Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/7/2018 z 20. 2. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 20. februára 2018, sp. zn. 2CoE/7/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6214203878.1
Krajský súd Banská Bystrica | 2CoE/7/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6214203878.1 | 2018-02-20 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: EP, § 57 ods. 1 písm. m) EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/55f9cd53-1136-4a99-9e49-a28e4a38e276
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6214203878.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/7/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214203878
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6214203878.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov
senátu Mgr. Ivany Datlovej a JUDr. Petra Molčana, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava IČO: 36 865 141, proti povinnému: T. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX V. o vymoženie zostatku zmenkového úroku vo výške 22,16
Eur, zostatku zákonného úroku vo výške 1,46 Eur, prísl. a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod
sp. zn. EX 5653/14, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k.
5Er/430/2014-35 zo dňa 21. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 5Er/430/2014-35 zo dňa 21. marca 2017 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením
č. k. 5Er/430/2014-35 zo dňa 21. marca 2017 exekúciu zastavil. Druhou výrokovou vetou rozhodol,
že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia o zastavení exekúcie. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 30. júna 2014 poveril JUDr. Rudolfa Krutého PhD., vykonaním
exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.: SR 13057/11 zo dňa 30. apríla 2012, ktorým bol priznaný nárok
zo zmenky. Exekučným titulom je v danom prípade rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 13057/11 zo dňa 30. apríla
2012, ktorým bol žalovaný (povinný) zaviazaný zaplatiť žalobcovi zmenkovú istinu, spolu so zmenkovým
úrokom vo výške 0,25% denne zo zmenkovej istiny od dátumu uvedeného v rozhodnutí do zaplatenia,
zákonný úrok vo výške 6% ročne zo zmenkovej istiny, od dátumu uvedeného v rozhodnutí do zaplatenia
a nahradiť trovy rozhodcovského konania s možnosťou splatiť uvedené v splátkach so sankciou
straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne
a včas. Exekučný súd konštatoval, že oprávnenému bol priznaný nárok zo zmenky. Vzhľadom na
túto skutočnosť exekučnému súdu v zmysle § 243f ods. 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) vznikla povinnosť rozhodnúť o tom,
či v exekúcii možno pokračovať, prípadne či je potrebné exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku. Zastaviť exekúciu podľa citovaného ustanovenia možno len za súčasného
splnenia nasledovných predpokladov: a) exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval
nárok zo zmenky, b) vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a c) exekučný
titul vykazuje nedostatky z dôvodu, že nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
K záveru, že podmienka pod písm. a) je naplnená, exekučný súd dospel už pri skúmaní podmienok
aplikácie prechodného ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku. Ustanovenie § 243f ods. 4
Exekučného poriadku obsahuje vyvrátiteľnú právnu domnienku, podľa ktorej, ak sa v konaní podľa §
243f ods. 1 Exekučného poriadku nepreukáže opak, platí, že sú to dôvody na zastavenie exekúcie podľa



§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Povinnosť tvrdenia a nadväzne aj dôkazné bremeno na
preukázanie skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným zaťažuje oprávneného, a to aj v
prípade, ak ide o oprávneného, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov (§ 39
ods. 4 Exekučného poriadku). Exekučný súd dospel k záveru, že Zmluva o úvere uzavretá dňa 27.
apríla 2011 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou.
Povinný bol v zmluve označený iba ako fyzická osoba nepodnikateľ, ktorému bol úver poskytnutý na
účel povolania, a preto pri uzatváraní a plnení zmluvy nemohol konať v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno predmetný právny vzťah považovať za
spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinným) a dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka. Ďalej exekučný súd uviedol, že povinný v danom prípade uzatvoril dňa 27.
apríla 2011 v skutočnosti Zmluvu o spotrebiteľskom a bezúčelovom úvere a táto zmluva mala mať
náležitosti stanovené v ust. § 9 ods.2 a nasl. zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmluve
uzavretej medzi účastníkmi absentuje okrem iného aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a v
zmluve je neplatne dojednaná odplata za úver. Za nekalú obchodnú praktiku exekučný súd považoval aj
skutočnosť, že povinný musel vyplniť blankozmenku, v ktorej bol uvedený zmenkový úrok 0,25% denne
z dlžnej sumy, čo predstavuje sankciu 91,25% ročne (pre spotrebiteľa zákonom zakázanú) a toto bola
podmienka poskytnutia úveru. Z týchto dôvodov exekučný súd dospel k záveru, že exekúciu je nutné
zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pretože pri vydaní rozhodnutia č. SR 13057/11
zo dňa 30. apríla 2012 boli bez najmenších pochybností porušené všeobecne záväzné právne predpisy
na ochranu práv spotrebiteľa, resp. na ochranu spotrebiteľa nebolo vôbec prihliadnuté, pričom v časti
výšky odplaty ide o rozpor s dobrými mravmi, keď rozhodcovský súd neposúdil záväzkovo-právny vzťah
ako vzťah spotrebiteľský a neposkytol mu náležitú ochranu.
2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý
žiadal zrušiť napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V
odvolaní namietal, že dôvod na zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku nebol naplnený, pretože tento dôvod sa vzťahuje iba na prípady, ak medzi oprávneným
a povinným existuje spotrebiteľský záväzkovo-právny vzťah. Namietal, že záväzkovo-právny vzťah
medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol na základe Zmluvy, nemá spotrebiteľský charakter.
Zmluva bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V zmysle § 261 ods. 6 písm.
d) Obchodného zákonníka má zmluva povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov
na ochranu spotrebiteľa nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi oprávneným a povinným nie je
spotrebiteľským. Povinný pred uzatvorením zmluvy dobrovoľne uviedol, že má záujem, aby mu bol
úver poskytnutý na účely výkonu povolania. Oprávnený mal zato, že sa dodatočne nemožno dovolávať
inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme (Zmluva o úvere podľa
Obchodného zákonníka) sám svojím konaním povinný vyvolal a inicioval. Oprávnený ďalej uviedol,
že právnu úpravu ochrany spotrebiteľa nie je možné bezvýnimočne aplikovať na všetky prípady, kde
spolukontrahentom je fyzická osoba. Uvedeným spôsobom by došlo k absolútnemu vylúčeniu aplikácie §
497 a nasl. Obchodného zákonníka, t.j. Zmluvy o úvere. Ako poskytovateľ úveru dodržal úroveň osobitnej
schopnosti a starostlivosti zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi, či všeobecnej zásady dobrej viery
uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Povinný podľa oprávneného nemá právne postavenie spotrebiteľa,
pretože nenapĺňa definíciu spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov. Oprávnený namietal, že v exekučnom konaní došlo k vade uvedenej v
ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Úplné zastavenie exekúcie by podľa oprávneného prichádzalo do úvahy
iba vtedy, ak by mal exekučný súd za preukázané a zistené, že Rozhodcovská doložka je neplatná.
Namietal, že exekučný titul bol vydaný v dôsledku riadne vedeného sporového konania a bol vydaný
okrem iného s prihliadnutím na dobré mravy. Povinný mal možnosť pred uzatvorením zmluvy oboznámiť
sa so zmluvou a jednotlivými zmluvnými podmienkami, ktoré sú v zmluve uvedené jasne, zrozumiteľne
a určito. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku ustanovujúce okrem iného aj mravnú
kategóriu (dobrú vieru), treba vykladať aj s prihliadnutím na dobrú vieru veriteľa, ktorý uzavieral zmluvu
s dlžníkom v dobrej viere, že bude plniť svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy a úver použije na účely
povolania, tak ako to dlžník uviedol v zmluve. V závere uviedol, že exekučný titul bol vydaný ako dôsledok
riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti. Skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sa stali predmetom dokazovania a strany sporu voči nim mali
možnosť uplatňovať akékoľvek námietky. Oprávnený mal za to, že si povinnosť v zmysle § 39 ods. 4
Exekučného poriadku splnil, a teda doplnil návrh na vykonanie exekúcie v stanovenej lehote.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky



súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1(a contrario) CSP a
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Podľa § 243f ods. 1 a 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017; (1) v exekučných
konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona
vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný
doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
(6) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je
daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne
o pokračovaní exekúcie. 8. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca
2017; v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti
povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného
vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo
preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré
tieto skutočnosti osvedčujú.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017; exekúciu súd
zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na
1) neprijateľné zmluvné podmienky,
2) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
10. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere); spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)
11. Oprávnený v odvolaní namietal postavenie povinného ako spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho
súdu, právny vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským právnym vzťahom v zmysle § 52
a nasl. OZ. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa
priaznivejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, akým zákonom je zmluvný vzťah upravený (§
52 ods. 2 OZ a § 54 ods. 1,2 OZ). K tomuto záveru odvolací súd dospel napriek tvrdeniu oprávneného,
že úver bol poskytnutý za účelom podnikania. V Zmluve o úvere je povinný označený menom,
priezviskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. V záhlaví rozhodcovského rozsudku je
taktiež povinný označený menom, priezviskom, rodným číslom a adresou trvalého pobytu. To znamená,
že povinný je označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Povinný nie je označený údajmi, ktoré by
ho identifikovali ako podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 v spojení s § 3a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka. Z toho vyplýva, že rozhodcovský súd jednal s povinným ako s fyzickou osobou
- nepodnikateľom. Povinný síce označil v Zmluve o úvere, že účelom použitia úveru je jeho podnikanie,
to ale nebráni tomu, aby bol považovaný za spotrebiteľa v zmysle definície uvedenej v § 52 ods. 4 OZ.
Skutočnosť, že vo vopred pripravenom formulári oprávneným, je vyplnený údaj o povinnom ako o fyzickej
osobe a súčasne údaj o tom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania neodôvodňuje
záver, že povinný má postavenie podnikateľa. Táto skutočnosť nebola vyvrátená opačným dôkazom.
Odvolací súd z predložených listinných dôkazov má zato, že povinný mal vo vzťahu z uzatvorenej
zmluvy postavenie spotrebiteľa, pričom za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54
Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv, je toho názoru, že je namieste pri



pochybnostiach o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. V danej veci povaha zmluvy má
adhézny charakter. To znamená, že bola vopred pripravená oprávneným, povinný nemohol v zásade
meniť jej znenie a jej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky. Ďalšie pochybnosti o tom, že
išlo o obchodno-právny vzťah zakladá aj vyhlásenie zmluvných strán vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru, kde v bode 16 je uvedené, že „zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 Obchodného
zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom“. V danom prípade
ide teda o tzv. fakultatívny obchod. Ak by skutočne išlo o tvrdený obchodno-právny vzťah, Zmluva o úvere
sa riadi § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka (absolútny obchod). Vzhľadom na to nebol daný
dôvod pre vyhlásenie zmluvných strán podľa § 262 Obchodného zákonníka, ktoré sa aplikuje na prípady,
keď si zmluvné strany chcú, bez ohľadu na povahu právneho vzťahu, zvoliť režim obchodného práva.
Celkové okolnosti charakteru právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a spornosť o tom, o aký vzťah
sa jedná, je potrebné vykladať spôsobom, ktorý je v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 OZ). Oprávnený
nepredložil také dôkazy, ktoré by svedčili s istotou o tom, že ide o obchodno-právny vzťah. Z obsahu
zmluvného dojednania, ako aj zabezpečenia splnenia dlhu blankozmenkou vyplýva, že oprávnený
vystupoval voči povinnému v zmluvnom vzťahu nadradene, v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vnútil
povinnému obsah zmluvy, pretože inak by mu úver neposkytol. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí
byť preukázaný bezpečne, t.j. spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na
preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Uvedené svedčí o potrebe
aplikácie príslušných ustanovení o ochrane spotrebiteľa.
12. Ako vyplýva z ustanovenia § 51 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca
2017, jedným z dôvodov pre zastavenie exekúcie vedenej na podklade exekučného titulu vydaného v
konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, je
rozpor s dobrými mravmi. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že plnenie
priznané rozhodcovským rozsudkom je v rozpore s dobrými mravmi. Zmenkový úrok 0,25% denne
(91,25% ročne) je potrebné považovať za absolútne neprimeraný, spôsobujúci hrubý nepomer v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná sloboda účastníkov záväzkového
právneho vzťahu nie je neobmedzená a nesmie vybočiť z právom aprobovaných hraníc. Ak ich prekročí,
nemožno im priznať právnu ochranu. Konanie oprávneného v danom prípade je jednoznačne v rozpore
s dobrými mravmi, ako kritéria určitého, spoločensky akceptovaného správania sa. Pod pojmom dobré
mravy je pritom potrebné rozumieť určité pravidlá morálneho charakteru. Je v rozpore s dobrými
mravmi požadovať od druhého účastníka zmluvného vzťahu odplatu v neprimeranej výške tak, ako to
priznal rozhodcovský súd v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Súd prvej inštancie správne dospel
k záveru, že v danom prípade boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa a že samotné plnenie priznané exekučným titulom je v rozpore s dobrými mravmi, čo je
dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
13. Odvolací súd na záver uvádza, že ďalšie námietky oprávneného nemali takú povahu, že by boli
relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.
14. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2

CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa



toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP.).