{"guid": "0b6ee218-f6a8-4035-8152-b13f8770e30a:7bf0a729-350d-4523-a88a-02ad289608ae", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2011:3609203885.1", "spisova_znacka": "4CoE/560/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoE/560/2011 z 28. 12. 2011", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 28. decembra 2011, sp. zn. 4CoE/560/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3609203885.1", "identifikacne_cislo": "3609203885", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2011-12-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/244#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7bf0a729-350d-4523-a88a-02ad289608ae", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3609203885.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2011:3609203885.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2011:3609203885.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/560/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3609203885
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3609203885.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25 proti povinnej Q. O., bytom M., A. L. XXXX/XX, o vymoženie 809,95 eur
s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 22.
septembra 2011, č. k. 4Er/413/2009-59 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa      p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie. V odôvodnení uviedol, že
návrhom zo dňa 19.10.2009 sa oprávnený domáha vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie
sumy 809,95 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 12665/09
zo dňa 30.07.2009. Exekučný súd využil oprávnenie, ktoré mu dáva § 58 ods. 1 Exekučného poriadku
a v posudzovanej exekučnej veci preskúmal, či nie je daný niektorý z dôvodov zastavenia exekúcie.
Vychádzal pritom aj z právneho názoru obsiahnutého v uznesení Ústavného súdu SR z 09.12.2010
sp. zn. II ÚS 545/2010-15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť
exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo
potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka
konania, ako aj bez návrhu. Súd opätovne preskúmal exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia, návrh
na vykonanie exekúcie, predloženú zmluvu o úvere a vzal do úvahy rozhodovaciu činnosť nadriadených
súdov v exekučných veciach, kde je povinným spotrebiteľ a dospel k záveru, že exekúciu je potrebné
zastaviť v celom rozsahu. Z  obchodného registra súd zistil, že oprávnený je podnikateľ, predmetom
činnosti ktorého je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Systém ochrany spotrebiteľa
bol zavedený do práva Európskych spoločenstiev smernicou 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred
predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tento nerovný stav medzi
spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom,
vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudok z 27.06.2000, Océano Grupo Editorial
a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98). Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky
predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice,
teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ bol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k
splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok
prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov.  Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná
pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné



nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením
(rozsudok zo dňa 26.10.2006 vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL,
C-168/05). Oprávnený a povinná uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej.
Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky, v ktorých sa nachádza rozhodcovská doložka, na
podklade ktorej v spore medzi účastníkmi rozhodol rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka nebola
osobitne dojednaná. Dlžník ju nemohol ovplyvniť, pretože je inkorporovaná do obchodných podmienok -
v prípade, ak chcel zmluvu o úvere uzavrieť, musel ju akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom
akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje
nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Je treba brať na zreteľ ustanovenie § 106
O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Ak aj zmluva o úvere
poskytuje spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, takáto možnosť je len iluzórna, pretože
trvá len do podania návrhu na začatie arbitrážneho konania. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu
je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie
proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej
doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do všeobecných obchodných podmienok), nadobudne
tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich
spor rozhodne (rozhodcovský súd v sídle veriteľa, ktorý má navyše logický ekonomický záujem na
tom, aby rozhodoval takým spôsobom, aby mu veriteľ predkladal na rozhodovanie čo najviac sporov).
Aj z predloženého rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd neposkytol povinnému
ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktorá mu ex lege patrila. Rozhodcovskú doložku
v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje
voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne po vzniku sporu medzi
účastníkmi zmluvy, súd považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho
dôvodu za absolútne neplatnú. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na
podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených
dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo
podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc
ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s
poukazom § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor
exekučného titulu so zákonom. O trovách zastavenej exekúcie súd rozhodne po ich vyčíslení súdnym
exekútorom v samostatnom uznesení.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Nestotožnil sa s tvrdeniami
konajúceho súdu, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou. Namietal, že konajúci súd vôbec
nezohľadnil skutočnosť, že úver bol poskytnutý na účel zamestnania. Povinná v zmluve o úvere uviedla a
aj osobitne podpísala, že poskytované peňažné prostriedky sú na tento účel, a preto treba chrániť dobrú
vôľu oprávneného, pretože v zmysle bodu 2 VOP povinná podpisom zmluvy potvrdila, že informácie,
ktoré poskytla oprávnenému, sú pravdivé. Uviedol, že oprávnený poskytuje úvery klientom na základe
zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Podstatnými náležitosťami
zmluvy o úvere v zmysle § 497 Obch. zákonníka je na jednej strane záväzok veriteľa na požiadanie
dlžníka poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky v dohodnutej výške a na strane druhej záväzok dlžníka
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Mal za to, že predmetná zmluva obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy ustanovené v § 497 Obch. zákonníka s odkazom na § 269 ods. 1 Obch.
zákonníka, ktoré je svojou povahou ustanovením kogentným. Poukázal na tú skutočnosť, že s povinnou
bola uzatvorená zmluva o úvere obsahujúca nevýhradnú rozhodcovskú doložku, ktorá spotrebiteľovi
umožňovala, aby sa mohol s ochranou svojich práv obrátiť aj na všeobecný súd prostredníctvom žaloby
podanej v súlade s ustanoveniami zák. č. 99/1963 Zb.. Z textu uzavretej rozhodcovskej doložky vyplýva,
že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov, keď v
závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo do úvahy buď rozhodcovské konanie alebo konanie pred
všeobecným súdom, v dôsledku čoho sa nestotožnil s právnym názorom konajúceho súdu o výlučne
danej právomoci rozhodcovského súdu. K tvrdeniam súdu o aplikácii smernice Rady č. 93/13/EHS
z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách uviedol, že smernice v zásade
nemajú priamy účinok na území členského štátu, sú záväzné len pre členské štáty, a nie aj pre
jednotlivcov. V spore medzi osobami súkromného práva preto nie je možné domáhať sa ustanovení
smernice. K rozhodnutiam ESD uvádzaným súdom uviedol, že na základe aktuálnej rozhodovacej
praxe ESD nerozhoduje o určení konkrétnej klauzuly ako nekalej resp. neprijateľnej, ale vyjadruje sa
iba všeobecne k výkladu komunitárneho sekundárneho práva. Dôvodil, že aktuálna judikatúra ESD už



nechráni spotrebiteľa, ktorý bol vo veci samej úplne pasívny. Záverom poukázal aj na to, že v tomto
prípade súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Dikcia zákona § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku stanovuje súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovský rozsudok bol
predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi,
a súd v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto následne súdnemu exekútorovi udelil
poverenie na vykonanie exekúcie. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu
v súlade s ust. § 221 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení zrušil.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojuje dôvody
napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p..

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa odvolací súd na zdôraznenie
správnosti uvádza  nasledovné:

Súčasná súdna prax dospela k záveru, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť,
okrem iných, podmienku písomnej formy (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
30.11.2011, sp. zn. 2 Cdo 245/2010). Písomná  forma  rozhodcovskej  doložky  v  zmluve  o  úvere  č.
3601390 zo dňa 19.08.2008 uzatvorenej medzi účastníkmi konania nie je splnená. V zmysle ustanovenia
§ 4 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere,
rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formy rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré
ju dohodli. V konaní nebola zo strany účastníkov konania doložená rozhodcovská zmluva vo forme
osobitnej zmluvy. Základná podmienka pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme
rozhodcovskej doložky  k  zmluve  je  písomná  forma, ktorá je  zachovaná,  ak  je  obsiahnutá  v
dokumente  podpísanom  zmluvnými  stranami.  Keďže úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom
konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu,
v dôsledku čoho formálna podmienka písomnej formy  v  danom  prípade  dodržaná  nebola.  Ako
vyplýva  z  obsahu  zmluvy  o  úvere a  z  pripojených  Všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
nie je  zrejmé,  že  by  spĺňali  náležitosti,  ktoré  vyžaduje  zákon, teda že by došlo k podpisu
uvedených všeobecných obchodných podmienok spoločnosti obidvoma sporovými stranami, čím by
založili rozhodcovskú doložku. Uvedená zmluva a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru neboli ani
len technicky spojené, avšak ani zo samotného technického spojenia zmluvy a Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru nemožno vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že
sú s ňou oboznámení a súhlasia s Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Nie je pritom obvyklé
prílohou k hlavnej zmluve uzatvárať rozhodcovskú doložku, obsah ktorej je obsiahnutý len v prílohe
vo všeobecných obchodných  podmienkach, bez jednoznačnej zmienky v hlavnej zmluve. Charakter
iných všeobecných obchodných podmienok je záväzný za určitých striktných podmienok. Podmienky
ich záväznosti sú prísnejšie stanovené, ako pri Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Zmluvné
strany musia s týmito obchodnými podmienkami vyjadriť súhlas, a na to, aby boli pre zmluvné strany
záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim zmluvu známe, alebo aby boli priložené k
návrhu zmluvy. Zo spisu nevyplýva, či práve predložené všeobecné obchodné podmienky boli platné
v čase uzavretia zmluvy o úvere, nakoľko z nepodpísaného a dátumom neoznačeného dokumentu
to nie je možné vyvodiť. Rozhodcovská doložka je najčastejším spôsobom uzavierania rozhodcovskej
zmluvy. Štandardná rozhodcovská doložka sa použije priamo v konkrétnej zmluve, ako jej článok alebo
ustanovenie. V prípade, ak sa rozhodcovská zmluva uzavrela osobitnou zmluvou, musí sa v nej uviesť
odkaz na konkrétnu zmluvu alebo iný právny vzťah. V predmetnej veci tieto podmienky neboli dodržané s



poukazom na ustanovenie § 4 zákona o rozhodcovskom konaní. Preto možno konštatovať, že exekučný
titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom
Bratislava, Karloveské rameno, sp. zn. SR 12665/09 z 30.07.2009 bol vydaný bez rozhodcovskej zmluvy
a bez rozhodcovskej doložky k zmluve o úvere.

Vzhľadom na uvedené odvolacie námietky oprávneného neboli dôvodné.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa                      §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e    j e    p r í p u s t n é.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Er/413/2009", "guid": "5abeaced-a66c-4130-a27f-70d87513be98:e10e94c8-0820-4efe-bed7-36f448b0c33f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 545/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 545/2010 z 9. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-09", "citacie_n": 2649, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682"}, {"guid": "2b2619f8-a557-452d-b6a5-ec8fae23576e:c1627a5f-36f8-4e8a-a49c-77594f8f4f84", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Er/413/2009", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Er/413/2009 z 14. 5. 2013", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-05-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2b2619f8-a557-452d-b6a5-ec8fae23576e:c1627a5f-36f8-4e8a-a49c-77594f8f4f84"}], "citovane_v": []}