Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25CoE/82/2012 z 24. 6. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 24. júna 2012, sp. zn. 25CoE/82/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4211224210.1 Krajský súd Nitra | 25CoE/82/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4211224210.1 | 2012-06-24 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 53 ods. 5 OZ, § 52 ods. 1 OZ, § 45 ods. 2 ZRK, § 45 ods. 1 písm. c) ZRK, § 44 ods. 2 EP, § 41 ods. 2 písm. d) EP, § 41 ods. 1 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ff697512-d026-4475-b5c1-88117895db67 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4211224210.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/82/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211224210
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4211224210.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Bratislava, Hattalova
12/C, IČO: 45 869 464, proti povinnej: B. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., I. XXX/XX, o vymoženie 916
eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 07.
03. 2012 č. k. 8Er/1760/2011-20, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu,
doručenú mu dňa 23. 12. 2011 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal zo zistenia, že
súdny exekútor na základe návrhu oprávneného požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
proti povinnej pre vymoženie sumy 916 eur s príslušenstvom. Za exekučný titul označil rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so
sídlom Bratislava zo dňa 06. 05. 2011 sp. zn. IDC0410261. Zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom
oprávneného- Poštovou bankou, a. s. Bratislava a povinnou, založený zmluvou o úvere č. 3695683208
zo dňa 27. 03. 2008, posúdil ako spotrebiteľský úver podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v spojení s § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a aplikoval
naň ust. § 52 ods. 1 - 4 § 53 ods. 1, 2, 4 písm. r) a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení
zákona č. 586/2007 Z. z., ako i Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že povinnej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 30.000,-Sk ( 995,82 eura ), pričom povinná sa zaviazala tento
zaplatiť oprávnenému v 60 mesačných splátkach po 973-Sk ( 32,30 eura ) pri celkovej výške nákladov
753,59 eura a úrokovej sadzbe 24 %. Poukázal na článok 10 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru, kde sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov,
ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov
alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy
v znení: „a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený
predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu alebo všeobecnému súdu“.
Opierajúc sa o ust. § 41 ods. 2 písm. d) a § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), preskúmal žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, a zistil, že tieto sú v rozpore
so zákonom. Dospel k záveru, že v danom prípade rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi
konania je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a tým i absolútne neplatnou, nakoľko spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V tejto
súvislosti uviedol, že z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou
doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi vnúti rozhodcovské konanie ako najvhodnejší spôsob
rozhodovania sporu. Naviac spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal, pričom nemal



ani na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Rozhodcovská doložka
tak nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Svoj
záver argumentačne podporil i rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/08 Asturcom
Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodrígues Noguieira a vo veci C-240/98, C-241/98, C-242/98,
C-243/98, C-244/98. Záverom zdôraznil, že neprijateľná rozhodcovská doložka, ako i výkon práv a
povinností z takejto doložky sa prieči dobrým mravom. V intenciách ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
preto žiadosť súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu, o udelenie poverenia na vykonanie predmetnej
exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zmeny
a vyhovenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa nesprávne
právne vec posúdil, keď rozhodcovskú doložku označil za neprijateľnú zmluvnú podmienku a zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Mal za to, že exekučný súd
nemal zákonné oprávnenie posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky ako časti úverovej zmluvy,
nakoľko ide o hmotnoprávne posúdenie právneho titulu, ktorým je zmluva o úvere. Opierajúc sa o
ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 26. 09. 2011 sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 uviedol, že nie je daný dôvod na zastavenie
exekučného konania. Poukázal, že zmluva o úvere bola uzavretá medzi povinnou a Poštovou bankou,
a.s., pričom banka je podnikateľským subjektom, ktorý svoju činnosť vykonáva na základe bankového
povolenia Národnej banky Slovenska. V tomto smere konštatoval, že Poštová banka, a.s. pri výkone
svojej činnosti a pri poskytovaní svojich bankových produktov dodržiavala a dodržiava právne predpisy,
ktorými je viazaná, a teda plnenie je právom dovolené. Vytkol súdu prvého stupňa, že z jeho rozhodnutia
nie je zrejmé, v čom spočíva rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rovnako tak súd prvého stupňa svojim
postupom neopodstatnene nahradil aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinného. Povinná totiž
žiadnym spôsobom neprejavila vôľu napadnúť alebo spochybniť rozhodcovský rozsudok, t. j. nepodala
žalobnú odpoveď ani žalobu proti rozhodcovskému rozsudku. Mal za to, že oprávnenie exekučného
súdu preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nezakladá
oprávnenie jeho meritórneho prieskumu, pričom súd prvého stupňa nesprávnym výkladom ustanovení
Exekučného poriadku porušil jeho právo na súdnu ochranu. Rozhodcovskú doložku nepovažoval za
neprijateľnú zmluvnú podmienku vzhľadom na skutočnosť, že táto nebola uvedená vo výpočte nekalých
podmienok v Prílohe Smernice Rady č. 93/13/EHS a nespĺňa pojmové znaky neprijateľnej podmienky
podľa čl. 3 ods. 1 Smernice alebo § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže nespôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti
poukázal na nesprávny slovenský preklad smernice. Vychádzajúc z ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka mal za to, že toto ustanovenie nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Uzavrel,
že právoplatný rozhodcovský rozsudok nebol vydaný bez účasti spotrebiteľa a rozhodcovské konanie
sa viedlo v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní a rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu,
pričom rozhodcovská doložka zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany práv tak veriteľa, ako i spotrebiteľa.
Vytkol súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal ust. § 93b zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého v čase uzavretia zmluvy o úvere bol pôvodný veriteľ
povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že
ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté stálym rozhodcovským súdom zriadeným
podľa osobitného zákona. Svoj záver argumentačne podporil i uznesením Najvyššieho súdu ČR zo dňa
28. 04. 2010 sp. zn. 23 Cdo 4895/2009.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie
oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu, so sídlom
Exekútorského úradu v Nitre, Kmeťkova 30, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predloženej
súdu prvého stupňa dňa 23. 12. 2011. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného, ktorým sa
domáha od povinnej vymoženia sumy 916 eur, úroku vo výške 24 % ročne zo sumy 916 eur od 02.
03. 2010 do zaplatenia, sankčného úroku vo výške 9 % ročne zo sumy 916 eur od 02. 03. 2010 do
zaplatenia, sumy dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenej ku dňu splatnosti úveru vo výške 83,06
eura, sumy dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenej odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej



splatnosti do dňa 01. 03. 2010 vo výške 235,20 eura, sumy dlžných poplatkov vo výške 49,04 eura,
trov konania vo výške 51,33 eura, súdneho poplatku za vydanie poverenia exekútorovi vo výške 16,50
eura, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 66,27 eura a exekučný titul, ktorým je
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, Arbitrážna a Mediačná, a.s.,
so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 7, zo dňa 06. 05. 2011 sp. zn. IDC0410261, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 29. 06. 2011 a vykonateľnosť dňa 03. 07. 2011. Prílohu tvoria i zmluva o úvere
uzatvorená právnym predchodcom oprávneného- Poštovou bankou, a. s. a povinnou dňa 27. 03. 2008
a všeobecné podmienky poskytnutia úveru.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených ( § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku ).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh
a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v
ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi
predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný
aj v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na
základe rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia
preto súd musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným obmedzením
exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže
zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh ( § 45 ods.
1 písm. a) v spojení s ods. 2 ZRK ). Takýto postup je nielen v súlade so zásadou hospodárnosti
exekučného konania a logikou veci, ale je plne súladný i s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-40/08 Asturcom Telecominicaciones SL proti Cristina Rodrígues Noguiera. V tejto veci
Súdny dvor zaujal stanovisko, podľa ktorého vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený
výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu
posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v zmluve, uzavretej predávajúcim alebo



poskytovateľom so spotrebiteľom, a ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude
uvedenou doložkou viazaný.

Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení
Európskej únie a smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná ust. § 52
Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy, alebo jej zmeny.

Odvolací sud posudzujúc prejednávanú vec vo svetle zhora uvedených záverov, ako i citovanej
právnej úpravy, dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Niet totiž sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je zmluva o úvere,
uzatvorená právnym predchodcom oprávneného Poštovou bankou a.s. a povinnou dňa 27. 03. 2008,
predmetom ktorej je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov povinnej vo forme úveru. Nepochybne
ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú štandardným
formulárovým systémom, a preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď bez návrhu podrobil
túto zmluvu súdnej kontrole a zisťoval, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej obsiahnutej. V plnom rozsahu sa stotožňuje so záverom súdu
prvého stupňa o tom, že rozhodcovská doložka dohodnutá v bode 10.2 všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Takto predstavuje výrazný
zásah do práv a povinností účastníkov zmluvy, pretože nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach
a právom chránených záujmoch a výsledkom je nový kvalifikovaný záväzok. Podstatnou z hľadiska
vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so
spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah
predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Povinná
si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces,
nedokázala náležite uvedomiť, pričom naviac ani nemala iný výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej
doložky s ostatnými štandardnými podmienkami, zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo podrobiť
sa všetkým všeobecným podmienkam poskytovania úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Významnou je i skutočnosť, že podmienka bola paušálnym spôsobom v zmluve zakotvená ešte pred
vznikom samotnej zmluvy i napriek tomu, že má zásadný dopad na vzťahy medzi dodávateľom a
spotrebiteľom. Je notorietou, že v spotrebiteľských veciach zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti
rozhodcovského procesu s ohľadom na ochranu spotrebiteľa ako slabšiu stranu v konaní, pričom
i ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr len indikátorom, do akých polôh môže viesť
dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu. Je preto dôvodný
záver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ
teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je
nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť ( a to
ani sčasti ) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol
nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.