{"guid": "0b5da3c8-1d0d-4f4a-ba15-52856e7672d1:23398762-0faf-4ca1-83ac-4824de8b4172", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8515200155.1", "spisova_znacka": "17Co/28/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/28/2018 z 11. 6. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 11. júna 2018, sp. zn. 17Co/28/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8515200155.1", "identifikacne_cislo": "8515200155", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Jana Burešová", "sudca_id": 1313, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-buresova-1313", "datum_vydania": "2018-06-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/23398762-0faf-4ca1-83ac-4824de8b4172", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8515200155.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8515200155.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8515200155.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/28/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515200155
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8515200155.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov
senátu, JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobkyne Z. J., T.. Ž., N..
XX.XX.XXXX, A. Q. XX, B. Ľ., právne zastúpená JUDr. Slavomírom Firmentom, advokátom, Advokátska
kancelária, so sídlom ul. 17. Novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovaným 1/ Q. C., T.. C.,
N.. XX.XX.XXXX, A. X. V. X, B. Ľ., 2/ F. B., T.. C., N.. XX.XX.XXXX, A. R. N. X/XXX Š., žalované v
1/ a 2/ rade zastúpené žalovaným v 3/ rade, 3/ W. C., N.. XX.XX.XXXX, A. Q. XX, B. Ľ., zastúpený
JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom, Námestie sv. Mikuláša 29, Stará Ľubovňa, v konaní o
určenie priebehu hranice medzi pozemkami, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Stará
Ľubovňa, č. k. 7C/24/2015-111, zo dňa 11.09.2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaným v 1/, 2/ a 3/ rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni s tým,
že o ich výške rozhodne prvoinštančný súd samostatný uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Žalovaným v 1/, 2/ a 3/ rade náhradu
trov konania nepriznal.

2. Prvoinštančný súd vychádzal zo žaloby, podľa ktorej žalobkyňa žiadala určiť priebeh hranice medzi
parcelou KN-C XXX o výmere XXX m2 - D. W. P. N. a parcelou KN-C XXX/X o výmere XXX m2 - Y.
W., ktoré patria žalobkyni a parcelou KN-C XXX/X o výmere X.XXX m2 - orná pôda, ktorá parcela patrí
žalovaným. Uviedla, že medzi stranami sporu existuje dlhoročný spor o priebehu hranice.
V priebehu prvoinštančného konania prvoinštančný súd zistil z nariadeného znaleckého dokazovania, že
existujúce oplotenie na hranici medzi pozemkami strán sporu je postavené na vlastníckej hranici. Zistené
odchýlky sú nepatrného rozsahu a neprekračujú kritérium dané pre platnú mapu katastra nehnuteľnosti.
Znalec naviac pre úplné zistenie skutkového stavu premeral a overil celkový obvod pozemkov žalobkyne
a zistil, že žalobkyňa užíva plochu 1 056 m2, ktorá je zhodná s výmerou evidovanou na LV č. XX k. ú.
B. Ľ.. V priebehu prvoinštančného konania žalobkyňa žiadala, aby žalovaní preukázali to, čo kúpili.
Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 137 CSP a ďalej podľa § 123, § 124 a § 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Vychádzal aj z ust. § 67c ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z.
Dospel k záveru, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemkov, a to parc. zapísanej na LV č. XX k. ú. B. Ľ., č.
LV č. XXX o výmere XXX m2 a ďalej parcela č. XXX/X o výmere XXX m2. Žalovaní v 1/ až 3/ rade sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k. ú. B. Ľ. ako parcely č. XXX/X o
výmere X XXX m2. Zo znaleckého posudku vyplýva, že plot, ktorý je medzi parcelami patriacimi stranám
sporu je na vlastníckej hranici a žalobkyňa užíva výmeru pozemku takú, ako je evidovaná na LV č. XX
k. ú. B. Ľ.. Naviac žalobkyňa so závermi znaleckého posudku  súhlasila.



Jej návrh na uloženie povinnosti znalcovi vytýčiť v teréne kolíky, prvoinštančný súd nepovažoval za
návrh v súlade s predmetom tohto konania a jej nárok, ktorý si uplatnila v priebehu konania zamietol
z procesných dôvodov vzhľadom na výsledky dokazovania, zistené okolnosti prípadu a vzhľadom na
existujúcu právnu úpravu.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP s použitím ust. § 262
ods. 1, ods. 2 CSP. Žalovaní na pojednávaní výslovne uviedli, že si trovy konania neuplatňujú v záujme
dobrých susedských vzťahov, súd im náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala, že
medzi stranami sporu existuje dlhoročný spor o tom, kde presne je hranica medzi ich pozemkami.
Hranica medzi parcelou č. XXX/X a parcelou č. XXX a XXX/X nie je v zhode so skutočným stavom a
reálny stav v prírode je iný. Uviedla, že sa nejedná o jednu rovnú úsečku od začiatku do konca, tak ako
to tvrdil znalec. V priebehu tejto úsečky existujú lomové body, ktoré svedčia o tom, že hranica nie je
jedna rovná úsečka. Znalec potvrdil, že v prírode existujú určité odchýlky, ktoré by mohli vyvrátiť tvrdenia
žalovaných o priebehu hranice. Túto situáciu by mohol odstrániť znalec dopočutím. Pri správnom
posúdení veci by bolo dôvodné žalobe vyhovieť.
Žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že názor žalobkyne o priebehu hranice má laický
charakter, poukázali na závery znaleckého dokazovania a na skutočnosť, že sporný plot postavila
žalobkyňa podľa svojho zamerania a presvedčenia, a preto žalovaných prekvapuje, že sa cíti byť ešte
aj poškodená. Žalobkyňa svoje výhrady k znaleckému posudku mala uplatniť v čase prvoinštančného
konania do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Keďže tak neučinila, ďalšie dôkazy nie
je možné vykonať. Uplatnili si trovy konania v plnom rozsahu.

4. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.
Odvolací súd je pri rozhodovaní v prejednávanej veci viazaný rozsahom odvolania a odvolacími
dôvodmi. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, ktorý zistil prvoinštančný súd.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníckej hranice medzi
parcelami, ktoré jej vlastnícky patria, a to parciel XXX a XXX/X, zapísaných na LV č. XX k. ú. B. Ľ..
Tvrdila, že žalovaní, ktorí sú vlastníci parciel č. XXX/X a XXX, zapísané na LV č. XXXX k. ú. B. Ľ.,
užívajú jej časť pozemku, pretože plot, ktorý rozdeľuje vlastnícky tieto pozemky, nie je rovná úsečka, ale
vybočuje voči domu približne o pol metra smerom k parcele č. XXX/X. Tvrdila, že medzi stranami sporu
existujú spory, dlhoročné, o priebehu hranice, a keďže žalovaní si mienia, podľa jej informácii, postaviť
na hranici garáž, mohlo by dôjsť k ohrozeniu riadneho priebehu hranice.
Navrhla preto určiť hranice medzi pozemkami znalcom.
Prvoinštančný súd správne rozhodol, keď vo veci na návrh žalobkyne nariadil znalecké dokazovanie.
Z obsahu znaleckého dokazovania nevyplynulo nič iné, než skutočnosť, že plot reálne existujúci, v
prírode oddeľujúci vlastnícky parcely strán sporu, je postavený na vlastníckej hranici. Znalec nezistil
žiadne vybočovanie plotu a prípadné odchýlky, ktoré zistil, považoval za nepatrného rozsahu, ktoré
neprekračujú kritérium dané pre platnú mapu katastra nehnuteľností. Teda konštatoval určitú, v prírode
tolerovanú odchýlku.
V priebehu prvoinštančného konania žalobkyňa so znaleckým posudkom súhlasila. Voči znalcovi a
záverom znalca na pojednávaní nevzniesla žiadne námietky. Žiadala uložiť znalcovi povinnosť vyznačiť
túto hranicu kolíkmi. Neskôr žiadala, aby žalovaní preukázali rozsah nadobudnutého vlastníctva.
Prvoinštančný súd návrh na vytýčenie hranice znalcom kolíkmi zamietol. Okolnosťami na preukázanie
vlastníckeho práva žalovaných sa súd nezaoberal, pretože s predmetom konania nesúviseli.
Žalobkyňa v priebehu konania nenavrhla žiadne ďalšie dôkazy svedčiace o dôvodnosti jej uplatneného
nároku po znaleckom dokazovaní, a preto prvoinštančný súd vyhlásil dokazovanie za skončené a vo
veci rozhodol.
So všetkými tvrdenými okolnosťami v žalobe žalobkyňou sa prvoinštančný súd v rozhodnutí riadne
vysporiadal a poukázal aj  na ust. § 137 CSP, podľa ktorého žalobkyňa na určení priebehu hranice by
mala mať naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem je vo všeobecnosti daný tam, kde by bez
tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo jeho postavenie v spore by bolo neisté.
Z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že právo žalobkyne je ohrozené alebo neisté, naopak zo
znaleckého posudku, ktorý nakoniec žalobkyňa ani nenamietala, vyplýva opak, že právo žalobkyne nie
je ničím ohrozené, sporný plot je postavený na vlastníckej hranici.



Znalec jednoznačne zistil, že reálny stav v prírode je a zodpovedá existujúcim vlastníckym vzťahom
strán sporu, plot je postavený na vlastníckej hranici, a preto nové určenie hranice znaleckým posudkom
podľa žaloby nie je v tomto štádiu konania dôvodné.
Pokiaľ žalovaná namietala doplnenie dokazovania a nesprávne závery znalca, svoje tvrdenia ani v
odvolacom konaní ničím nepreukázala, závery znaleckého posudku nespochybnila, uviedla svoj názor
na priebeh tejto hranice a na skutočnosti, ktoré v znaleckom posudku zistené neboli. V odvolacom konaní
súd nemôže prihliadať na nové okolnosti, ktoré preukázané v prvoinštančnom konaní neboli, naviac keď
bolo dokazovanie riadne ukončené bez ďalších návrhov na doplnenie dokazovanie, resp. bez ďalších
dôkazov preukazujúcich dôvodnosť uplatneného nároku.
Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil.

5. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 2 CSP. Priznal žalovaným, ako úspešným stranám v tomto odvolacom
konaní, nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu, o výške ktorej bude rozhodnuté
samostatným uznesením.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa  § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.



Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a)  dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/24/2015", "guid": "988a45af-94ae-43ef-9e90-75ffb7c94f1b:5ad5d52a-c3fe-4589-929c-f3ff0801ba44", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "0b5da3c8-1d0d-4f4a-ba15-52856e7672d1:2c854716-e3ac-4f89-ac7d-6f4fb28a5df5", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8515200155.1", "spisova_znacka": "17Co/28/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/28/2018 z 11. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-06-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8515200155.1"}]}