Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/45/2018 z 28. 1. 2019 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2019, sp. zn. 5Obdo/45/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:6116210844.1 Najvyšší súd | 5Obdo/45/2018 | ECLI:SK:NSSR:2019:6116210844.1 | 2019-01-28 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo, Obchodné právo – Konkurz, Ostatné Citované ustanovenia: § 81 ods. 3 ZKR, § 93 ods. 1 ZKR, § 421 ods. 1 písm. b) CSP, § 81 ods. 1 ZKR, § 81 ods. 2 ZKR, § 448 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9cfc9728-a877-46d3-a877-20ceaf78c13d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6116210844.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Obdo/45/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116210844
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Marková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:6116210844.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Anny Markovej a členov
senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Centrum
Palatínum s.r.o., so sídlom Banícka 263/94, 974 05 Malachov, IČO: 36 031 607, zastúpeného JUDr.
Petrom Dlhopolčekom, advokátom, so sídlom Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému:
multikredit, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 25/B, 974 04 Banská Bystrica, zastúpenému BAKO JANČIAR
LEVRINC - advokáti s.r.o., so sídlom Kozáčeka 13, 960 01 Zvolen, IČO: 36 859 842, o nahradenie
prejavu vôle žalovaného s kúpnou zmluvou, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.
60Cb/150/2016, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.
decembra 2017, č. k. 43Cob/163/2017-201, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu z a m i e t a .
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom zo dňa 28. augusta 2017, č. k. 60Cb/150/2016-165 zamietol
žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému nahradenie prejavu vôle s kúpnou zmluvou, ktorú
s ním žalovaný odmietol uzavrieť.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 9. februára 2016,
uzavretou so správcom konkurznej podstaty úpadcu SBF v konkurze v 2/3 spoluvlastnícky podiel
k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX pod písm. A, parcely registra „C“, evidovaných na
katastrálnej mape, a to k parcele č. Q. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 138 m2 a BUDOVA súp.
číslo XXXX, postavená na parcele č. Q., uvedených Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny
odbor, k. ú. J.. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného bol povolený pod č. V 775/2016.
Žalovaný nadobudol svoj podiel v 2/3-inách na nehnuteľnostiach za kúpnu cenu vo výške 5 000,- eur,
ktorú zaplatil na účet predávajúceho pri podpise kúpnej zmluvy. Žalobca vlastnil a naďalej vlastní 1/3
podiel na predmetných nehnuteľnostiach a úpadca do uzavretia kúpnej zmluvy so žalovaným vlastnil
2/3-inách podiel, čo nebolo sporné.

3. Správca konkurznej podstaty úpadcu ako vlastník 2/3 podielu na predmetných nehnuteľnostiach
vyzval právneho predchodcu žalobcu, ako oprávneného spoluvlastníka titulom zákonného predkupného
práva na odkúpenie 2/3-ín podielu na predmetných nehnuteľnostiach za znalecky stanovenú cenu v
sume 94 000,- eur. Zároveň ho v zmysle ust. § 93 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
(ďalej len „ZKR“) poučil, že ak predkupné právo ako oprávnený nevyužije do 60 dní od doručenia
písomnej ponuky, správca nebude predkupných právom viazaný. Písomná ponuka bola právnemu
predchodcovi žalobcu doručená 22. mája 2013, ktorý na ponuku nereagoval. Následne začal správca
speňažovať 2/3-iny spoluvlastnícky podiel úpadcu najskôr formou dražby, ktorá sa uskutočnila v



štyroch kolách, v ktorých sa správcovi konkurznej podstaty uvedený podiel nepodarilo predať. Právny
predchodca žalobcu bol o všetkých kolách dražby a o najnižšom podaní správcom včas písomne
upovedomený. Právny predchodca žalobcu sa ani jedného kola dražby nezúčastnil.

4. Z uvedených skutočností vychádzal správca a dospel k záveru, že predmetná nehnuteľnosť je
nepredajná, preto požiadal konkurzný súd písomne dňa 26. augusta 2015 v konkurze sp. zn. 2K/60/2012
o udelenie súhlasu na vylúčenie tohto majetku zo súpisu tomuto návrhu konkurzný súd vyhovel
a uznesením zverejnených v Obchodnom vestníku č. 183/2015 zo dňa 24. septembra 2015 udelil
súhlas na vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty v súlade s ustanovením § 81 ods. 1 ZKR
s odôvodnením, že majetok v podiele 2/3-ín podielu na nehnuteľnostiach nebolo možné speňažiť.
Vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty správca zverejnil v Obchodnom vestníku č. 190/2015
zo dňa 5. októbra 2015.

5. Žalovaný v postavení konkurzného veriteľa doručil správcovi konkurznej podstaty úpadcu dňa 23.
novembra 2015 ponuku na odkúpenie 2/3-ín spoluvlastníckeho podielu predmetných nehnuteľností za
kúpnu cenu 5 000,- eur. Správca s návrhom súhlasil dňa 9. februára 2016 a so žalovaným uzavrel kúpnu
zmluvu. Vklad bol povolený pod č. V775/2016.

6. Po predaji 2/3-ín podielu predmetných nehnuteľností žalovanému právny predchodca žalobcu si
listom z 23. mája 2016 uplatnil voči žalovanému nárok vyplývajúci z predkupného práva za rovnakých
podmienok za akých uzavrel kúpnu zmluvu žalovaný.

7. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že ZKR neupravuje odplatnosť prevodu vylúčeného majetku a to,
že správca previedol vylúčený majetok za odplatu, nič nemení na tom, že v tomto štádiu konkurzného
konania správca už mohol previesť vylúčený majetok len na konkurzného veriteľa, nie na žalobcu, ktorý
konkurzným veriteľom nie je.

8. Ďalej uviedol, že po neúspešnom speňažovaní majetku v dražbe sa konkurzné konanie dostalo
do osobitného režimu, kedy v zmysle ustanovenia § 81 ods. 3 ZKR správca mal oprávnenie previesť
vylúčený majetok na požiadanie na ktoréhokoľvek konkurzného veriteľa. Z toho dôvodu nie je možný
návrat k postupu správcu podľa 7. hlavy 3 oddielu ZKR z dôvodu, že správca už raz neúspešne podľa
týchto ustanovení postupoval a predovšetkým ustanovením § 81 ZKR má správca upravený zákonný
postup. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že zákonné predkupné právo žalobcu zaniklo podľa
§ 93 ods. 1 ZKR jeho neuplatnením v zákonnej 60-dňovej lehote od doručenia písomnej ponuky od
správcu právnemu predchodcovi žalobcu. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol a
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.

9. Na odvolanie žalobcu vec prejednal Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací. Po
preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie rozhodol rozsudkom z 21. decembra 2017, č.
k. 43Cob/163/2017-201, ktorým rozsudkom súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.

10. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že je nesporné, že správca konkurznej podstaty úpadcu, ktorý
vlastnil 2/3-vý podiel na nehnuteľnostiach spolu so žalobcom, bol povinný postupovať v súlade s
ustanovením § 93 ods. 1 druhá veta za bodkočiarku ZKR a písomne za rešpektovania podmienok
stanovených osobitným predpisom, ktorým je predovšetkým Občiansky zákonník, a to § 140, ale aj §
17 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, ponúknuť tento majetok na predaj najneskôr
spoluvlastníkovi, v danom prípade žalobcovi.

11. Právna úprava obsiahnutá v § 93 ZKR v ods. 1 veta za bodkočiarkou, striktne upravuje, že ak osobitný
predpis, ktorý je v danom prípade Občiansky zákonník, § 605 neustanovuje kratšiu lehotu než 60 dní
stanovenú ZKR, nie je správca predkupným právom, ak oprávnený predkupné právo nevyužije do 60
dní od doručenia písomnej ponuky, viazaný. Lehoty stanovené v 605 Občianskeho zákonníka, ako aj
v § 93 ods. 1 ZKR nahradzujú dohodu o platobných podmienkach, pričom ich podstatou je ochrana
a právna istota povinného, že oprávnený buď svoje predkupné právo v stanovenej alebo dohodnutej
lehote využije, alebo toto zanikne. V prípade, žeby oprávnený svoje predkupné právo využil, povinný
získa v relatívne krátkej dobe kúpnu cenu, čo je v prípade vyhláseného konkurzu dosiahnutím účelu
smerujúcemu k čo najrýchlejšiemu uspokojeniu konkurzných veriteľov.



12. V prejednávanej veci nie je sporné, že správca konkurznej podstaty úpadcu, spoluvlastnícky podiel
úpadcu nepredal žalovanému skôr ako uplynula zákonom stanovená lehota 60 dní podľa ZKR, resp.
dva mesiace podľa § 605 Občianskeho zákonníka. K odpredaju nedošlo ani počas dražby, kedy ešte
mohol žalobca spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti odkúpiť. Neskôr po uplynutí zákonnej lehoty 60
dní a po skončení dražby, na ktorej sa majetok predať nepodarilo, už nebol správca ponukou vo vzťahu z
predkupného právo voči žalobcovi viazaný, keďže predkupné právo márnym uplynutím zákonnej lehoty
a nevyužitím možnosti žalobcu kúpiť spoluvlastnícky podiel ešte na dražbe, zaniklo.

13. Odvolací súd zdôraznil, že ponuka vykonaná v rámci predkupného práva, nepredstavuje klasický
návrh na uzavretie zmluvy, ktorý by vychádzal zo všeobecnej občianskoprávnej zásady zmluvnej
voľnosti, v ktorej môže navrhovateľ svojim prejavom vôle vymedziť lehotu pre prijatie návrhu. Ponuka
povinného - správcu konkurznej podstaty úpadcu - ako spoluvlastníka ohľadom doby, dokedy má byť
predaj uskutočnený, musí rešpektovať ust. §§ 605 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by nebola dohodnutá
iná doba, čo je typicky využiteľné pre zmluvné predkupné právo, nie však pre zákonné predkupné právo
podľa § 140 Občianskeho zákonníka. Takáto ponuka musí rešpektovať aj ust. § 93 ods. 1 ZKR a ním
stanovenú maximálnu lehotu 60 dní na jej akceptáciu.

14. Správca prestal byť viazaný predkupným právom vtedy, keď žalobca ako oprávnená osoba nevyužil
svoje právo v lehote 60 dní od doručenia písomnej ponuky na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu.
Napriek tomu postupoval správca aj o uplynutí tejto lehoty v súlade s § 92 ZKR a so zákonom
o dobrovoľných dražbách, ktorý pri predaji na dražbe počíta s predkupnými právami potenciálnych
spoluvlastníkov nehnuteľností a žalobcu o všetkých kolách a cenových ponukách končiacich na
najnižšom podaní, včas a riadne informoval. Žalobca ešte mohol až do udelenia príklepu, využiť
predkupné právo kúpy spoluvlastníckeho podielu v dražbe. Príklep nebol udelený ani v poslednom
kole, preto žalobca mohol využiť predkupné právo do uplynutia doby, v ktorej licitátor ukončil dražbu
realizovanú podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Ak žalobca nevyužil ani jednu z uvedených
možností, upravených osobitnými predpismi, na ktoré ho správca upozornil, potom správca nemohol
postupovať inak, ako podľa § 81 ZKR. Ustanovenie § 81 ZKR je osobitným ustanovením, ktorým
je striktne upravený ďalší postup správcu konkurznej podstaty pri speňažovaní majetku úpadcu.
Ide o ďalšiu fázu speňažovania majetku, ktorý sa dovtedy nepodarilo speňažiť, v takomto prípade
môže správca nespeňažiteľný majetok po predchádzajúcom súhlase konkurzného súdu, vylúčiť z
konkurznej podstaty. Ustanovenie § 81 ods. 3 ZKR umožňuje správcovi previesť majetok, ktorý sa
dovtedy nepodarilo speňažiť po jeho vylúčení z konkurznej podstaty pre nepredajnosť previesť na
ktoréhokoľvek veriteľa aj bezodkladne. Ak by sa nenašiel záujemca o kúpu podielového spoluvlastníctva
na nehnuteľnosti úpadcu, prestal by tento jeho podiel ako majetok vylúčený zo súpisu podliehať konkurzu
tak, ako to vyplýva z § 81 ods. 5 ZKR a týmto okamihom by sa dostal do pôsobnosti úpadcu s tým, že
by mohol byť predmetom exekúcie.

15. Žalobca ako spoluvlastník sa nemôže úspešne domáhať relatívnej neplatnosti právneho úkonu a ani
toho, aby mu nadobúdateľ podiel na veci ponúkol na predaj za podmienok, za ktorých na neho previedla
pôvodne povinná osoba, ako ani toho, aby prejav vôle žalovaného bol nahradený súdnym rozhodnutím,
keďže k porušeniu predkupného práva prevádzajúceho neprešlo.

16. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že na danú vec sa majú použiť závery rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/122/2009, 2Cdo/28/2009 a 4Cdo/48/2009 vzhľadom na
osobitosť konkurzného konania a špecifickú lehotu viazanosti ponuky z titulu predkupného práva
stanovenej v § 93 ods. 1 ZKR a následný postup upravený v § 92 a § 81 ZKR. Ďalej uviedol, že súd prvej
inštancie vyložil ust. § 93 ods. 3 ZKR v súlade s ustanoveniami § 605 a § 140 Občianskeho zákonníka
správne. Zdôraznil, že pokiaľ žalobca ako oprávnený nevyužil ponuku na predkupné právo v stanovenej
lehote 60 dní, jeho predkupné právo zo zákona zaniklo. Mal možnosť kúpiť od predávajúceho 2/3-vý
podiel, na nehnuteľnosti ktorej vlastní 1/3-vý podiel ešte aj počas dražby, o konaní ktorej bol správcom
úpadcu včas a riadne informovaný, čo nevyužil, potom postup správcu bol správny a jedine možný, keď
požiadal konkurzný súd o vylúčenie nehnuteľnosti, ktorú sa mu nepodarilo speňažiť.

17. Vyslovil názor, že zaslať žalobcovi opätovnú písomnú ponuku potom, ako došlo k vylúčeniu majetku
2/3-vého podielu na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. 4178 z konkurznej podstaty so súhlasom
konkurzného súdu, už správca nemal zákonný dôvod. Predaj vylúčeného majetku, ktorý nebolo možné



speňažiť, je možné previesť len na konkurzného veriteľa, nie na tretie osoby. Postup správcu bol zákonný
v súlade s ust. § 81 ZKR, preto nedošlo k porušeniu predkupného práva žalobcu. Z uvedených dôvodov
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
18. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalobca. Žiadal
napadnuté rozhodnutie zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Prípustnosť dovolania vyvodil
z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p.

19. Predovšetkým žalobca považuje za vecne nesprávny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého
správca prestal byť viazaný predkupným právom vtedy, keď žalobca ako oprávnená osoba nevyužil svoje
právo v lehote 60 dní od doručenia písomnej ponuky na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu. Napriek
tomu správca aj po uplynutí zákonnej lehoty v súlade s ust. § 92 ZKR a so zákonom o dobrovoľných
dražbách, ktorý pri predaji na dražbe počíta s predkupnými právami potenciálnych spoluvlastníkov
nehnuteľností, žalobcu o všetkých kolách a cenových ponukách končiacich na najnižšom podaní,
včas a riadne informoval. Žalobca mohol až do udelenia príklepu využiť predkupné právo kúpy
spoluvlastníckeho podielu. Príklep nebol udelený ani v poslednom kole, preto tak mohol urobiť až do
uplynutia doby, v ktorej licitátor ukončil dražbu realizovanú podľa zákona o dobrovoľných dražbách.
Podľa žalobcu ust. § 93 ods. 1 ZKR je možné vykladať aj iným spôsobom, a to, že uvedené ustanovenie
ukladá správcovi povinnosť ponúknuť majetok oprávnenej osobe za podmienok stanovených osobitnými
predpismi. V danom prípade sa jednalo o zákonné predkupné právo podielového spoluvlastníka, preto
takým osobitným predpisom je § 140 a ust. § 602 až § 606 Občianskeho zákonníka. Z uvedených
ustanovení vyplýva, že právo spoluvlastníka disponovať so svojím podielom je obmedzené tým, že
svoj spoluvlastnícky podiel môže bez ďalšieho previesť iba na blízke osoby. V tomto prípad ostatní
spoluvlastníci nemajú predkupné právo na prevádzaný podiel. Ak však spoluvlastník mieni svoj podiel
previesť na iné než blízke osoby, musí najneskôr svoj podiel ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. Ide o
povinnosť spoluvlastníka vyplývajúcu zo zákonného predkupného práva, ktoré korešponduje oprávnenie
statných spoluvlastníkov na odkúpenie tohto spoluvlastníckeho podielu. Čo sa týka samotného výkonu
predkupného práva, majú sa spoluvlastníci predovšetkým o ňom dohodnúť. Iba v prípade, že takejto
dohode medzi nimi nedôjde, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti spoluvlastníckeho
podielu.

20. Z citovaných ustanovení ďalej vyplýva, že k porušeniu zákonného predkupného práva dochádza
nielen vtedy, keď zaviazaná osoba oprávnenej osobe podiel na veci vôbec neponúkne za cenu,
prípadne ďalších podmienok ponúknutých treťou osobou, ale aj vtedy, keď zaviazaná osoba urobila
riadnu ponuku s ohlásením všetkých podmienok ponúknutých treťou osobou oprávnenej osobe, ktorá
ju nepovažovala za prijateľnú a potom zaviazaná osoba podiel na veci prevedie na tretiu osobu
(nadobúdateľa za výhodnejších podmienok), napríklad nižšia cena, než aké boli ponúknuté oprávnenej
osobe. Rozhodovacou praxou súdov bolo ustálené, že zákonnému predkupnému právu spoluvlastníka
korešponduje povinnosť prevádzajúcej osoby ponúknuť ju tomuto spoluvlastníkovi na odkúpenie a že
táto povinnosť zahŕňa aj povinnosť túto ponuku opakovať v prípade, že prevádzajúca osoba chce
spoluvlastnícky podiel predávať za cenu nižšiu ako bola tá, ktorá bola uvedená v poslednej ponuke
zaslanej oprávnenému spoluvlastníkovi. To znamená, že prevádzajúca osoba je povinná ponúknuť
oprávnenému spoluvlastníkovi podiel aj opakovane a to vždy, ak chce predať podiel za nižšiu cenu
ako bola uvedená v poslednej ponuke zaslanej oprávnenému spoluvlastníkovi, a to až do doby, kým
nedôjde k odkúpeniu spoluvlastníckeho podielu oprávneným spoluvlastníkom za ponúknutú cenu, alebo
treťou osobou za cenu, ktorú oprávnený spoluvlastník nebol ochotný zaplatiť. Podľa žalobcu toto
sú podmienky, ktorých dodržiavanie pri výkone zákonného predkupného práva vyžaduje Občiansky
zákonník a tieto podmienky je nutné dodržiavať aj v konkurznom konaní, čo vyplýva aj z dikcie
ustanovenia § 93 ods. 1 ZKR. Vyslovil názor, zámerom zákonodarcu bolo poskytnúť zákonnému
predkupnému právu podielového spoluvlastníka ochranu aj v konkurznom konaní, pričom v súlade s
takýmto zámerom nemôže byť výklad ust. § 93 ods. 1 ZKR, aký zaujal odvolací súd. Naopak takýto výklad
by viedol k odchádzaniu a porušovaniu zákonného predkupného práva podielového spoluvlastníka a
k znevýhodneniu oprávnených podielových spoluvlastníkov, pretože by fakticky umožňoval správcovi
predávať spoluvlastnícky podiel tretím osobám za nižšiu cenu ako oprávnenému spoluvlastníkovi, čo
by bolo v rozpore so samotnou podstatou zákonného predkupného práva, ktoré naopak v tomto smere
zvýhodňuje spoluvlastníka pred tretími osobami.

21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dovolateľ je toho názoru, že lehota 60 dní sa viaže ku konkrétnej
ponuke správcu, týkajúcej sa konkrétnej ceny. Preto ak by správca chcel predávať spoluvlastnícky podiel



za nižšiu cenu, musel by oprávnenému podielovému spoluvlastníkovi určiť novú ponuku s uvedením
tejto nižšej ceny, pričom od doručenia tejto novej ponuky by začala podielovému spoluvlastníkovi plynúť
nová 60-dňová lehota. Ďalej uviedol, že lehota 60 dní platí len v tom prípade, ak osobitný predpis
nestanovuje kratšiu lehotu. Skutočnosť je taká, že osobitný predpis, a to Občiansky zákonník stanovuje
lehotu, ktorá môže byť aj kratšia, a to v ustanovení § 605. Podľa § 605 Občianskeho zákonníka, ak nie je
dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich
dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne.
Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok, ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.

22. Ďalej uviedol, že dodnes nebola rozhodovacou praxou dovolacieho súdu ustálená otázka výkladu
a aplikácie ustanovenia § 81 ods. 1, 3 a 4 ZKR. Podľa ust. § 81 ods. 3 ZKR majetok vylúčený podľa
odseku 1 správca na požiadanie prevedie na ktoréhokoľvek veriteľa prihlásenej pohľadávky. Ak o prevod
majetku požiada viac veriteľov, správca prevedie majetok na toho veriteľa, ktorý ponúkne najlepšie
podmienky. Podľa § 81 ods. 4 ZKR sa na majetok vylúčený podľa odseku 1 vzťahuje zabezpečovacie
právo, zabezpečujúce zistenú, zabezpečenú pohľadávku, správca na požiadanie prevedie majetok na
toho zabezpečeného veriteľa, ktorého pohľadávka je zabezpečená týmto zabezpečovacím právom, ak
sa na majetok vzťahuje viac zabezpečovacích práv, rozhoduje ich poradie v poradí rozhodujúcom na ich
uspokojenie. Ak zabezpečení veritelia nepožiadajú o prevod majetku, správca na požiadanie prevedie
majetok na ktoréhokoľvek veriteľa prihlásenej pohľadávky, ak ich o prevod majetku požiada viac, správca
prevedie majetok na toho veriteľa, ktorý ponúkne najlepšie podmienky. Dovolateľ tvrdí, že rozhodovacou
praxou dovolacieho súdu nebola ustálené, či po vylúčení majetku zo súpisu je možné takto vylúčený
majetok previesť len na veriteľa prihlásenej pohľadávky, alebo či je nutné aj potom, ako bol majetok
vylúčený zo súpisu, rešpektovať zákonné predkupné právo podielového spoluvlastníka a dať tomuto
predkupnému právu podielového spoluvlastník prednosť pred právom veriteľa prihlásenej pohľadávky
na nadobudnutie vlastníckeho práva k majetku vylúčenému zo súpisu podľa § 81 ods. 3 ZKR.

23. Podľa dovolateľa ust. § 81 ods. 1, 3 a 4 ZKR výslovne nezakazujú previesť majetok vylúčený z
podstaty aj na inú osobu ako veriteľa. Tieto ustanovenia nie je možné vykladať izolovane od ďalších
ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, a to najmä od ustanovenia § 93
ods. 1 ZKR, ktoré poskytuje ochranu zákonnému predkupnému právu podielových spoluvlastníkov a
uprednostňuje ich pri kúpe podielu pred inými subjektami, a to vrátane veriteľov, ako aj izolovane od
ustanovenia § 91 ods. 1 ZKR, ktoré definuje, čo máme rozumieť pod pojmom speňaženia. Súčasne
poukázal na príslušnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Českej republiky.

24. Ďalej uviedol, že ustanovenie § 92 ods. 1 ZKR stanovuje spôsoby speňažovania majetku, pričom
v písm. e/ stanovuje, že správca môže na účely speňaženia majetku predať majetok iným vhodným
spôsobom. Pod termínom predať iným vhodným spôsobom je nutné chápať aj predaj majetku postupom
podľa § 81 ZKR. Zdôraznil, že vylúčenie majetku zo súpisu nemá automaticky za následok to, že majetok
vylúčený zo súpisu prestáva podliehať konkurzu. Takýto majetok prestáva v zmysle § 81 ods. 5 ZKR
podliehať konkurzu až vtedy, ak po uplynutí 60 dní od zverejnenia oznamu o vylúčení majetku zo súpisu
v obchodnom vestníku neprejaví o tento majetok záujem žiaden z veriteľov. To znamená, že v čase
predaja podliehal predmetný podiel konkurzu, lebo ešte márne neuplynula lehota 60 dní od zverejnenia
oznamu o vylúčení majetku zo súpisu v obchodnom vestníku. Tvrdí, že ust. § 81 ZKR v skutočnosti
upravuje len jeden z viacerých spôsobov speňaženia majetku. Ak je postup správcu podľa § 81 ods.
3 ZKR speňažovaním majetku podliehajúcemu konkurzu, tak potom je nutné aj pri tomto postupne
rešpektovať zákonné predkupné právo podielového spoluvlastníka, pretože ustanovenie 93 ods. 1 ZKR
viaže povinnosť správcu rešpektovať zákonné predkupné právo ku každej forme speňažovania majetku,
resp. toto ustanovenie neustanovuje, že by sa ochrana zákonného predkupného práva mala viazať len
k niektorým formám speňažovania majetku.

25. K dovolaniu sa vyjadril žalovaný. Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici považuje
za vecne správny, bez vád, ktoré by zakladali žalobcom uvádzané dôvody dovolania, preto navrhuje
dovolanie zamietnuť. Žalovaný je toho názoru, že je to žalobca, ktorý si vykladá ustanovenia zákona
účelovo a jednostranne vo svoj prospech, pritom mu uniká účel a podstata konkurzného konania, ako
právny princíp „lex specialis derogant legi generali“. V posudzovanom prípade bol dodržaný zákonom
stanovený postup, rešpektujúc zákonné predkupné právo žalobcu v súlade s ustanovením § 93 ods. 1
ZKR. Priamo z dikcie ust. § 81 ods. 3 ZKR jednoznačne vyplýva, že jediným subjektom oprávneným
nadobudnúť majetok vylúčený zo súpisu podľa § 81 ods. 1 ZKR, je veriteľ prihlásenej pohľadávky. Preto



nie je možné za žiadnych okolností súhlasiť s právnym názorom žalobcu, že zákon výslovne nezakazuje
previesť majetok vylúčený z podstaty aj na inú osobu ako veriteľa. Podľa názoru žalovaného, výklad
prezentovaný žalobcom sa úplne prieči ustanoveniu § 81 ods. 3 ZKR a celej podstate konkurzného
konania. Pokiaľ by mal zákonodarca vôľu, aby sa ustanovenie § 93 ods. 1 ZKR vzťahovalo aj na
tento prípad, bolo by to v zákone výslovne uvedené. Ďalej považoval za potrebné zdôrazniť, že
vylúčený majetok ešte 60 dní podlieha konkurzu. V tejto lehote sú veritelia oprávnení požiadať o prevod
vylúčeného majetku do ich vlastníctva. Ide o osobitný spôsob nakladania s majetkom za podmienok
a postupom podľa uvedeného ustanovenia. Právny názor žalobcu, že v takomto prípade nie veritelia,
ale ostatní podieloví spoluvlastníci majú prednostné právo nadobudnúť prevádzaný podiel, sa úplne
prieči podstate a účelu konkurzného konania. Nestotožňuje sa ani s ďalším názorom žalobcu a to, že
postupom podľa § 81 ZKR nemôže viesť k zániku zákonného predkupného práva, naopak aj v tomto
rámci je nutné toto právo rešpektovať a poskytnúť mu ochranu. Tento názor považuje za nesprávny
s odôvodnením, že v danom prípade nedošlo k zániku zákonného predkupného práva žalobcu, lebo
žalovaný ako podielový spoluvlastník je ním do budúcna naďalej viazaný, teda vo vzťahu k žalovanému
zostalo zákonné predkupné právo žalobcu zachované.

26. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.), po
zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s.
p.), zastúpená v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho
súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu napadnutom žalobcom ako dovolateľom (§ 440
C. s. p.) a dospel k záveru, že dovolanie nie je opodstatnené.

27. Podľa ustanovenia § 419 C. s. p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to
zákon pripúšťa.

28. Podľa § 42 ods. 1 C. s. p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky: a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená alebo c) je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa odseku 2 dovolanie v prípadoch uvedených v odseku
1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

29. Dovolateľ odôvodnil prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. s tým, že
rozhodovacou praxou dovolacieho súdu nebolo ustálené, či po vylúčení majetku zo súpisu, je možné
takto vylúčený majetok previesť len na veriteľa prihlásenej pohľadávky, alebo či je nutné aj potom, ako
bol vylúčený zo súpisu, rešpektovať zákonné predkupné právo podielového spoluvlastníka a dať tomuto
predkupnému právu podielového spoluvlastníka prednosť pred právom veriteľa prihlásenej pohľadávky
na nadobudnutie vlastníckeho práva k majetku vylúčenému zo súpisu poľa § 81 ods. 3 ZKR. Dovolací
súd konštatuje, že táto otázka ešte v praxi dovolacieho súdu nebola riešená. Ďalej konštatuje, že pri
riešení uvedenej otázky a aplikácii ust. § 81 ods. 3 ZKR odvolací súd nepochybil a vyčerpávajúco jeho
aplikáciu odôvodnil s poukazom na vykonanie dokazovania, a to z nasledujúcich dôvodov.

30. V prejednávanej veci sa teda žalobca domáha výlučne aplikácie Občianskeho zákonníka, a to
ustanovení § 140 a § 602 až § 606. Dovolateľ pritom opomína, že v danom prípade zákonné
predkupné právo je vzhľadom na prebiehajúci konkurz potrené posúdiť aj z hľadiska príslušných
ustanovení ZKR, a to ustanovení §93 ods. 1, § 81, § 83 a § 84, ktoré upravujú osobitný spôsob
speňažovania, ako aj právny osud vecných práv viaznucich na majetku podliehajúcemu konkurzu, s
cieľom zachovať účel konkurzného konania, a to urýchlene uspokojenie veriteľov úpadcu, ktorí si svoje
pohľadávky prihlásili v konkurze. V konkurzných konaniach je zásada rýchlosti konania vyjadrená v
množstve krátkych procesných lehôt, ktoré sú stanovené pre súd, účastníkov konania a iné procesné
subjekty. Predovšetkým je vyjadrená ako všeobecná zásada pri speňažovaní, kedy ZKR požaduje, aby
speňažovanie bolo uskutočnené, čo v najkratšom čase.

31. V ustanovení § 93 ods. 1 ZKR je stanovená povinnosť správcu ponúknuť predmet predkupného práva
tomu, kto je z predkupného práva oprávnený, a to postupom podľa osobitných predpisov, ktoré príslušné
predkupné právo upravujú. Správca však prestane byť viazaný predkupným právom, ak oprávnená
osoba nevyužije svoje právo v lehote 6 dní od doručenia písomnej žiadosti správcu, alebo uplynutím
kratšej lehoty, ak túto ustanovuje právny predpis, ktorý predkupné právo upravuje alebo zriaďuje.



32. Dovolací súd zdôrazňuje, že správca je povinný pred speňažovaním vyžiadať si záväzný
pokyn od príslušného orgánu, ako má postupovať pri speňažovaní. Orgán, ktorý je oprávnený
uložiť správcovi pokyn ZKR určuje podľa toho, či je predmetom speňaženia majetok, ktorý patrí
do všeobecnej podstaty - veriteľský výbor, alebo oddelenej podstaty - zabezpečený veriteľ. Pri
speňažovaní majetku, ktorý patrí do oddelenej podstaty je príslušným orgánom súd vtedy, ak je
zabezpečená pohľadávka zabezpečeného veriteľa oddelenej podstaty popretá, čo do právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečenia zabezpečovacím
právom.

33. Podľa ust. § 81 ods. 1 ZKR, ak majetok zapísaný do súpisu nie je možné speňažiť alebo náklady na
jeho speňaženie by pravdepodobne prevýšili možný výťažok z jeho speňaženia, správca môže majetok
po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúčiť. Správca môže vylúčiť majetok zo
súpisu po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu aj vtedy, ak vymáhanie majetku je zjavne
neúčelné, alebo náklady na jeho vymoženie a následné speňaženie by pravdepodobne prevýšili možný
výťažok z jeho speňaženia. Vylúčenie majetku zo súpisu podľa odseku 1 správca bezodkladne zverejní
v Obchodnom vestníku.
33.1. Vylúčenie majetku zo súpisu podľa odseku 1 správca bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku
a tiež oznámi veriteľskému výboru alebo dotknutých zabezpečených veriteľom (§ 81 ods. 2 ZKR).
33.2. V zmysle ustanovenia § 81 ods. 3 ZKR majetok vylúčený podľa odseku 1 správca na požiadanie
prevedie na ktoréhokoľvek veriteľa prihlásenej pohľadávky. Ak o prevod požiada viac veriteľov, správca
prevedie majetok na toho veriteľa, ktorý ponúkne najlepšie podmienky.

34. Dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že podstatou konkurzného konania je speňaženie
majetku úpadcu a majetku iných osôb, ktorý patrí do konkurznej podstaty a pomerné uspokojenie
pohľadávok veriteľov úpadcu. Preto speňažovanie konkurznej podstaty je rozhodujúcim štádiom
konkurzného konania a správca musí zvažovať najvhodnejší spôsob speňažovania určitej časti
konkurznej podstaty, ktorý vychádza zo základných zásad pre speňažovanie, upravených zákonom o
konkurze a reštrukturalizácii. Z citovaného ustanovenia § 81 ods. 2 ZKR vyplýva, že majetok sa považuje
za vylúčený zverejnením oznámenia v obchodnom vestníku a vylúčený majetok ešte 60 dní podlieha
konkurzu. V nasledujúcom odseku je jednoznačne uvedené, že v tomto období (60 dní) je možné
majetok previesť na ktoréhokoľvek veriteľa prihlásenej pohľadávky. Ide o osobitný spôsob nakladanie
s majetkom patriacim do konkurznej podstaty. Názor žalobcu uvedený v dovolaní, že nie veritelia, ale
ostatní spoluvlastníci majú prednostné právo nadobudnúť prevádzaný podiel, nie je možné akceptovať,
pretože v prípade nakladania s vylúčeným majetkom z konkurznej podstaty, ktorý ešte podlieha konkurzu
60 dní, je nutné postupovať výlučne podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý je lex specialis.

35. K otázke zákonného predkupného práva žalobcu na predmetný nehnuteľný majetok je potrebné
poukázať na skutkové závery súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu a to, že správca pri speňažení
konkurznej podstaty, viazaný zákonným predkupným právom právneho predchodcu žalobcu, ktoré sa
aktivizovalo pri speňažovaní podielu vo vlastníctve úpadcu, tomuto ponúkol predmet predkupného práva
na predmetných nehnuteľnostiach za znalecky stanovenú cenu v sume 94 000,- eur. Zároveň ho v
zmysle ust. § 93 ZKR poučil, že ak predkupné právo ako oprávnený nevyužije do 60 dní od doručenia
písomnej ponuky, správca nebude predkupným právom viazaný. Písomná ponuka bola právnemu
predchodcovi žalobcu doručená dňa 22. mája 2013, ktorý na ponuku nereagoval. Následne začal
správca speňažovať 2/3 spoluvlastnícky podiel úpadcu najskôr formou dražby, ktorá sa uskutočnila v
štyroch kolách, v ktorých sa správcovi konkurznej podstaty uvedený podiel nepodarilo predať. Právny
predchodca žalobcu bol o všetkých kolách dražby a o najnižšom podaní správcom včas písomne
upovedomený. Právny predchodca žalobcu sa ani jedného kola dražby nezúčastnil.

36. Dovolací súd sa plne stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že v danom prípade boli splnené
zo strany správcu pri speňažovaní predmetných nehnuteľností úpadcu všetky zákonné postupy, za
rešpektovania zákonného predkupného práva žalobcu až momentu jeho vylúčenia z konkurznej
podstaty. Postup po vylúčení majetku z konkurznej podstaty je upravený v ust. § 81 ods. 3 ZKR. Tento
postup bol v danom prípade zachovaný. Vzhľadom na uvedené sa dovolací súd stotožňuje so závermi
odvolacieho súdu, že len veritelia boli v štádiu po vylúčení majetku z konkurznej podstaty, oprávnení
nadobudnúť prevádzaný podiel na nehnuteľnostiach a že žalobcovi zákonné predkupné právo nezaniklo,
ale plynule prešlo na žalovaného.



37. Dovolací súd na záver konštatuje, že rozsudok odvolacieho súdu je náležite odôvodnený a spĺňa
kritéria preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Preto dovolanie nie je dôvodné a dovolací súd ho ako
nedôvodné zamietol podľa § 448 C. s. p.

38. Žalovaný bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 C. s. p.) a vznikol mu
nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O nároku rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 453 ods. 1 a
§ 262 ods. 1 C. s. p. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnom rozhodnutí
dovolacieho súdu samostatným uznesením.

39. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.