Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoP/26/2013 z 2. 12. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 2. decembra 2013, sp. zn. 5CoP/26/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8113212379.1
Krajský súd Prešov | 5CoP/26/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8113212379.1 | 2013-12-02 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Citované ustanovenia: ZoR, § 62 ods. 1 ZoR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/210b5914-6e64-474f-b255-3c4a17393ac3
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8113212379.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoP/26/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113212379
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8113212379.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. A. C.,
nar. X.X.XXXX a mal. L. C., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom M. K. 1, O., zastúpených Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny, Prešov, pochádzajúcich z matky J. C., nar. XX.X.XXXX, bytom O., M. K. 1,
právne zastúpenej JUDr. Jolanou Karabinošovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Konštantínova č. 3
a otca O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., M. Benku č. 1, zast. JUDr. Ľubou Berezňaninovou, Dip.Mgmt.
v konaní o úpravu práv a povinností, o odvolaní otca Petra Kubáneka proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 28P/72/2013-67 zo dňa 18.09.2013 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    rozsudok súdu 1. stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zamietnutí návrhu
v prevyšujúcej časti a okrem výroku o dlžnom výživnom a trovách konania.

Z r u š u j e    rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a  vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia
v  r  a  c i a vec súdu 1.stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril mal. A. C., nar. XX.XX.XXXX a mal. L. C., nar.
XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná ich zastupovať a spravovať
ich majetok.

Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. A. sumou 75,- Eur mesačne a mal. L. sumou 75,-
Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc
01.01.2013 opakovane do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 01.01.2013 do 31.08.2013 na mal. A.
vo výške 400,- Eur a mal. L. vo výške 400,- Eur uložil otcovi povinnosť zaplatiť v mesačných splátkach po
50,-  Eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu.

V prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Vyslovil, že žiaden z účastníkov  nemá   právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust.§ 24 ods.1,2,3,4, 5, § 36 ods.1, § 62 ods.2,3,4,5 a § 75 ods.1,2
a § 76 ods.1 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.). Výrok o trovách konania odôvodnil ust.§ 146 ods.1
písm.a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.).



Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že je tu dôvodné upraviť
práva a povinností k maloletým deťom s tým, že rodičia, ktorí sú stále manželmi, nežijú v spoločnej
domácnosti od januára 2013. Starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka, ktorá je s maloletými
deťmi na materskej dovolenke.

Otec si podal návrh na zverenie maloletých detí do starostlivostí a to napriek tomu, že nepredložil súdu
žiadne relevantné dôkazy o tom, že by dokázal zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti v takom útlom
veku. Otec chce zmeniť miesto trvalého pobytu, presťahovať sa do Nitry, zmeniť prostredie, ale podľa
výpovede otca zjavne tieto skutočnosti podceňuje a starostlivosť o maloleté deti zľahčuje. Napríklad na
otázku, že kto sa bude o deti starať, keď bude chodiť do práce uviedol, že to bude jeho priateľka. Súd
v konaní starostlivosti o maloleté deti rozhoduje v záujme maloletých detí a ich záujmom je, aby boli
vychovávané prioritne biologickými rodičmi, nie cudzími ľuďmi. Otec nijako nenaznačil, že by plánoval
zostať s maloletými deťmi na rodičovskej dovolenke. Okrem tohto faktu v neprospech otca hraje aj
skutočnosť, že od januára sa s maloletými deťmi stretával nepravidelne. Mal. A. a mal. Lucia sú vo veľmi
útlom veku, deti pochopiteľne nemajú vytvorené silné puto voči otcovi a otec ani za tie posledné mesiace
sa nestretával s deťmi tak často, aby sa toto puto mohlo medzi rodičom a dieťaťom vytvoriť. Ďalej súd
chce poukázať na to, že keďže sú to deti v útlom veku, prioritnou a vzťahovou osobou je pre nich matka
o to viac, že iba výlučne matka od januára zabezpečuje sústavnú starostlivosť o maloleté deti.

S poukazom na tieto skutočnosti rozhodol súd prvého stupňa  tak, že zveril maloleté deti do výchovy
matky. Súd dáva do pozornosti, že toto rozhodnutie nediskvalifikuje otca ako rodiča a je len na ňom,
ako vezme svoju otcovskú úlohu do rúk tak, aby si vytvoril vzťah s maloletými deťmi spôsobom hodným
zrelého a zodpovedného rodiča.

S ohľadom na vek maloletých detí súd prvého stupňa pri určovaní vyživovacej povinnosti vychádzal už
z určeného výživného v predbežnom opatrení. Prihliadol najmä na to, že otec posledné zamestnanie
ukončil dohodou, aj keď to bola iba dohoda o vykonaní práce. Je síce evidovaný v súčasnej dobe
na úrade práce bez príjmu, avšak s poukazom na vek a zdravotný stav otca a na predchádzajúce
zamestnania je zrejmé, že je v jeho schopnostiach a možnostiach (§ 75 ods. 1) zabezpečiť výživu
maloletých detí aspoň na základnej úrovni, čo podľa názoru súdu výživné vo výške po 75,- Eur reflektuje.

Keďže súd prvého stupňa určil výživné vo výške 75 Eur od 1.1.2013, vznikol otcovi dlh na výživnom,
ktorý súd prvého stupňa vypočítal nasledovným spôsobom. Na mal. A. 75,- Eur x 8 mesiacov je 600,-
Eur, mal. L. 75,- Eur x 8 mesiacov je 600,- Eur. Z toho bolo zaplatených ako výživné 400,- Eur, čo je
rozdelené na dve deti po 200,- Eur z každého dlžného výživného, teda celkový dlh pre mal. Sebastiána je
vo výške 400,- Eur a pre mal. Luciu 400,- Eur, ktoré súd otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po
50,- Eur v zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p. až do úplného vyrovnania pod stratou výhody splátok.

Súd návrh otca na zverenie maloletých detí a matky na vyššie výživné zamietol v prevyšujúcej časti s
poukazom na vyššie uvedené skutočnosti.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ust.§ 146 ods.1 písm.a/ O.s.p., keďže sa jedná
o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec maloletých detí a to proti prvému a tretiemu výroku,
ktorými súd prvého stupňa zveril maloleté dve deti  do osobnej starostlivosti matky a zaviazal otca na
platenie výživného a dlžného výživného. Namietal, že otec v priebehu pojednávania prakticky nemal ako
preukázať, že sa vie a  to s pomocou svojej partnerky o maloleté deti postarať. Prať, žehliť, variť, či hrať
sa s deťmi sa na pojednávaní jednoducho nedá. Otec navyše túto možnosť ani nemá, nakoľko matka
mu neumožňuje pravidelný styk s deťmi. Na túto skutočnosť otec upozornil súd písomnými podaniami zo
dňa 23.05.2013 a 27.08.2013. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvého stupňa
sa skutočnosťami uvedenými v týchto podaniach vôbec nezaoberal. Nevypočul na skutočnosti v nich
uvedené matku a ani partnerku otca, prípadne iné osoby. Z uvedených podaní otca, najmä z podania zo



dňa 27.08.2013 je pritom zrejmé, že matka sa všemožným spôsobom snaží zdiskreditovať povesť otca
a vyvolať tak pred súdom len zdanie nespôsobilosti a neschopnosti starať sa o maloleté deti. Rovnako
tvrdenia matky, že otec pri poslednom stretnutí s deťmi ju fyzicky napadol sa nijako nepreukázala. Zo
strany otca totiž nikdy nedošlo k fyzickému napadnutiu matky.

Takisto nie je pravda, že otec matke prispel na výživu maloletých detí iba sumami 2 x po 100 a 1 x 200,-
Eur, otec prispel na výživu maloletých tiež dňa 14.03.2013 sumou 300,- Eur, o čom predložil príjmový
pokladničný doklad, ktorý je prílohou jeho písomného podania zo dňa 23.05.2013. Preto dlžné výživné
otca voči maloletým deťom za obdobie od 01.01.2013 do 31.08.2013 nemôže predstavovať sumu 400,-
Eur. Súd prvého stupňa na túto skutočnosť taktiež neprihliadol a rozhodol iba na základe dôkazov a
tvrdení matky, ktorá uviedla, že  otec zaplatil 2 x po 100,- Eur a 1 x 200,- Eur. Na základe vyššie
uvedeného má otec za to, že napadnutý rozsudok je vo výroku o dlžnom výživnom vecne nesprávny.
Tým je daný odvolací dôvod v zmysle ust.§ 205 ods.2 písm.c/ a zároveň dôvod na zrušenie napadnutého
výroku v zmysle ust.§ 221 ods.1 písm.f/ O.s.p. Zároveň otec nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa
v tom zmysle, že vzhľadom na útly vek maloletých detí tieto pochopiteľne nemajú s otcom vytvorené
citové puto a to aj z dôvodu, že otec ich pravidelne nenavštevuje. Z písomným podaní otca, ako aj jeho
ústnej výpovede na pojednávaní dňa 18.09.2013 vyplynulo, že matka mu neumožňuje a neumožňovala
pravidelný styk s maloletými deťmi. Pritom otec javil značný záujem o stretnutia s nimi. Opakovane
prosil matku, aby sa mohol s deťmi stretnúť. Ona si však vždy našla nejakú výhovorku, aby deti s
otcom nemuseli byť.  Vadilo jej napríklad, že pri stretnutiach detí s otcom je prítomná aj jeho súčasná
partnerka. Otec preto pristúpil na to, že s deťmi sa bude stretávať výlučne v prítomnosti matky, ale
ani to nestačilo. Matka časom prestala reagovať na žiadosti otca o stretnutia s deťmi, respektíve ich
odmietala. Naposledy sa tak stalo 24.09.2013, keď na SMS, v ktorej otec požiadal o stretnutie s deťmi
matka reagovala tak, že má najprv zaplatiť výživné. Od upierania styku s deťmi otcovi, ktorému tento
súdom nebol zakázaný, tak ako to navrhla matka je neoprávneným zásahom do rodičovských práv otca.
Z konania matky je zrejmé, že deti využíva ako nástroj na vydieranie otca, aby iba platil výživné ale
má zabudnúť na to, že deti bude pravidelne, ak vôbec vídať.  Pokiaľ ide o suché a prakticky ničím
nepodložené konštatovanie súdu o tom, že otec nemá vytvorené citové puto s maloletými deťmi, tento
poukázal na záverečné hodnotenie sociálnej pracovníčky, ktorá uviedla, že: „Šetrením v rodine bolo
zistené, že mal. A. je citovo naviazaný na otca a neboli zistené skutočnosti,  ktoré by poukazovali na
to, že otec detí neprispieva na výživu detí, ohrozuje svoje deti alebo im ubližuje“ (správa o rodinných
pomeroch zo dňa 21.08.2013).

Táto správa je súčasťou súdneho spisu vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 27P/307/2013.

Súd prvého stupňa záujem maloletých detí neposúdil dôkladne a s ohľadom na všetky okolnosti a
skutočnosti, ktoré v priebehu súdneho konania vyšli najavo. Z vykonaného dokazovania, ako aj jeho
vyhodnotenia súdom totiž vyplýva, že prihliadol jednostranne na tvrdenia matky, ktoré považoval za
pravdivé a námietky otca ignoroval, respektíve im pripísal nižšiu mieru relevancie ako tvrdenia matky. Z
odôvodnenia napadnutého rozsudku tiež vyplýva, že súd nijako neskúmal osobné a povahové vlastnosti
oboch rodičov a ani dôvod rozchodu. U otca boli a aj v súčasnosti sú vytvorené podmienky na riadnu
výchovu a starostlivosť o maloleté deti a to, že sa odsťahoval z Prešova, resp. Kapušian do Nitry, na
tejto skutočnosti nič nemení. Práve naopak zmena bydliska pomôže otcovi nájsť si lepšie zamestnanie
a zabezpečiť tak maloletým deťom, ako aj rodine, ktorú si zakladá so svojou partnerkou lepšie životné
podmienky.  Navyše za súčasného stavu, keď matka očividne zneužíva svoje postavenie a snaží
sa za každú cenu uzurpovať si výhradné právo na starostlivosť o obe maloleté deti, by rozdelenie
detí podľa návrhu mohlo prispieť k lepšiemu usporiadaniu vzťahov medzi rodičmi a časom prispieť k
vývoju zdravého vzťahu medzi oboma súrodencami. Po narodení ďalšieho dieťaťa bude na rodičovskej
dovolenke súčasná partnerka otca s ich spoločným dieťaťom. To vytvorilo ideálne podmienky na výchovu
a starostlivosť o všetky deti, t.j. o mal. L., mal. A. i zatiaľ nenarodené dieťa.  Otec má informácie, že matka
sa v súčasnosti intenzívne stretáva s iným mužom, ktorý zrejme tiež zasahuje do výchovy maloletých
detí a taktiež je to cudzia osoba. Preto argument, že výchovu detí majú zabezpečovať biologicky rodičia
a nie cudzie osoby za daných okolností neobstojí a nie je ani v súlade so záujmom maloletých detí.



Pokiaľ ide o výživné vo výške 75,- Eur mesačne na každé dieťa, otec má za to, že súd nezohľadnil
skutočnosť, že sa otcovi čo nevidieť narodí ďalšie dieťa, voči ktorému si taktiež musí ako rodič plniť
vyživovaciu povinnosť, ktorá má prednosť pred inými výdavkami. Preto otec nesúhlasí s výškou takéhoto
výživného. Otec nie vlastnou vinou prišiel o doterajšie zamestnanie. Súd otca na ním uvádzané dôvody
straty zamestnania síce vypočul, ale v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol prečo na ne
neprihliadol. Súd prvého stupňa taktiež nezisťoval postoj otca k plneniu iných povinností, napríklad
výsluchom jeho súčasnej priateľky. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd posúdil situáciu, keď
otec viackrát po sebe prišiel o zamestnanie ako konanie, ktorým sa úmyselne vzdal príjmu, aby sa
tak vyhol vyživovacej povinnosti. Takýto záver však nevyplynul z jeho výpovede a súd túto skutočnosť
neoveril a neskúmal ani vykonaním doplňujúcich dôkazov, t.j. takých, ktoré účastníci nenavrhli.  Preto
navrhol zrušiť napadnutý rozsudok v napadnutej časti a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
a rozhodnutie. Zároveň zaviazal navrhovateľku nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške
135,78 Eur k rukám jeho právnej zástupkyne.

K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že dňa 16.10.2013 bolo na Okresnom súde
Prešov pojednávanie v konaní o rozvod manželstva, vedené pod sp.zn. 29P/94/2013. Na uvedenom
pojednávaní otec detí navrhol styk s deťmi, ktorý súd pri rozhodnutí zvážil a vo výraznej miere aj
zohľadnil pri rozhodnutí. Vzhľadom na zmenu na strane otca, ktorého bydlisko je v súčasnej dobe v
domácnosti jeho rodičov v okrese Nitra považuje kolízny opatrovník súdom upravený styk vzhľadom na
pomery na strane maloletých detí a na pomery v rodine otca detí za odôvodnený, dostatočný a správny.
Otcom napadnutý rozsudok ohľadom výživného, dlžného výživného ponecháva kolízny opatrovník na
rozhodnutie odvolacieho súdu.

K odvolaniu otca sa vyjadrila aj matka maloletých detí. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti
matky dôvodne. Matka sa o detí stará riadne od ich narodenia doposiaľ. Je v záujme maloletých detí,
ktoré sú ešte veľmi malé, aby vyrastali spolu a neprichádza do úvahy, aby o deti sa starala cudzia osoba
- priateľka otca. Otec chce deti rozdeliť tak, že o syna sa bude starať on a o dcéru matka, čo je vylúčené.
Syn A. má len dva roky a dcéra L. jeden rok. Takéto deti nie je vhodné traumatizovať ani výsluchom u
psychológa, nakoľko  v takom rannom veku je v záujme detí, aby boli s matkou, ktorá nemá partnera,
a preto sa o detí príkladne stará. Pokiaľ sa jedná o výživné, toto súd stanovil v správnej výške sumou
75,- Eur na jedno dieťa, ktoré je primerané a zodpovedá povinnosti otca zabezpečiť výživu detí. Neide o
výživné premrštené, ale naopak zodpovedajúce potrebám detí v ich veku. Otec prispel na výživu detí od
januára 2013 iba sumou 100,- Eur, 200,- Eur a 100,- Eur, o čom predložila matka výpisy z účtu. Žiadne
ďalšie finančné prostriedky neposkytol. V odvolaní zavádza súd, že výživné platil od januára do júna
2013 po 150,- Eur.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho
napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti v zmysle zásad uvedených
v ustanovení § 212 O.s.p. bez  nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 O.s.p.
s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 26.11.2013 o 16.00
hodine a zistil, že odvolanie otca čo do výroku o dlžnom výživnom dôvodné je a čo do výroku o zverení
maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná ich zastupovať a spravovať
ich majetok a čo do výroku o výške i splatnosti výživného dôvodné nie je.

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30



% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.13)

Podľa ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Tak ako zistil súd prvého stupňa a nebolo to medzi účastníkmi konania ani sporné, že bolo dôvodné
upraviť práva a povinnosti k maloletým deťom z dôvodu, že rodičia boli manželmi, nežili v spoločnej
domácnosti od januára 2013. Starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka, ktorá je s maloletými
deťmi na materskej dovolenke.

Čo do zverenia detí matke, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že mal. A. a
mal. L. sú vo veľmi útlom veku. Prioritnou a vzťahovou osobou pre nich je matka, pričom táto od januára
2013 výlučne zabezpečovala starostlivosť o maloleté deti. Preto zverenie maloletých detí do výchovy
matky je v danom prípade namieste.

Odvolacie námietky otca vo vzťahu k rozdeleniu detí a otázke, že by sa o deti starala jeho priateľka, ktorá
bude na materskej dovolenke, odvolací súd uvádza, že záver súdu prvého stupňa o tom, že je v záujme
maloletých detí, aby boli vychovávané prioritne biologickými rodičmi, nie cudzími ľuďmi, je správny. Otec
sa mýli, pokiaľ má za to, že by bolo vhodné deti rozdeliť a že by mali potom k sebe lepší vzťah. Ide
o deti v útlom veku, ktoré by sa rozdelením odcudzili a zároveň ich odlúčenie v takom útlom veku od
matky by bolo kontraproduktívne.

Súd prvého stupňa správne rozhodol i o vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, keď vychádzal z
toho, že otec posledné zamestnanie ukončil dohodou, aj keď to bola iba dohoda o vykonaní práce. Aj keď
bol v čase rozhodovania evidovaný na úrade práce bez príjmu, vzhľadom na jeho vek a zdravotný stav
a predchádzajúce zamestnanie, je v jeho schopnostiach a možnostiach podľa ustanovenia § 75 ods. 1
Zákona o rodine zabezpečiť výživu maloletých detí aspoň na základnej úrovni. I podľa odvolacieho súdu
je toto výživné vo výške 75 Eur mesačne na každé z maloletých detí určené správne.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z vyjadrenia kolízneho opatrovníka vyplýva,
že vo veci prebieha rozvodové konanie a bolo vytýčené v mesiaci október 2013 i pojednávanie vo veci.
Teda ide o úpravu práv a povinností iba čo do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Po rozvode
manželstva budú práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom upravené znova.

Preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o
zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a okrem výroku o dlžnom výživnom a trovách konania podľa ust.
§ 219 O.s.p. ako vecne správny.



Inak je to čo do dlžného výživného. Súd ustálil, že na mal. A. malo byť uhradených 8x 75 Eur, spolu teda
600 Eur a na mal. L., tiež 8x 75 Eur, teda spolu 600 Eur. Zaplatených malo byť na výživnom 400 Eur zo
strany otca. Preto túto sumu rozdelil po 200 Eur na každé z detí ako dlžné výživné. Celý dlh pre A. teda
vypočítal na 400 Eur a L. tiež na 400 Eur. Takéto výživné povolil otcovi splácať v mesačných splátkach
po 50 Eur v zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p. až do úplného vyrovnania pod stratou výhody splátok.

Otec v odvolaní tvrdí, že prispel na výživu maloletých detí ešte sumou 300 Eur dňa 14.03.2013, o čom
mal doložiť príjmový pokladničný doklad, ktorý je prílohou jeho písomného podania zo dňa 23.05.2013.
Preto dlžné výživné nemôže predstavovať sumu 400 Eur na každé z detí.

Z obsahu spisu vyplýva, že na č.l. 28 sa skutočne nachádza fotokópia príjmového pokladničného dokladu
zo dňa 14.03.2013, kde mal O. C. odovzdať J. C. výživné na deti v sume 300 Eur. Tento príjmový
pokladničný doklad je podpísaný.

Z dôvodu, že súd prvého stupňa dôkazy produkované otcom na preukázanie jeho skutkových tvrdení
ohľadom zaplatenia ďalšej sumy 300 Eur výživného, nehodnotil v súlade s kritériami uvedenými v
ustanovení § 132 O.s.p., pričom dôkaz predložený otcom nevyhodnotil. Ide o nesprávny skutkový záver
súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., ktorý je spôsobilým odvolacím dôvodom.
Súd prvého stupňa teda čo do dlžného výživného jednotlivé dôkazy a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti nehodnotil z hľadiska ich vierohodnosti, pravdivosti a významu pre posúdenie veci.

Preto odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a v prislúchajúcom výroku o trovách
konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude znova rozhodnúť o dlžnom výživnom, pričom súd prvého stupňa zistí
vierohodnosť a pravdivosť dokladu predloženého otcom o zaplatení výživného v sume 300 Eur, tak ako
to vyplýva z fotokópie dokladu na č.l. 28 spisu.

Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí rozhodne i o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 224
ods. 3 O.s.p. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že otec si v odvolaní uplatnil
trovy právneho zastúpenia v sume 135,78 Eur k rukám jeho právnej zástupkyne. Teda aj s priznaním,
či nepriznaní trov (§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) sa súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vyporiada
a tento výrok aj riadne odôvodní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.