{"guid": "0b5eca23-6249-4090-91c5-cbe61556f78d:96523598-544b-4b06-9ea5-a4d27727bd3d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8317200473.1", "spisova_znacka": "17CoR/1/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 17CoR/1/2018 z 5. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 5. marca 2018, sp. zn. 17CoR/1/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8317200473.1", "identifikacne_cislo": "8317200473", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Jana Burešová", "sudca_id": 1313, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-buresova-1313", "datum_vydania": "2018-03-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2014/335", "nazov": "zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/335-2014"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/96523598-544b-4b06-9ea5-a4d27727bd3d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8317200473.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8317200473.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8317200473.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoR/1/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317200473
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317200473.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu
JUDr. Gabriely Klenovej PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: I. N., J.. XX.XX.XXXX, G.
L. XXX/X, XXX XX N., právne zastúpený Mgr. Matúšom Mackom, advokátom, so sídlom Karpatská
804/10, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Humenné č.k. 21Cr/1/2017-66 zo dňa 28.06.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanému. O
výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol: „Súd
zrušuje rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, so sídlom Karloveské rameno 6, 841 04
Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, so sídlom
Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava, IČO: 45745595, sp. zn. SR 01023/15 zo dňa 7.11.2016.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.“
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 73 ods. 3, § 45 ods. 1 a 3, § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z.
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 až 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, §
3 ods. 3 a 5, § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 3 ods. 1, § 4 ods.
1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
V odôvodnení uviedol, že žalobca podal dňa 20.01.2017 na súd žalobu, ktorou žiadal zrušiť
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, so sídlom Karloveské rameno 6, 841 04
Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, so sídlom
Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava, IČO: 45745595, sp. zn. SR 01023/15 zo dňa 7.11.2016.
Medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola dňa 28.05.2014 uzatvorená Zmluva o
spotrebiteľskom úvere č. 808900892. Na základe tejto zmluvy bol poskytnutý žalobcovi úver vo výške
500,- eur, splatnosť úveru bola do 05.07.2014 s výškou mesačnej splátky 82 eur, v počte splátok 12.
Celkovo sa žalobca zaviazal  žalovanému splatiť sumu 984,- eur. Zmluva neobsahuje údaj o RPMN ani
výšku ročnej úrokovej sadzby.  Ďalej je v zmluve uvedené, že žalobca je povinný zaplatiť administratívny
poplatok v sume 484 eur. Na základe toho bol žalobca povinná v rámci zmluvy o spotrebiteľskom
úvere  splatiť žalovanému sumu 984,- eur. V zmluve je žalobca označený rodným číslom, ako aj DIČ:
1020714090.
Medzi stranami sporu spolu s úverovou zmluvou bola uzatvorená aj rozhodcovská zmluva zo dňa
28.05.2014, z ktorej v článku II. písm. a) vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č.



808900892 uzatvorenej dňa 28.05.2014 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj
spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde alebo pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde.
Z pripojeného rozhodcovského spisu č. SR 01023/15 súd zistil, že zo strany žalovaného voči žalobcovi
na rozhodcovskom súde bola podaná dňa 14.09.2015 žaloba o zaplatenie 1149,37 eur, zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1149,37 eur od 28.07.2015 do zaplatenia, zákonného úroku 6
% ročne zo sumy 1149,37 eur od 31.08.2015 do zaplatenia a trov rozhodcovského konania. Pokusom
o zmier zo dňa 24.08.2015, právny zástupca žalovaného vyzval pred podaním žaloby žalobcu na
zaplatenie dlžnej sumy.
Dňa 07.11.2016 bol Stálym rozhodcovským súdom so sídlom Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava,
zriadený záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, so sídlom Karloveské
rameno 6, 841 04 Bratislava, IČO: 45745595, v rozhodcovskom konaní s ustanoveným rozhodcom Z.. S.
V., v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807
598, zastúpeného Advocate, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 865 141, vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 01023/15, ktorým bola žalobcovi uložená
povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 1149,37 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy
1149,37 eur od 28.07.2015 do zaplatenia, zákonný úrok 6 % ročne zo sumy 1149,37 eur od 31.08.2015
do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania.
V danom prípade neobstojí tvrdenie žalovaného o tom, že úver bol žalobcovi poskytnutý ako
podnikateľovi, teda že túto zmluvu žalobca neuzatváral ako spotrebiteľ. Vykonaným dokazovaním súd
mal za preukázané, že žalobca pri uzatváraní zmluvy bol v pozícii fyzickej osoby, ktorá potrebovala
finančné prostriedky na osobné účely a nie na výkon povolania alebo podnikania. Zo samotnej zmluvy,
teda údajov v nej sa nachádzajúcich, okrem uvedenia DIČ žalobcu ako živnostníka, nevyplýva, že by
úver mal byť poskytnutý na výkon jeho povolania alebo živnosti. V zmluve absentuje akýkoľvek údaj o
tom, že v čase jej podpisu bol zamestnaný, kde bol zamestnaný. V zmluve nie je uvedený žiaden účel
poskytnutia finančných prostriedkov a tento účel podľa názoru súdu ani žalovaný neskúmal. V rámci
predbežného skúmania pomerov žalobcu pred uzatvorením úverovej zmluvy žalovanému bol predložený
aj výpis zo živnostenského registra a tento údaj bol aj do zmluvy pri údajoch o dlžníkovi zaznamenaný.
Zo strany žalovaného teda nebolo žiadnym spôsobom preukázané tvrdenie, že žalobcovi boli finančné
prostriedky poskytnuté na výkon jeho podnikateľskej činnosti.
Preskúmaním predmetnej úverovej zmluvy bolo teda preukázané, že žalobca si od žalovaného
nepožičiaval finančné prostriedky na podnikateľské účely, pretože úverová zmluva neobsahuje takéto
údaje, pričom  v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.
Podľa uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 28.05.2014 Čl. II bod. 1, sa všetky spory zo zmluvy o
úvere mohli riešiť buď pred a) rozhodcovským súdom alebo pred b) všeobecným súdom. Podanie žaloby
na všeobecnom súde malo síce povahu rozväzovacej podmienky vo vzťahu k rozhodcovskej doložke,
avšak toto dojednanie neplatilo, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom
súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na
rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí
rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde.
Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a je
povinnosťou nielen súdu, ale rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky,
a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Neuniklo pozornosti súdu,
že rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci, resp. túto
iba formalisticky skonštatuje ako danú. Aj toto konanie je právom nerešpektovania práv spotrebiteľov
a absencia nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu. Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v
spotrebiteľských veciach je treba zvoliť osobitným vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi.
Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v
Občianskom zákonníku. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú
pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k
záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie
štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú
obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal
byť bdelý, súd neprijíma a odsudzuje ho ako konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch.



Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za
takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu.
Evidentne je možné konštatovať, že ide o vopred dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly a je
zrejmé, že spotrebiteľ nemôže takúto formulárovú zmluvu meniť. Na strane žalovaného je dôkazné
bremeno preukázať, že spotrebiteľ - v danom prípade žalobkyne, si individuálne vyjednali rozhodcovské
konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy, podporujúce záver o
individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy.
Rozhodcovská zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Možnosť výberu spôsobu riešenia
sporu dlžníkom je podľa názoru súdu len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia
prípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu žalovaný ako veriteľ. V
prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako
spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej zmluvnej úpravy síce mal
možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní veriteľom
stratil možnosť domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. Úpravu, zmluvne zakotvenú
žalovaným do rozhodcovskej doložky formou rozväzovacej podmienky, súd posúdil ako nekalú povahu
dojednania o možnosti riešenia sporov.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd zrušil rozhodcovský rozsudok v zmysle § 45 ods. 1 písm.
e) Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. V zmysle § 47 ods. 1 tohto zákona môže žalovaný
podať na súd návrh na pokračovanie v konaní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Námietku miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu vznesenú žalovaným súd vyhodnotil ako
neopodstatnenú, nakoľko žalobca je v postavení spotrebiteľa, ako konštatoval vyššie, preto je daná
príslušnosť Okresného súdu Humenné podľa § 19 písm. d) CSP.
O trovách konania rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal nepreskúmateľnosť
rozsudku súdu prvej inštancie. Uviedol, že spornú zmluvu nie je možné považovať za  zmluvu o
spotrebiteľskom úvere. V zmysle VPPÚ sa zmluvné strany dohodli, že ich právne vzťahy sa budú
spravovať Obchodným zákonníkom. Zmluva tak nie je ani zmluvou spotrebiteľskou. Žalobca vstúpil do
právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na
výkon podnikania, nie na súkromnú potrebu. Dôležité je, na aký účel bol úver poskytnutý, nie na aký účel
žalobca finančné prostriedky naozaj použil. Žalovaný je povinný preukázať, na aký účel boli peňažné
prostriedky poskytnuté, nenesie však povinnosť preukazovať, či klient použije prostriedky na daný účel.
V čase uzavretia zmluvy neexistoval žiadny právny predpis, ktorý by stanovoval maximálnu prípustnú
výšku úrokov. U nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úrokov odvodzovať od výšky úrokov
požadovanej bankami. Keďže zmluva nepredstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úver, je bezpredmetné,
či obsahuje obligatórne náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V
prípade postavenia žalovaného treba akcentovať aj jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu
so žalobcom vstupoval. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou
zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania. V danom prípade nedošlo k porušeniu ust. § 17
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, teda k porušeniu zásady rovnosti účastníkov.
Platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v čase jeho uzavretia, bez hypotetického zvažovania
okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Rozhodcovské konania má oporu v zákone o
rozhodcovskom konaní, ktorý arbitrabilitu spotrebiteľských sporov nevylučuje a nezakazuje. Prípustnosť
rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy spotrebiteľských úverov a zo smernice č. 2005/48/
ES. Použitie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore pripúšťa aj odborná literatúra. Medzi
žalobcom a žalovaným bola v predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva na samostatnom
liste papiera. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušila vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo  v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez
nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného úkonu použil, ako sa vo



veci vyjadril žalovaný, aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec prácne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP, podľa ktorej sa nevyžaduje, aby na každý
argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument.
Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností vyvodil správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej je čo do žalobcom namietaného dôvodu odôvodnené
riadne, v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie náležite vysvetlil, z akých dôvodov
žalobe vyhovel, v odôvodnení svojho rozhodnutia reagoval na všetky podstatné námietky a tvrdenia
žalovaného prednesené v konaní.
Odvolací súd po preskúmaní dospel k záveru, že prvoinštančné rozhodnutie je aj v súlade s čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a aj v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
Za porušenie základného práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať to, že prvoinštančný
súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného.

5. V zmluve o úvere zo dňa 28.05.2014 je  žalobca síce označený ako fyzická osoba - podnikateľ
(uvedené DIČ), pokiaľ však ide o žiadosť o úver (č.l. 24 spisu), v tejto je žalobca označený ako
fyzická osoba (meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo), pričom údaj - DIČ je uvedený len v rámci
oddielu pojednávajúcemu o zamestnaní, povolaní žiadateľa o úver. Za tohto stavu nie je možné
jednoznačne konštatovať, že žalobcovi boli prostriedky poskytnuté v súvislosti s jeho podnikateľskou
činnosťou. Všeobecne známou skutočnosťou sú nekalé praktiky žalovaného aplikované pri vyplňovaní
základných údajov dlžníka, vrátane účelu poskytnutia finančných prostriedkov. Žalobca v konaní
opakovane poukázal na skutočnosť, že úver si nebral na podnikanie, ale na osobnú spotrebu. V prípade
pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského
charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym
pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný
bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť
len označenie dlžníka jeho daňovým identifikačným číslom, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký
konkrétny súvis s (údajnou) podnikateľskou činnosťou dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. S
poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach
o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho,
že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na oprávnenom (ako
veriteľovi). Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uzavrel, že
zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
je irelevantná právna forma zmluvy.
Obchodný zákonník v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej základným všeobecným predpisom
je Občiansky zákonník, má postavenie predpisu špeciálneho. Ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka
priamo ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom neupravené podľa predpisov občianskeho práva.
V tejto súvislosti je právne významné ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z
uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri zmluvách o úvere,
ktoré síce boli uzatvorené podľa prísl. ustanovení Obchodného zákonníka, avšak majú spotrebiteľský
charakter v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, je potrebné vychádzať z ust. § 53 Občianskeho
zákonníka upravujúceho analogický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku
implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

6. Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola medzi stranami sporu uzatvorená v rovnaký
deň ako zmluva o úvere (28.05.2014) sa všetky  spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď pred
rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Podanie žaloby na všeobecnom súde malo síce



povahu rozväzovacej podmienky vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve, avšak toto dojednanie neplatilo,
ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd.
S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom
súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na
rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí
rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde.
Odvolací súd v danej veci nevzhliadol dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho
a obchodnoprávneho kolégia  KS v Prešove z  27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka
v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh  dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu,  že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008“.
Z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského
konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na
rozhodcovskom súde. Vo vzťahu k posúdeniu zmluvnej podmienky ako neprijateľnej nie je rozhodujúce,
či dochádza aj k uplatneniu práv vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, posudzuje sa, či
zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa.
Na základe predmetnej rozhodcovskej zmluvy môže nastať situácia, kedy by bol spotrebiteľ nútený
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v dôsledku podania žaloby dodávateľom na rozhodcovský súd.
Bez pochýb možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred
nezávislým, všeobecným súdom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.  Ide o podmienku, ktorú odvolací súd s poukazom na ust. § 53 ods. 1
OZ považuje za neprijateľnú, čo v zmysle § 53 ods. 5 OZ spôsobuje jej neplatnosť.
Rozhodcovská zmluva, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej
podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. Je preto právne
bezvýznamné, či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky k zmluve
alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.
Rozhodcovská zmluva v predmetnej veci predstavuje notoricky používanú formu  rozhodcovskej zmluvy,
ide o rutinný postup zo strany dodávateľa. Takýmto postupom pri podpise hlavného kontraktu (ktorý
je však výsledkom individuálneho dojednania, lebo vzniká na základe požiadavky spotrebiteľa) už
bez aktivity a záujmu spotrebiteľa, jednostranne vnucuje spotrebiteľovi ďalší zmluvný vzťah, ktorý
bez vôle spotrebiteľa a jeho znalosti podstaty veci, zabezpečuje výlučne dodávateľovi ochranu jeho
pohľadávok zo zmluvy o úvere. Navyše k tomu má byť „dohodnutá“ právomoc rozhodcovských orgánov,
ktoré dodávateľ sám vopred určil v predloženej rozhodcovskej zmluve, opäť bez aktivity spotrebiteľa.
Technická samostatnosť listiny - zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy v tomto prípade neznamená
individuálnosť jej dojednania. Podpis spotrebiteľa na nej neverifikuje jej individuálne dojednanie v tom
zmysle, v akom to zakotvuje § 53 ods. 2 OZ. Je evidentné, že spotrebiteľ pristúpil na dodávateľom vopred
pripravené, vzájomne nevyjednané a ním neovplyvnené podmienky.
Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže
(predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru,
sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič
nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok versus
vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera. (porovnaj
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/2/2014).
Za stavu, že medzi stranami sporu nebola platne dojednaná rozhodcovská zmluva, je daný dôvod na
zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, so sídlom Karloveské rameno 6,
841 04 Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, so



sídlom Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava, IČO: 45745595, sp. zn. SR 01023/15 zo dňa 7.11.2016
s poukazom na ust. § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní.
Vzhľadom na skutočnosť, že posúdenie súladu výšky odplaty s princípom dobrých mravov a posúdenie
obsahu úverovej zmluvy z hľadiska existencie jej obligatórnych náležitostí v zmysle zákona č. 129/2010
Z.z. nie je spôsobilé ovplyvniť záver o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy z dôvodov ako boli popísané
vyššie, odvolací súd sa k odvolacím námietkami týkajúcim sa danej problematiky osobitne nevyjadroval.
Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.
Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods.
1 CSP).

7. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. V odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa  § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.



Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a)  dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21Cr/1/2017", "guid": "a7db88e3-8c35-4859-b2b9-17eaff92eecd:9dc043ef-9b64-4f28-8919-e0a2fef01436", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "e7f31a1a-e585-4478-b1ec-8300c97673a1:9836d83a-c6a3-4bf3-9e31-a4415d162e79", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8112242849.1", "spisova_znacka": "16Co/2/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/2/2014 z 26. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-01-26", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8112242849.1"}], "citovane_v": []}