Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22CoP/16/2017 z 21. 3. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 21. marca 2018, sp. zn. 22CoP/16/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8116207455.1 Krajský súd Prešov | 22CoP/16/2017 | ECLI:SK:KSPO:2018:8116207455.1 | 2018-03-21 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8f8a30b4-eb9a-472b-afd9-7ed63739f3b4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8116207455.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoP/16/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116207455
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116207455.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku v právnej veci starostlivosti súdu o mal. W. I., nar.
X.X.XXXX a mal. B. I., nar. XX.XX.XXXX, obe trvale bytom u matky, zastúpené v konaní opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcich z rodičov F. I., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom V.- W., I. X, zastúpeného v konaní JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom v Prešove,
Hlavná 61 a U. I., rod. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V.- W., I. X, zastúpenej v konaní JUDr. Ing.
Renátou Vorobeľovou, advokátkou v Humennom, Lipová 1, pracovisko v Prešove, Tkáčska 2, o zníženie
výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 30P/177/2016 - 67 zo dňa
19.09.2017, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r dz u j e sa rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil, cit:
„m e n í rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 27 P 424/2012-102 zo dňa 20.3.2014 tak, že:
z n i ž u j e výživné zo strany otca pre mal. W. I., nar. X.X.XXXX zo sumy 280 Eur mesačne
na sumu 200 Eur mesačne a pre mal. B. I., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 260 Eur mesačne na sumu 150
Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc
dňom 11.4.2016 opakovane do budúcna,

v prevyšujúcej časti návrh otca z a m i e t a ,

žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

2. V odôvodnení uviedol, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba necelých 3 a pol roka,
čím došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí, ako aj na strane oboch rodičov.
Pri poslednej úprave výživného maloletá W. navštevovala 8. ročník základnej školy, maloletá B. 1.
ročník základnej školy, pričom v súčasnej dobe W. je už tretiačka na Strednej zdravotníckej škole a
B. prešla na druhý stupeň základnej školy, je v 5. ročníku. Je nepochybné, že za toto obdobie sa
obom dievčatám podstatným spôsobom navýšili výdavky súvisiace so štúdiom na škole, na zakupovanie
učebných pomôcok a školských potrieb, ošatenia, obuvi, stravy, ale tiež výdavky spojené s kultúrnym
a spoločenským vyžitím. U maloletej W. sú zvýšené výdavky na fixný aparát, keďže má problémy s
chrupom a pravidelne navštevuje čeľustnú ambulanciu. V poslednom období sa matke navýšili výdavky
práve v súvislosti s opravou fixného aparátu, keďže po dvoch rokoch už nemá nárok na preplácanie
týchto opráv zdravotnou poisťovňou a v plnej miere to musí hradiť matka, čo je okolo 25,- Eur raz



za 2 až 2 a pol mesiaca. Otec na tieto výdavky doposiaľ neprispieval, a to ani určeným výživným,
čím mu vznikol dlh na výživnom v sume okolo 35. 000 Eur na 3 deti, keďže ide aj o dlh na výživnom
pre už plnoletú dcéru U.. K zmene pomerov došlo aj na strane otca, ktorý v čase poslednej úpravy
výživného bol zamestnaný, avšak jeho príjem nebol riadne preukázaný, nakoľko odmietal predložiť
potvrdenia o svojom príjme, a preto pri poslednej úprave súd vychádzal pri určovaní výšky výživného
z dvadsaťnásobku sumy životného minima. V súčasnej dobe je otec nezamestnaný, aj naďalej žije v
Nemecku, kde začal štúdium na Strednej odbornej škole, aby si zmenil kvalifikáciu z dôvodu zdravotných
problémov, čo mu aj nemeckými úradmi bolo umožnené. Jeho príjem sa v súčasnej dobe pohybuje v
sume okolo 930 Eur mesačne, čo je podstatne vyšší príjem, aký je na strane matky. Keďže pri určovaní
výšky výživného mal súd preukázaný u otca nižší príjem, než z akého vychádzal pri poslednej úprave
výživného, bolo dôvodné z jeho strany výživné znížiť, pričom vzal do úvahy aj zdravotné problémy na
strane otca, ktoré súdu riadne preukázal. Rovnako vzal do úvahy jeho majetok a jeho mesačné výdavky,
z ktorých niektoré považoval za neodôvodnené. Aj keď otec žiadal znížiť výživné na sumu 50,- Eur
mesačne na každé dieťa, takúto sumu súd považuje za neprimerane nízku a matka z nej nedokáže
zabezpečiť ani najzákladnejšie potreby a výdavky maloletých detí, o to viac, že je nezamestnaná, je
odkázaná na finančnú pomoc od svojej sestry, ktorá žije v zahraničí, matky a tiež priateľa, s ktorým žije
v spoločnej domácnosti. V priebehu konania preukázala výdavky maloletých detí, ktoré súd považuje za
odôvodnené. Ani jeden výdavok, ktorý matka uviedla u maloletých detí, nie je nadsadený, zodpovedá
veku a potrebám maloletých detí, preto súd s prihliadnutím na zdravotný stav otca, jeho súčasný príjem,
ale aj skutočnosť, že mu odpadla vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére U., ktorej mal prispievať na
výživu sumou 300,- Eur mesačne, považoval výživné pre maloletú W. v sume 200,- Eur mesačne a
maloletú B. v sume 150,- Eur mesačne za primerané a také, ktoré je schopný platiť. Súd znížil výživné
zo strany otca počnúc dňom 11.04.2016, to je od podania návrhu otcom na tunajší súd, nakoľko už v tom
čase bolo preukázané, že bol nezamestnaný a poberal v Nemecku iba dávky od štátu v sume okolo 30,-
Eur denne. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Poukázal na skutočnosť,
že v zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa
závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia
predchádzajúceho rozsudku. Naposledy bola určená vyživovacia povinnosť otcovi rozsudkom
Okresného súdu Prešov sp. zn. 27P 424/2012 zo dňa 20.3.2014. Nespochybňuje skutočnosť, že v
priebehu 3 rokov od poslednej úpravy vzrástli odôvodené potreby mal. dcér. Relevantnou je však
skutočnosť, že na strane otca došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá mu neumožňuje hradiť'
výživné ani v súdom určenej výške. Zmena, ktorá nastala, je zlý zdravotný stav otca. Bola mu
diagnostikovaná chronická lymfatická leukémia, ku ktorej sa pridružili problémy s chrbticou. Príjem,
ktorý v dôsledku zdravotných ťažkostí je otec schopný dosiahnuť, je iba okolo 900,- EUR mesačne
(30,- EUR denne) ako príspevok od štátu, keďže navštevuje Stredné odborné učilište, odbor mechanik
bicyklov - bicyklová mechanika. Teda tento príjem, ktorý dosahuje v Nemecku, nedosahuje ani sumu
minimálnej mzdy v tejto republike, pričom nemôže mu byť na ťarchu, že sa pri svojej ťažkej chorobe
snaží o zapojenie do akéhokoľvek pracovného procesu, ktorý mu jeho zdravotný stav dovoľuje. Je mylné
sa domnievať, že si pri takejto diagnóze otec môže privyrobiť, či už na stavbe, v reštaurácii, či inde ako
manuálny zamestnanec. Ak by bol s takouto diagnózou na Slovensku, poberal by invalidný dôchodok
možno vo výške 250,- EUR, z ktorého by nemohol uhradiť ani ním navrhované výživné vo výške 50,-
EUR mesačne na každú z dcér. Nájom v meste Q., kde býva, by ho samého vyšiel, ak by býval sám,
na sumu 600 - 1200,- EUR. Pritom uhrádza 350,- EUR mesačne ako svoj odiel, keďže býva so svojou
priateľkou. Pri súdom určenom výživnom vo výške 350,- EUR by mu ostávalo len niečo okolo 200,-
EUR, pričom uvedené mu nemôže stačiť na úhradu nákladov na jedlo, ošatenie, hygienu, cestovné,
a to nielen do školy, ale ani k lekárovi. Pričom opätovne poznamenáva, že výdavky sú v tomto smere
vyššie v Nemecku, ako na Slovensku. Súd tiež diskriminoval otca s ťažkým zdravotným stavom pred
matkou, u ktorej konštatoval, že vzhľadom na vek a že sa starala o 4 deti, je nezamestnaná a nie
je schopná zabezpečiť ani najzákladnejšie potreby a výdavky maloletých detí, pričom je odkázaná na
pomoc najbližších. Neuvedomil si však, že napriek skutočnosti, že otec poberá prídavky od štátu vo
výške 30,- EUR denne, aj on je odkázaný na pomoc od priateľky, pričom ani jej príjem vo výške 2.000,-
EUR nemožno považovať za nadpriemerný, lebo si je potrebné uvedomiť, že žijú v Nemecku spoločne.
Jeho priateľka otcovi však s úhradou nákladov tiež pomáha a sama má svoje deti, o ktoré sa stará.
Nezamestnaná matka, aj keď sa o deti osobne stará, pri stanovení výživného na sumu 350,- EUR (čo



je úroveň minimálnej mzdy) nemusí finančne žiadnym spôsobom prispievať navyše. Výživné v takejto
výške nezodpovedá možnostiam, schopnostiam ani pomerom matky ani otca, teda ťažko zdravotne
chorej osoby, teda takej, ktorá má leukémiu. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu je
len to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávnených,
alebo na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
Poukázal na spôsob výpočtu výživného v Nemecku, kde je potrebné z dosahovaného príjmu odpočítať
sumu 1.080,- EUR ako tzv. odpočítateľnú položku, ktorá musí ostať každému povinného rodičovi. Ide
o akési minimum na zabezpečenie základných potrieb rodiča v Nemecku, čo svedčí záveru otca , že
nie je rovnaký príjem 900 EUR na Slovensku a v Nemecku. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a jeho
návrhu na zníženie výživného v celom rozsahu vyhovieť.

4. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Súd mal preukázaný u otca nižší príjem, než z akého vychádzal
pri poslednej úprave výživného, preto bolo dôvodné z jeho strany znížiť výživné. Otec na súdnom
pojednávaní dňa 01.03.2017 uviedol k špecifikácii svojich výdavkov, že v Nemecku je vyšší životný
štandard, ako je na Slovensku, napríklad je obvyklé, že sa chodí do reštaurácie alebo sa chodí na
výlety. Nemecký štandard je ísť aspoň 1-krát do týždňa do reštaurácie na obed alebo večeru, kde chodí
s priateľkou a jej deťmi, pričom si obed alebo večeru platí sám, čo predstavuje sumu cca 25,- Eur
týždenne (mesačne je to suma 100,- Eur). Z uvedeného je zrejmé, že otec aj napriek tomu, že si neplní
súdom uloženú vyživovaciu povinnosť na zabezpečenie aspoň ich základných potrieb, v porovnaní so
svojimi deťmi žije podľa názoru matky maloletých detí nadštandardným spôsobom života, čo deklaroval
aj vo svojich výpovediach na súdnych pojednávaniach. Otec maloletých detí nerešpektuje právoplatný
a vykonateľný Rozsudok Okresného súdu sp. zn. 27P/424/2012-102 zo dňa 20.03.2014, ktorý zaviazal
otca prispievať na výživu mal. W. sumou 280,- Eur a na výživu mal. B. sumou 260,- Eur mesačne.
Od podania návrhu na zníženie výživného pre maloleté deti otec prispel na výživu maloletých detí
v mesiacoch apríl, máj, jún, júl 2016 sumou po 33,- Eur. Podľa názoru matky maloletých detí suma
16,50 Eur mesačne na jedno maloleté dieťa nepostačuje pokryť ani tie najzákladnejšie potreby ako je
strava a bývanie, preto bez finančnej podpory svojej sestry, ktorá žije v zahraničí, matky a priateľa by
nedokázala pokryť všetky odôvodnené potreby maloletých detí. Matka maloletých detí poberá náhradné
výživné, ktoré jej vypláca Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, ktorého výška je 108,50 Eur
na jedno dieťa. Po vyhlásení rozsudku v danej právnej veci prispel otec maloletých detí v mesiaci
október 2017 na výživu maloletej W. sumou 100,- Eur a na výživu maloletej B. sumou 100,- Eur. Zmena
pomerov na strane maloletých detí jednoznačne odôvodňuje určiť výživné pre maloleté deti v primeranej
výške, ktoré zohľadňujú zmenu (vek a vývoj dieťaťa) a odôvodnené potreby dieťaťa (základné, ale i
zvýšené - vzdelávanie, športové a kultúrnospoločenské aktivity). Výška výživného, ktorú navrhol určiť
otec maloletých detí v sume 50,- Eur je neprimerane nízka. S prihliadnutím na súčasné zárobkové
a majetkové pomery otca je v jeho schopnostiach a možnostiach, aby si plnil vyživovaciu povinnosť
vo výške 200,- Eur na maloletú W. a 150,- Eur na maloletú B.. Otec maloletých detí poukázal aj
na spôsob výpočtu výživného v Nemecku, kde je potrebné z dosahovaného príjmu odpočítať sumu
1.080,- Eur ako tzv. odpočítateľnú položku, ktorá musí zostať každému povinnému rodičovi, pričom
ide o akési minimum na zabezpečenie základných potrieb rodiča v Nemecku. V odôvodnení odvolania
však podľa názoru matky maloletých detí absentuje zo strany otca údaj o stanovenej sume životného
minima pre nezaopatrené plnoleté dieťa. Na Slovensku je v zmysle zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom
minime stanovená od 01.07.2017 suma životného minima pre plnoletú fyzickú osobu vo výške 199,48
Eur a pre nezaopatrené neplnoleté dieťa vo výške 91,06 Eur, pričom táto suma životného minima
by mala postačovať len na základné ľudské potreby ako je bývanie, jedno teplé jedlo a základné
ošatenie. Otec maloletých detí vyčíslil svoje výdavky na sumu cca 800,- Eur až 900,- Eur, ktoré presne
špecifikoval, z ktorých niektoré súd prvej inštancie považoval za neodôvodnené. Otec maloletých detí
žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou a suma 350,- Eur, ktorou údajne prispieva na výdavky
spojené s bývaním, nebola žiadnymi listinnými dôkazmi potvrdená. Aj napriek tomu, že otec maloletých
detí deklaruje zníženie príjmov, jeho životný nadštandard sa nezmenil: používa osobné motorové
vozidlo, každoročne absolvuje niekoľko letných a zimných dovoleniek v zahraničí (napr. Egypt, Malorka,
Francúzsko, lyžovačka v Alpách), jedenkrát týždenne chodí s priateľkou a jej deťmi na obed alebo
večeru do reštaurácie, s odôvodnením, že je to štandard v Nemecku, chodí pravidelne na masáže a do
sauny. Maloleté deti sa nachádzajú v období intenzívneho fyzického a duševného rozvoja, čo si vyžaduje
náklady nielen na ich základné životné potreby, ale aj náklady súvisiace s rozvojom záujmov a potrieb
maloletých detí. Je žiaduce, aby sa v rámci zdravého vývinu vykonávala aj športová a kultúrna činnosť,
čo matka maloletých detí deklarovala presnou špecifikáciou výdavkov na maloleté deti a ktoré súd v
odôvodnení rozhodnutia vyhodnotil ako odôvodnené a ani jeden výdavok, ktorý matka uviedla, nie je



nadsadený, zodpovedá veku a potrebám maloletých detí. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní
o výške výživného správne prihliadol aj na tú skutočnosť, že otcovi maloletých detí zanikla vyživovacia
povinnosť vo výške 300,- Eur mesačne k plnoletej dcére U.. Napadnuté rozhodnutie považuje za vecne
správne a navrhuje ho potvrdiť.

5. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník mal. B. a mal. W.. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil
napadnutý rozsudok ako vecne správny a odvolanie otca zamietol. Výšku výživného určeného okresným
súdom považuje za adekvátnu a zohľadňujúcu opodstatnené potreby maloletých detí súvisiace so
stravou, oblečením, zdravotnou starostlivosťou, školskými aj hygienickými potrebami a podporou ich
všestranného rozvoja i záujmových činností.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle zásad uvedených v § 379
a nasl. CSP, § 62 a § 65 CMP, bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením § 385
ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

8. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre
posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2
CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k danému rozhodnutiu, keď sa vysporiadal s
rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by
sa okresný súd nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutočný stav a následne prijať
iný právny záver. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach
naň poukazuje aj odvolací súd.

9. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z. z., Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení
rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu,
ak sa zmenia pomery.

10. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.



13. Z odôvodnenia napádaného rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške
výživného prihliadal na majetkové pomery otca, ako aj odôvodnené potreby a pomery mal. W. a mal.
B., ako aj ich matky.

14. Z obsahu spisu je zrejmé, od posledného rozhodnutia Okresného súdu Prešov č. k. 27 P
424/2012-102 zo dňa 20.03.2014, ktorým súd zveril mal. W. a mal. B. do osobnej starostlivosti matky
a otca zaviazal prispievať na výživu mal. W. sumou 280,- Eur mesačne a mal. B. sumou 260,- Eur
mesačne, počnúc dňom 01.01.2014 do budúcna, došlo k podstatnej zmene pomerov účastníkov a to
tak na strane mal. detí, ako aj rodičov. Zároveň týmto rozsudkom bolo určené výživné aj pre plnoletú
dcéru U. v sume 300,- Eur mesačne.

15. V čase posledného rozhodnutia súdu o výške výživného na mal. W., mal. B. a plnoletú U. bolo
preukázané, že otec v tom čase žil a pracoval v Nemecku, pričom svoje príjmy súdu riadne nepreukázal,
súd teda nemal vedomosť, či má príjmy zo závislej alebo z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani
z príjmov. Preto pri určení výšky výživného procesný súd správne vychádzal z ustanovenia § 63 ods.
1 Zákona o rodine, a predpokladal, že výška jeho priemerného mesačného príjmu je dvadsaťnásobok
sumy životného minima.

16. Z obsahu spisu je zrejmé, že otec mal. W. a mal. B. v súčasnej dobe, (aj v čase podania návrhu)
stále žije v Nemecku, kde býva so svojou priateľkou v spoločnej domácnosti. Býva v dome, ktorý je v
osobnom vlastníctve jeho priateľky, ktorá je rozvedená a spolu s nimi bývajú aj jej 2 mal. deti (10 a 12
rokov). Otec uviedol, že prispieva priateľke na bývanie sumou 350,- Eur mesačne, pričom ide o sumu,
ktorú uznal on sám za vhodnú. Mesačné výdavky na stravu ho vyjdú okolo 200,- Eur. V súčasnej dobe je
otec nezamestnaný, na úrade práce je evidovaný od 02.02.2016, poberá príspevok od štátu v sume 30,-
Eur denne, čo predstavuje sumu okolo 930,- Eur mesačne. Od 01.08.2016 navštevuje Stredné odborné
učilište, odbor mechanik bicyklov - bicyklová technika, ktoré by mal ukončiť v decembri 2018. V rámci
tohto štúdia chodí jeden deň v týždni do školy, ostatné dni chodí opravovať bicykle.

17. Otec v odvolaní namieta, že pri súdom určenom výživnom vo výške 350,- EUR by mu ostávalo
len niečo okolo 200,- EUR, pričom uvedené mu nemôže stačiť na úhradu nákladov na jedlo, ošatenie,
hygienu, cestovné, a to nielen do školy, ale ani k lekárovi, keďže výdavky v Nemecku sú podstatne
vyššie ako na Slovensku.

18. V tomto smere odvolací súd, rovnako ako aj súd prvej inštancie, poukazuje na skutočnosť, že
pravidelné návštevy reštaurácie, chodenie na výlety, či dovolenky, návšteva sauny a absolvovanie
masáží, nie je možné považovať za nevyhnutné výdavky, ktoré by súd pri určovaní výšky výživného mal
zohľadniť. Odvolací súd nespochybňuje, že životná úroveň v Nemecku je úplne iná než na Slovensku,
rovnako aj náklady na život. Výdavky uvedené otcom, ktoré boli zo strany súdu posúdené ako nie
nevyhnutné, v žiadnom prípade nemožno posúdiť ako adekvátne, či primerané, pokiaľ sa zohľadní
fakt, že otec po vynaložení týchto výdavkov, na udržanie si štandardu, ktorý je pre život v Nemecku
príznačný, už nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu výživného pre svoje mal. dcéry, ktoré
sú po celú dobu zverené do osobnej starostlivosti matky, a ktorá sa o ne vzorne stará a zabezpečuje im
plnohodnotný vývoj, ako aj uhrádza všetky náklady na ich potreby. V tomto ohľade odvolací súd súhlasí
s matkou, že spôsob života, aký vedie otec v Nemecku aj so svojou priateľkou a jej dvomi mal. deťmi, je
v porovnaní so životom, aký vedú jeho mal. dcéry, skutočne nadštandardný. Pri rozhodovaní o návrhu
otca na zníženie výživného na sumu 50,- eur pre obe mal. dcéry vyššie uvedené skutočnosti odvolací
nemôže nezohľadniť a už vôbec nemôže prisvedčiť tvrdeniam otca.

19. Na jednej strane otec poukazuje na životnú úroveň a štandard v Nemecku, kde je pri určovaní
výšky výživného potrebné z dosahovaného príjmu odpočítať sumu 1.080,- Eur ako tzv. odpočítateľnú
položku, ktorá musí zostať každému povinnému rodičovi, pričom ide o akési minimum na zabezpečenie
základných potrieb rodiča v Nemecku, no na druhej strane sumu 100,- eur, ktorú je podľa jeho slov
schopný platiť na výživné svojich mal. dcér (50,- eur každej) považuje za adekvátnu. Odvolací súd má
za to, že výživné vo výške navrhovanej odvolateľom s ohľadom na životnú úroveň na Slovensku, vek
jeho mal. dcér 12 a 18 rokov, teda obdobie, kedy sa aktívne pripravujú na svoje budúce povolanie, nie je
primerané a dostatočné pre pokrytie ani polovice nákladov na život a zdravý, všestranný a plnohodnotný
vývoj jeho dvoch mal. dcér.



20. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zohľadnil všetky vyššie uvedené skutočnosti,
ako aj fakt, že otcovi zanikla vyživovacia povinnosť vo výške 300,- Eur mesačne k plnoletej dcére U.. Je
teda zrejmé, že oproti minulosti, kedy mal súdom určenú vyživovaciu povinnosť na mal. W. vo výške 280,-
eur mesačne, na mal. B. 260,- eur a plnoletú U. 300,- eur, teda celkovo 840,- eur, došlo k výraznému
zníženiu vyživovacej povinnosti otca, ktorú má v pravidelných mesačných intervaloch matke mal. detí
uhrádzať (t. j. 350,- eur).

21. Aj napriek tomu, že na strane otca došlo k zmene pomerov, keď jeho príjmy sa od poslednej úpravy
znížili, došlo tiež k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie
uvedené skutočnosti v dostatočnej miere zohľadnil a výživné na mal. W. a mal. B. stanovil v takej výške,
ktorú je otec vzhľadom na svoj mesačný príjem, t. j. 930,- eur a pri zohľadnení jeho odôvodnených
výdavkov schopný platiť. Ďalšie zníženie výšky výživného by už nebolo v najlepšom záujme maloletých
detí, ale bolo by v rozpore s ich základnými životnými potrebami a ich uspokojovaním. Rovnako nie
je v záujme mal. W. a mal. B., keď ich otec svojvoľne prestal platiť výživné, ktoré má právoplatným a
vykonateľným rozhodnutím súdu určené.

22. Odvolací súd má za preukázané, že mal. W. a mal. B. bývajú v spoločnej domácnosti s matkou.
Výdavky na starostlivosť a uspokojovanie potrieb mal. dievčat zabezpečuje takmer výhradne ich matka.
Majetkové pomery matky sú však tiež obmedzené. Matka mal. dcér je v súčasnej dobe nezamestnaná. V
konaní riadne preukázala, že si prácu hľadá, no vzhľadom na jej vek ako aj skutočnosť, že bola dlhodobo
na materskej a rodičovskej dovolenke so 4 deťmi, zabezpečovala domácnosť, teda je dlhšie bez praxe,
je pre ňu obtiažne sa zamestnať.

23. Pri posudzovaní odôvodnených potrieb mal. detí v zmysle ust. § 75 Zákona o rodine je potrebné
zohľadniť aj ich vek. V tomto prípade je oprávnenou osobou mal. W. vo veku 12 rokov, ktorá toho času
navštevuje 5. ročník základnej školy a mal. B. vo veku 18 rokov, ktorá toho času navštevuje 3. ročník
Strednej zdravotníckej školy.

24. Odvolací súd zdôrazňuje, že medzi odôvodnené potreby dieťaťa patria nielen tie základné ako je
strava, ošatenie, hygiena, výdavky na školu, cestovné, bývanie, lekárska starostlivosť, ale aj potreby,
ktoré prispievajú k rozvoju osobnosti mladého človeka (kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záľuby).

25. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia (§ 28 ods. 2 prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z.
Zákona o rodine a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „Zákon o rodine“).

26. Odvolací súd dáva účastníkom konania do pozornosti č. 41 ods. 4 Ústavy SR, z ktorého jednoznačne
vyplýva, že starostlivosť o deti a ich výchova je nielen právom rodičov, ale aj právom dieťaťa, ktoré
má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, pričom toto právo môže byť obmedzené výhradne na
základe rozhodnutia súdu a v súlade s literou zákona.

27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie
zodpovedá kritériám daným v ust. § 220 ods. 2 CSP a so zreteľom na potreby a najlepší záujem mal.
W. a mal. B., ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie, s osvojením si jeho dôvodov, ako vecne správny, postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP,
potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

29. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý



rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).