzu. Navrhovateľ tiež nesúhlasil so závermi okresného súdu, ktorý argumentoval, že dôvod,
pre ktorý bola zvolaná mimoriadna členská schôdza musí byť totožný s obsahom toho, čo sa na nej
prejednalo. Stanovy neuvádzajú spôsob prezentovania kontrolných zistení (ktoré by mali byť dôvodom
pre odvolanie člena orgánu odporcu) a nepredpisujú spôsob ich zaznamenania. Pokiaľ aj došlo pri
postupe odporcu k istým formálnych pochybeniam, ich závažnosť nebola tak významná, aby mohla viesť
k zrušenia dotknutého uznesenia členskej schôdze.

Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania  podľa § 214 ods. 2
O.s.p. tento rozsudok v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že odvolací súd vyjadril svoje stanovisko
k vzniknutým formálnym nedostatkom pri zvolávaní mimoriadnej členskej schôdze už v uznesení
6Co/27/2014 zo dňa 30. júna 2014, pričom nevidel dôvod odchýliť sa od skôr formulovanej argumentácie.

Žiada sa naviac uviesť, že odporca ako súkromnoprávny subjekt reguluje svoje fungovanie samostatne
s cieľom napĺňať predmet svojej činnosti, avšak táto samostatnosť môže byť predmetom prieskumu
tak, ako to formuluje ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. K zrušeniu
uznesenia občianskeho združenia môže súd pristúpiť vo výnimočných prípadoch, kedy nedodržanie
zákona či vnútorných predpisov dosiahli takú intenzitu, že znamenali porušenia individuálnych práv
navrhovateľa, k čomu zjavne došlo aj v posudzovanej veci. Procesné nedostatky pri zvolávaní
mimoriadnej členskej schôdze, na ktoré už skôr poukázal krajský súd a následne aj súd prvého
stupňa, nepreukázanie výsledkov kontrolných zistení majúcich za následok odvolanie navrhovateľa
z funkcie predsedu výboru odporcu i jeho vylúčenie z Klubu chovateľov a priateľov nemeckých dôg
boli podstatnými dôvodmi pre konštatovanie neplatnosti uznesenia odporcu a museli viesť k jeho
zrušeniu. Tvrdenia odvolateľa formulované v opravnom prostriedku neboli spôsobilé nijako zmeniť názor
odvolacieho súdu na nedostatky prijatého uznesenia i procesného postupu, ktorý mu predchádzal; práve
naopak, ich bagatelizovanie považoval krajský súd za nenáležité.

O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, pretože o nich rozhodne prvostupňový súd
(§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom  hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.