Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoP/14/2013 z 20. 2. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 20. februára 2013, sp. zn. 4CoP/14/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3512208093.1 Krajský súd Trenčín | 4CoP/14/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3512208093.1 | 2013-02-20 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 78 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5cc00e19-3877-4ec0-af98-192740ed42e8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3512208093.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/14/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512208093
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3512208093.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu JUDr.
Ivety Martinákovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci navrhovateľa E. B., bytom G. XXX, zastúpeného
Ing. I. B., bytom G. XXX proti odporcovi E. B., bytom Y. M. XXX, o zvýšenie výživného, o odvolaní
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 08. novembra 2012, č. k.
3P/111/2012-23 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu na
navrhovateľa zo sumy 56,43 Eur na 100 Eur mesačne s účinnosťou od 02.08.2012, ktoré výživné je
odporca povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa. Vo výroku II. určil zročné
výživné z titulu jeho zvýšenia za obdobie od 02.08.2012 do 31.10.2012 vo výške 130,70 Eur, ktoré je
odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku III.
zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.09.2006 č.k. 32P/8/2006-47 v časti týkajúcej sa
výživného na mal. E.. Vo výroku IV. vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Vo výroku V. rozhodol
o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania vzhľadom na ich čiastočný úspech v konaní. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že
navrhovateľ je plnoletým synom odporcu. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.09.2006 č.k.
32P/8/2006-47 bola naposledy upravená výška vyživovacej povinnosti odporcu na navrhovateľa, ktorý
bol v tom čase maloletý, zverený v osobnej starostlivosti matky, a to tak, že výživné bolo zvýšené zo
sumy 1.300,- Sk na 1.600,- Sk mesačne na obdobie od 01.01.2006 do 31.08.2006 a od 01.09.2006
na sumu 1.700,- Sk (56,43 Eur). Od tejto doby výživné nebolo menené. Aj keď odporca podal návrh
na zvýšenie výživného voči navrhovateľovi, konanie, ktoré sa viedlo na tamojšom súde pod sp. zn.
6C/45/2009, bolo z dôvodu späťvzatia návrhu zastavené. Na tamojšom súde sa viedlo aj konanie
o zníženie výživného. Návrh otca bol rozsudkom zo dňa 19.04.2012 č.k. 3P/30/2011-55 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.08.2012 č.k. 4CoP/69/2012-69 zamietnutý. V čase
poslednej úpravy výživného mal navrhovateľ 16 rokov a bol študentom 1. ročníka Gymnázia v L. Q..
Jeho matka v tom čase dosahovala priemerný mesačný čistý zárobok vo výške 11.500,- Sk (381,73 Eur),
odporca 13.700,- Sk (454,76 Eur). Okrem v tom čase maloletého navrhovateľa mal odporca a matka
navrhovateľa vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom maloletým synom, a to G. B., nar. XX.XX.XXXX a S.
B., nar. XX.XX.XXXX. Aj títo boli zverení do osobnej starostlivosti matky a výživné na G. bolo zvýšené
na sumu 2.000,- Sk a na S. na 1.400,- Sk mesačne. Výživné na oboch súrodencov navrhovateľa bolo
neskôr zvýšené, a to na G. na sumu 90 Eur mesačne s účinnosťou od 18.03.2009 rozsudkom tamojšieho
súdu zo dňa 24.11.2009 č.k. 4C/152/2009-76 a na S. na sumu 66,60 Eur mesačne s účinnosťou od



18.03.2009 rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 05.10.2009 č.k. 5P/66/2009-60. V súčasnej dobe má
navrhovateľ 22 rokov, je študentom vysokej školy, a to G. fakulty A. T. V. v L., od septembra tohto roku
študuje v 3. ročníku denného bakalárskeho študijného programu. Ubytovaný je na priváte, keďže mu
internát v tomto školskom roku nebol pridelený. Za privátne ubytovanie platí 100 Eur mesačne. Domov
dochádza na víkendy, za jeden cestovný lístok zaplatí 3,15 Eur. Náklady má aj na mestskú hromadnú
dopravu, vzhľadom na vzdialenosť privátu od školy. Navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti s matkou
a ďalšími dvoma bratmi, starším G., ktorý už ukončil vysokoškolské štúdium, je nezamestnaný a ako
evidovaný uchádzač o zamestnanie je na absolventskej praxi. Mladší brat S. je od septembra tohto
roku študentom vysokej školy, a to Univerzity D. Študuje dennou formou, ubytovaný je na internáte.
Navrhovateľ má zdravotné problémy, v súvislosti s ktorými má zatiaľ náklady len na zakupovanie
vitamínov. Matka navrhovateľa je zamestnaná a dosahuje priemerný čistý príjem 518,57 Eur, poberá
daňový bonus na dve deti 42,06 Eur. Okrem navrhovateľa má v súčasnej dobe vyživovaciu povinnosť
k synovi S.. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci mal súd preukázané, že sú
splnené podmienky citovaného ustanovenia a navrhovateľ podal návrh dôvodne. Od poslednej úpravy
výživného došlo k podstatnej zmene pomerov predovšetkým na strane navrhovateľa, ktorému sa v
súvislosti so štúdiom na vysokej škole zvýšili náklady na jeho výživu. Pribudli výdavky na ubytovanie,
pretože navrhovateľ študuje na vysokej škole mimo miesta svojho bydliska, a nie je možné vzhľadom
na formu štúdia (denné štúdium) a vzdialenosť školy od jeho bydliska, aby denne dochádzal. Takúto
privátnu formu ubytovania v prípade, že študent nemá zabezpečené ubytovanie internátne, kde sú
náklady nižšie, využívajú viacerí študenti, nie je to nič neobvyklé, a náklady, ktoré hradí navrhovateľ za
bývanie, sú podľa názoru súdu primerané. Súd zdôrazňuje, že výživné slúži nielen na uspokojovanie
výživy dieťaťa v užšom slova zmysle, ale aj na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných
potrieb, vrátane nákladov na bývanie, ale aj ďalších potrieb súvisiacich so vzdelávaním, prípravou na
budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a podobne. K zmene pomerov došlo aj na
strane odporcu a matky navrhovateľa. Obom skončila vyživovacia povinnosť k najstaršiemu synovi
G., odporcovi sa znížil čiastočne príjem, a to asi o 38 Eur, príjem matky navrhovateľa sa zvýšil, a to
asi o 126 Eur. Návrh na zvýšenie výživného je podaný dôvodne. Už len samotná zmena pomerov
na strane navrhovateľa odôvodňuje zmenu výšky výživného, pretože na týchto zvýšených výdavkoch
dieťaťa sú povinní sa podieľať obaja rodičia, nielen ten, s ktorým dieťa žije v spoločnej domácnosti. Podľa
názoru súdu finančné možnosti sú na strane odporcu priaznivejšie, ako na strane matky navrhovateľa,
ktorá všetky doteraz zvýšené náklady na výživu syna znášala sama. Aj keď sa jeho príjem v dôsledku
prechodu na predčasný dôchodok znížil, je v jeho možnostiach, aby zo svojho dôchodku prispieval na
výživu navrhovateľa vyššou sumou, a to aj za predpokladu, ak by výška výživného aj na jeho druhého
syna bola zmenená. Treba vziať do úvahy skutočnosť, že odporcovi skončila vyživovacia povinnosť k
najstaršiemu synovi, a tak je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať vyššou sumou na výživu
navrhovateľa, ako aj to, že odporca žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, o ktorú sa síce
stará, avšak náklady na domácnosť hradia spoločne, teda aj z jej dôchodku. Mesačné náklady na dve
dospelé deti, študujúce na vysokej škole a ich matku, ktorá je zamestnaná, sú podstatne vyššie, ako sú
výdavky odporcu a jeho matky, ktorí sú na dôchodku, aj keď majú zrejme zvýšené náklady na zdravotnú
starostlivosť. Uvedeným zmeneným pomerom zodpovedá výživné vo výške 100 Eur mesačne, teda
zvýšenie o 43,57 Eur mesačne. Súd zvýšil výživné od podania návrhu tak, ako to navrhovateľ žiadal.
Takto upravené výživné sa súdu vzhľadom na odôvodnené potreby navrhovateľa, ako aj možnosti,
schopnosti a majetkové pomery na strane odporcu javilo ako primerané, a odporca ho bude schopný
platiť bez ohrozenia vlastnej výživy. Keďže navrhovateľ žiadal zvýšiť výživné na sumu 200 eur, súd vo
zvyšku jeho návrh zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine.
Odporcovi vznikol nedoplatok na zročnom výživnom z titulu jeho zvýšenia vo výške 130,70 Eur za
obdobie od 02.08.2012 do 31.10.2012 (100 - 56,43 x 3), ktorý súd uložil odporcovi zaplatiť v zákonnej
lehote (§ 160 ods. 1 O.s.p.).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. V podstate ho navrhol zmeniť tak, že
návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného bude zamietnutý. Namietal, že jeho možnosti, schopnosti a
majetkové pomery mu neumožňujú platiť zvýšené výživné na navrhovateľa, nakoľko sa stará o chorú
ležiacu matku, takže popri dôchodku sa nevie zamestnať ani brigádnicky, ani na dohodu. Uviedol, že
možnosť zamestnať sa mu sťažuje aj jeho zdravotný stav. Po zaplatení výživného určeného súdom
prvého stupňa by mu zostávalo na živobytie 214 Eur, nakoľko má ešte jednu vyživovaciu povinnosť
vo výške 80 Eur mesačne. Poukázal na to, že synovia odmietajú všetky ním ponúknuté výhody, a to
režijné výhody ŽSR, ubytovanie, ako aj veci potrebné k štúdiu a k životu. Ďalej uviedol, že podľa jeho



vedomostí už dlhší čas bývajú v B. E. u starých rodičov a dom, ktorý zrekonštruoval, používajú na
prepych. Majetkovo-právne vyporiadanie prebehlo tak, že cestou pošty nedostal žiadnu zásielku, napriek
tomu, že sa opakovane informoval o jej zaslaní. Zostal človekom bez strechy nad hlavou, bez jednej
koruny, bez osobných vecí. Taktiež poukázal na to, že po rozvode sa snažil upevňovať vzťahy so svojimi
deťmi, nebolo mu však umožnené s nimi sa stretnúť, pri návšteve jeho bývalého bydliska, kde v tom
čase mal ešte trvalý pobyt, bol perzekuovaný políciou, že vraj obmedzuje domovú slobodu. Bolo proti
nemu vedené trestné stíhanie, ktoré bolo zastavené Krajským súdom v Trenčíne, lebo skutok sa nestal.
Uviedol, že ho veľmi mrzí, že jeho deti po dosiahnutí veku dospelosti, keď už mohli rozhodovať sami
o sebe, neprejavili ani kúsok záujmu stretnutia s ním, nezaujíma ich jeho zdravotný stav a prostredie,
v ktorom teraz žije.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že jeho návrh na zvýšenie výživného je opodstatnený,
nakoľko o zvýšenie výživného nepožiadal niekoľko rokov. Jeho pomery sa zmenili, navštevuje vysokú
školu v L., zvýšili sa mu náklady na ubytovanie, skriptá, na stravu, niekoľkonásobne od posledného
zvýšenia výživného. Ďalej uviedol, že navrhovateľ jemu a jeho bratom neplatil výživné od septembra
2011 až do mája 2012. Platiť začal až v máji 2012, nakoľko mu bolo výživné nariadené platiť exekútorom.
Všetky potreby ohľadne bývania, stravy, skrípt jemu aj jeho bratom musela zabezpečiť mama sama.
Konanie otca označil za účelové, keď mu nechce prispievať na výživu. Poukázal na to, že dom, v ktorom
býva spolu s bratmi a s mamou, je vo výlučnom vlastníctve jeho mamy, nakoľko jej ho darovali rodičia, k
čomu priložil list vlastníctva. Taktiež uviedol, že k rozvodu jeho rodičov došlo preto, že otec pil a mamu
týral. Ďalej poukázal na to, že mama sa stará o ťažko chorú mamu, chodí pritom do práce, stará sa o
nich. Otec sa sťažuje na všetko a na všetkých.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa v
zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva:

Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2, ust. § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá) zakotvuje povinnosť
rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej
povinností súd prihliada k odôvodnením potrebám oprávneného, ako aj schopnostiam, možnostiam a
majetkovým pomerom povinného, a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov
povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku
alebo majetkového prospechu, prípadne si nevzal na seba neprimerané majetkové riziká. Dohody a
súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

V danej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa postupoval dôsledne podľa vyššie
citovaných zákonných ustanovení a v súlade s ustálenou súdnou praxou. Z obsahu spisu vyplýva, že od
poslednej úpravy výživného uplynulo 6,5 rokov, za túto dobu došlo k zmene pomerov, a to tak na strane
navrhovateľa, ako aj na strane odporcu, ktorá zmena pomerov odôvodňuje zvýšenie výživného. Odporca
z objektívnych dôvodov stratil v júli 2011 zamestnanie, pričom po skončení pracovného pomeru mu bolo
vyplatené odstupné v sume 4.502,04 Eur, ktorá suma pokrývala jeho priemerný mesačný zárobok, ktorý
dosahoval v zamestnaní ďalších 6 nasledujúcich mesiacov. Od januára 2012 je odporca na predčasnom
starobnom dôchodku, ktorý poberá vo výške 416,90 Eur, čo je len o 40 Eur nižší príjem, ako bol jeho
priemerný čistý príjem v čase poslednej úpravy výživného na navrhovateľa. K podstatnej zmene pomerov
došlo aj na strane navrhovateľa, ktorý je študentom G. fakulty A. T. V. v L., študuje v 3. ročníku denného
bakalárskeho programu psychológia, história, pričom dosiaľ určené výživné vo výške 56,43 Eur zo strany
odporcu mesačne nepostačuje navrhovateľovi ani len na zaplatenie nákladov za internátne ubytovanie.
Aj keď sa príjem odporcu od januára 2012 v porovnaní s jeho príjmom v čase poslednej úpravy výživného
čiastočne znížil, ani odvolací súd nepovažoval túto zmenu za podstatnú, keďže došlo k zmene pomerov



aj na strane navrhovateľa v súvislosti s prípravou na budúce povolanie na vysokej škole a odporcovi
odpadla vyživovacia povinnosť k plnoletému G.. Matka odporcu dosahuje priemerný mesačný príjem
518,57 Eur, okrem navrhovateľa má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi S. (rovnako ako
navrhovateľ), ktorý taktiež študuje. V rodine matky navrhovateľa pripadne na jednu osobu mesačný
príjem 247,52 Eur (518,57 Eur príjem matky navrhovateľa + 180 Eur výživné + 44 Eur rodinné prídavky).
Do rodiny odporcu sa dostane čistý príjem 236,90 Eur (416,90 Eur dôchodok - 180 Eur výživné na dve
plnoleté deti), po pripočítaní dôchodku jeho matky 310 Eur majú dve osoby na jeden mesiac finančnú
čiastku 546,90 Eur, teda na jednu osobu v rodine odporcu pripadne mesačne suma 273,45 Eur. Na
jednu osobu teda pripadne v rodine odporcu viac, ako v rodine matky navrhovateľa, pričom mesačné
náklady na dve dospelé študujúce deti a zamestnanú matku sú podstatnejšie vyššie, ako výdavky na
strane odporcu a jeho matky. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že
je v schopnostiach a možnostiach navrhovateľa platiť výživné na navrhovateľa súdom prvého stupňa
určenej výške. Námietka odporcu, uvádzaná v odvolaní, že navrhovateľ nevyužil ním ponúknutú režijnú
výhodu ŽSR, nebola preto dôvodná, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ cestuje z L. do G.
autobusovou diaľkovou dopravou. Ani ostatné námietky odporcu (poukaz na majetkové vysporiadanie
rodičov navrhovateľa, nezáujem detí komunikovať s ním) neobstoja a na vecnú správnosť napadnutého
rozsudku nemajú vplyv.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151
ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi náhradu týchto trov nepriznal, nakoľko nepodal návrh
na ich priznanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.