Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17CoE/45/2013 z 15. 4. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 15. apríla 2013, sp. zn. 17CoE/45/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8707203687.1 Krajský súd Prešov | 17CoE/45/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8707203687.1 | 2013-04-15 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2f7cbb74-2bcc-4d7a-9ace-2c564fdd2e6b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8707203687.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoE/45/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8707203687
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8707203687.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom
Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, proti povinnej: F. Y., K. XXX, XXX XX Q., o vymoženie 365,80 eur
(11.020,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k.
15Er/135/2007-18 zo dňa 08.11.2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zastavení
exekúcie v časti vymoženia úroku z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 357,83 eur od
27.09.2006 do zaplatenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu súdneho
exekútora, vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, exekútorský úrad
Bratislava, ktorému exekučnú vec postúpil na ďalšie konanie a povinnej uložil povinnosť nahradiť
súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Radoslavovi Kešeľákovi trovy exekúcie v sume 13,60 eur v lehote 3
dní od právoplatnosti uznesenia. Exekučné konanie proti povinnej o vymoženie úroku z omeškania vo
výške 0,25% denne zo sumy 357,83 eur od 27.09.2006 do zaplatenia zastavil. V prevyšujúcej časti návrh
súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietol.

Rozhodnutie čo do výroku o čiastočnom zastavení exekúcie odôvodnil tým, že úrok z omeškania
dohodnutý v zmluve vo výške 0,25% denne považoval za plnenie právom nedovolené a v rozpore s
dobrými mravmi

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

Namietal, že povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril súhlas so zmluvnými podmienkami, t. j. okrem
iného aj s bodom 6 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o úvere. Úrok z omeškania 0,25% denne má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v
prípade, že poruší zmluvné podmienky, Dohodnutá výška úrokov 0,25% denne nie je neprimeraná a
nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj vzhľadom na podmienky, za ktorých
oprávnený poskytuje úvery.

Podľa oprávneného zo zákona a ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné
záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť.



Oprávnený ďalej namietal, že pokiaľ prvostupňový súd svoje rozhodnutie oprel o rozsudok NS ČR sp.
zn. 21 Cdo 1484/2004, tento judikát nemožno aplikovať na skutkový stav veci. Exekučný súd opomenul
rozdiel medzi povahou a zmyslom úrokov a úrokov z omeškania. Z ich rozdielu je zrejmé, že výška úroku
z omeškania môže byť a spravidla aj je vyššia ako výška úroku. Pri úroku z omeškania má ten, kto sa k
úhrade úrokov zaviaže, vždy možnosť plnenie týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne
a včas splní. Povinná si svoje povinnosti neplnila, preto by mala znášať vopred dohodnutú sankciu.

Poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 1Obdo 34/2004 a ďalšie (sp. zn. 2 Obdo
26/2004, 2 Obdo 28/2004) a na komentár k Občianskemu zákonníku (Švestka, J., Spáčil, J., Škárová,
M., Hulmák, M. a kol; C.H.Beck 2009), oprávnený argumentoval tým, že dohodnutý úrok z omeškania je
sankciou a postihuje dlžníka, ak tento poruší povinnosti, vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Na dobré
mravy sa nemôže odvolávať ten, kto ich ako prvý svojím konaním porušil. Pri úroku z omeškania má
ten, kto sa k úhrade úrokov z omeškania zaviaže, vždy možnosť platenie týchto úrokov odvrátiť tým, že
si svoje povinnosti riadne a včas splní. Povinný si svoje povinnosti nesplnil a za porušenie povinností
by mal znášať vopred dohodnutú sankciu.

V prípade, ak prvostupňový súd mal za preukázané, že dohodnutá výška úrokov z omeškania je v
rozpore s dobrými mravmi, mal po náležitom odôvodnení priznať úrok z omeškania v časti, v ktorej je
podľa jeho názoru v súlade so zákonom. Zo žiadnych ustanovení právnych predpisov nevyplýva zákaz
zníženia úroku z omeškania zo strany súdu.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zrušil.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal
uznesenie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zastavení konania čo do úroku z omeškania, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 ods. 1, O.s.p. bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Nedôvodnou je odvolacia námietka oprávneného, že úrok z omeškania vo výške 0,25% denne je
primeraným a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku.

Ani také podmienky poskytovania úverov, na ktoré sa oprávnený odvoláva, neodôvodňujú prekročenie
medze zmluvnej voľnosti. Zmluvná voľnosť, ako jedna zo všeobecných zásad súkromného práva,
nemôže odporovať ďalšej zásade, uplatňovanej vo sfére obchodnoprávnych vzťahov, a to zásade
poctivého obchodného styku. Táto zásada, vyjadrená v konkrétnej podobe v ustanovení § 265
Obchodného zákonníka, sa prejavuje výslovným zákazom určitých praktík v obchodných vzťahoch
a predstavuje určité hranice (medze) zmluvnej voľnosti. Povinnosť dodržiavať zásadu poctivého
obchodného styku v reálnom živote je zabezpečená tým, že pokiaľ by zmluvné strany prijali také
dojednanie, ktoré by síce neporušilo žiadny výslovný, v zákone uvedený zákaz, ale ktoré by bolo v
rozpore s touto zásadou, jeho následkom by bola nemožnosť ho súdne vymáhať, lebo nepožíva súdnu
ochranu.

V kontexte s uvedeným preto námietka oprávneného, že „ani zo zákona a ani z iných právnych predpisov
nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si
môžu zmluvné strany dohodnúť“, nemôže byť dôvodnou, lebo v jej prospech nesvedčí nielen právna
úprava týkajúca sa obchodnoprávnych vzťahov, ale ani platné právo a jeho všeobecne uznávané a
prijaté zásady a princípy ako také.

Vo vzťahu k námietke oprávneného, týkajúcej sa nesprávneho použitia judikátu Najvyššieho súdu
Českej republiky (21Cdo 1484/2004), považuje ju odvolací súd za nedôvodnú. Prvostupňový súd sa v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedeným judikátom vôbec nezaoberal



Pokiaľ ide o námietku oprávneného, podľa ktorej sa mala skúmať výška úroku z omeškania
neodporujúca zákonu, táto nie je právne významná. Ide totiž o skutkové a právne okolnosti, ktoré
si mal objasniť rozhodcovský súd a nie exekučný súd v exekučnom konaní. Účelom exekučného
konania je vykonávanie vykonateľných titulov uvádzaných v ust. § 41 Exekučného poriadku. Právoplatné
rozhodnutie rozhodcovského súdu, i keď zaväzujúce na plnenie nedovolené, exekučný súd meniť a ani
inak upravovať nemôže. Takéto rozhodnutie preto netvorí podklad pre exekučné konanie a dokiaľ nie je
nahradené iným rozhodnutím zaväzujúcim na plnenie dovolené, chýba pre vykonanie exekúcie základný
predpoklad, ktorým je exekučný titul.

Vo vzťahu k námietke oprávneného, podľa ktorej mal súd priznať nárok na úrok z omeškania aspoň v
časti, v ktorej je podľa názoru súdu v súlade so zákonom, odvolací súd poukazuje na platnú judikatúru
Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej pri neprijateľnej sankcii neprichádza do úvahy jej moderácia ani iná
modifikácia (rozsudok C-618/10 Banco Espaňol).

So zreteľom na uvedené preto odvolací Krajský súd v Prešove ustálil, že výrok napadnutého uznesenia
o zastavení exekučného konania v časti vymoženia úroku z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy
357,83 eur od 27.09.2006 do zaplatenia postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

Vzhľadom na skutočnosť, že exekučným titulom vo veci je rozsudok rozhodcovského súdu, odvolací súd
dáva do pozornosti prvostupňovému súdu v ďalšom konaní skúmať rozhodcovskú doložku, na základe
ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný, ako celok.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.